Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Frederika Zozuľáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706208750
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7706208750.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľa JUDr. Z. E. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v Z. na X. ulici č. XXXX/XX proti odporkyni B. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v
Z. na X. ulici č. XXXX/XX bl. D zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Z. E. nar. X.XX.XXXX zastúpenému
kolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvMichalovciachoodvolanínavrhovateľa
a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 16.9.2010 č.k. 5C 47/2006-649 a odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11.12.2007 č.k. 5C 47/2006-343 takto
r o z h o d o l :
P o t v r dz u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce z 16.9.2010 č.k. 5C 47/2006-649.
Odmieta odvolanienavrhovateľaprotivýrokurozsudkuOkresnéhosúduMichalovcez11.12.2007č.k.
5C47/2006-343vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachz16.10.2008č.k.7CoP84/2008-406
o zverení maloletého Z. do osobnej starostlivosti odporkyne.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletého Z.
75 € mesačne od 30.1.2008 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne,
dlžné výživné 1 282,60 € za obdobie od 30.1.2008 do 31.8.2010 zaviazal navrhovateľa zaplatiť v
dvoch splátkach po 641,30 € s tým, že prvú splátku navrhovateľ uhradí odporkyni do 15.11.2010 a
druhú splátku uhradí odporkyni do 15.1.2011 pod následkom straty výhody splátok. Styk navrhovateľa
s maloletým upravil tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu s výnimkou
dní pracovného pokoja od 15.00 hod. do 16.00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v Michalovciach za prítomnosti psychológa referátu poradensko-psychologických služieb s tým, že
odporkyňa je povinná maloletého v stanovenom čase a mieste na styk pripraviť. Napokon vyslovil, že o
trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľzdôvodovpodľa§205ods.2písm.
a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p., v ktorom v podstate vytkol súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie podľa § 157
ods. 2 O.s.p. riadne neodôvodnil. Vo vzťahu k úprave styku uviedol, že súd prvého stupňa opakovane
nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedkov, ktorí mali preukázať, že medzi ním a maloletým
nedošlo k incidentu, ktorý mal mať vplyv na ich vzájomný vzťah, čím nerešpektoval povinnosť skúmať
dôvody zmeny výchovného prostredia aj bez návrhu, a to i napriek tomu, že opakovanými podnetmi
sa uvedených skutočností domáhal. Vyjadril názor, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately zanedbal svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o rodine, pretože od roku 2006, kedy
začalo konanie, nezisťoval u neho pomery pre prípad zverenia do jeho výchovy a nepredložil ani správuo osobných a majetkových pomeroch matky, ktorá 12 rokov nepracuje. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej
povinnosti k maloletému, vytkol súdu, že pri jeho určení vychádzal z daňového priznania ešte za rok
2006. Súd prvého stupňa z ďalších daňových priznaní zistil jeho príjmy a výdavky a dospel k záveru,
že jeho výdavky (za automatizovaný systém právnych informácii „ASPI“ ) nie sú nevyhnutné na výkon
jeho podnikateľskej činnosti. Vyjadril názor, že aj pri vylúčení tohto výdavku by bol v príslušnom roku
naďalej v strate a podľa jeho názoru neobstojí ani tvrdenie súdu o možnosti zaobstarať si lacnejšiu
právnickú literatúru. Napokon vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho návrhom na zmenu
výchovy maloletého podľa § 95 a konal v rozpore s § 163 O.s.p., podľa ktorého aj bez návrhu môže
súd zmeniť rozsudky o výchove a výžive maloletých detí. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
„tvrdenia Okresného súdu Michalovce v uvedenom rozsudku sú nevyspytateľné, elektické, nedôvodné
a teleologické proklamácie etablované na báze postulátov a predsudkov“, čím boli porušené jeho
základnéprávažalobcupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Navrhovateľvodvolanípomerne
široko oboznamuje súd s jednotlivými ustanoveniami hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov
vrátane ich výkladu, súvisiacou judikatúrou a rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na
záver navrhol, aby odvolací súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, upravil styk matky s
maloletým synom, určil jej vyživovaciu povinnosť na maloletého, priznal mu oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, určil predbežnú vykonateľnosť rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Podaním z 27.9.2010 vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti
