Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204592
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314204592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu: D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P..
F. XXX/X, E., zast. JUDr. Jozef Tomko, advokát, Floriánova 2, Prešov proti žalovanej: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, Bratislava 1, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
467,60 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/283/2014-65
zo dňa 29.01.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v časti o zaplatenie 467,60 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zrušuje rozsudok v časti o priznanie úroku z omeškania vo výške 9,5 % od 21.11.2013 do zaplatenia a v
súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 467,60 eur s
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,5 % od 21.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej zároveň uložil povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 28 eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 446,86 eur, ktoré uložil zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 427 ods. 1, 2, § 428, § 517 ods. 1, 2 a § 797 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj § 4 ods. 1, 2, 4, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu, že vykonaným
dokazovaním má preukázané, že žalobca dňa 30. 10. 2013 okolo 12.15 hod. riadil osobné motorové

vozidlo zn. MERCEDES-BENZ, EČV: ML 754AG v smere od H. do U.. Pred obcou U. nad Q. došlo
na motorovom vozidle žalobcu k škodovej udalosti tým spôsobom, že spod kolies pred ním idúceho
motorového vozidla EČV: HE 963BF, vedeného vodičom E. T., odskočil kameň, ktorý poškodil čelné
sklo motorového vozidla žalobcu. Súd mal túto skutočnosť preukázanú výsluchom svedka E. T., ktorý
síce bezprostredne v čase škodovej udalosti, si škodovú udalosť nevšimol, avšak hneď ako ho žalobca
zastavil v obci U. nad Q. potvrdil a uznal, že čelné sklo žalobcu bolo čerstvo poškodené. Taktiež tak
svedok, ako aj žalobca zhodne uviedli, že premávka v čase škodovej udalosti nebola hustá, na danej

ceste sa nachádzali len motorové vozidlá žalobcu a svedka. Preto súd mal za nesporne preukázané, že
kamienok, vymrštený spod kolies vozidla svedka E. T., narazil do čelného skla vozidla žalobcu tak, že v
dôsledku poškodenia skla bolo ho potrebné vymeniť. Potreba výmeny skla bola preukázaná technikom
a predloženým zápisom o poškodení skiel vozidla. Ešte v deň škodovej udalosti svedok a žalobcav zmluvnej poisťovni vodiča, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nahlásili škodovú udalosť.
Jednalo sa o poisťovňu - žalovanú, ktorá však danú poistnú udalosť vybavila tak, že odmietla žalobcovi
plniť poistné plnenie.

V súvislosti s výmenou skla žalobcovi vznikla škoda vo výške 467,60 eur, ktorú uhradil. Výšku vzniknutej
škody prvostupňový súd mal preukázanú predložením faktúry a príkazu na úhradu.

Z vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaná bezdôvodne

odmietla poskytnúť žalobcovi požadované poistné plnenie. Žalobca riadne a včas si uplatnil svoj nárok
na náhradu škody s poukazom na citované ustanovenia. Žalovaná nemala kvalifikovaný právny dôvod
na odmietnutie poskytnutia poistného plnenia. Keďže motorové vozidlo, ktoré zavinilo vznik škody, bolo u
žalovanej ako poisťovateľky poistené na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a
keďže škodová udalosť bola ohlásená riadne a včas, súd ma za to, že podaná žaloba je dôvodná, preto

súd vyhovel v celom rozsahu.

Bolo konštatované, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu, preto súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 446,86 eur (za 5 úkonov po 33,20 eur + režijný paušál + strata času + náhrada
cestovných výdavkov, všetko v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Odvolanie bolo odôvodnené ust. § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. tvrdiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
bolonamietanénesprávnevyhodnoteniedôkaznýchprostriedkov,keďokolnostivznikuškodovejudalosti
na motorovom vozidle žalobcu súd posúdil iba na základe tvrdení žalobcu, lebo svedok E. T. vznik

škodovej udalosti vôbec nepozoroval. Súd sa uspokojil s tvrdením svedka, ktorý škodovú udalosť vôbec
nevidel, ktorý svoje zavinenie uznal, že čelné sklo je čerstvo poškodené, okolo dierky vo veľkosti haliera
bol „čerstvý prach“. Svedok nevedel uviesť, ako dlho a v akej vzdialenosti za ním šlo motorového vozidlo
žalobcu, nemohol si všimnúť, či čelné sklo žalobcu nebolo poškodené už predtým. Súd sa nezaoberal
otázkou, nakoľko bolo v možnostiach svedka, zhodnotiť „čerstvosť poškodenia“ čelného skla žalobcu.

