Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/333/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208813
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612208813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 4899,40 eur z titulu majetkovej škody a sumu vo výške 979,88 eur z titulu nemajetkovej

ujmy. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 4241744navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4241744 dlžníkom: O.Á. Q.
nar. X.XX.XXXX ( povinná). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnejvecičísloEX13171/2009.Exekútorpredložilnávrhnavrhovateľanavykonanieexekúciespolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu (Okresný súd Topoľčany)(ďalej len „ Exekučný
súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať

svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2011 ( konanie sa začalo dňa 28.11.2009)
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 261 dní!). V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že

exekučný súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Navrhovateľ nedisponuje rovnopisom
príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by
obsahovalvyznačený dátumdoručeniasúdu.Generálnenavrhovateľiniciovalexekučnékonanieformouzápisnice spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Navrhovateľ objektívne nemôže predložiť rovnopis
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu
aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie, doručoval zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu.

Nesprávny úradný postup je charakterizovaný: a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok; čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu podľa ust. §-u 44 ods.
2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu- rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn.: SR 13601/09,
vykonateľný 5.11.2009 spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem , aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutie vo veci, na ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície

orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou , ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a tak porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu-
zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu
koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by

konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia §-u 40 a nasl. zák. č.
244/2002 Z.z.. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. nekoná o
zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
návrhu alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnom návrhu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez

splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej
v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju
podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úver. Zdôraznil , že na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre

uplynutie lehoty ustanovenia §-u 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky,
avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné
zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú

vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je
rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní. Opísaný postup exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a
v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda ako aj nemajetková ujma v peniazoch,
ktorú si vyčíslil tak, že na majetkovej škode vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 4899,40
eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom
súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechumimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. Navrhovateľ uviedol aj ďalšie dôvody na podporu
svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho

prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení
s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u
navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj i u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti , b/ vytvorenie absolútnej

nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa ,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov; c/ nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva

na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva , že každý má
právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom

rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 979,88 eur, t.j.
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 25NcC/652/2012-10 prikázal vec na prejednanie

Okresnému súdu v Leviciach.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na
viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, napr. že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy

sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy atď... V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.
1 O.s.p.. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu

nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa
tieto tituly prelínajú a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Pri prieťahoch je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie

neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra
Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle
zásady vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda

súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bol Okresnému
súdu doručený návrh je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr.
Z ustanovenia §-u 15 ods. 1, §16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že

poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde
až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sámpožiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím , nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45
ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza

znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej
dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je

uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona,
aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii

toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na

to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na
judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej odporca poukázal na ustanovenie §-u 9 ods. 2
zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných

prieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných
prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda odporca
nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Odporca vzniesol námietku premlčania pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred

dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). V prípade, ak
mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru

odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatnil, je možné považovať za
hypotetické.
Vo vyjadrení odporca ďalej k vyčísleniu škody poukázal na to, že navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez

ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež poukázal na to , že navrhovateľ uvádza, že škoda zaťažila
navrhovateľa výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávku prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému,udržiavaniaasprávuinformačného
systému a administratívne spracovanie textov urgencií , publikačné údaje, poštovné. Požadovať

paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, aj nesprávne a znovu účelové.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Nazáklade všetkých uvedených skutočností je odporca toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ
nepreukázal vznik a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ vo svojich

návrhoch sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške v čiastke 660 eur,
(čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy za rok) podľa toho ako trvalo
domnelé omeškanie, pričom má ísť o spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah do základných práv a
má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré navrhovateľ uplatňoval jednotlivo
podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania. V časti navrhovateľovho nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal odporca na dve skutočnosti. V prvom rade, že
navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného
zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. V druhom rade je potrebné
poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „flustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v

predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30
Cdo675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú lebo im nevzniká ujma priamo.

Navrhovateľ zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Odporca
nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to , že by sa mala poskytovať jej náhrada v
peniazoch. K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú
osobu, odporca akcentoval na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia §-u 3 ods. 1 Obč.

zák. , ako aj ust. §-u 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch resp. o výške takejto náhrady. Nie je možné opomenúť
povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť. V posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu

spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu. Odporca v tejto súvislosti upozornil a ako prílohu vyjadrenia doložil list európskej
komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť JUST A3 RM/kb D(2010) 1360 adresované stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri európskej únii, v ktorom európska komisia poukázala na to, že

v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov
ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľa.
Okrem uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou ako špecializovanými organizáciami
na ochranu spotrebiteľov napr. Spotrebiteľské centrum svedčí napr. článok v denníku Sme zo dňa
16.7.2012, ktorý odporca priložil k prílohe vyjadrenia.

