Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/277/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209923
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313209923.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľky B. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom J. G. K. Č.. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav
Ščury, advokát, Mierová 1725, Čadca, proti odporcovi B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. G. K., právne
zastúpeného JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokátom, spol. s.r.o., sídlo Nová Bystrica 850, sídlo
kancelárie: Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 36416525, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom došlým súdu dňa 25.9.2013 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala vrátenia

daru. Podanie návrhu odôvodnila tým, že bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parcele KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, parcely KN-
C č. XXXX - záhrady o výmere 320 m2 ako i plotov a vonkajších úprav, ktoré sú zapísané na LV
č. XXXX vedeného pre k.ú. J. G. K., U. Č.. Darovacou zmluvou zo dňa 3.10.2001 darovala svojmu
manželovi - odporcovi zo svojho výlučného podielu v uvedených nehnuteľnostiach do jeho podielového
spoluvlastníctva podiel v 1/2-ici. Odporca je jej bývalým manželom. V čase, keď mu nehnuteľnosti
darovala boli vzťahy medzi ňou a odporcom veľmi dobré. V roku 2010 začal odporca vo väčšej

miere konzumovať alkoholické nápoje, zanedbávať rodinu a došlo k zhoršeniu vzťahov medzi nimi
ako aj vzťahov odporcu k dvom starším synom. Agresívne správanie odporcu v dôsledku nadmerného
požívania alkoholických nápojov začalo v decembri roku 2010, kedy ju začal odporca fyzicky napádať
a to nielen v spoločnej domácnosti, ale i u známych. Tento incident ohlásila na polícii. Priestupok bol
vedený na OO PZ C. G. C. a bol vyriešený v blokovou pokutou. Ďalšieho priestupku sa odporca dopustil
dňa 2.9.2011 vo večerných hodinách, keď mal slovne napádať maloletého syna Q. takým spôsobom, že
ho vezme dole do pivnice, tam ho sekne a nikomu nestihne ani zavolať. Keď sa syna zastala, začal ju

slovne napádať, vulgárne jej nadával a kopol ju i do brucha. Tento priestupok bol prešetrovaný OO PZ C.
G.C.arozkazomOÚČadca,odboruvšeobecnejvnútornejsprávybolodporcapostihnutýzapriestupoka
bola mu uložená pokuta vo výške 15,-€. Ani po týchto opatreniach sa však správanie odporcu nezlepšilo.
Naďalej ju napádal, vulgárne jej nadával a taktiež začal vulgárne nadávať i jej matke. Tento skutok
opätovne ohlásila na OO PZ C. G. C., ktorý bol predložený na prejednanie na Obvodný úrad Čadca,
odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov a odporca bol uznaný vinným z priestupku a
bola mu uložená pokuta vo výške 30,-€. Takéto správanie odporcu nemienila ďalej znášať, preto podala

návrh na rozvod. Rozsudkom Okresného súdu Čadca 4P/13/2012 zo dňa 29.3.2012 bolo ich manželstvo
rozvedené.Čosatýkaúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíbolaschválenárodičovskádohoda,
na základe ktorej boli maloletí synovia zverení do jej osobnej starostlivosti a odporca sa zaviazal platiť na
výživu maloletého Q. sumou 80,-€ mesačne, na maloletého N. sumou 80,-€ mesačne a na maloletéhoY. sumou 90,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Pričom odporca si vyživovaciu povinnosť
na maloleté deti neplní a súdom určené výživné na maloleté deti neplatí. Odporca svojím správaním
naplnil skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka, keďže svojím správaním voči nej, ich synom

a jej matke sústavne dlhodobo (od roku 2011 do súčasnosti) porušuje dobré mravy spôsobom, tak ako
ich uviedla, pričom ujmu spôsobenú správaním odporcu voči týmto osobám pociťuje ako svoju vlastnú
ujmu. Výzvou zo dňa 2.9.2013 vyzvala odporcu na vrátenie daru, pričom odporca jej oznámil telefonicky
a to prostredníctvom právneho zástupcu, že jej dar nevráti a nech sa obráti so svojím nárokom na súd.
Okrem vrátenia daru sa navrhovateľka domáhala aj náhrady trov konania.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa
19.3.2014. Vo svojom vyjadrení uviedol, že právny úkon a to výzva, ktorou ho navrhovateľka vyzvala na
vrátenie daru neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a to v čom spočíva závažné konanie odporcu,
pre ktorý by bol dôvod na vrátenie daru. Výzva na vrátenie daru obsahuje len popis protiprávneho
správania sa odporcu a to stručne. Pri rozhodovaní o vrátení daru je potrebné prihliadať na skutkový

základ sporu. Teda je potrebné skúmať, či aj samotná navrhovateľka neprispela k tomu, že správanie sa
odporcu bolo také ako preukazovala navrhovateľka rozhodnutiami, či už obvodného úradu alebo polície.
Nakoľko v období, keď sa mal odporca uvedených skutkov dopúšťať, bolo manželstvo navrhovateľky
s odporcom vo veľmi vážnej kríze, nakoľko navrhovateľka v tomto období nadviazala vzťah s iným
mužom, čo odporca veľmi ťažko znášal, teda aj navrhovateľka dala príčinu na jeho správanie sa. Ďalej

poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že si vyživovaciu povinnosť voči deťom
riadne neplní, na výživu maloletých detí nedlží nič a ďalej poukázal na to, že pre rámec dokazovania
je podstatná výzva na vrátenie daru a nie ďalšie skutočnosti, ktoré vyvstali po doručení tejto výzvy.
Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že žiadajú, aby súd návrhu vyhovel, nakoľko
odporca sa dopúšťal nemiestnym správaním voči navrhovateľke, svojím dvom starším synom a matke

navrhovateľky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a naviac si ani neplní vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom, ktorý skutok je už predmetom trestného stíhania. Z tohto dôvodu žiadali, aby súd
návrhu vyhovel v celom rozsahu a navrhovateľke priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca odporcu v záverečnej reči poukázali na to, že vo výzve na vrátenie daru navrhovateľka

