Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/346/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213220082
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213220082.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci mal. T. D. Z.. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov I. D.
Z.. XX.XX.XXXX bývajúcej v A. Z. Š. Č.. XX t.č. v Košiciach Z. X. Č.. XX a I. E.Š. Z.. XX.XX.XXXX
bývajúceho V. A. Z. Č. T. Č.. XX zastúpeného JUDr. Beátou Topolčaniovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom na Vojenskej ulici č. 3 v Košiciach, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.7.2014
č.k. 23P 167/2013-159 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. T. D. nar. XX.XX.XXXX a vo výroku
o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 11.7.2014 č.k. 23P 167/2013-159 zveril mal. T. D. nar. XX.XX.XXXX do

osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho
a spravovať jeho majetok a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého za obdobie od X.X.XX.XX do
budúcna po 100 € mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné od otca pre maloletému T. 787,53 € za obdobie od 1.8.2013 do 30.6.2014 zaviazal
otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh matky v
prevyšujúcej časti a návrh otca na zníženie výživného. Konanie o zverenie maloletého T. do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov a o určenie výživného od otca pre maloletého vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ , d/ O.s.p. Zdôraznil, že rozhodnutie prvostupňového súdu

neobsahuje úplné a výstižné zdôvodnenie, keďže súd sa nevysporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi
pre vydanie riadneho rozhodnutia vo veci, pričom sa v podstate iba nekriticky stotožnil s tvrdeniami
matky. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých rozhodujúcich skutočností dospel k
záveru zaviazať ho platiť výživné 100,- € mesačne, keď je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v
hmotnej núdzi a spĺňa podmienku materiálnej núdze. S prihliadnutím na ustálenú judikatúru má za to,
že vydaním predmetného nepreskúmateľného rozhodnutia došlo bezpochyby k porušeniu jeho práva

na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktoré vedie k
prípustnosti a dôvodnosti odvolania. Rovnako zdôraznil, že konajúcemu súdu preukázal skutočnosti, na
základe ktorých bol v r. 2013 nútený pozastaviť živnosť a to pre nedostatok klientov, zákaziek a súčasne
so živnostenským oprávneným vzniká aj povinnosť odvádzať mesačne odvody, ktoré nezvládal platiť.
Živnosť pozastavil, aby sa nedostal do pozície dlžníka voči štátu. Na uvedenú skutočnosť poukázal

na pojednávaní, ale z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým jednoznačným záverom konajúci
súd dospel k záveru o primeranosti výživného 100,- € mesačne a na základe akých rozhodujúcichskutočností. Je potrebné vziať na zreteľ reálny stav a to, že od marca 2014 je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi (5,80 €) a vykonáva činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti s mesačným príjmom
70,- € - 90,- € mesačne vo firme B. s.r.o. Je zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od

23.1.2014, avšak ani do dnešného dňa mu nebola ponúknutá práca, ktorú by mohol vykonávať a tak
zlepšiť svoje majetkové pomery. Je vysoko pravdepodobné, že v prípade, ak by mal možnosť zamestnať
savosvojomodbore,zapodstatnelepšíchplatovýchpodmienok,nevykonávalbybrigádnickúčinnosťna
stavbeakopomocnásilazatentopríjem.Súdomurčenévýživnéjenadjehoaktuálnemožnostiapomery,
pričom súd nezohľadnil ani potrebu pokrytia nevyhnutných životných nákladov na stravu, prípadne

nákladov spojených pri hľadaní novej práce. Konajúci súd pri určovaní výšky výživného nevychádzal z
aktuálneho skutkového stavu, ale z hypotetického stavu, ktorý by mohol nastať, pričom nevzal do úvahy,
že táto skutočnosť môže mať vysoko nepriaznivé dôsledky. Prvostupňový súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a záverom o skutkovom stave veci, pretože dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané,
nesprávne vyhodnotil, a teda nevyhodnotil ich spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám v § 132 O.s.p.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh matky zamietol alebo zrušil a

vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka a kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu,
preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ust. vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa§221ods.1písm.h/O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevecprávne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach

o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnérozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkovikonania
odnímal tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu uvedenú ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktorémuprávnyporiadokpriznáva.Vadyspôsobujúcezmätočnosťkonaniamôžunastaťajprisamotnom

vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci,
ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťoumedzivyhlásenýmrozhodnutímajehopísomnýmvyhotovením,aleajrozpornosťoujednotlivýchvýrokov
rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a
preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na

súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé
súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súlade

jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie cit. zák. ust. a uvedených úvah po preskúmaní spisu a konania, ktoré
predchádzalo vyhlásenému rozsudku dospel k záveru, že konajúci súd sa dôsledne neriadil uvedenými
ustanoveniami, predovšetkým ust. § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať všetky
dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci účastníci ich nenavrhli (zásada

vyšetrovacia) a zásada voľného hodnotenia dokazovania zakotvená v ust. § 132 O.s.p. neznamená,
že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré
nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súdy sú
podľa ust. § 132 O.s.p. povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo,
ak to má vzťah k prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú tým, že sa so zistenými

