Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312204730
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312204730.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa 1/ K. A., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľa 2/
T. A., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom D. D., M. W. XXXX/XX, v zastúpení advokátskou kanceláriou
AKMG s.r.o., Banská Bystrica, Dolná 6/A, IČO: 36 800 589, proti odporcovi S.. N. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. W., XXX XX H. I., Ul. J. XXXX/XO., za účasti S.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D.,
M. W. XXXX/XX, t.č. F. D., I. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AKMG, s.r.o., Banská

Bystrica, Dolná 6/A, IČO: 36 800 589 a za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D., v konaní
o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k.
8P/191/2012-331 zo dňa 31.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd prerušil konanie vedené na Okresnom súde Brezno

pod sp. zn. 8P/191/2012 o návrhu na zvýšenie výživného, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci
vedenej Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 4C/356/2013.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase maloletosti navrhovateľov ich matka dňa 11.08.2011 doručila
Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na zvýšenie výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že
naposledy bolo výživné na deti (obidvoch navrhovateľov) upravené rozsudkom Okresného súdu Brezno,
č.k. 1P/124/04-156 zo dňa 09.09.2004 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.

17CoP/66/04-185 zo dňa 31.01.2005, a to tak, že na každého z navrhovateľov bolo určené výživné
vo výške 2 000,-Sk/66,39 € mesačne. Odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane
navrhovateľov, ako aj ich matky. Matka navrhovateľov sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného
na každého z nich zo sumy 2 000,-Sk/66,39 € mesačne na sumu 160,- € mesačne s účinnosťou od
01.09.2009.Odporcaprejavilochotupristúpiťnazvýšenievýživnéhonakaždézdetívčiastkemaximálne
1.000,- Kč mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Iné nároky vzhľadom k jeho finančným

možnostiam, k správaniu a konaniu matky navrhovateľov a nezáujem navrhovateľov o jeho osobu
aj pre rozpor s dobrými mravmi odmietol. Na základe vykonaného dokazovania a to rozsudkom č.k.
8P/191/2012-229 zo dňa 24.01.2013, súd čiastočne vyhovel návrhu matky (neskôr navrhovateľov) a s
účinnosťou od 11.08.2011 do XX.XX.XXXX (do dosiahnutia plnoletosti navrhovateľov) výživné zvýšil na
sumu 100,-€ na každého z nich; s účinnosťou od XX.XX.XXXX návrh na zvýšenie výživného zamietol
a zároveň od uvedeného dátumu rozhodol tak, že výživné navrhovateľom od odporcu nepriznal; ďalej

rozhodol o dlžnom výživnom. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľov rozsudkom č.k.
17CoP/29/2013-266 zo dňa 31.07.2013, potvrdil rozsudok okresného súdu, čo sa týka výroku o zvýšení
výživného za obdobie maloletosti navrhovateľov, t.j. do XX.XX.XXXX; vo zvyšku rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Medzitým bol doručený na okresný súd návrh odporcu na
zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľom. Prvostupňový súd mal za to, že s ohľadom na to,
že bolo začaté na okresnom súde konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu vedené pod sp.

zn. 4C/356/2013, súd v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil konanie nakoľko konaním sp. zn.
4C/356/2013 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní.Proti predmetnému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, ktorí navrhli
zrušenie uznesenia prvostupňového súdu. Uviedli, že súd by mal k inštitútu prerušenia súdneho konania