Svedok nemohol dôveryhodne stanoviť čas poškodenia čelného skla. Súdu prvého stupňa vytýkal aj to,
že sa nezaoberal, či boli dodržané pravidlá cestnej premávky, najmä primeraná rýchlosť vzhľadom na
značné znečistenie cestnej komunikácie kamienkami a štrkom, čo zhodne uviedol žalobca aj svedok,
bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami a rýchlosť motorových vozidiel, keď svedok uviedol, že išiel
rýchlosťou cca 45 - 50 km/h a žalobca cca 70 km/h, čím sa ich výpovede rozchádzajú.

Odvolateľka poukázala na § 16 ods. 1 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého
vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť okrem iného stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať. S poukazom na ust. § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak
bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená

výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

V ďalšom namietal výpoveď svedka, ktorý sa vyjadril, že bol spokojný s tým, že škoda bude uhradená
z jeho zákonnej poistky. Aj túto skutočnosť mal pri hodnotení jeho výpovede súd zohľadniť. Svedok
bez toho, aby videl, že škodu spôsobilo jeho motorové vozidlo, uznal svoje zavinenie, lebo počítal s

tým, že škodu nebude hradiť on, ale tretí subjekt - poisťovateľ. Žalovaný nemá absolútnu možnosť
brániť sa aj proti tzv. fiktívnym poistným udalostiam. V zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. sa má preukázať
zodpovednosť konkrétneho, nie fiktívneho prevádzkovateľa motorového vozidla, z ktorého poistky sa
má škoda uhradiť.

Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou
motorového vozidla jeho poisteného a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu.Súd prvého stupňa pochybil aj pri priznaní úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,5 % ročne od
21.11.2013 do zaplatenia, lebo nebral do úvahy špeciálne ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP, podľa
ktorého poisťovňa je povinná poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení vyšetrovania, alebo po doručení

právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z rozhodnutia nevyplýva iná
lehota na poskytnutie poistného plnenia. Šetrenie bolo ukončené 20.11.2013, žalovaný sa tak dostal
do omeškania až 05.12.2013, preto nárok na úrok z omeškania bol najneskôr od 06.12.2013 vo výške
5,25 %.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a zaviazať
žalobcu na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že svedok T. si svoju vinu uznal, usúdil, že prasklina je čerstvá a jeho
konštatovanie, že škodu bude uhrádzať poisťovňa, nemá žiadny význam pre posúdenie zodpovednosti
žalovanej. On dostatočným spôsobom preukázal, že škodu spôsobil poistený žalovanej. Na pojednávaní

zo strany žalovanej neboli svedkovi T. kladené žiadne otázky na objasnenie skutkových okolností. Nie
je preto dôvod prihliadať na námietky ohľadom rozdielu v rýchlosti a podobne. Skutkový stav bol súdom
správne a dostatočne zistený, preto navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávaniavsúladesust.§214,ods.1,2O.s.p.stým,žemiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 27.10.2015 a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné iba
čiastočne.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa okrem časti čo do priznaného
úroku z omeškania, na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Správnemu právnemu

posúdeniu veci a správnemu zisteniu skutkového stavu zodpovedá rozhodnutie súdu prvého stupňa čo
do priznania sumy 467,60 eur ako náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou motorovým vozidlom
poisteným u žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobným motorovým vozidlom svedka
E. T. došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Bola teda preukázaná poistná udalosť a vznik
škody, preto voči žalovanej vzniklo právo, aby nahradila škodu poškodenému za poisteného.