S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivity navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia

práva. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pri priznaní
náhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. považuje odporca návrh za právne neopodstatnený a
žiada, aby súd návrh zamietol.
. Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Navrhovateľ

nepreukázal , že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne doručené dňom

20.8.2014, právny zástupca navrhovateľa dňom 20.8.2014, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca
navrhovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní emailovým podaním zo dňa 9.10.2014 o 18.34 hodine, ktorý
došiel na tunajší súd dňa 10.10.2014, právny zástupca navrhovateľa kolíziu súdu nepreukázal a z tohto
dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, pretože klient trvá na účasti splnomocneného advokátaa vylučuje substitúciu. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili
opakovane, nakoľko sa nedostavili a ani na pojednávanie dňa 30.6.2014, pričom navrhovateľ mal
predvolanie doručené dňa 14.4.2014 a právny zástupca navrhovateľa dňa 16.4.2014, ,neúčasť súdu

ospravedlnil emailom dňa 27.6.2014 o 16.30 hod. , ktorý došiel na tunajší súd dňa 30.6.2014 a požiadal o
odročenie pojednávania z tých istých dôvodov- pre kolíziu. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa
v predvolaní, ktoré prevzal dňa 8.7.2014 boli upozornení súdom, aby si pracovné povinnosti zariadil
tak, aby nebola táto skutočnosť dôvodom na odročenie pojednávania. Odporca predvolanie mal
riadne a včas doručené, k návrhu sa vyjadril, neúčasť ospravedlnil dňa 6.10.2014 emailom z dôvodu

hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.
Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a neakceptoval jeho žiadosť
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a tiež neakceptoval nesúhlas
navrhovateľa so substitúciou, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil to preto , že navrhovateľ
svoje ospravedlnenie zaslal súdu mailom dňa 9.10.2014 a z neho nevyplýva kedy sa dozvedel o kolízii,
čo

rozhodne nie je ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle §-u 119 ods. 1,2 O.s.p.. Predvolanie
na pojednávanie prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 20.8..2014 a navrhovateľ dňa 20.8.
2014 , pričom neúplné ospravedlnenie bolo súdu predložené v deň pojednávania dňa 10.10.
2014.Neobstojí ani prekážka spočívajúca v nesúhlase navrhovateľa so substitúciou , nakoľko v
uvedenom plnomocenstve zo dňa 20.9.2012 ( č. listu 5 spisu) navrhovateľ vyslovil súhlas s tým, aby si

splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasí, aby každý z nich
konal samostatne ( viď. Uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/115/2011 o kolízii pojednávaní a substitúcii) a
(nález Ústavného súdu SR I ÚS 68/1998 z 13.1.1999 o kolízii pojednávaní). Ku dňu rozhodnutia súdom
navrhovateľ plnomocenstvo súdu zo dňa 20.9.2012 nemodifikoval.
S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu

navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.
Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn.
4Er/1153/2009 s písomným návrhom , s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, s doplnením
rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného navrhovateľom dňa
21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie .

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/1153/2009 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ , s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: O.
Q. nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX H., N. M.O. XX/XX o vymoženie 1297,13 eur istiny s príslušenstvom
podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60

na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn.
EX 13171/09 základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava( ďalej len Rozhodcovský súd“) zo dňa 7.10.2010 pod sp.zn. : SR 13601/10 , ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.11.2009 a vykonateľnosť dňa 5.11.2009. Žiadosť o udelenie poverenia

bola súdu doručená dňa 28.12.2009 . Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 14.6.2010 č.k.
4Er/1153/2009 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Topoľčany bol podaný opravný prostriedok.
pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.9.2010 č.k. 25CoE/46/2010-34 napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil uznesenie prvostupňého súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2010.

Obsahom spisu nie sú žiadne podania navrhovateľa, z ktorých by vyplývalo že sa sťažuje na prieťahy
v konaní a na nečinnosť súdu v uvedenej exekučnej veci.
Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na súd ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa §-u 4 ods. 1 písm .a/ vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.
Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa §-u 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa §-u 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom v období dňa doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa §-u 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.Podľa §-u 44 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa §-u 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.
Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek

tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa
uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.
Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie

poverenia v tejto veci došla na Okresný súd v Nitre dňa28.12.2009 , pričom do podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.
Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia §-u 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád

podania.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/1153/2009súd zistil, že súdny exekútor dňa
28.12.2009 doručil Okresnému súdu Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučná vec je vedená pod sp.zn. 4Er/1153/09 povinnej O. Q. pre vymoženie 1297,83 eur istiny s
príslušenstvom. Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 14.6.2010 pod č.k.

4Er/1153/09 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2010 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre
zo dňa 30.9.2010 č.k. 15CoE/46/2010-34 V danom prípade exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 7.10.2009 sp.zn: SR 13601/09. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že k
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním

viac ako 261 dní.
Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Topoľčany. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je upravená v zákone číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa §-u 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Nevyhnutými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus)
medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody,
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,

či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vyššie citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie ) Priznať náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné

priznať.Dôkaznébremenospočívavsúdnomkonanínanavrhovateľoviakopoškodenom,abypreukázal
splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.
Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,
ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenúnesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnym
úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.

