Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Potocký
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/62/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207687
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614207687.1
Uznesenie
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľa:HomeCreditSlovakia,a.s.,sosídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČ: 47 234 679,
adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporkyni: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. Z. XXX, H. A., o zaplatenie 910,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/213/2014-39 zo dňa 29. októbra 2014, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách
konania zrušuje a vec v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4C/213/2014-39 zo dňa 29.10.2014 uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo
sumy 700,- eur od 17.05.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol. Navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 29,43 eur, ktoré odporkyni
uložil zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 08.09.2014 domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 910,96 eur, úroku z omeškania za obdobie od 17.05.2012 do 25.08.2014 vo výške
169,03euraúrokuzomeškaniavovýške8,15%ročnezosumy910,96eurod26.08.2014dozaplatenia,
na základe úverovej zmluvy č. 4108124783 zo dňa 26.09.2011.
Okresný súd citujúc ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261
ods. 3 písm. d/, § 497 Obchodného zákonníka, § 11 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30.12.2012 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) žalobe v časti
vyhovel.
Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou bola
dňa 26.09.2011 uzavretá úverová zmluva, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva,
keďže ju uzatvorila odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. RPMN bola dojednaná od 42,20 % do 44,50 %, ktoré dojednanie súd pre jeho
neurčitosť považoval za neplatné. Z uvedeného dôvodu sa úver s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 700,-
eur, z ktorého úveru odporkyňa neuhradila ani jednu splátku, preto súd odporkyňu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi dlžnú sumu 700,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vrátane navrhovateľom
uplatnených úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy od 17.05.2012.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech 54 % (úspech navrhovateľa 77 % - úspech odporkyne 23 %)priznal tomuto pomeru zodpovedajúcu náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za
návrh, kde 54 % predstavuje sumu 29,43 eur.
Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výroku o trovách
konania podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal
zmeny napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobnému návrhu v celom rozsahu, alternatívne
zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení poukázal na to, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. uviedol ročnú
percentuálnu mieru nákladov ako obsahovú náležitosť zmluvy rozsahom od 42,2 % do 44,5 % s tým, že
presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN mu
spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Takýto spôsob určenia RPMN zvolil s ohľadom na to, že podľa
znenia zákona č. 129/2010 Z. z. je pre výpočet RPMN rozhodujúci dátum čerpania úveru, hoci zmluva,
ak má byť považovaná za perfektný právny úkon už v čase svojho vzniku musí obsahovať predmetnú
obsahovúnáležitosť.VýškaRPMNzávisínadniposkytnutiaúveru,čosohľadomnaspôsobspracovania
úverovej zmluvy v informačnom systéme trvá istý objektívne dlhý čas. Návrh zmluvy bol zo dňa
02.09.2011, finančné prostriedky po akceptácii odporkyne dňa 26.09.2011 boli poskytnuté odporkyni dňa
03.10.2011 a listina o oznámení výšky RPMN 42,5 % bola daná na poštovú prepravu dňa 04.10.2010.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol nútený pristúpiť k vymedzeniu RPMN prostredníctvom jej
minimálnej a maximálnej výšky, keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.
z. neberú ohľad na rôznorodosť produktového portfólia jednotlivých poskytovateľov úverov. Má za to, že
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem
a odchýlku 2,3 % pri uvedení RPMN kruciálne postihuje aplikáciou fikcie o bezodplatnosti.
Ďalej uviedol, že okrem úrokov a poplatkov sa domáhal aj zaplatenia poistenia vo výške 11,58 eur,
pričom súd prvého stupňa v tejto časti žalobného návrhu svoj zamietavý dôvod absolútne nešpecifikuje
hmotnoprávnou úpravou. Klient prejavil súhlas v predzmluvnom rokovaní, že chce uzatvoriť doplnkovú
službu - poistenie, ktorá nebola podmienkou, aby získal predmetný úver.
Vďalšomnavrhovateľpoukázalnato,želexikálnymalogickýmvýkladomust.§11ods.1písm.a/zákona
č.129/2010Z.z. kudňu 26.09.2011možnodospieťkzáveru,ženato,abysúdmoholpovažovaťzmluvu
o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, musia byť splnené podmienky dané spojkou a - zmluva nemá
písomnú formu „a“ neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/. Súd prvého stupňa spojku „a“ vykladá
bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“ čím do veľkej miery zmenil dosah tohto
ustanovenia a tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil v predmetnom rozsudku.