uplatnila nárok na vrátenie 1-ice pozemkov a následne bez ďalšieho zdôvodnenia si už uplatňuje aj
nárok na vrátenie daru 1-ice rodinného domu. Darca sa môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď
už porušovanie dobrých mravov netrvá, ale k jeho porušeniu v minulosti došlo. Toto právo darcu však
podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odo dňa, keď darca mohol
právo uplatniť po prvý raz. V čase výzvy navrhovateľka považovala za dôvodnú reparáciu len vo vzťahu k

darovaným pozemkom. Nedomáhala sa však vrátenia 1-ice rodinného domu a preto vznášajú námietku
premlčania. Pokiaľ ide o hrubé porušenie dobrých mravov rozumie sa porušenie značnej intenzity alebo
ich sústavné porušovanie. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samá nevďačnosť, ale len také správanie,
ktoré s prihliadnutím na všetky okolnosti možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri

posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti, teda treba hodnotiť aj správanie sa
darcu. Zistiť, či tento sám sa nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve
jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho
rodiny. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že vzťahy v rodine navrhovateľky boli rozvrátené a

to nielen pričinením odporcu, ale aj správaním sa navrhovateľky, ktorá svojím správaním vyvolávala
napätú atmosféru a táto mohla predpokladať, že na jej správanie bude reagovať skratovo. Má za to,
že takéto situácie vyvolávala navrhovateľka účelovo v snahe zadovážiť si dôkazy nielen pre rozvodové
konanie, ale následne aj pre uplatnenie si nároku na vrátenie daru. Z listinných dôkazov a taktiež
aj z vyjadrenia svedkov je zrejmé, že išlo o vzájomné nevhodné správanie sa, osočovanie a ďalšie

vulgárnosti. Agresivitu spočívajúcu vo fyzickom napádaní navrhovateľky popiera len z dôvodu, že sa
nechcel správať ako navrhovateľka, tak útoky zo strany navrhovateľky a jej matky neoznamoval a aby
predišiel vzájomným konfliktom odišiel zo spoločnej domácnosti. Z tohto dôvodu žiada, aby súd návrh
zamietol.

Z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 19.3.2014, 30.4.2014, 31.10.2014 súd zistil nasledujúci
skutkový stav.Darovacou zmluvou uzatvorenou formou notárskej zápisnice zo dňa 3.10.2001 N 372/01, Nz 306/01
navrhovateľka ako darkyňa darovala odporcovi ako obdarovanému do daru podiel 1-ice domu č. XXX
postaveného na parcele KN-C č. XXXX - plotov, vonkajších úprav, parcelu KN-C č. XXXX - zastavaná

plocha od domom č. XXX o výmere 318 m2 a parcele KN-C č. XXXX - záhrada o výmere 320
m2 v katastrálnom území J. G. K.. Pričom vklad vlastníckeho práva bol správou katastra povolený
dňa 6.11.2001 pod V 1692/2001. Podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k uvedeným
nehnuteľnostiam je evidované na LV č. XXXX (č.l. 8, 9 spisu).

Z úradného záznamu o vyšetrení priestupku Okresného riaditeľstva PZ, odboru poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie C. G. C. Č.p.: ORP-P-274/OPP-Kr.-2010 zo dňa 26.1.2011 mal súd zistené, že na
základe úradného záznamu zo dňa 30.12.2010 a následného podania oznámenia zo dňa 9.1.2011, ktoré
podala B. O. bolo začaté šetrenie vo veciach priestupku týkajúceho sa hrubého správania, nadávok a
drobného ublíženia na zdraví zo strany B. O.. Tohto skutku sa odporca dopustil dňa 15.1.2011, kedy
navrhovateľka bola na návšteve u pani V. Š., pričom odporca telefonoval navrhovateľke kde je, na čo

mu ona povedala, že je u pani Š. na návšteve a či mu to vadí. Zhruba po polhodine po tomto telefonáte
prišiel do domu pani Š. odporca. Za kriku sa postavil pred navrhovateľku, ktorá v tom čase sedela
na gauči. Chytil ju rukou za krk a zvalil ju na gauč. Vulgárne navrhovateľke nadával. Svedkyňa V. Š.
uviedla, že ako rýchlo odporca prišiel, tak rýchlo aj odišiel. Po tomto incidente si navrhovateľka zobrala
svoje veci a taktiež odišla. Odporca sa navrhovateľke za tento skutok ospravedlnil a uvedený priestupok

bol Okresným riaditeľstvom PZ, odborom poriadkovej polície, Obvodné oddelenie C. G. C. vyriešený
blokovou pokutou podľa zákona o priestupkoch v sume 30,-€. Zo správy o objasňovaní priestupku (č.l.
12) z Obvodného oddelenia PZ C. G. C. Č.p. ORP-P-217/OPP-Kr.-2011 zo dňa 18.9.2011 súd zistil, že
na základe oznámenia navrhovateľky táto uviedla, že dňa 2.9.2011 približne o 20.15 hod. prišiel odporca
domov pod vplyvom alkoholických nápojov, začal slovne napádať maloletého syna Q. so slovami kde

bol celý deň, že ho vezme dole do pivnice a že nestihne ani nikoho zavolať, pričom keď sa syna zastala,
tak jej odporca začal vulgárne nadávať a povedal jej, aby držala hubu a mal ju kopnúť do brucha, pričom
pokračoval vo verbálnych útokoch. Upustil až po príchode hliadky polície, kde uviedol, že bude pokojný
a už vo verbálnych útokoch nebude pokračovať. Rozkazom Obvodného úradu Čadca, odbor všeobecnej
vnútornej správy Č.j. PS 728/2011 zo dňa 10.10.2011 bol odporca uznaný za vinného zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1, písm.d) cit. zákona za skutok, ktorého sa
dopustil dňa 2.9.2011, kedy v čase okolo 21.30 hod. v mieste trvalého bydliska povedal svojmu synovi Q.
O., že ho zoberie do pivnice, tam mu jednu sekne a on sa prizná kde bol. Následne počas vzájomného
konfliktuzosvojoumanželkouB.O.tútoodsebaodsotil,pričomB.O.nebolispôsobenéžiadnezranenia,
ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie alebo PN, za ktoré konanie mu bolo uložená pokuta vo výške