skutočnosťami nezaoberajú vôbec, alebo sa s nimi vyporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za
následok vadu konania premietajúcu sa ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces
na súdnu ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. povinný v
odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným
zákonom ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Svoj výklad o tom, o ktoré

dôkazy oprel súd svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, musí prispôsobiť
konkrétnym okolnostiam každej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového
stavu veci a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jasným a výstižným vysvetlením, ktoré
skutočnosti konajúci súd považoval za preukázané a ktoré nie, sa rozumie postup, v ktorom súd musí

potrebné údaje, výklady a závery formulovať v odôvodnení rozhodnutia vlastnými slovami, iba tak môže
byť odôvodnenie stručné, jasné a v odvolacom konaní preskúmateľné a nie postup, ktorý iba deklaruje
dôkazy a doslova opíše výpovede účastníkov konania bez ich dôsledného vyhodnotenia. Konajúci
súd sa dopustil pochybenia, ako už bolo vyššie konštatované, v rozpore s ust. § 120 ods. 2 O.s.p.,
ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj toto konanie, v

ktorom mal súd povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek
tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, dôsledne nezistil všetky rozhodujúce skutočnosti majúce
vplyv na rozhodnutie o výživnom a o rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozhodol na hypotetickom
podklade, v dôsledku čoho je záver súdu o príjmových a majetkových pomeroch otca predčasný. Súd
prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, neuviedol akými úvahami sa riadil, ak určil výživné
100 € mesačne, z akého reálneho príjmu otca vychádzal pri hodnotení jeho možností a schopností

prispievať na výživu maloletého 100 € mesačne, ktoré výdavky otca a z akého dôvodu uznal a ktoré
nie, účastnícke výpovede nekonfrontoval s listinnými dôkazmi, s ktorými sa v odôvodnení nevysporiadal
napriek tomu, že sú pre rozhodnutie relevantné. Konajúci súd preto tým, že vydal nepreskúmateľné
a neurčité rozhodnutie, ktoré je na základe chýbajúceho skutkového základu nezrozumiteľné, odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a súčasne

odvolaciemu súdu táto vada obráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší
dôvod pre zrušenie rozhodnutia v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože
súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných
pre určenie výživného pre mal. Aleca, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd
musel preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom a dlžnom výživnom

a v rozsahu zrušenia vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou náležite zistiť
skutkový stav veci, vyhodnotiť účastnícke výpovede a tieto konfrontovať s listinnými dôkazmi a tiež
doplniť dokazovanie a všetkými dostupnými spôsobmi zistiť reálne príjmové pomery otca, predovšetkým
dotazom na spoločnosť L. za účelom zistenia predpokladaného príjmu otca, ak by pracovný pomer nebolrozviazal dohodou, výsluchom majiteľa spoločnosti L. za účelom vysvetlenia skončenia pracovného
pomeru otca uzavretého 13.12.2013 na dobu neurčitú a to z organizačných dôvodov už ku dňu
22.1.2014, dotazom na firmu B. s.r.o. najmä na jeho pracovné zaradenie a možnosť dosahovať vyšší

príjem, vyžiadať úplný odpis mzdových listov od tohto zamestnávateľa, vyžiadaním daňového priznania
otca od príslušného daňového úradu minimálne za 2 roky za obdobie, keď podal daňové priznanie za
účelom preukázania otcom tvrdených dôvodov pozastavenia živnosti pre nedostatok klientov a zákaziek
a zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť a následne posúdiť aj z hľadiska potencionality príjmu
otca(§75ods.1Zákonaorodine),pretožekonštatovanieovýškepriemernejmesačnejnominálnejmzde

zamestnanca hospodárstva resp. v oblasti stavebníctva v SR samo o sebe nemôže byť podkladom pre
posúdeniepríjmuotcazhľadiskapotencionalitypríjmuaksanepreukáže,žesaotecvzdalvýhodnejšieho
zamestnania za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti alebo bez vážneho dôvodu sa vzdal
výhodnejšieho zamestnania poskytujúcemu väčší príjem bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil
porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené, zistiť voľné
pracovné miesta vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné

možnosti, keďže otec nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa a môže sa bez obmedzenia uchádzať
o zamestnanie aj mimo svojho miesta trvalého bydliska, konštruktívnym výsluchom otca resp. iným
dostupným spôsobom zistiť, z akých finančných prostriedkov pokrýva otec prezentované výdavky, ktoré
pôsobia nevyvážene vo vzťahu k jeho príjmu a v tejto súvislosti zistiť príjem jeho matky, ktorá podľa
tvrdení otca zabezpečuje jeho životné náklady, rovnako zistiť rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa a

príjmové pomery matky, prípadne doplniť dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným,
všetky získané dôkazy vyhodnotiť podľa ust. § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa
relevantných ustanovení Zákona o rodine a opäť rozhodnúť o výživnom pre mal. T. od podania návrhu
matky a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch (vrátane počiatku vyživovacej povinnosti) v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutia a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli spätne

preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.