Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/295/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234325
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112234325.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinovaulicač.25,81109Bratislava,IČO:35807598,
právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhnavrhovateľanazaplateniemajetkovejškodyvovýške845,54Eurananáhradunemajetkovej
ujmy v sume 169,11 Eur zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal súdneho výroku, v

ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie z titulu majetkovej škody sumu
845,54 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 169,11 Eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Žilina. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že v pozícii oprávneného v
exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.
Exekúciu navrhoval vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom Q. W., R..X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci sp. zn. E. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
Okresnému súdu Žilina a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (tak návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané
zákonom) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.8.2011 (konanie
pritom začalo 14.12.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 231
dní).Poukazovalnato,žepodľaprocesnýchpravidieluvedenýchvust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Nesprávny úradný postup charakterizovaný - nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu
podľa ust. § 42 ods. 2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu ) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry
preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založilsvoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie veci na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čim sa postavil do pozície

orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na

takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej,
vyššie označenej zmluvy o úvere. Opísaný postup hodnotil navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore
so zákonom, konkrétne ust. § 42 ods. 2 exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po

veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 845,54
Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné konštatovanie, porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného

súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie
nútenej vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík

ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
postupom exekučného súdu) sumu 169,11 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ( hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou ). Zároveň navrhovateľ uviedol, že postupoval
podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žiadosti na žiadosť pozitívne

nereagoval.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 Zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi, aby predložil žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody s príslušným orgánom spolu so správou o výsledku predbežného

prerokovania, navrhovateľ v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by navyše obsahoval
vyznačený dátum podania. Navrhovateľ podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody odporcovi osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu
spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Navrhovateľ

nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti, aby nedošlo v spojení s nesprávnym
úradným postupom štátu k navýšeniu materiálnej škody na jeho strane. Zároveň však súdu oznámil, že
súdu bola predložená príloha potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvinýchobdobnýchžalobách.Jednotlivéžaloby,ktorébolipodané
na Okresnom súde Žilina následne odkazujú na tieto konania.

Súd zo spisu tunajšieho spisu XXC/XXX/XXXX zabezpečil odpoveď z Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky na výzvu súdu - oznámenie ohľadom predbežného prerokovania nároku, v ktorej
Ministerstvo spravodlivosti uvádza, že Ministerstvu spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.04.2012
do 25.09.2012 doručených viac ako 43000 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. MS SR neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale nakoľko tieto žiadosti

boli doručené so sprievodnými listami v dňoch 23.04.2012, 27.04.2012, 30.04.2012, 25.05.2012,
30.05.2012, 25.09.2012 (k dátumu 25.09.2012 boli MS SR doručené dva sprievodné listy so žiadosťami)
riešilo osobitne jednotným postupom objem žiadostí doručených spoločne k tomu istému dňu. Na
základe tohto kritéria bolo vytvorených 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v ôsmich
sprievodnýchlistoch,ktoréboliMSSRdoručenévyššieuvedenýmdňom.VpríloheMSSRzaslaltabuľku
ním vytvorenú pre jeho interné potreby, ktorá obsahuje zoznam žiadostí doručených odporcovi, v ktorých

si žiadateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina. Z pripojenej
tabuľky pod č. XXXX je uvedené: W.Á. Q., majetková škoda 845,54 Eur, nemajetková ujma 169,11 Eur,
spolu 1.014,65 Eur.

Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že navrhovateľ si za účinnosti Zákona č.

514/2003 Z.z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok na predbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a/, kedy
oprávneným za štát konať je Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní, žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v zákonnej
lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za to, že
vzhľadomnaoznačeniaobdobiadoručovaniažiadostí(poslednédoručeniedňa25.09.2012)avzhľadom

na dátum rozhodovania súdu, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula,
a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie,
či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom. Je totiž nepochybné, že nárok na
náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom
navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu. Teda podmienka pre súdne konanie

bola splnená.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 11.12.2013. Na vytýčené pojednávanie sa navrhovateľ a odporca
nedostavili. Doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané.

Právny zástupca navrhovateľa predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 2.12.2013, lehota na prípravu
pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, svoju neprítomnosť písomne
neospravedlnil ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania.