15,-€. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ SR C. G. C. zo dňa 19.2.2012 (č.l. 16
spisu) súd zistil, že dňa 7.2.2012 na základe oznámenia navrhovateľky vykonali šetrenie objasňovania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť B. O. a to takým spôsobom, že
mal verbálne napadnúť svoju manželku B. O. a aj svokru Z. B.. Podľa vyjadrenia navrhovateľky skutku
voči nej sa mal odporca dňa 7.2.2012 dopustiť takým spôsobom, že prišiel odporca ráno domov, ona

bola v kuchyni, odporca jej začal nadávať vulgárnymi slovami a to preto, lebo chcel vyprovokovať hádku.
V tom čase bola v kuchyni aj jej mama Z. B., ktorej tiež vulgárne nadával. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že jej nadával, že je bilácka kurva a že sa v robote len kurví, čo stále dookola opakoval. Rovnako ako aj
jej matke povedal, že je kurva, ktorá kurvy porodila. Odporca k tomu uviedol, že po nočnej prišiel z práce
domov. Ani nevie prečo začali sa s navrhovateľkou hádať, vzájomne si vulgárne nadávali. Keď to počula

jeho svokra, tak aj ona mu začala nadávať do skurvysynov bystrických, že ho dá zavrieť, preto jej začal
nadávať do kuriev. Po tomto odišiel do pivnice a krátko na to prišla hliadka polície. Hádka bola vzájomná.
Ako on nadával svojej v tej dobe manželke do kuriev, tak aj ona jemu nadávala do skurvysynov. Uviedol,
že hádky medzi ním a navrhovateľkou sa opakujú dosť často. Odporca ďalej uviedol, že sa bude snažiť
vyhýbať konfliktným situáciám. Svedkyňa Z. B., ktorá je matkou navrhovateľky vyjadrenia navrhovateľky

v priebehu prešetrovania priestupku zo dňa 7.2.2012 potvrdila. Rozkazom Obvodného úradu Čadca,
odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.3.2012 č.j. PS 145/2012-Hž bol odporca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 7.2.2012,
keď v mieste trvalého bydliska vulgárne nadával svojej manželke B. O. slovami, že je kurva bilacká, že
sa v robote kurví a následne vynadal aj svokre Z. B., že je kurva, ktorá kurvy porodila, za čo mu bola

uložená pokuta vo výške 30,-€.

Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 2.9.2013 (č.l. 19) mal súd zistené, že navrhovateľka prostredníctvom
právneho zástupcu vyzvala odporcu, aby jej vrátil podiel 1-ice na nehnuteľnostiach - pozemkoch KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, na ktorom pozemku je postavený rodinný
dom súp. č. XXX a KN-C č. XXXX o výmere 320 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedeného pre
k.ú. J. G. K.. Vo výzve zo dňa 2.9.2013 navrhovateľka výslovne žiadala len vrátenie pozemkov. Vrátenia

daru a to 1-ice rodinného domu č. XXX s príslušenstvom, postaveného na parcele KN-C č. XXXX sa
nedomáhala. Ako dôvod pre vrátenie daru uviedla, že zo strany odporcu došlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov voči jej osobe, pretože jej odporca vulgárne nadáva, že je kurva. Používa voči jej osobe
nemiestne slová a to aby držala hubu. Vyhráža sa i synovi Q., že ho v pivnici sekne, pričom vulgárne
nadáva aj svojej svokre, že je kurva a kurvy porodila. Z tohto dôvodu vrátenie daru požaduje.

Vlastnícke právo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX mal súd
preukázané aj z LV (č.l. 21).

Zo spisu Okresného súdu Čadca č.k. 4P/13/2012 mal súd zistené, že dňa 8.2.2012 navrhovateľka
voči odporcovi podala návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom na čas po rozvode. V podanom návrhu na rozvod manželstva uviedla, že manželstvo
uzatvorila s odporcom v roku 1996, pričom k vážnemu narušeniu manželského vzťahu došlo už v roku
2000 odkedy začal odporca v nadmernej miere požívať alkoholické nápoje, uprednostňoval kamarátov
pred rodinou, bezdôvodne na ňu žiarlil, z práce sa vracal domov pod vplyvom alkoholu, bol agresívny,
vulgárny. Po jej nástupe do zamestnania v septembri 2007 sa odporcove správanie, jeho fyzické,

psychické násilie a bezdôvodná žiarlivosť ešte viac stupňovali a zintenzívnili. Je až chorobne žiarlivý.
Kontroluje ju či už telefonicky alebo osobne v čase jej pracovnej zmeny. Podozrieva ju, že v práci flirtuje
so zákazníkmi a to mužmi. Medzi ňou a odporcom sú neustále hádky, ktorých svedkami sú často krát aj
maloleté deti. Takáto napätá situácia v rodine nie je v záujme ani maloletých detí.

Z rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 4P/13/2012-53 zo dňa 29.3.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.4.2012 čo do rozvodu a dňa 3.5.2012 čo do výchovy, výživy a trov konania bolo
manželstvo účastníkov rozvedené. Súdom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca sa zaviazal platiť na výživu maloletého
Q. Q. O. u každého po 80,-€ a na maloletého Filipa mesačne sumou 90,-€. Ako hlavnú príčinu rozpadu

manželstva súd uviedol neustále hádky medzi účastníkmi, ktorí sa neustále a navzájom obviňujú, ktorá
skutočnosť má negatívny dopad nielen na existenciu manželstva, ale aj na maloleté deti. Nevytvárajú
zdravé rodinné prostredie. Nevera v manželstve preukázaná nebola a nebolo preukázané ani nadmerné
požívanie alkoholických nápojov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že k prvým
závažným problémom medzi ňou a odporcom začalo dochádzať v januári 2011, keď odporca začal
podnikať, pričom v podnikaní sa mu nedarilo, v zvýšenej miere preto začal požívať alkoholické nápoje.
Odporca slovne urážal nielen ju, ale aj maloleté deti. Spočiatku sa správal agresívne len slovne, neskôr
keď mu oponovala tak jej dal aj facku, kde sa stávalo, že dal deťom facky alebo buchnáty. Neboli to

