Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/30/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200220
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200220.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: GEO INDUSTRIA s.r.o., so sídlom Pažitná 1015/25, Sereď,
IČO:46510281,zastúpenýPROSMANaPAVLOVIČadvokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomHlavná31,
Trnava proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, Trnava v konaní proti nečinnosti
žalovaného vo veci vedenej pod č. 9201401/5/892075/2014/Jan zo dňa 04.04.2014 takto
r o z h o d o l :
Súd ukladá žalovanému Daňovému úradu Trnava so sídlom Hlboká 8/1, Trnava konať a rozhodnúť
podľa § 73 ods. 1 resp. ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o odvolaní žalobcu vo veci vedenej pod č.
9201401/5/892075/2014/Jan zo dňa 04.04.2014 do 60 dní od doručenia spisu správneho orgánu
pripojeného k veci.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 175,- eur na účet právneho
zástupcu v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 23.03.2015 sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu podanom voči rozhodnutiu č.
9201401/5/892075/2014/Janzodňa04.04.2014podľa§72ods.2 vspojenís§13ods.8zák.č.563/2009
Z.z. o správe daní (ďalej ako daňový poriadok), alternatívne podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku v
lehote 60 dní od doručenia spisov správneho orgánu pripojených k veci.
V návrhu uviedol, že rozhodnutím žalovaného č. 9201401/5/892075/2014/Jan zo dňa 04.04.2014 mu
bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac jún 2013 vo výške 10.016,36 eur, voči ktorému
podal prostredníctvom spoločnosti In Medias Res s.r.o. ako právneho zástupcu odvolanie a očakával,
že žalovaný o odvolaní riadne rozhodne. Následne ale bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR č. 1100307/1/19573/2015/13997 zo dňa 16.01.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
žalovanéhoč.9211302/5/4603956/2014/VesKzodňa13.10.2014,ktorýmbolažalobcoviuloženápokuta
vo výške 1.001,60 eur z dôvodu právoplatného vyrubenia dane z pridanej hodnoty za mesiac jún 2013,
na základe čoho sa žalobca dozvedel, že Finančné riaditeľstvo SR považuje prvostupňové rozhodnutie
žalovaného za právoplatné s poukazom na to, že odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu bolo
podané v rozpore s § 13 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca sa tak o nevybavení svojho odvolania
dozvedel až z konania o uložení pokuty, pričom v konaní o vyrubení dane z pridanej hodnoty nebol o
spôsobe vybavenia vôbec informovaný, resp. upovedomený o odmietnutí jeho odvolania.
Žalobca má za to, že v zmysle § 3 ods. 2 posledná veta daňového poriadku je žalovaný povinný sa
zaoberať jeho podaním a má povinnosť o ňom rozhodnúť a to buď podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku,
kedy rozhodne autoremedúrou, alebo podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku a vec postúpi na rozhodnutie
druhostupňovému orgánu. V prípade, ak mal žalovaný za to, že odvolanie trpí procesnými vadami, mal
podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 daňového poriadku daňový subjekt v zákonnej lehote vyzvať na
odstránenie nedostatkov. Z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR ale vyplýva, že odvolanie podanéžalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané v rozpore s § 13 ods. 5 daňového poriadku,
čiže sa nejednalo o podanie bez vád, ani o podanie, ktoré by nemalo povahu podania v daňovom konaní,
rovnako sa nejedná ani o podanie neprípustného odvolania, ako predpokladá ust. § 73 ods. 4 písm. a)
daňového poriadku.
Odvolanie zo strany žalobcu bolo podané včas, aj keď v rozpore s ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku,
pričom v rámci logického výkladu ustanovení daňového poriadku mal podľa § 72 ods. 5 v spojení s §
13 ods. 8 daňového poriadku byť žalobca vyzvaný na odstránenie nedostatkov podaného odvolania s
tým, aby bolo podané elektronickými prostriedkami.
Na podporu dôvodnosti žaloby žalobca poukázal i na rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred
Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 23S/68/2014, v ktorom konajúci súd uložil správcovi dane
povinnosť o odvolaní daňového subjektu rozhodnúť podľa § 73 ods. 1 alebo ods. 2 daňového poriadku
s poukazom na princípy právnej istoty a práva na súdnu ochranu. Žalobca žiadal takýto právny názor
pri použití analógie aplikovať aj v tomto konaní, keď žalovaný do uplynutia lehoty na podanie odvolania
preukazateľne obdržal do sféry svojej dispozície odvolanie so všetkými náležitosťami, preto ak iba z
dôvodu nedodržania ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku mu bol odňatý právny nárok na rozhodnutie o
odvolaní, došlo k porušeniu princípov právneho štátu, takýto postup vychádza z prílišného formalizmu
pri výklade právnych predpisov, čím došlo i k značnej majetkovej ujme žalobcu. Odvolanie, ktoré
žalobca podal spĺňalo všetky zákonné náležitosti, bolo podané včas a žalovaný mohol o ňom riadne
rozhodnúť. Jediným nedostatkom bolo nerešpektovanie v tom čase ešte novej, príliš formalistickej a
nezabehnutej právnej úpravy, ale ignorovanie podania bez rozhodnutia, ako postupoval žalovaný, je
v rozpore so základnými zásadami daňového konania a daňového poriadku. Okrem toho dal žalobca
do pozornosti, že v čase podaného odvolania portál daňovej správy riadne nefungoval, jeho prevádzka
bola v začiatkoch, preto sa mnohé elektronické podania ani do sféry dispozície správcu dane nedostali.