Odporca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 11.12.2013

z dôvodu zachovania hospodárnosti konania. Zároveň zaslal súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, na
ktoré v celom rozsahu odkázal.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, nárok navrhovateľa považoval za
právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Namietal,

že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručovaná
23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli podané žaloby na súd; navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokov
navrhovateľa uspokojený nebol. K uplatnenému nároku na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že

navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku § 44 ods. 2 s účinnosťou

pred a po 1.6.2011 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), z ktorých ustanovení jednoznačne
vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho
úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniachzačatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok navrhovateľa je v tejto časti neopodstatnený. Pred 1.6.2011 § 41
ods. 2 písm. d) znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“.

V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť,
že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie
ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Ust. § 41 ods. 2

písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikovalo na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011.
Zo samotnej dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová lehota sa
týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem
exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15
dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže

ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu.Samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehoty, neznamená
automaticky prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. X..Ú. XX/XX, X..Ú. XX/XX) a zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú

právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. K tvrdeniu navrhovateľa, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc keď
vykonal „opätovné posúdenie práva na zaplatenie dlhu“ odporca poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR z 3.3.2011, č.k. X..Ú. XX/XXXX-XX, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp.zn. X P. XXX/XXXX,
uznesenia NS SR z 26.9.2011 sp.zn. X K. XX/XXXX a uznesenia NS SR z 29.3.2011 sp.zn. X P.

XXX/XXXX v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, a to v takom rozsahu, a akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prislúcha vnútroštátnemu

súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom
zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu
v okolnostiach daného prípadu ( právoplatný rozhodcovský rozsudok v právnej veci spotrebiteľa ) z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na

výkon rozhodcovského rozsudku splnená ( § 45 zákona o rozhodcovskom konaní ), potom postup
všeobecného súdu, ktorý z tohto vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je
legitímny. Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou škody navrhovateľom „nesprávnym
úradným postupom“ vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom

23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Pokiaľ ide k samotnej uplatnenej náhrady materiálnej škody v navrhovateľom uplatnenej výške
odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody a nároky, ktoré si
uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy ani táto zo strany navrhovateľa nie je preukázaná, navrhovateľ nepreukázal tak vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala jej náhrada poskytovať v peniazoch..

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu
a odporcu.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené len z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca ako aj odporca sa
pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia.

Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s pripojeným spisom sp.zn. XX E. XXX/

XXXX, nakoľko účastníci iné dôkazy neoznačili ani nenavrhli vykonať, zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 19.1.2011 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučnéhotitulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava , zo dňa 4.10.2010 sp.zn. I. XXXXX/XX vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému W. Q., R. Č.. XXX na vymoženie pohľadávky

192,00 Eur s prísl . Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. E. XXXXX/XX

Okresný súd Žilina uznesením č.k. XX E. XXX/XXXX- XX zo dňa 8.7.2011 v uvedenej veci
žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský a v rámci

vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný
s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať § 45 ZoRK a
preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a konštatoval, že rozhodcovská doložka
je nekalá, keď konkrétne uviedol, na základe čoho dospel k uvedenému záveru a poukázal na to,
že pri posudzovaní predmetného vzťahu vychádzal jednak z vnútroštátnych a európskych noriem
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, na ktoré v rozhodnutí odkázal. Dojednanie rozhodcovskej doložky

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprimeranú podmienku, ktorá bránila tomu, aby
na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2011.

Podľa § 1 pís. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) ak tento zákon neustanovuje

inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa6ods.2zákonač.514/2003(súčinnosťoudo31.12.2012právopodľaodseku1možnopriznaťiba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na náhradu škody a zaplatenie žalovanej sumy je zrejmé, že pre uplatnenie
nároku v súdnom konaní považoval za rozhodujúci nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý
nerozhodoložiadostiovykonanieexekúciedo15dníoddoručeniatejtožiadosti,krozhodnutiuožiadosti

jej zamietnutím došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty ( omeškanie viac ako 231 dní ), keď súd
konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a vykonaním postupu podľa ust. § 42 ods. 2 Exekučného
poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu ) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných
podmienok postupoval nezákonne.

Súd na základe navrhovateľom uvedeného skutkového vymedzenia návrhu základ nároku navrhovateľa
na náhradu škody posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti štátu za škodu je predovšetkým existencia nesprávneho
úradného postupu, ďalej existencie škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto

zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť
za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu čo sa rozumie pod nesprávnym úradným
postupom, avšak všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup

vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho
orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k

dosiahnutiu ktorého postup smeruje.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.5.2011) podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak

povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; písm. d) ) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2011) podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je

vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; písm. d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( účinný od 1.6.2010 do 31.5.2011) súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia doručená súdu dňa
19.1.2011 bola rozhodnutím okresného súdu zo dňa 8.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.
2011 zamietnutá. Súd dospel k záveru, že k nesprávnemu postupu v tomto exekučnom konaní nedošlo.