facky alebo buchnáty do takej miery, že by zanechali nejaké modriny alebo zranenia, či už na nej alebo
na deťoch. Zhruba v roku 2012 bolo ich manželstvo rozvedené. Do dvoch týždňoch po rozvode sa
odporcazospoločnejdomácnostiodsťahoval.Odporcadoichspoločnéhodomuajpoodsťahovanípríde
kedykoľvek. Je mu to jedno, či je to cez deň alebo v noci. Vyhráža sa, že ich vypáli. Keď ju stretol na
chodníku tak jej povedal, že sa nedožije druhého dňa. Po rozvode manželstva žiadne fyzické útoky voči

jej osobe už neviedol, ale negatívne na ňu psychicky vplýva a to takým spôsobom, že sa jej vyhráža
a taktiež aj deti majú z neho strach. Deťom sa však nevyhráža. Vyživovaciu povinnosť voči deťom si
riadne a včas nikdy neplnil. Po rozvode manželstva niekedy mešká mesiace, niekedy týždeň a dokonca
niekedy až dva mesiace.

Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom odporcu B. O. na pojednávaní dňa 30.4.2014 (č.l. 62, 63),
kde odporca uviedol, že s navrhovateľkou si vzájomne vulgárne nadávali, pretože mu vadilo, keď
navrhovateľka chodilo neskoro z práce alebo po práci išla do baru. Keď prišla domov z práce tak neskoro
tak sa jej spýtal kde bola, na čo ho ona v úvodzovkách niekde poslala, na čo on reagoval tak, že
medzi nimi vznikla hádka. Pokiaľ ide o deň, keď mal nadávať synovi Q., tak syn odišiel ráno o 10.00

hod. z domu. Vrátil sa až niekedy v poobedňajších hodinách o 16.00 hod. Prišiel s navrhovateľkou,
mal prebité ucho aj s náušnicou. Keď sa spýtal syna kde bol, tak mu tento neodpovedal. Na čo mu
on povedal, že keď mu neodpovie, tak mu sekne facku a keď mu syn aj napriek tomu nič nepovedal,
tak on mu hovoril, že ho odvedie do pivnice a tam sa prizná. Už si nepamätá čo mu hovoril, pretožetam lietali kadejaké slová. Navrhovateľka sa syna zastávala a opätovne sa s navrhovateľkou slovne
napadli, lietali medzi nimi vzájomné urážlivé slová a nadávky. Navrhovateľka sa spravidla správala tak,
že vždy keď sa pohádali, tak následne volala políciu. Odporca potvrdil, že za priestupky, za ktoré bol

postihnutý tieto skutky sa skutočne stali. Keď svojej manželke, teda navrhovateľke nadával, tak jej
nadával kurva, kurva bilacká a ona zasa voči jeho osobe používala nadávky skurvysyn a iné hnusné
nadávky. Odporca nepoprel, že mohol nadávať aj maloletým synom, ale aké konkrétne nadávky na
ich adresu smeroval to uviesť nevedel. Poprel, že by dal synovi dňa 2.9.2011 nejakú facku, len sa mu
vyhrážal, že mu jednu facku sekne. Tiež nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že ju mal v tento deň

kopnúť do brucha. Potvrdil, že aj v minulosti sa hádali hlavne kvôli peniazom, pretože splácali pôžičky.
Navrhovateľka do práce nechodila. K vážnemu narušeniu vzťahov medzi nimi došlo od januára 2009,
kedyvňomskrslopodozrenie,ženavrhovateľkamávzťahsinýmmužomazačalnanavrhovateľkužiarliť
a prestal jej dôverovať. Navrhovateľku nikdy fyzicky nenapadol vždy sa len hádali. Aj z priestupkových
spisov vyplýva, že navrhovateľka nikdy žiadne zranenie nemala. Keď sa pohádali vždy ju len odstrčil.
Odsťahoval sa ešte pred rozvodom zo spoločného rodinného domu, nakoľko navrhovateľka sa mu

vyhrážala, že ho dostane do basy a pri každej hádke volala policajtov.

Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom maloletého Q. O.. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že na
incident zo dňa 2.9.2011 si pamätá, nakoľko dňa 22.9. mal narodeniny, tak išiel za svojou matkou do
predajne K. Z. Č.. Išli pozrieť nejaký darček. Keď prišli domov bolo okolo 17.00 hod. až 18.00 hod. večer.

Odporca sa ho pýtal kde bol a koľko je hodín, na čo mu povedal, že bol pri mame v robote. Otec mu
povedal,žehonebudeojebávaťaaksamunepriznámkdesombol,žepôjdemsnímdopivniceatamma
zajebe. Bol opitý, agresívny a škrípal zubami. Pod slovom zajebe som si predstavoval, že ma asi zabije.
Preto som začal plakať. Mama sa ma zastala. Povedala otcovi, aby sa mi prestal vyhrážať. Na to jej otec
povedal „Ty kurva bilácka do toho sa nemáš čo starať“ a otec s mamou sa začali vzájomne hádať. Mama

začala otcovi nadávať, že je ožran, chuj a iné nadávky a spoločne sa medzi sebou hádali. Mama najskôr
otcovi povedala, aby prestal nadávať, ale keď otec neprestal, tak začala nadávať aj mama a spoločne
si navzájom nadávali. Mama na to otcovi povedala, že ak neprestane on nadávať, že zavolá policajtov.
Potom otec stíchol a povedal mame, aby policajtov nevolala. Aj napriek tomu mama policajtov zavolala,
ktorí prišli do 15 minút. Maloletý svedok uviedol, že otec mu príležitostne dal nejakú facku, ale nebolo to

nejak závažné. Otec nadával často mame, babke alebo aj maloletému N., ktorý je jeho bratom. Otec sa s
mamou hádal často. Vždy sa nejaký dôvod našiel, napríklad keď mama prišla neskoro z práce. Nadával
jej do kuriev, na čo mama buď reagovala tak, že buď odišla niekde preč, aby hádke predišla alebo sa
nechala vyprovokovať a vzájomne si nadávali. Svedok ďalej uviedol, že matka nadávala otcovi, že je
kokot prijebaný, debil a podobne a otec nadával im, teda dvom starším synom, že sú prijebaní, že sú

kokoti. Aj starej mame povedal, že je kurva a kurvy porodila. Po rozvode manželstva sa situácia v rodine
upokojila a na obdobie kým otec žil spoločne s mamou má viac horších spomienok ako pekných. Svedok
ďalej udáva, že viackrát bol prítomný pritom, keď boli vzájomné konflikty medzi odporcom a babkou.
Otec s babkou sa hádali aj pred nimi, t.j. pred deťmi. Bolo to viackrát. Hádky začínal otec, t.j. odporca.

