Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215295
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215295.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
č. 25, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, za
ktorého ako konateľ koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie č.
13, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.10.2014,

č.k. 16C/132/2012-80 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.10.2014,
č.k. 16C/132/2012-98 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia
postúpi vec na konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného
postupu, uplatneným návrhom na začatie konania (zo dňa 27.9.2012 - poznámka odvolacieho súdu).

Prirozhodovanívychádzalsúdprvéhostupňazozistenia,žežalobcavčaseod23.4.2012podalpísomné
podania, ktorými požiadal Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody vo veciach, v ktorých po 25.9.2012 podal žaloby proti žalovanej na Okresný súd Michalovce
(išlo o veľký počet žalôb). Súd však dospel k záveru, že žalobca nedoručil žalovanému také podanie,
ktoré by spĺňalo všetky náležitosti, žiadosti o náhradu škody podľa § 15,16 a 17 zák. č. 514/2003 Z.
z. účinného do 31.12.2012 predtým, než podal žaloby na súd. Keďže do 31.12.2012 žalobca nepodal
u žalovaného žiadosť o náhradu škody so všetkými potrebnými náležitosťami, nebolo možné sa touto
žiadosťou kvalifikovane zaoberať, nedošlo z tohto dôvodu ani k predbežnému prerokovaniu nároku a

preto nemohlo mu vzniknúť ani právo uplatniť do 31.12.2012 nárok na náhradu škody na súde. Stotožnil
sa s argumentáciou žalovanej, že ide o predčasne podaný návrh, dokonca podaný v čase, keď bol
žalobca vyzvaný na doplnenie žiadosti. Keďže k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu vôbec
nedošlo, nie je splnená ani zákonná podmienka podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného od
31.12.2012 a to že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody a preto súd prvého stupňa
považoval podanú žalobu za žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sú dané odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.. V odvolaní uviedol, že za nesprávne považuje skutkové tvrdenie súdu prvého stupňa,
že pred podaním návrhu nepodal na príslušnom orgáne žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Žalobca uviedol, že na Ministerstve spravodlivosti si

podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody. Uvedenú skutočnosť súdu preukázal
tým, že predložil zoznam jednotlivých žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. V konaníviackrát označil dôkaz, ktorý žiada vykonať a to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva
spravodlivosti SR, jemu podanej žiadosti o predbežné prerokovanie. Súd v tejto veci nevykonal žiadne
dokazovanie resp. nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom. Žalobca zastával názor, že v naplnení

pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola žiadosť jednoznačne podaná,
čo potvrdzuje aj žalovaný v obsahu svojich podaní. Zároveň zdôraznil, že vo veci rozhodoval vylúčený
sudca. Podľa jeho názoru okolnosť, že krajský súd nevzhliadol k označenej skutočnosti t.j. dôvod na
vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným
predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za správne, ak vychádza z názoru, že síce
žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedené podanie
však nespĺňa náležitosti žiadosti o náhradu škody podľa § 15,16 a 17 zák. č. 514/2003 Z. z. a teda mu

nevzniklo právo uplatniť do 31.12.2012 nároky na náhradu škody na súde.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z. z. žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku
na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom u príslušného orgánu

je jednaním medzi poškodeným účastníkom na strane jednej a štátom zastupovaným príslušným
ústredným orgánom na strane druhej, ktoré má cieľ dosiahnuť zmierčie vyriešenie veci. V zákone č.
514/2003 Z. z. nie je ustanovenie, ktoré by spôsob tohto prejednania upravovalo alebo odkazovalo
v tomto smere na iný predpis. Z ustanovení štvrtej časti zákona č. 514/2003 Z. z. je možno
výkladom vyvodiť, že zákonodarca inštitútom predbežného prejednania nároku upravil neformálny

postup príslušného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok uspokojí a náhradu poskytne, alebo nie.
Možno teda povedať, že ide o jednanie neformálneho rázu, ktoré v kladnom prípade končí spravidla
dohodou, podľa ktorej dochádza buď k úplnému alebo aspoň čiastočnému uspokojeniu nároku. Faktické
uspokojenie alebo neuspokojenie nároku príslušným orgánom štátnej správy je výsledkom procesu, pri
ktorom tento orgán hodnotí žiadosť samú a k nej pripojené doklady a je teda výsledkom rozhodovacieho

procesu. Zo znenia ust. § 16 ods. 1 v spojení s ust. § 15 ods. 1 treba vyvodiť, že príslušný orgán
neprejednávapredbežnýnároknanáhraduškodyvkonanípodľaust. zákonač.71/1967Zb.osprávnom
konaní a nevydáva o tom rozhodnutie, ale ako bolo uvedené, v stanovenej lehote nárok buď uspokojí
alebo neuspokojí.