proti JUDr. Mitterpákovi, z obsahu ktorej vyplýva, že má dôvodné pochybnosti o nezaujatosti konajúceho
sudcu vzhľadom na jeho postup v konaní, hodnotenie dôkazov a spôsob, akým rozhodol rozsudkami z
11.12.2007 a 16.9.2010 v tejto veci a tiež v inej navrhovateľovej veci rozhodnutím z 11.9.2007 evidovanej
pod sp. zn. 7C/89/2007.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že 16.10.2008 bol výrok rozsudku o zverení
maloletého do jej osobnej starostlivosti Krajským súdom v Košiciach potvrdený, nadobudol preto
právoplatnosť a navrhovateľ v odvolaní neuviedol jediný relevantný dôvod pre zverenie maloletého do
jeho starostlivosti.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj odporkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a upravil styk maloletého s navrhovateľom tak, že bude oprávnený stýkať sa ním každú párnu
sobotuvmesiaciod15.00hod.do16.00hod.vjejprítomnosti.Súdomurčenýstyknepovažujezavhodný
a prítomnosť psychológa bude podľa jej názoru pôsobiť na maloletého stresujúco. Pokiaľ ide o určenie
výživného navrhla, aby odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť 100 €, pretože tvrdenia navrhovateľa o
niekoľkoročnejpodnikateľskejstratepovažujezaúčelové.Jehovýdavkyspojenésvýkonomadvokátskej
praxe čiastočne spochybnil aj prvostupňový súd. Poukázala na jeho majetkové pomery a skutočnosť,
že býva v trojizbovom byte vo vlastníctve jeho otca, ktorý býva sám vo veľkom rodinnom dome, na
ktorom boli v novembri vymenené všetky okná, čo stálo asi 2 000 €. Podľa jej vedomostí je aj vlastníkom
osobného motorového vozidla.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že odporkyňa porušuje jeho ústavou
garantované právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia (čl. 16, 19 a 20 Ústavy) tým, že uviedla, že
je vlastníkom motorového vozidla a tým, že poukázala na skutočnosť, že na byte, v ktorom býva boli
vymenené okná, pričom jeho otec ako vlastník domu výmenu okien uskutočnil a hradil výlučne sám. Na
záver uviedol, že odporkyňa nerealizuje jeho právo na styk so synom ani právo syna stýkať sa s otcom.
Zdôraznil, že nemôže prispievať na výživu maloletého sumou 100 €, keď finančné prostriedky vzhľadom
na podnikateľskú stratu nemá.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o úprave styku a určení
vyživovacejpovinnosti,apretonapadnutýrozsudokpodľa§219ods.1O.s.p.akovecnesprávnypotvrdil.
Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Odvolací súd po posúdení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k úprave styku konštatuje,
že styk navrhovateľa s maloletým zodpovedá záujmom dieťaťa a rešpektuje potrebu dieťaťa i jeho
otca na primerané zachovanie vzájomného vzťahu. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil povahu
vzťahu syna a otca a zohľadnil potrebu ich opätovného pomalého zbližovania. K odvolacím námietkam
navrhovateľa dodáva, že podľa § 120 ods. 1 druhej vety O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná a prípadné nevykonanie dôkazu, ktoré navrhoval účastník konania nemôže mať za
následok procesné pochybenie súdu, ale môže byť dôvodom pre zrušenie veci odvolacím súdom z
dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. V tomto prípade z priebehu konania na súde prvého
stupňa a vykonaného dokazovania nevyplynula potreba vypočuť navrhovateľom navrhnutých svedkov
na pojednávaní. Účastník konania nemôže predpokladať úmysel súdu, ktorým sa riadi pri rozhodovaní o
tom, ktorý konkrétny dôkaz vykoná alebo návrh na jeho vykonanie zamietne. Odvolací súd sa stotožnil s
postupom súdu prvého stupňa, ktorý upustil od ich výsluchu, pretože doposiaľ vykonaným dokazovaním
bol dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie o úprave styku maloletého s navrhovateľom a
skutočnosti, ktoré chcel navrhovateľ preukázať nemajú vo vzťahu k úprave styku žiaden význam. Pokiaľ
ide o odvolaciu námietku odporkyne o nevhodnosti styku otca s maloletým v prítomnosti psychológa, ani
s touto sa nie je možné stotožniť. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri opätovnom budovaní vzťahu
otca so synom (aspoň v jeho začiatkoch) je nevyhnutný odborný a objektívny dohľad, pretože nesprávny
prístup, resp. prípadná prítomnosť matky, vzhľadom na napätý vzťah rodičov, ktorý maloletý vzhľadom
na svoj vek nepochybne intenzívne vníma, by mohol dieťa negatívne ovplyvniť v snahe vyhovieť, resp.
prikloniť sa na stranu matky. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, v prípade, že sa po prvých
stretnutiach za prítomnosti psychológa ukáže táto úprava nepotrebnou, resp. nadbytočnou, teda že styk
otcaasynaprebiehabezkomplikáciíanegatívnychvplyvovnadieťa,ničnebránirodičom,abysadohodli
na novej úprave styku, resp. sa obrátili na súd s návrhom na zmenu styku (§ 26 Zák. o rodine).