Žalobca odvolanie správcovi dane zaslal elektronicky, aby mal istotu, že jeho podanie sa do sféry
dispozície žalovaného skutočne dostane a tento sa mohol s jeho obsahom oboznámiť. V súvislosti s
tým, že daňový poriadok nedáva žalobcovi žiadnu možnosť na podanie prostriedkov na druhostupňový
orgán,jedinoumožnosťoujepodaťpodnetFinančnémuriaditeľstvuSRnavykonanieopatrenípodľa§66
daňového poriadku, ktorý ale žalobca neuskutočnil z dôvodu, že z rozhodnutia Finančného riaditeľstva
SR č. 1100307/1/19573/2015/13997 zo dňa 16.01.2015 jasne vyplýva, že už právoplatné a podávanie
podnetu by tak bolo neúčelne a nehospodárne.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.05.2015 mal za to, že žaloba žalobcu o
uložení povinnosti konať o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného nie je prípustná a ani
dôvodná, nakoľko žalobca nevyužil inštitút sťažnosti podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v
znení zák. č. 289/2012 Z.z. a nepodal ani podnet na výkon dozoru prokurátora nad zachovávaním
zákonnosti orgánu verejnej správy, teda nedošlo k vyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov, ktoré
mu špeciálna právna úprava poskytuje. Žalovaný zdôraznil, že žalobca, ktorý je platiteľom dane z
pridanej hodnoty a ktorého zastupuje pri správe dani advokát, je povinný v súlade s § 14 ods. 1
písm. c) daňového poriadku doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 cit.
zákonafinančnejspráve.Rozhodnutieč.9201401/5/892075/2014/Janzodňa04.04.2014bolodoručené
splnomocnenému zástupcovi žalobcu, spoločnosti In Medias Res s.r.o. dňa 07.04.2014, v ktorom
žalovaný určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume
10.016,36 eur. a obsahovalo i poučenie o povinnosti pre subjekty uvedené v § 14 zák. č. 563/2009 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisovdoručovaťpodaniafinančnejspráveelektronickýmiprostriedkamipodľa§13
ods. 5 daňového poriadku. Napriek uvedenému poučeniu žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou
In Medias Res s.r.o. podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie elektronickou poštou, ale na pracovné
adresy zamestnancov žalovaného: I. <. z čoho vyplýva, že odvolanie nebolo podané zákonom
predpísaným spôsobom a nebolo tak ani v posledný deň lehoty prijaté elektronickými prostriedkami
podľa § 27 ods. 5 daňového poriadku na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné
riaditeľstvo SR. Z uvedeného dôvodu podané odvolanie nemožno považovať za podanie, ktoré zakladá
právne účinky, o čom bol dňa 28.04.2014 spísaný úradný záznam, čo žalobcovi nebolo oznamované.
Žalovaný trval na tom, že žalobca nedoručil odvolanie žalovanému spôsobom a v lehote v súlade
s ustanoveniami daňového poriadku, z toho dôvodu nemohlo byť ani akceptované. E-mailova adresa
zamestnancov žalovaného nie je elektronickou podateľňou, preto zaslanie písomnosti na takúto
adresu nevyvoláva účinky predpísaného elektronického doručenia a nemôže podľa § 72 ods. 7daňového poriadku založiť ani odkladný účinok. Žalovaný nemá zákonom uloženú povinnosť žalobcovi
oznamovať, že odvolanie nepodal spôsobom stanoveným zákonom a rovnako ani nemá povinnosť
mu dávať na vedomie, kedy sa rozhodnutie zo dňa 04.04.2015 stalo právoplatným. Následne dňa
13.10.2014 žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 04.04.2014 vydal rozhodnutie č.