Ak odvolateľka v odvolacom konaní namieta to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil svedeckú
výpoveď svedka T., že nebolo vyhodnotené dodržanie pravidiel cestnej premávky, najmä primeraná
rýchlosť na znečistenej cestnej komunikácii, ako aj rozdielne tvrdenia žalobcu a svedka o rýchlosti ich
vozidiel s poukazom, že musí sa preukázať zodpovednosť konkrétneho, nie fiktívneho prevádzkovateľa

motorového vozidla a že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkovateľom motorového
vozidla ním poisteného a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu, odvolací súd uvádza, že
občiansky súdny proces je procesom so znakmi kontradiktórnosti. Bolo preto na žalovanej, aby dôkazmi
vyvrátila tvrdenia žalobcu a svedka. Ako vyplýva z obsahu spisu a najmä zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 29.01.2015, prítomní účastníci boli poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a napriek

takémuto poučeniu zástupkyňa žalovanej uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V
odvolacom konaní preto už nemôže navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré neprodukovala v konaní pred súdom
prvého stupňa. Preto jej úvahy o nesprávnom skutkovom zistení a nesprávnom vyhodnotení dôkazných
prostriedkov nemôžu byť zohľadnené.

Na správnom rozhodnutí súdu prvého stupňa nemôže zmeniť nič ani tvrdenie žalovanej, že svedok
mal viesť svoje motorové vozidlo rýchlosťou 45 až 50 km/h a žalobca rýchlosťou cca 70 km/h, z čoho
usúdila, že sa ich výpovede rozchádzajú. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že
žalobca tvrdil, že išiel rýchlosťou cca 65 až 70 km/h a svedok rýchlosťou 45 až 50 km/h za situácie,
keď svedok sa nevedel vyjadriť, ako dlho žalobca svojim motorovým vozidlom sa pohyboval za ním,

uvedené tvrdenia nie sú rozporuplné, nakoľko každé z vozidiel mohlo ísť inou rýchlosťou. Ani uvedené
nevylučuje zodpovednosť za škodu a povinnosť žalovanej ju nahradiť žalobcovi.Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie
467,60 eur ako vo výroku vecne správny potvrdil.

Podľa ust. § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované
Ústavou SR (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),
ako i zákonmi SR.

Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie sa považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia (pozri nálezy Ústavného súdu SR I.ÚS/226/2003, III.ÚS/198/2011).

Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s citovaným ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p. musí byť v odvodnení rozsudku súdom podaný výklad opodstatnenosti a zákonnosti

všetkých výrokov rozsudku a súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozsudku musí mať tú základnú vlastnosť, že je aj dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. V takomto prípade ide o arbitrárne rozhodnutie, ktoré porušuje právo
účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

opravných prostriedkov.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do priznaných ročných úrokov z omeškania zo sumy
467,60 eur vo výške 9,5 % od 21.11.2013 do zaplatenia nezodpovedá vyššie uvedenému, nakoľko tento
výrok súd prvého stupňa opomenul odôvodniť tak, aby z neho bolo jasné, prečo k priznanej istine bol

priznaný uvedený úrok a prečo dátum omeškania bol súdom prvého stupňa ustálený na deň 21.11.2013.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ohľadom priznaného úroku z omeškania nevyplývajú
žiadne jeho skutkové závery. Nie je možné zistiť, prečo súd považoval deň 21.11.2013 za deň omeškania
na strane žalovanej a prečo bola priznaná hodnota 9,5 % ako ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy.

Odvolací súd preto vyhodnotil, že súd prvého stupňa pri odôvodňovaní rozsudku čo do časti priznania
úroku z omeškania nepostupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho rozhodnutie
v tejto časti je preto arbitrárne a nepresvedčivé.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o priznaní úroku

z omeškania vo výške 9,5 % od 21.11.2013 do zaplatenia a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil
a to postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a postupom podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa v rozsahu zrušenia na nové konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o príslušenstve, t.j. o priznaní úroku z omeškania

žiadaného vo výške 9,5 % ročne od 21.11.2013. Po opätovnom rozhodnutí bude úlohou súdu prvého
stupňa rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a
to v zmysle vyššie uvedeného. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí sa bude musieť zaoberať aj
odvolacími dôvodmi namietanými úrok z omeškania v odvolaní žalovanej.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o všetkých trovách konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.