Zákonná požiadavka na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody u príslušného orgánu je síce
obligatórnou podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, lebo poškodený sa môže so svojím
nárokom obrátiť na súd iba vtedy, ak do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok
príslušným orgánom plne uspokojený, ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej nedostatok máiba procesné dôsledky a teda nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby z vecného hľadiska alebo
pre zastavenie konania. Preto ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na súde bez predbežného
prejednania príslušného orgánu, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovení

§ 103 a § 104 O.s.p. a na mieste je postup podľa § 104 ods. 2 O.s.p., ktorý v prípade neodstránenia
tohto nedostatku vedie k zastaveniu konania. Súdne konanie preto prichádza do úvahy v prípadoch,
kedy predbežné prejednanie neviedlo k uspokojeniu nároku, prípadne kedy bol na jeho základe nárok
uspokojený len čiastočne.

V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil nárok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Michalovce v exekučnom konaní vedenom proti povinnej M. F.. Za nesprávny úradný postup žalobca
označil postup Okresného súdu Michalovce ako exekučného súdu, ktorý v rozpore s ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v lehote 15 dní od doručenia jeho
žiadosti o udelenie poverenia. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody

proti štátu, správne postupoval súd prvého stupňa, ak sa zaoberal tým, či žalobcom uplatnený nárok bol
vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti príslušným orgánom (§ 15 ods. 1). Súd
správne vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti ako
príslušný orgán písomnými podaniami o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody, uvedené
skutkové zistenia však nesprávne právne posúdil ak dospel k záveru, že žiadosti nespĺňali všetky

náležitosti podľa § 15,16 a 17 a preto mu nevzniklo právo uplatniť nároky na náhradu škody na súde
a že návrh na začatie konania, podaný na súd žalobcom 27.9.2012 je potrebné považovať za žiadosť
o predbežné prerokovanie jeho nároku.

Ako bolo uvedené inštitút predbežného prejednania nároku je iba neformálnym postupom príslušného

orgánu, ktorý rozhoduje iba predbežne o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. V rámci
tohto procesu tento orgán hodnotí žiadosť a k nej pripojené doklady, výsledkom ktorého je faktické
uspokojenie alebo neuspokojenie nároku, keďže príslušný orgán poškodeným predbežne uplatnený
nárok neprejednáva v konaní podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z uvedeného dôvodu teda
príslušný orgán nemá ani povinnosť vyzývať poškodeného na odstraňovanie prípadných vád žiadosti a

pokiaľ na odstránenie vád podania poškodeného aj vyzve a tento v lehote ním určenej vady neodstráni,
nemá to za následok skutočnosť, že k predbežnému prejednaniu uplatneného nároku na náhradu škody
nedošlo (a teda dôvodom pre zastavenie konania) ale bol by to iba stále dôvod pre neuspokojenie
uplatneného nároku poškodeným v rámci predbežného prejednania.

Preto ak Ministerstvo spravodlivosti SR v prejednávanej veci ako príslušný orgán v rámci predbežného
prejednania nároku žalobcu na náhradu škody bolo toho názoru, že žalobcom uplatnená žiadosť
nemala potrebné náležitosti pre priznanie mu nároku na náhradu škody, bola výsledkom tohto zistenia
skutočnosť, že nedošlo k uspokojeniu ním uplatneného nároku na náhradu škody a nie to, že žalobca
ako poškodený nepožiadal písomne o predbežné prejednanie nároku. Z tohto pohľadu za nesprávny

treba považovať záver súdu prvého stupňa, že ust. § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. vylučuje, aby
mohla oprávnená osoba uplatniť nárok na súde aj za predpokladu, že by podala na príslušnom orgánu
neúplný alebo nepreskúmateľný návrh a teda, že nebola splnená zákonná podmienka, že príslušný
orgán neuspokojil nárok na náhradu škody. Podanie neúplného alebo nepreskúmateľného návrhu na
príslušnom orgáne ohľadom predbežného prejednania nároku na náhradu škody má iba za následok

faktické neuspokojenie nároku poškodeného.

Navyše je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci žalobca v konaní uplatnil nároky na náhradu škody,
ktorá mu mala vzniknúť postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnej veci proti povinnej M. F.E..
Súd síce konštatuje, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, uvedená žiadosť však nie je súčasťou spisu v prejednávanej veci (je pripojená len
náhodne vybraná žiadosť, ktorú súdu doručilo Ministerstvo spravodlivosti SR ako prílohu k svojmu
písomnému vyjadreniu), i napriek tomu ju súd hodnotil a dospel k záveru, že nemá náležitosti podľa §
15,16 a 17 zák. č. 514/2003 Z. z.. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo z dôvodov
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru o tom,

že žiadosť nemá potrebné náležitosti.