S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobená nesprávnym úradným postupom.
Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje akémukoľvek subjektu domáhať za ochrany svojich
práv podaním ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia §-u 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov ( garancia v článku 48 ods. 2 Ústavy SR) je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v

súlade s ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr.
I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( prípadne predseda
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko

orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu ohľadne
vzniku zbytočných prieťahov. Nebolo vedené žiadne konanie, v ktorom by bolo skonštatované, že došlo
k prieťahom v konaní. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali
postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a napokon aj samotné právne posúdenie,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Z návrhu a listinných dôkazov je evidentne zrejmé, že
navrhovateľ sa nedomáha práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím ( § 5 ods.
1 zák.č. 514/2003 Z.z.) V prípade ak sa odôvodnenie rozhodnutia konajúceho súdu preukáže ako

nesprávne a následne je odvolacím súdom zrušené alebo zmenené za splnenia ďalších zákonných
podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa
14.6.2010 č.k. 4Er/1153/2009-20 bolo potvrdené odvolacím súdom.
Navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť konajúceho súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, na
ktorú činnosť nemal v exekučnom konaní právomoc, preskúmanie vykonal neoprávnene, čím spôsobil

prieťahy v konaní. Súd v tomto súdnom konaní pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z platnej
právnej úpravy.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu dňa 28.12.2009. K dátumu
od 1.6.2010 bol novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bolo v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/
uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako

exekučného titulu. Neobstojí preto názor navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom
podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku. Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára §-u 44 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorý potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný
titul podľa §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Na základe novely Exekučného poriadku účinnej
od1.6.2010došlokzániku15dňovejlehotynavydaniepoverenianazákladerozhodcovskéhorozsudku.

Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred
účinnosťou tohto zákona (komentár k § 44 Exekučného poriadku).
Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.4.2013 sp.zn. II.ÚS
248/2013-21 v ktorom skonštatoval, „ že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že

exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 1 písm.c/ (t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica a d/ ( t.j. ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok) Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej
existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravuje v § 44 ods. 2 týkajúca sa

udelenia poverenia za vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1.júna 2010“.V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota
15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala.
Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala

vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá ( uvedené platilo aj pred
1.júnom 2010).“
K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj

dochádzalo v zmysle §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Podľa argumentácie navrhovateľa v
návrhu by súdy museli vydávať poverenia na základe rozhodcovských rozsudkov v lehote 15 dní podľa
§-u 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku aj v súčasnosti. Rozhodcovské rozsudky sú citované ako
exekučný titul podľa platnej právnej úpravy v ustanovení §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.
Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o nesprávnom postupe súdu, keď v exekučnom konaní
skúmal splnenie podmienok na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový

stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne
normy, opätovne posudzoval právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere.
Navrhovateľ poukazoval v návrhu na to, že na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul-
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a na druhej
strane existencia rozhodcovského rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej, pričom takýmto

postupom utrpel majetkovú škodu aj nemajetkovú ujmu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného už od 1.6.2010 ukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul. Súd postupoval správne keď skúmal
exekučný titul po formálnej aj materiálnej stránke. V tomto prípade bol exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok a súd bol nepochybne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade s
so zákonom ako aj to, či zmluva o úvere ako pôvodný titul rozhodnutia neobsahovala neprijateľné
podmienky, či exekučný titul nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo neodporuje zákonu a je v súlade
s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. O tomto svedčia aj rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorýchexekučnýsúdoprávnene exoffoskúmaexekučný

titul z hľadiska formálneho aj materiálneho v exekučnom konaní ( 3Cdo76/2013 zo dňa 3.7.2013,
3Cdo/46/2013 zo dňa 14.5.2013), tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a stanoviská
Súdneho dvora (ES). Exekučný súd postupoval správne keď exekučný titul- rozhodcovský rozsudok
skúmal, či bol vydaný v súlade s právnymi predpismi. Exekučný titul neuznal po zistení, že ide o
spotrebiteľský vzťah a skonštatovaní, že dohodnutá rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade

so zákonom a bola v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom svoje rozhodnutie správne a riadne
odôvodnil.
V prípade, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatná rozhodcovská doložka)
dojednaných v spotrebiteľskej zmluve podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13

EHS stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom , ktorý netvorí prekážku rozsúdenej veci ( res
iudicata).
Podľa obsahu pojmu nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu pravidiel,

ktorý vyplýva z funkcie, cieľov alebo povahy tejto činnosti. Nesprávnym úradným postupom nie sú len
prípady, v ktorých orgán verejnej moci koná priamo ( pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne, ak ide o
nečinnosť pri výkone verejnej moci.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal v

konaní nesprávny úradný postup v dôsledku , ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške,
nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny
nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní
nebol zistený právny základ zodpovednosti odporcu za škodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd

neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy , ani ich rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore
so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania a nadbytočný.Navrhovateľ v už rozhodnutých veciach v odvolaní poukazuje na to, že súd sa nezaoberal znaleckým
posudkom. Tu je potrebné pripomenúť, že navrhovateľ nikdy v konaní takýto dôkaz nenavrhol a ani
znalecký posudok nepredložil.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhradu trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporca
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Zo spisu odporcovi ku dňu
vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský
súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).