pristúpiť až vtedy, ak sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať významný vplyv pre rozhodnutie
súdu, pričom toto rozhodnutie môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. V uznesení,
ktorýmdošlokprerušeniusúdnehokonania,nebolozostranysúduuvedené,akádôležitáotázkariešená
v súdnom konaní sp. zn. 4C/356/2013 má vplyv na konanie o zvýšení výživného a aký je tento vplyv,
absentuje aj vzájomný súvis súdnych rozhodnutí. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 17CoP/29/2013-266 zo dňa 31.07.2013, ktorý ostané výroky okrem zvýšenia výživného na
sumu100€,zrušilauložilprvostupňovémusúduopätovnepreskúmaťpodmienkynazvýšenievýživného
za obdobie od XX.XX.XXXX naďalej, pričom sa okresný súd mal zamerať na to, či navrhovatelia ukončili
štúdium na strednej škole, či študujú na vysokej škole a s akými nákladmi, mal dožiada správy o
zárobkoch a iných príjmoch rodičov a prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo.
Domnievajú sa, že okresný súd mal vykonať dokazovanie v odvolacím súdom naznačených smeroch

aby mohol rozhodnúť o výške výživného. To, že odporca podal na okresný súd návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti nepovažujú za takú okolnosť, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
konaní o zvýšenie výživného. Súd má skúmať výlučne podmienky, ktoré naznačil krajský súd v rozsudku
ako aj tie, ktoré majú význam pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Domnievajú sa, že ak by súd
vykonal dokazovanie tak, ako mal, zistil by dôvody na zvýšenie výživného a tak by neprichádzalo do

úvahy samotné zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu. Navyše poukázali na to, že zmena pomerov
nenastala dňom dovŕšenia ich plnoletosti, XX.-te narodeniny mali XX.XX.XXXX a do posledného ročníka
Z. nastupovali v šk. roku XXXX/XXXX; je podľa nich nelogické, keď na jednej strane im súd prizná
zvýšené výživné za obdobie cca jedného roka, počas ktorého navštevujú Z. a počas posledného roka
(v ktorom boli zvýšené náklady na stužkovú, prípravu na vysokú školu) návštevy Z. sa majú uspokojiť

s pôvodnými 66,39 €. Poukázali na to, že zmena pomerov určite nenastala počas posledného ročníka
Z.. Sú názoru, že ak by súd, ktorý rozhoduje o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodol v
ich neprospech, obdobie, od ktorého by bola zrušená vyživovacia povinnosť by nebolo totožné s dňom
dosiahnutia plnoletosti. Uviedli, že súdne konanie o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti môže
trvať aj niekoľko rokov a nejasný stav týkajúci sa vyživovacej povinnosti je z pohľadu právnej istoty

neželaný. V období od prerušenia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd návrhu na
zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovie alebo ho zamietne, budú od odporcu dostávať výživné v takej
výške, ktorá už dlhodobo nekryje ich oprávnené potreby. Pričom obidvaja sú študenti na vysokých
školách, ktoré budú pravdepodobne navštevovať 5 rokov a v tejto súvislosti uviedli, že vyživovacia
povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa

vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Zároveň
uviedli, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný v čase, keď boli obaja maloletí t.j. dňa 11.08.2011 a
do dnešného dňa (s výnimkou priznaných 100 € pre každého za obdobie od 11.8.2011 do XX.XX.XXXX)
o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené považujú prerušenie konania zo strany
prvostupňového súdu za zbytočné prieťahy v súdnom konaní, ktoré spôsobujú reštančnosť vecí.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ a i/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu nejde o

rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 11.08.2011 ešte ako maloletí v zastúpení zákonnou zástupkyňou -
matkou domáhali zvýšenia výživného zo sumy 66,39 € (2.000,- Sk) na sumu 160,- € pre T. aj pre K.. V
priebehu konania došlo k podstatným zmenám tak na strane navrhovateľov, ktorí sa stali medzičasom

plnoletými, ako aj ich matky, ale aj na strane odporcu, ten je od 1.12.2013 evidovaný 11 mesiacov ako
uchádzač o zamestnanie a následne pôjde do dôchodku, teda sa znížia jeho príjmy a teda aj schopnosti
platiť vyššie výživné. Z vykonaného dokazovania, ktoré sa v priebehu konania vykonalo vyplýva, že
výrazne sa zmenili aj pomery u navrhovateľov, ktorí medzičasom ukončili stredoškolské štúdium a súštudentmi na vysokých školách K. - T. B. U., A. forma a T. - N. F. B., E. forma, teda reálne možno
predpokladať, že sa zvýšili ich náklady na živobytie.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopná samé sa živiť.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neplnenie vyživovacej povinnosti je vynútiteľné cestou výkonu
rozhodnutia, resp. exekúcie. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí

jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené
záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Uprednostňujú sa práve záujmy oprávneného, preto v
prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne
povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Všeobecne možno konštatovať, že dieťa je
schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.

Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane
oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť
voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Miera potrieb dieťaťa je
rôzna, pričom závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov,
nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne

platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v
tom istom veku sa môžu odlišovať.

Z predloženého spisu má odvolací súd za preukázané, že deti, ktoré sa medzičasom stali plnoletými
navrhovateľmi v konaní, v súčasnej dobe navštevujú vysoké školy jeden A. a druhý E. formou, to

znamená, že sa neustále pripravujú na svoje budúce povolanie a sú odkázaní na vyživovaciu povinnosť
od svojich rodičov. Preto má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď prerušil
konanie v ktorom má rozhodnúť o zvýšení výživného do času právoplatnosti rozhodnutia, ktorým má
súd rozhodnúť o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľom. Prvostupňový súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie ani súvis týchto konaní, pre čo bolo potrebné konanie prerušiť.

Odvolací súd dopytom na prvostupňový súd zistil, že ten vytýčil termín pojednávania vo veci zrušenia
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľom až na 10. apríla 2014 a toto konanie môže prebiehať dlhší
čas, pričom navrhovatelia práve teraz navštevujú vysokú školu a majú zvýšené náklady na nákup
kníh, skrípt a iných potrieb pre štúdium, ako aj cestovné náklady. Odvolací súd má za to, že tieto
konania vzájomne spolu nesúvisia a prvostupňový súd mal aj na základe záverov rozsudku odvolacieho

súdu 17CoP/29/2013-266 zo dňa 31.07.2013 opätovne preskúmať podmienky na zvýšenie výživného
za obdobie od XX.XX.XXXX naďalej. Mal zistiť, či navrhovatelia ukončili štúdium na strednej škole,
či študujú na vysokej škole, dožiadať správu o zárobkoch a iných príjmoch rodičov a prihliadnuť na
všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo. Taktiež mal prvostupňový súd rozhodnúť o povinnosti
odporcu zaplatiť zročné výživné za obdobie od 11. augusta 2011 do obdobia nového rozhodnutia,

ako aj rozhodnúť o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Ak by súd rozhodol o zročnom
výživnom,navrhovateliatietoprostriedkymohlivyužívaťnauspokojeniezvýšenýchfinančnýchvýdavkov
v súvislosti so štúdiom na vysokých školách. Prvostupňový súd nevykonal žiadny z odporúčaných
krokov odvolacieho súdu, hoci na pojednávaní konanom dňa 31.10.2013 zistil, že obaja navrhovatelia
študujú na vysokých školách a že v budúcnosti sa výraznejšie zhoršia aj podmienky na strane odporcu,

ktorý bude mať obmedzené možnosti platenia výživného, keďže by mal po 11 mesiacoch (v ktorých
bude poberať podporu vo výške 13.000,- Kč) nastúpiť na dôchodok. Taktiež si nevyžiadal ani správu
o zárobkových pomeroch matky navrhovateľov, aby mohol reálne porovnať zárobkové pomery oboch
rodičov a to práve s ohľadom na skutočnosť, že odporca mal k 01.09.2013 skončiť pracovný pomer, na
tri mesiace dostal odstupné a od 01.12.2013 by mal byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, keďže

ukončil pracovný pomer o čom doložil „Dohodu o rozvázání pracovního poměru".

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle ust. § 221 ods. 1
písm. h/ a i/ O.s.p. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, pretože neexistuje dôvod na prerušenie
tohto konania o návrhu na zvýšenie výživného pre navrhovateľov.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.