Svedkyňa Z. B. vo svojej výpovedi uviedla, že pri incidente, ktorý sa mal odohrať dňa 2.9.2011 nebola od
samého začiatku. Počula však krik. Išla sa pozrieť čo sa deje. Odporca nadával navrhovateľke a synovi
Q.. Navrhovateľke nadával, že je kurva z bily. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj ona odporcovi nadávala
a to, že je somár a blázen. Svedkyňa ďalej uviedla, že manželstvo navrhovateľky s odporcom bolo
dobré zhruba len jeden rok od uzatvorenia manželstva. Po roku začali medzi nimi hádky a konflikty.

Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka darovala nehnuteľnosti odporcovi aj napriek tomu, že sa voči
nej nevhodne správal. Z toho dôvodu pretože ho mala rada a mala s ním deti. Dňa 2.9.2011 odporca
synovi Adriánovi nadával. Q. plakal. Navrhovateľka sa ho zastávala takým spôsobom, že ho pritúlila k
sebe. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď odporca povedal maloletému synovi, že ho vezme do pivnice a
tam ho sekne, tak si predstavovala, že odporca by mohol syna v pivnici pichnúť nožom alebo seknúť

sekerou, pretože v pivnici má nože a sekery a bála sa, že syna zabije. Odporca keď deti robili niečo
čo nebolo po jeho vôli, keď sa mu niečo neľúbilo, tak im nadal alebo do nich štúril. Deťom nadával,
že sú skurvysyni a debili. Najviac nadával dvom starším synom. Odvtedy ako sa odporca odsťahoval
rodina žije v pokoji. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 2.9.2011 mal odporca navrhovateľku kopnúť silno
do brucha, avšak nevidela, že by dcéra po tomto kopanci spadla dole zo schodov, prípadne že by mala

modrinu, pretože dcéra jej to neukazovala. Svedkyňa uviedla, že odporca ako zať sa počas celej doby
ako bol manželom jej dcéry nesprával ku nej dobre. Nenávidel ju od tých čias, keď mu nechcela dať
záhradu, nakoľko odporca chcel podnikať a v záhrade si chcel postaviť mäsiarstvo. Zhruba 5 rokov pred
rozvodom jej začal odporca vulgárne nadávať a to z toho dôvodu, že keď sa ona zastávala dcéry, takodporca začal nadávať aj jej. Vzťahy medzi odporcom a navrhovateľkou sú narušené zhruba 10 rokov.
Veľakrát ich počula ako sa hádajú, no radšej k ním ani nešla. Odporca má takú povahu, že jednu chvíľu
navrhovateľke nadal a druhú chvíľu už bol dobrý a chcel, aby sa s ním navrhovateľka udobrila. Kedysi

sa hnevali a kedysi sa udobrili. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 2.9.2011 bola vo svojej spálni. Zo spálne
vyšla preto, lebo za ňou prišiel niektorý vnuk, ktorý jej povedal, že starká poď tata bije mamu. Videla
ako dcéra leží na chodbe, lebo odporca ju zbil hore na povale. Potom ju zniesol dole do chodby a tam
ju ešte oblial aj vedrom vody. Nevie však kedy to bolo, či 2.9. alebo niektorý iný deň, pretože už nemá
dobrú pamäť, nie je zdravá a má vysoký krvný tlak.

Maloletý Q. k tomuto skutku uviedol, že tento skutok sa stal iného dňa a to bolo vtedy, keď sa otec
pohádal s mamou, nadával mame aj starke a to starej mame, že je kurva a kurvy porodila. Bolo to vtedy,
keď mamu odviezla sanitku. Mamu odviezla sanitka z toho dôvodu, že sa s otcom pohádali. Potom sa
mama schovala do podkrovia na povale. Bola tam dlho, bola podchladená a dehydrovaná. Keď zišla
dole z povaly na chodbe odpadla. Museli zavolať sanitku. V nemocnici bol len cez noc.

Maloletý svedok N. O. vo svojej výpovedi uviedol, že počas doby, keď odporca s navrhovateľkou boli
manželmi, rodinné prostredie harmonické nebolo, pretože odporca dosť pil, bolo to prakticky každý deň.
Matkasaonichstarala,chodiladopráce.Keďprišlazpráce,taksaonichriadnestarala.Hádkyvyvolával
najmä odporca. Účastníci sa hádali pred nami. Väčšinou sa hádali vtedy, keď išli spať. Ako deti to počuli.

Otec vždy mame nadával, keď prišla neskoro z práce. Nadával jej, že je kurva bilácka. Mama na to
reagovala tak, že mu niečo povedala, alebo ho nechala nech si povie svoj názor. Keď už toho bolo moc,
tak mama otcovi tiež povedala, keď už toho bolo moc, tak mama otcovi tiež povedala, či mu to už nejebe
a povedala mu, že je prijebaný alebo že je kokot. Takéto výrazy používali aj pred nimi ako deťmi. Mama
málokedy, otec stále. Odporca, teda otec im nadával, keď nebolo niečo podľa jeho predstáv, prípadne

keď neurobili niečo ako si on predstavoval. Vzťahy medzi otcom a matkou sa zhoršili potom, ako otec
začal podnikať. Bolo to z toho dôvodu, že začal v zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Svedok
ďalej uviedol, že raz bol prítomný pritom, keď odporca dal navrhovateľke facku, keď sa medzi sebou
navzájom hádali. Po rozvode manželstva sa všetko zmenilo a situácia sa upokojila. Keď účastníci spolu
žili často sa hádali. Ako deti počúvali hádky medzi rodičmi a tieto hádky počuli už aj vtedy keď boli v

posteli. Jeho to veľmi rozrušovalo. V noci nemohol spávať, bol z toho veľmi rozrušený, čo sa prejavilo
aj v jeho správaní v škole. Všetko mal v paži, bol arogantný voči učiteľom, voči ostatným spolužiakom.
Neváhal voči ním použiť hrubé nadávky. Mama videla, že s ním nie je niečo v poriadku a zašla s ním
ku psychológovi. U psychológa bol zhruba 3 alebo 5 rokov dozadu, bolo to asi 3-krát. Keď otec odišiel
zmenilo sa jeho správanie, pretože si uvedomil, že otec ich už nijakým spôsobom nemôže ohroziť.

