Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Sikorjak

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220203
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220203.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. Š., nar.
XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX/XX,Z.právnezastúpenémuJUDr.JaroslavaOravcová,advokát,sosídlom
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 5 729,34 € a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v prospech jeho právneho zástupcu
JUDr. Jaroslavy Oravcovej vo výške 700,82 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 21.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 5729,34 €

s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
postupcu Slovenská sporiteľňa, dňa 27.09.2012. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 24.04.2007 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Vzhľadom na
to, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje

nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 24.04.2007 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške
140000,-Sk, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 2105,-Sk od 20.05.2007, pričom
konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.04.2017.

Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 27.09.2012 o postúpení pohľadávok

č. 1175/2012/CE postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.

V konaní určitý čas vystupoval vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
ktorý vzniesol námietky týkajúce sa nedodržania ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách v procese
postúpenia pohľadávky.

Žalobca súdu predložil list zo dňa 25.08.2009 adresovaný žalovanému s názvom „Výzva,“ ktorým
oznamoval žalovanému, že je v omeškaní ku dňu 31.07.2009 so zaplatením sumy 262,61 €.Zdôvoduobdobnostiprejednávanejvecisinýmivecamivedenýminatunajšomsúde,vyzvalsúdžalobcu
listom zo dňa 12.01.2015, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8

zákona o bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej „výzvy“ žalovanému.

Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.01.2015 uviedol, že doručenkou k predmetnej
„výzve“ nedisponuje. Rovnakú odpoveď súd obdržal aj od postupcu - Slovenskej sporiteľne dňa
13.04.2015.

Súd teda považuje za dôležité, že doručenie, resp. zaslanie tohto listu žalovanému preukázané nebolo.

V prejednávanej veci tak súd musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný,
a či teda na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto
súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením
pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01
publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu

postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“

V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009

uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.

Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávkyalebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.

V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka
z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku

skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym

úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní
predsúdom.Ideotzv.faktickýúkon,ktorýjevšaknevyhnutnoupodmienkoumožnostiďalšiehoprávneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.
Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď

jej dôjde.

Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je
stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo
neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka,

ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje
pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina
do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a
preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia
pohľadávky bankou.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 Os.p.).

Právo na náhradu trov konania má a súd túto náhradu priznal úspešnému žalovanému, ktorého trovy

konania spočívajú v nákladoch právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd priznal odmenu za nasledujúce úkony právnych služieb, pričom vychádzal zo sumy 5729,34 € ako
tarifnej hodnoty sporu

- prevzatie a príprava zastúpenia ............................. 200,85 € + RP 8,39 €,
- účasť na pojednávaní dňa 12.03.2015 ................... 200,85 € + RP 8,39 €,
- účasť na pojednávaní dňa 30.04.2015 ................... 200,85 € + RP 8,39 €,

spolu 627,72 €.

V rámci náhrady trov konania súd ďalej priznal

- náhradu za stratu času za cestu Vranov - Prešov - Vranov v rozsahu 4 polhodín po 120,02 €, spolu

48,08 €,

ako aj- základnú náhradu - 0,183 € x 96 km = 17,57 €,
- náhradu PHM - 0,065l/km x 96 km x 1,194 € = 7,45 €.

Trovy konania žalovaného, ktoré je mu povinný zaplatiť žalobca tak spolu predstavujú sumu 700,82 €.

Náhradu trov konania môže žalobca zaplatiť na účet vedený v Tatra banke a.s., č.: 262 801 80 37/1100.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205

ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.