9211302/5/4603956/2014/VesK, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.001,60 eur za správny delikt
podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 20.10.2014.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie prostredníctvom elektronickej podateľne FR SR,
ktoré spolu s predkladacou správou prvostupňová orgán postúpil Finančnému riaditeľstvu SR ako
odvolaciemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie č. 1100307/1/19573/2015/13997 zo dňa 16.01.2015 a
ktorým rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil. K názoru o povinnosti vyzvať žalobcu na odstránenie
nedostatkov podaného odvolania žalovaný poukázal na novelu daňového poriadku, ktorá nadobúda
účinnosť dňa 01.01.2016, a ani podľa navrhovaného znenia ust. §13 nie je povinnosť správcu dane
zasielať výzvu pre správne doručenie podania ako ani oznámenie o tom, že sa podanie považuje za
nepodané.
K tvrdeniu žalobcu, že v rozhodnom čase riadne nefungoval portál daňovej správy, žalovaný dotazom na
Kontaktné centrum technickej podpory FR SR zistil, že portál finančnej správy bol do reálnej prevádzky
spustený od 01.01.2015 a hoci boli počiatočné problémy v jeho funkčnosti v mesiaci január, v apríli už
nemal byť dôvod s podávaním príslušných podaní. Žalovaný tiež preveril i prevádzkový denník portálu
FR SR v mesiaci apríli, ako aj e-mailovú komunikáciu technickej podpory a zistil, že jediný problém, ktorý
sa vyskytol v mesiaci apríli bol dňa 24.04.2014 v čase od 14.00 do 14.30 hod., kedy sa nebolo možné
prihlásiť do portálu z dôvodu zahltenia databázy, ktoré nedostatky boli okamžite vyriešené.
Ak mal žalobca ako užívateľ nejaký problém s prihlásením sa, mal napísať na technickú podporu,
ale takto nekonal a naviac, spoločnosť In Medias Res s.r.o. advokátska kancelária Trnava ako
splnomocnený zástupca žalobcu nemá so žalovaným ani uzatvorenú dohodu o elektronickom
doručovaní a nemá ani zaručený elektronický podpis. Na základe vo vyjadrení k žalobe uvedených
skutočností žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku na konania o žalobách podľa § 250t O.s.p. dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval
správne, keď o odvolaní žalobcu nekonal a odvolanie daňového subjektu doručené na elektronickú
adresu zamestnancov žalovaného považoval za nepodané.
Krajský súd posúdil žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného podľa zákonnej úpravy uvedenej v ust. §
250t a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Podľa § 250t O.s.p.
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho
dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa
domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je
prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
(2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po
upozornení prokurátorom.
(3) Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu
predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať
stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu,
nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh
orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o
trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak
v tejto hlave nie je ustanovené inak.Vyššie citovanou právnou úpravou zákonodarca poskytuje fyzickým a právnickým osobám právnu
možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR v konaniach pred orgánmi verejnej správy,
ak tieto bez vážneho dôvodu nekonajú spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a sú
nečinné.
Podmienkou, aby súd uložil povinnosť orgánu verejnej správy konať je dôvodnosť a prípustnosť
návrhu. Dôvodnosť zakladá nečinnosť alebo nezákonný stav správneho orgánu, ktorý nastáva vtedy,
keď správny orgán nekoná a je pasívny, aj keby podľa zákona konať mal a v prípade, ak zákon výslovne
neukladá orgánu verejnej správy konať, môže byť jeho nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou či
morálkou vzhľadom na to, ak takáto nečinnosť je nezákonná a protiprávna.
Súd sa pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu zaoberal posúdením opodstatnenosti samotného
návrhu v súvislosti s dôvodom, pre ktorý bol správny orgán nečinný a tiež s prihliadnutím na následky,
ktoré sú nekonaním správneho orgánu spojené.
Podľa § 46 Ústavy SR
(1)Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa § 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(8) Právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 13 zák. č. 563/2009 Z.z.
(5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne
podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a
musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňová subjekt
chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive
podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane
písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického
doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
(7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa
považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do
elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.
(8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový
subjekt,abyichpodľajehopokynovvurčenejlehoteodstránil.Súčasnehopoučíonásledkochspojených
s ich neodstránením.
Podľa § 33 zák. č. 563/2009 Z.z.
(1) Daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov
na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú
najmä
a) spis daňového subjektu v elektronickej forme,
b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu,
c) prístup na elektronickú podateľňu,d) elektronická osobná schránka,
e) katalóg služieb.
(2) Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu.
Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle,
ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy.
(3) Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou
správou a ministerstvom.
(4) Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné
riaditeľstvo a ministerstvo na svojich webových sídlach.
Podľa § 63 zák. č. 563/2009 Z.z.
( 3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
e/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadne vylúčenie
odkladného účinku.
Podľa § 72 zák. č. 563/2009 Z.z.
(1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník
konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, alebo orgánu, ktorého
rozhodnutie je odvolaním napadnuté.
(3)Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť,
alebo doplniť.
Podľa § 14 zák. č. 563/2009 Z.z.