Už v rozhodnom čase bolo účinné vyššie citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ
ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní, súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu navykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) t.j. notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu

potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená
v § 44 ods. 2 bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1.
júna 2010. Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bolo predmetné zákonné ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d) doplnené za slovom rozhodnutí o „ rozhodcovských súdov“. V dôvodovej správe k
predmetnému zákonu v čl. II bod 2 je uvedené „ Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa §

41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti,
navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov a zmiery nimi schválené.“ Úmyslom zákonodarcu bolo jednoznačné upresnenie z dôvodu aby sa
predišlo mylným interpreretáciám uvedeného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 41 ods. 2

písm.d)Exekučnéhoporiadkuvznenípred1.6.2011satýkaajrozhodcovskýchrozsudkov.Vpredmetnej
veci exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie
poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného
súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010). Je potrebné poznamenať, že exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní
je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú
vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo

dňa 26.9.20011, sp. zn. XMCdo XX/XXXX). Exekučný súd v rámci predmetného exekučného konania
takto postupoval v súlade so zákonom, preto uvedený postup exekučného súdu, ktorým preskúmal
exekučný titul nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup, tento postup našiel vyjadrenie v
samotnom rozhodnutí, keďže exekučný súd zistil rozpor exekučného titulu zo zákonom žiadosť o
udelenia poverenia zamietol. Je nepochybné, že v danom prípade išlo o rozhodcovský rozsudok v

spotrebiteľskej veci, v ktorej sa vyžaduje zvýšená ochrana spotrebiteľa a súd má povinnosť preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je
po skutkovej aj právnej stránke, práve s poukazom na charakter tejto veci ako spotrebiteľskej, kde je
potrebné venovať osobitnú pozornosť vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti

s rozhodcovskými konaniami, zložitejšie a náročnejšie, a to aj po časovej stránke. Súd opätovne
zdôrazňuje, že nie je zákonom stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, pretože postup našiel vyjadrenie v rozhodnutí. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu
je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že

kogentne musí súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy
pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu
rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné
vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Postup súdu
sa prejavil v samotnom rozhodnutí súdu, v konkrétnom uznesení Okresného súdu Žilina. Postup

exekučného súdu sa nevyznačoval ani takými okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné
prieťahy v konaní. Dĺžku konania od podania návrhu na vydanie poverenia do vydania rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, pri neexistencii zákonom stanovenej lehoty pre vydanie
takéhotorozhodnutia, vtrvanícca6,5mesiacovnepovažovalsúdvzhľadomnavyššieuvedenéokolnosti
za neprimeranú.

Za splnenia zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodnutie súdu o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia by bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti,
takto však navrhovateľ návrh skutkovo nevymedzil, netvrdil ani nepreukázal, že predmetné rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť

príslušným orgánom. Navrhovateľ ani nepodal proti uvedenému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok
Nezákonnosť rozhodnutia nie je účelné a dokonca ani možné preskúmať v samotnom konaní o náhradu
škody. Pre konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase prejednávania
nároku poškodeného subjektu už vysloviť príslušný orgán, ktorý je v zmysle príslušných procesnýchpredpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Potom nevyhnutne platí, že súd
rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať zákonnosť
(nezákonnosť) rozhodnutia, v ktorého dôsledku došlo k vzniku škody. Túto otázku nemôže riešiť ani

ako predbežnú, keďže tú už dostatočne preukázane vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi,
ktorého autoritu musí rešpektovať aj súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody. V zásade platí, že
právo na náhradu škody je možné uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, zrušil alebo zmenil pre jeho nezákonnosť príslušný orgán. Účelom predmetného konania
teda nie je preskúmať a revidovať vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie v danom exekučnom konaní,

ktoré je záväzné.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi
priznaťuplatňovanépeňažnéplneniemajetkovúškodu anemajetkovúujmunanimtvrdenomskutkovom
základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný postup ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,

taktiež nemal za preukázané nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď v konaní nepreukázal
nesprávny úradný postup. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené
kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné
a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok a to k vzniku škody ako

majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto
neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma

premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., o ktorých
súd rozhoduje na návrh. Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).