Nevhodné správanie otca sa prejavovalo takým spôsobom, že im nadával, bil mamu, nadával aj babke.
Povedal babke, že je stará kurva a porodila kurvy. Osobne bol pritom prítomný ako otec babke škaredo
nadával. Aj babka mu na to povedala, že on je jej hovno a takto jej nadávať nemôže. Maloletý ďalej
uviedol, že odporca fyzicky zaútočil aj na babku a to vtedy, keď sa otec s mamou pohádali a mama sa
schovala na poval. Keď sa mama s otcom povadili mama od otca odbehla, išla hore na poval, zabuchla

za sebou dvere. Dvere na poval nemajú kľučku. Dajú sa otvoriť len pomocou kombinačiek. Večer okolo
20.00 hod. počuli, že niekto búcha na dvere z povala. Otec otvoril dvere kombinačkami. Mama vyšla z
povala a na chodbe odpadla. Potom ju obliali vedrom s vodou a otec z povala zniesol mamu dole do
obytnej časti. Zobudil babku, povedal jej, že babka odpadla. Babka tam prišla a keď videla ako otec drží
mamu dala sa plakať. Otec ku nej prišiel a sotil do nej a povedal: Vypadni Ty stará kurva a sotil do starej

matky rukou do hrude. Ona spadla dozadu a buchla sa hlavou o stenu. Krv jej nešla, no na druhý deň
mala monokel pod okom. Otec zavolal záchranku a mamu odviezli do nemocnice, kde bola len chvíľu.
Tento incident sa mal stať zhruba okolo 4 až 5 rokov dozadu. Keď išiel na súd mama mu povedala ako
minulé pojednávanie prebiehalo, že otec neprišiel na pojednávanie a že on bude vypovedať ako svedok.
Rozprával sa s mamou o tom, ako pojednávanie na súde prebiehalo. Mama mu na to povedala len to, že

otcov právnik ju vykreslil ako najhoršiu, že ona za všetko mohla, o ničom inom sa s mamou nerozprával.

Z upovedomenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (č.l. 83) zo dňa 23.10.2014 mal
súd zistené, že dňa 23.10.2014 bolo začaté trestné stíhanie voči Jozefovi Podmanickému za prečin
zanedbania povinnej výživy.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z ustanovenia
§ 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darca sa môže domáhať vrátenia daru v prípade, žeobdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené
zákonné ustanovenia za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa
objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pod hrubým porušením

dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavne
porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie,
ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo

sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a podobne. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami
slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušovanie morálnych pravidiel
konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych
kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru

nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu, či priestupku. K
zániku darovacej zmluvy dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: a)
hrubého porušenia dobrých mravov, správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny
a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovaného.

Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich

rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného alebo len jeho samá nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o
porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci

darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napríklad § 18 a
nasledujúce a § 30 a nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria
členom rodiny darcu.

Za členov rodiny darcu je potrebné považovať predovšetkým manžela, rodičov a deti, spravidla tiež i

ďalších príbuzných v rade priamom - t.j. každého pokrvného potomka. I každého pokrvného pretka i
súrodenca. Podľa konkrétnych okolností možno vo výnimočných prípadoch za členov rodiny považovať
i ďalšie osoby v pomere rodinnom či obdobnom, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako ujmu
vlastnú.

Vymedzeniepojmučlenrodinyvzmysle§630apojmuosobablízkapodľa§116Občianskehozákonníka
nie je teda v každom prípade totožné.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako
správaniesavrozporesdobrýmimravmisamusíprejaviťobjektívne.Právnevzťahyzaloženéprevodom

vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny vzťah, ktorý má právnu istotu, používa právnu ochranu
s tým, že záväznosť tohto vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu
tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Účastníci zmluvy formou vecného bremena viazaného
na osobu (darcu) dohodli pre darcu určité práva a pre obdarovaného povinnosti obmedzujúce jeho
vlastnícke právo. Tento jeho záväzok je povinný v celom rozsahu plniť. Do akej miery darca svoje právo

využíva, v akom rozsahu bude. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov.
Ťažko považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie, v ktorom rozpore s dobrými
mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len všeobecne
možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.

V zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka má darca právo domáhať sa vrátenia daru z
dôvodov vo výzve na vrátenie daru uvedených. To je z dôvodov uvedených v tomto jednostrannom
právnom úkone. Ak darca uplatní toto právo jednostranným právnym úkonom, právny vzťah z darovania
zanikne okamihom, keď dôjde prejav vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav aobdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle môže byť v akejkoľvek forme,
musí však ku dňu doručenia prejavu vôle spĺňať zákonné podmienky. Dôvody pre vrátenie daru, uvedené
v tomto prejave, musia byť existujúce, pričom sa vyžaduje intenzita hrubého porušenia dobrých mravov

a to veľká intenzita, hrubé porušenie alebo sústavné porušovanie. Za takéto kvalifikované porušovanie
dobrých mravov ustálená právna prax považuje fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej
pomoci. Ako už bolo uvedené, doručením jednostranného prejavu vôle obdarovanému za splnenia
podmienky, že existujúce dôvody spĺňajú intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, zanikne právny
vzťah z darovania.

Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok má deklarátorný charakter, nemá konštitutívny charakter, pretože
len deklaruje zánik darovacieho vzťahu ku dňu doručenia jednostranného prejavu vôle v prípade, ak
takýto jednostranný prejav vôle je daný. Za jednostranný prejav vôle, ktorým navrhovateľka žiadala od
odporcu vrátenie daru súd považoval list navrhovateľky adresovaný odporcovi označený ako výzva na
vrátenie daru zo dňa 2.9.2013, ktorý bol odporcovi doručený dňa 4.9.2013. Tento prejav vôle obsahuje

ako dôvod pre vrátenie daru vulgárne nadávanie navrhovateľke, vyhrážky voči synovi Q. a voči svokre
a taktiež aj skutočnosť, že odporca mal niekoľkokrát navrhovateľku fyzicky napadnúť. Ako dôvod pre
vrátenie daru je tá skutočnosť, že odporca mal navrhovateľke vulgárne nadávať, že je kurva a tiež mal
voči nej použiť nemiestne slová, aby držala hubu. Mal sa vyhrážať synovi Q., že ho v pivnici sekne a
vulgárne nadávať svojej svokre, že je kurva a kurvu porodila a niekoľkokrát mal navrhovateľku fyzicky

napadnúť.

V prípade, že by tento prejav vôle - výzva na vrátenie daru bol právne relevantný, spĺňal by všetky
podmienky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, zanikol by právny vzťah z darovania dňom
4.9.2013.

I pre úkon darcu adresovaný obdarovanému smerujúci k vráteniu daru ako jednostranný právny úkon
platí,žemusíspĺňaťnáležitostipožadovanéobčianskymzákonníkompreprávneúkony.Tedaináležitosti
prejavu vôle v zmysle jeho určitosti. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru
z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých

vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaním voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak pri
súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka nastanú zamýšľané
právneúčinkyjednostrannéhohmotnoprávnehoúkonudarcu,t.j.zrušeniedarovacejzmluvyaobnovenie
jeho vlastníctva ex nunc okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému.

Aby úvaha súdu o naplnení dôvodov pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka mohla
byť založená na sústavnom porušovaní dobrých mravov, museli by byť jednotlivé dielče jednania
obdarovaného voči darcovi, ktoré samostatne nedosahujú intenzitu chovania hrubého porušenia
dobrých mravov, špecifikované (skutkovo popísané) už vo výzve ku vráteniu daru, následne obsiahnuté
ako tvrdenia v žalobe a byť predmetom dokazovania (viď rozsudok NS ČR sp.zn. 33Cdo/767/2011).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov nebolo spokojné a
harmonické.Užzhrubajedenrokpouzatvorenímanželstvadochádzalomedziúčastníkmikuvzájomným
hádkam a konfliktom, ktoré hádky a konflikty sa začali stupňovať v roku 2010. Aj napriek tomu, že
odporca bol trikrát postihnutý za priestupok ani pri jednom skutku nedošlo k poraneniu navrhovateľky

či iného člena rodiny v konaní pred súdom ani v konaní pred orgánom objasňujúcim priestupok táto
skutočnosťpreukázanánebola.Zvýzvynavráteniedaruataktiežajzopisuskutkovéhostavuvpodanom
návrhuvyplýva,žeskutkysamaliodohrať,ktorézakladajúvráteniedarusamaliodohraťdňa30.12.2010.
Následne druhý skutok sa mal stať dňa 2.9.2011 a tretí skutok dňa 7.2.2012 a to s prihliadnutím na obsah
výzvy na vrátenie daru zo dňa 2.9.2013. Tieto skutky vo výzve nie sú špecifikované. Udalosti, ku ktorým

malo dôjsť nie sú v tejto výzve jednoznačne a určite popísané, aby spĺňali kritéria určitosti podľa § 37
Občianskeho zákonníka. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o vyvrcholenie problémov medzi účastníkmi,
ktoré následne viedli k rozvodu ich manželstva. Výzvu na vrátenie daru naviac navrhovateľka uplatnila
až rok a pol potom ako sa mal odporca posledného z týchto skutkov dopustiť, ktoré vo výzve bližšie
nešpecifikovala. Označením identifikáciou závadného konania odporcu voči navrhovateľke vo výzve zo

dňa 2.9.2013 so zreteľom k tomu ako bol odôvodnený návrh zo dňa 25.9.2013 bol daný okruh sporných
skutočností, ktoré boli predmetom dokazovania. V konaní bolo preukázané, že nevhodné chovanie
odporcu spočívalo v tom, že dňa 30.12.2010 prišiel do rodinného domu J. G. K. Č..O.. XXX, kde sa
zdržiavala navrhovateľka. Vošiel do domu, nepozdravil a s krikom sa postavil pred navrhovateľku, ktoráv tom čase sedela na gauči. Chytil ju rukou za krk a zvalil ju na gauč. Vulgárne navrhovateľke nadal a z
rodinného domu odišiel. Za tento priestupok proti občianskemu spolunažívaniu mu bola uložená bloková
pokuta. Následne ďalšieho skutku sa dopustil dňa 2.9.2011, keď povedal svojmu synovi Adriánovi

Podmanickému, že ho zoberie do pivnice, tam mu jednu sekne a on sa prizná kde bol. Následne došlo
k vzájomnému konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom a odporca navrhovateľku od seba odsotil.
Týmto konaním neboli navrhovateľke spôsobené žiadne zranenia. Za tento priestupok bola odporcovi
uložená pokuta vo výške 15,-€. Ďalšieho skutku sa odporca dopustil dňa 7.2.2012 v mieste trvalého
bydliska vulgárne nadával svojej manželke Júlii Podmanickej, že je kurva bilácka, že sa v robote kurví a

následne vulgárne vynadal aj svojej svokre Z. B., že je kurva, ktorá kurvy porodila, za ktoré konanie mu
bola uložená pokuta vo výške 30,-€. Pričom ani v jednom prípade žiadnej z osôb, ktoré bolo konaním
odporcu dotknuté žiadne zranenie nevzniklo. Takéto chovanie odporcu sa prieči dobrým mravom, lebo
nie je v súlade so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa, ktoré vo vzájomných vzťahoch medzi
rodinnými príslušníkmi určujú, aký má byť obsah ich konania. Z dikcie § 630 Občianskeho zákonníka
však vyplýva, že nestačí len chovanie v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo dôvodom k vráteniu daru.