Na základe uvedeného má za to, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti ako sú uvedené v §
157 ods. 2 O. s. p., ktorým postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec v tejto časti vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
čiastočne dôvodné.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku
sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné
návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotenídôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa
príslušných zákonných ustanovení. Súdne rozhodnutie musí byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia
musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd
vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a ktoré má
rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Štruktúra odôvodnenia
rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, dospel k záveru, že toto v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol,
nespĺňa náležitosti ustanovené § 157 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie okresného súdu je v tejto časti
nepreskúmateľné.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa dňa 26.09.2011 uzavreli úverovú zmluvu, ktorej
predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru odporkyni navrhovateľom vo výške 700,- eur s ročnou
úrokovou sadzbou 35,44 %, pri RPMN od 42,2 % do 44,5 %, s výškou mesačnej splátky 27,45 eur,
počtom splátok 60. Zo špecifikácie uplatneného nároku, predloženej navrhovateľom na základe výzvy
súdu, vyplýva, že žalovaná suma 910,96 eur pozostáva z poskytnutého úveru a úroku, poplatku za
poistenie splátok pred zosplatnením a z neuhradených upomienok.
Z úverovej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania dňa 26.09.2011 vyplýva, že súčasťou zmluvy bolo
poistenie „BALÍČEK PREMIUM“ pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného
zdroja príjmu a pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu, pričom úhrada za poistene predstavuje
sumu 1,93 eur (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd úver poskytnutý odporkyni na základe
predmetnej úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie riadneho
uvedenia RPMN v úverovej zmluve, z ktorého dôvodu navrhovateľovi priznal len sumu 700,- eur
predstavujúcu samotný úver poskytnutý odporkyni.
Pokiaľideoodvolacienámietkynavrhovateľavovzťahukzáverusúduobezúročnostiabezpoplatkovosti
poskytnutého úveru v dôsledku absencie uvedenia RPMN v úverovej zmluve, tieto odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné.
Je nesporné, že úverová zmluva uzatvorená účastníkmi konania dňa 26.09.2011 je zmluvou
spotrebiteľskou, z ktorého dôvodu bolo na danú zmluvu potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako to správne urobil i okresný súd.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o absencii uvedenia RPMN v úverovej zmluve v
súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj následkom jej neuvedenia spočívajúcim
v tom, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona).
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, má za to, že uvedenie údaja o RPMN v podobe
percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranice nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti tohto
údaja v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. Citované ustanovenie ako obligatórnu
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zakotvuje "ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov". Podľa tejto zákonnej definície nebola v zmluve uvedená výška ročnej percentuálnej
miery nákladov, keď tento údaj následne navrhovateľ ako to vyplýva z úverovej zmluvy i odvolania
navrhovateľa vymedzil ku dňu poskytnutia úveru, nie ku dňu uzatvorenia zmluvy. Údaj o RPMN je pritom
z hľadiska informovanosti spotrebiteľa o podmienkach, resp. nákladoch úveru, nevyhnuté považovať
za základný údaj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadovaný priamo zákonom, ktorý absenciu tohto
údaja sankcionuje práve bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Dôvodné je však odvolanie navrhovateľa vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu zamietajúceho
výroku napadnutého rozsudku. I keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti výroku, ktorým súd
žalobe vyhovel vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie úroku z úveru a poplatkov na úver sa vzťahujúcichje práve bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k zamietajúcej časti nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal
s ostatnými zložkami uplatneného nároku (úhrada za poistenie, ale napr. aj poplatok za upomienku), či
uvedené zložky považoval za „poplatky“ spojené s poskytnutím úveru, na ktoré sa vzťahuje už citované
ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ak áno, aké úvahy ho k tomuto záveru viedli alebo či k ich
zamietnutiu došlo z iného dôvodu. Vzhľadom na uvedené nemožno z napadnutého rozsudku vyvodiť,
či sa súd uplatneným nárokom navrhovateľa v tejto časti (v časti uplatnenej úhrady za poistenie) vôbec
zaoberal.
Z uvedeného dôvodu, nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval
okresný súd vo vzťahu k poisteniu úveru za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov pri svojom
rozhodnutí vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci riadil,
v dôsledku čoho je rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nepreskúmateľné, odvolací súd rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec v tejto časti
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne sa
zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v časti úhrady za poistenie a vo veci opätovne rozhodnúť a
rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
(i keď len v časti), s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil i výrok o trovách konania. V
novom rozhodnutí preto okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov
odvolacieho konania.
Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd žalobnému návrhu navrhovateľa v časti vyhovel) zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.