Vo vzťahu k výroku o určení výživného na maloleté dieťa odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na
zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady,
je určené výživné primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému odvolacím súdom, ktorý
dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa. Výživné 75 € mesačne je primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa, a zohľadňuje aj odôvodnené potreby
maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletého sú rozhodne vyššie ako
potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 75 € mesačne, ktoré predstavuje výživné 2,5
€ na jeden deň, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ktorý je vo veku
intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania. Je nepochybné, že odporkyňa dopĺňa zdroj jeho
výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcemu
svojmu príjmu berúc do úvahy jej osobnú starostlivosť, čo fakticky znamená, že jej podiel na výživnom je
porovnateľnýspodielomnavrhovateľanaplnenívyživovacejpovinnosti,pretosúbezprávnehovýznamu
majetkové pomery a nezamestnanosť odporkyne, na ktoré navrhovateľ poukazuje v odvolaní. Odvolací
súd k odvolacím námietkam oboch rodičov o neprimeranosti výživného k deklarovaným príjmom
navrhovateľa a k potrebám maloletého ďalej uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe pri určovaní
konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma
mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom medzi tieto potreby
patrí šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu a
druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Je nepochybné,
že maloletý, ktorý má 12 rokov, je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania,
s čím sú bez ďalšieho spojené nielen výdavky, ktoré v konaní na súde prvého stupňa deklarovala
matka, ale aj zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, nákup školských pomôcok, učebníc,
mimoškolské aktivity a pod., ktoré sú notoricky známymi skutočnosťami, preto ich netreba podrobne
dokazovať. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že príjem
a životná úroveň navrhovateľa dovoľujú záver o plnení určenej vyživovacej povinnosti. Konštatuje,
že v tomto prípade neobstojí prezentovaná obrana navrhovateľa, že vo svojej podnikateľskej činnosti
dlhodobo vykazuje stratu a zdôrazňuje, že navrhovateľ je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia
zisku. Ak je navrhovateľ skutočne v strate a teda bez akéhokoľvek príjmu, je povinný s využitím svojichsubjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje podnikateľské
aktivity tak, aby mal reálnu možnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému.
Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že reálne zárobkové schopnosti a možnosti otca sú lepšie, ako
ich sám prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom a
subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť situáciu maloletého Z.,
ako aj jeho odôvodnené potreby podložené dôkazmi za celé preskúmavané obdobie. Keby navrhovateľ
nemal žiaden príjem z vykonávanej činnosti, resp. by bola jeho životná úroveň skutočne taká nízka, že
by nebol schopný plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť, bol by nútený podľa názoru odvolacieho
súdu podnikateľskú činnosť ukončiť. Pokiaľ je navrhovateľ toho názoru, že ním vykonávaná advokátska
prax mu neprináša dostatočné finančné zabezpečenie a materiálne uspokojenie, resp. mu subjektívne
dovoľuje plniť si vyživovaciu povinnosť len v minimálnej miere, odvolací súd poukazuje, vzhľadom na
jeho dosiahnuté vzdelanie a získanú prax, na možnosť zváženia iného zamestnania, resp. inej ďalšej
činnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu tak, aby riadna vyživovacia povinnosť k dieťaťu nebola
ohrozená. Odvolací súd sa stotožnil aj s posúdením výdavkov navrhovateľa na podnikateľskú činnosť
a na doplnenie dodáva, že pokiaľ navrhovateľ nedosahuje zamýšľaný príjem, je povinný na vyrovnanie
straty modifikovať svoje výdavky na podnikateľskú činnosť tak, aby diferencoval skutočne nevyhnutné
výdavky a výdavky, ktoré pri vykazovanej strate (práve vďaka vysokým výdavkov) nie je nevyhnutné
vynaložiť. Odvolací súd je presvedčený, že pri dostatočnom využívaní jeho schopností je reálne možné,
aby plnil určenú vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že
výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Napokonsúdprvéhostupňasprávneurčilajpočiatok
určenia vyživovacej povinnosti odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a v tejto súvislosti
ku dňu vyhlásenia rozsudku aj výšku dlžného výživného, ktoré vzniklo určením vyživovacej povinnosti po
zohľadnení výživného, ktorým navrhovateľ od 30.1.2008 do 16.9.2010 na výživu maloletého prispieval.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že sa s poukazom na § 163 O.s.p. a § 25 a 26 Zákona o rodine
domáhal aj zmeny rozhodnutia o výchove maloletého Martina. O zverení maloletého do osobnej
starostlivosti odporkyne bolo rozhodnuté rozsudkom z 11.12.2007 č.k. 5C/47/2006 - 343 v spojení
s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 16.10.2008 č.k. 7CoP/84/2008 -
406, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Rozsudok odvolacieho súdu obsahoval poučenie o
tom, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Rovnako nie je prípustný ani ďalší opravný
prostriedok proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol týmto rozsudkom odvolacieho súdu potvrdený.