Vo vzťahu k náležitostiam písomnej žiadosti na prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody
je potrebné uviesť, že za správny nemožno považovať záver súdu, že prípadné podania žalobcuo predbežné prejednanie nároku nespĺňajú náležitosti o náhradu škody podľa § 15,16 a 17 zák. č.
514/2003 Z.z..

Z citovaného ust. § 15 ods. 1 je zrejmé, že nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je možné prejednať u príslušného orgánu iba na základe písomnej
žiadosti poškodeného. Z uvedeného ustanovenia ani z ust. § 16 nevyplýva, aké náležitosti má písomná
žiadosť obsahovať. Iba z ust. § 17 ods. 5 vyplýva, že musí obsahovať požadovanú výšku škody,
prípadne nemajetkovej ujmy. Je však nesporné, že z povahy veci - uplatnenej náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom - vyplýva, že musí obsahovať označenie konania, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, označenie orgánu, ktorý sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
nesprávny úradný postup musí byť konkretizovaný a musí byť presne pomenovaná činnosť, ktorá bola
v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona a je potrebné tiež uviesť požadovanú výšku náhrady.
Z citovaných zákonných ustanovení nemožno vyvodiť, aby písomná žiadosť poškodeného mala spĺňať
náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. ako sa nesprávne domnieva súd prvého stupňa.

Obsahom spisu v prejednávanej veci je aj žalovanou predložená fotokópia náhodne vybratej žiadosti
žalobcu zo dňa 23.4.2012 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Zo žiadosti je zrejmé,
že žalobca uvedeným podaním požiadal Ministerstvo spravodlivosti ako príslušný orgán o predbežné
prejednanie jeho nároku na náhradu škody, spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe Okresného

súdu Humenné v exekučnom konaní, v ktorom vystupoval ako oprávnený proti povinnej X. M., O..
XX.X.XXXX, vedenej u súdneho exekútora pod číslom EX 10816/2009. V žiadosti žalobca uviedol, že
Okresný súd Humenné ako exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ak nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti a o tejto rozhodol až dňa 11.10.2010 teda po viac

ako 15 mesiacoch. Zo žiadosti taktiež vyplýva, že žalobca ako poškodený uviedol aj požadovanú výšku
náhrady v sume 955,-eur.

Odvolací súd je preto toho názoru, že takto formulovaná žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody spĺňa požiadavky na riadne uplatnenie písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prejednanie nároku, lebo z tejto žiadosti je zrejmé, v ktorom konaní došlo k nesprávnemu
úradnémupostupusuvedenímorgánu,ktorýsanesprávnehoúradného postupumaldopustiť(exekučné
konanie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava proti povinnej X. M., vedenej na Okresnom
súde Humenné ), nesprávny úradný postup bol konkretizovaný a bola presne pomenovaná činnosť,
ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona (nerozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia v lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a bola uvedená aj
požadovaná výška náhrady v sume 955,-eur.

Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že nárok žalobcu ako poškodeného bol vopred
predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti príslušným orgánom - Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nedošlo k uspokojeniu
jeho nároku na náhradu škody, preto žalobca sa môže domáhať uspokojenia svojho nároku na súde (§
16 ods. 1). V tejto časti preto považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné.

Námietka žalobcu o tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vylúčený sudca predstavuje odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach ako súdu nadriadeného ktorý posudzoval námietku žalobcu ohľadom
vylúčenia veci prejednávajúcemu sudcovi a dospel k záveru, že ten nie je vylúčený (uznesenie zo dňa
9.10.2013, č.k. 11NcC 42/2013-45). Vzhľadom na to, že žalobca v rámci odvolacej námietky opätovne
uvádza rovnaké dôvody, pre ktoré by mala byť vec prejednávajúci sudca z prejednávania a rozhodovania

predmetnej veci vylúčený nemožno považovať túto odvolaciu námietku za dôvodnú a teda, že súd pri
rozhodovaní o nároku žalobcu bol nesprávne obsadený. V tejto časti preto nepovažuje odvolací súd
odvolanie žalobcu za dôvodné.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho ani nezisťoval rozhodujúce

skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu škody a svojím postupom mu odňal
možnosť konať pred súdom, ak konanie zastavil. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ ods.
2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveným v
tomto zrušujúcom uznesení, že bola splnená podmienka predbežného prejednania nároku žalobcu na
náhradu škody príslušným orgánom a následne posúdi dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na

náhradu škody.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.