(1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správy má
a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Podľa § 1 zák. č. 563/2009 Z.z.
(2)Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
V predmetnej veci je podstatným posúdenie, či správca dane postupoval správne, ak na včas a v
písomnej forme právnym zástupcom daňového subjektu podané odvolanie zaslané prostredníctvom
elektronickej pošty považoval toto odvolanie za nepodané z dôvodu, že daňový subjekt ho nedoručil
na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, ale na pracovné adresy
zamestnancov žalovaného, ktorí na základe poverenia č. 9201401/5/4116832/2013 zo dňa 10.09.2013
vykonávali daňovú kontrolu.
Z ust. § 72 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. vyplýva možnosť podať odvolanie písomne u správcu dane alebo
orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Je preukázané, že žalobca odvolanie v písomnej
forme podal, dokonca ho i doručil elektronicky, ale nie na adresu elektronickej podateľne, ako ukladá
ust. § 33 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., ale na pracovnú adresu zamestnancov žalovaného, z čoho
žalovaný dospel k názoru, že odvolanie nebolo podané v súlade s právnou úpravou uvedenou v § 13
ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. .
Konajúci súd má za to, že doručenie odvolania elektronickými prostriedkami žalobcom bolo vykonané, i
keď nie na elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejnenej finančným riaditeľstvom na svojom
webovom sídle, alebo na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy (§ 33 ods. 2 Daňového
poriadku), ale na pracovnú adresu jeho zamestnancov. Neakceptovaním takéhoto podania tak došlo k
porušeniuústavnéhoprincípuzákonnostiaprávanasúdnuochranu,keďžalobcaakoodvolateľdôvodne
očakával, že príslušný štátny orgán bude o jeho odvolaní konať a rozhodne. V tejto súvislosti konajúci
súd vzal do úvahy, že elektronická adresa, na ktorú žalobca svoje odvolanie doručoval nebola svojvoľne
zvolenou adresou na veci nezainteresovaného subjektu, či orgánu, ale bola pracovnou elektronickou
adresou zamestnancov žalovaného, ktorým boli skutočnosti súvisiace s podaním vykonaným žalobcom
zrejmé a nič im nebránilo uvedeného odosielateľa obratom o správnej adresu upovedomiť, prípadne
podanie preposlať na správnu adresu, ktorý postup by sa od príslušného štátneho orgánu očakával.
Striktný prístup, ktorý aplikoval žalovaný voči žalobcovi napriek tomu, že odvolanie žalobcu sa dostalodo jeho dispozície nemožno vyhodnotiť ako správny, ktorý by bol v súlade s princípom právnej istoty,
ktorá sa od rozhodovania orgánov verejnej moc i pri aplikácii práva očakáva. Vzhľadom na uvedené
má súd za to, že žalovaný nepostupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, ktoré
vyplývajú zo zákona o správe daní, konal i v rozpore s Ústavou SR, preto žalovanému uložil povinnosť
uvedenú vo výroku tohto uznesenia.
K námietke, na ktorú poukázal žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu, podľa ktorej zatiaľ nebol
žalobcom využitý inštitút sťažnosti ani podaný podnet na preskúmanie postupu orgánu verejnej správy
prokuratúrou súd vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 124/08-30 z 22.05.2008,
v ktorom ústavný súd konštatoval, že upozornenie prokurátora nemožno vždy považovať za účinný
prostriedok nápravy. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž nestačí, aby sťažovateľ
mal prostriedky nápravy, ale tieto musia byť efektívne. Odmietnutie žaloby podľa § 250t O.s.p. len z
toho dôvodu, že sťažovateľ nevyužil podnet prokurátora, nemôže byť podľa názoru ústavného súdu
dôvodom na zamietnutie žaloby. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach
tiež zdôrazňuje, že efektívny prostriedok nápravy je taký, ktorý je nielen dostupný, ale aj umožňuje
dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí
byť dostatočne konkrétna a to nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú
dosiahnuteľnosť a účinnosť. Tento názor súd použil i pri inštitúte sťažnosti, ktorý v danej veci žalobca
nepodal, ale ktorý rovnako považuje konajúci súd v tomto prípade za neúčinný a ďalšie úkony, ktoré
by mal vykonávať žalobca za neefektívne, ktoré by neviedli k odstráneniu nečinnosti žalovaného a
nezákonný stav by iba predlžovali.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania spočívajúci v trovách právneho zastúpenia určených podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozsahu, ako ich
vyčíslil právny zástupca písomným podaním doručeným súdu dňa 03.03.2016 a to za 2 úkony právnej
pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu po 64,53 eur, k tomu 2-krát režijný paušál
je 16,78 eur a prislúchajúca DPH sú celkom trovy konania vo výške 175,- eur, ku ktorej povinnosti súd
v konaní neúspešného žalovaného zaviazal.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.