Odvolací súd preto poukazuje na § 159 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého doručený rozsudok, ktorý nemožno
napadnúť odvolaním, je právoplatný. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady, že momentom
právoplatnosti je rozhodnutie zásadne nezmeniteľné, teda už nie je napadnuteľné riadnym opravným
prostriedkom (odvolaním). Vzhľadom na skutočnosť, že o napadnutom výroku už bolo na základe
odvolania navrhovateľa z 21.1.2008 rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 16.10.2008
č.k. 7CoP/84/2008 - 406, a teda rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 20.11.2008,
odvolací súd odvolanie navrhovateľa smerujúce proti právoplatnému rozsudku v tejto časti podľa §
218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nie je možné
napadnúť odvolaním. K odvolacej námietke navrhovateľa ohľadne skutočnosti, že súd prvého stupňa
v priebehu konania nerozhodol o zmene návrhu podľa § 95 O.s.p. týkajúcej sa zverenia maloletého do
jeho osobnej starostlivosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ chcel navrhovateľ dosiahnuť zmenu rozsudku
o výchove maloletého dieťaťa počas konania na súde prvého stupňa, resp. v odvolacom konaní, mohol
tak urobiť len novým samostatným návrhom na začatie konania, a nie zmenou návrhu v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode po tom, ako výrok o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti odporkyne na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť, pretože súd nemôže o
právoplatne upravenej výchove maloletého v tom istom konaní znova konať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o
navrhovateľom vytýkané nedodržanie ustanovenia § 163 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa odvolací
súd dodáva, že rozsudok o výchove maloletého môže súd zmeniť aj bez návrhu, ak zo svojej činnosti
prípadne z inej činnosti zistí, že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo
pôvodné rozhodnutie. Uvedené znamená, že súd aj bez návrhu začne konanie vo veci samej, ak sadozvie, že sú splnené podmienky pre takýto postup. Odvolací súd nezistil žiadne relevantné dôvody
pre začatie takéhoto konania, a preto uzatvára, že súd prvého stupňa nijako nepochybil s tým, že v
konaniach nesporových, ktorým je nepochybne aj časť konania o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v rámci konania o rozvode manželstva, súd nie je
viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 O.s.p.), preto nie je potrebné rozhodovať o pripustení alebo
nepripustení zmeny návrhu podľa § 95 O.s.p. Ak je navrhovateľ toho názoru, že sú dané dôvody pre
zmenu výchovy maloletého, nič mu nebráni, aby inicioval nové konanie o zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti.
Na záver odvolací súd dodáva, že na námietku zaujatosti navrhovateľa proti sudcovi súdu prvého stupňa
z 27.9.2010 podľa § 15a ods. 4, 5 O.s.p. neprihliadol a nezaoberal sa ňou z dôvodu, že z obsahu
námietky vyplýva, že sa týka postupu sudcu v konaní, ktorý nie je dôvodom pre vylúčenie sudcu z
prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.) a zároveň ide o opakovanú námietku zaujatosti z tých istých
dôvodov, o ktorých nadriadený súd rozhodoval uznesením z 19.1.2009 č.k. 5NcC/1/2009-426. Rovnako
odvolací súd nerozhodoval o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov uvedenom v petite odvolania
navrhovateľa,pretoženatotorozhodnutiejefunkčnepríslušnýsúdprvéhostupňa.Vsúvislostisnávrhom
na oslobodenie od súdnych poplatkov odvolací súd dodáva, že podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov od poplatku je okrem iného
oslobodené súdne konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, čo znamená, že v tomto štádiu
konania navrhovateľovi žiadna poplatková povinnosť nevznikla a ani vzniknúť nemôže. Pokiaľ bude
súd prvého stupňa rozhodovať o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p., pre posúdenie,
komu súd túto náhradu uloží, nie je potrebné rozhodnutie o prípadnom oslobodení od platenia súdnych
poplatkov, ale postačí záver o tom, či účastník, ktorý má náhradu trov konania znášať, spĺňa alebo
nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.