Musí ísť o chovanie obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy. Z výsledkov vykonaného chovania
odporcu súd nedospel k záveru, že toto jeho konanie naplňuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov
vo vyššie uvedenom zmysle z hľadiska intenzity.

Jednotlivé konania, ktoré možno súhrne považovať za hrubé porušenie dobrých mravov je možno

považovať za sústavne. Pokiaľ ide o také opakované porušovanie dobrých mravov, ktoré svedčí o
hlbokom narušení vzťahu medzi darcom a obdarovaným, uvedeného konania sa obdarovaný dopustil
najmenej v troch prípadoch, pričom je medzi nimi časová súvislosť (t.j. že k ním došlo v krátkom časovom
období).

Abyúvahaonaplnenídôvoduprevráteniedarupodľa§630Občianskehozákonníkamohlabyťzaložená
na sústavnom porušovaní dobrých mravov, kedy jednotlivé chovania odporcu voči navrhovateľke, ktoré
samotné nedosahujú intenzitu chovania, hrubého porušenia dobrých mravov, museli by byť tieto dielče
konania špecifikované (skutkovo popísané) už vo výzve ku vráteniu daru, a následne obsiahnuté ako
tvrdenie v žalobe a byť predmetom dokazovania.

K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je z hľadiska jeho určitosti nevyhnutné,
aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov
obdarovaním voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak pri súčasnom splnení zákonných
predpokladov podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, nastanú zamýšľané právne účinky

jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho
vlastníctva okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému (viď uznesenie NS ČR sp.zn.
33Odo/936/2006 zo dňa 16.9.2008).

Pokiaľ ide o námietku odporcu, čo sa týka premlčania nároku navrhovateľky na vrátenie daru premlčacia

doba pre uplatnenia práva na vrátenie daru bude vyzerať odlišne v situácii kedy k hrubému porušeniu
dobrých mravov, zakladajúcemu právo na vrátenie daru, došlo jediným konaním obdarovaného
dosahujúcim značnú intenzitu (napríklad fyzickým napadnutím) a inak tomu bude v prípade sústavného
(opakovaného) porušovania dobrých mravov. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka beží
premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonano prvýkrát podaním návrhu (žaloby na súde),

čo v prípade jediného intenzívne dobré mravy narušujúceho konania obdarovaného znamená, že začne
bežať odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom k tomuto závažnému chovaniu došlo. Pokiaľ je úvaha
o naplnení dôvodov pre vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka založená
na preukázanom sústavnom porušovaní dobrých mravov, kedy jednotlivé chovania odporcu voči
navrhovateľke a členom jej rodiny, ktoré samostatne nedosahujú intenzity chovania hrubo porušujúceho

dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih posledného jednania
obdarovaného, ktorým možno jeho chovanie prehlásiť za hrubo porušujúce dobré mravy (viď rozsudok
NS ČR sp.zn. 33Cdo/4080/2007 zo dňa 12.3.2010). Trojročná premlčacia doba ak dôjde ku vráteniu
daru musí obdarovaný vrátiť darcovi všetko, čo mu bolo darované. Darca sa ako dôvod k vráteniu daru
nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali, či existovali v dobe pred darovaním a za ktorých

bol právny úkon učinený a obe strany pri uzatváraní zmluvy o ňom vedeli.

Z judikatúry NS ČR sp.zn. 22Cdo/1620/2001, 33Cdo/1416/2013 vyplýva, že v platnosti právneho
úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom darcauviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaním voči nemu
alebo členom jeho rodiny, len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Obč.
zák. nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie

darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc, to je okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel
obdarovanému. Označením (identifikáciou) závažného chovania obdarovaného voči darcovi vo výzve k
vráteniudarujedanýokruhspornýchskutočností,ktorésúpredmetomdokazovania.Niejetiežvylúčené,
aby výzva darcu k vráteniu daru, t.j. jednostranného právneho úkonu adresovanému obdarovanému,
ktorá spĺňa predpísané náležitosti hmotného práva bola obsiahnutá v návrhu konkrétne tej jej časti, ktorá

obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočnosti (žalobný návrh rozsudočného výroku je procesnoprávnym
úkonom adresovaným súdu, ktorý v sebe bez ďalšieho vyzvi k vráteniu daru obsahovať nemôže).
Doručením rovnopisu takéhoto návrhu obdarovanému je v prípade naplnenia zákonných predpokladov
splnená hmotnoprávna podmienka zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy. Súd mal dokázané, že
medzi účastníkmi dochádzalo dlhodobo, teda už rok od uzatvorenia manželstva k nezhodám a možno
teda hovoriť o dlhodobých nezhodách, pričom išlo o nezhody vzájomné vyvolávané, ktoré vyvrcholili

zhruba v roku 2010, kedy došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu sa účastníkov a následne až
k rozvodu manželstva. Hádky medzi nimi ako vyplýva z vyjadrenia matky navrhovateľky a taktiež aj
maloletých detí boli skoro každodenne, nadávali si navzájom jeden druhému a situácia v rodine bola
napätá, čo viedlo až k rozvodu manželstva. Navrhovateľka sa takisto spolupodieľala na týchto hádkach
a týchto hádok sa zúčastňovala aj matka navrhovateľky, pričom navrhovateľka už v čase, keď odporcovi

nehnuteľnosť darovala bola si vedomá toho, že vzťahy medzi nimi sú narušené, o čom svedčí aj tá
skutočnosť, že to uvádzala aj v návrhu na rozvod manželstva. Naviac právny úkon a to výzva na
vrátenie daru je nejasná a neurčitá, bližšie nešpecifikuje, kedy sa mal odporca protiprávneho konania
voči navrhovateľke, jej matke a starším dvom maloletým synom dopustiť. Výzva na vrátenie daru je
uvedená len všeobecne a v tejto výzve sa navrhovateľka ani nedomáha vrátenia daru ako celku, ale

len časti daru. Pričom z ustanovenia § 630 Obč. zák. jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa môže
domáhať vrátenia daru, teda daru ako celku, ale nielen časti v časti daru podľa jeho úvahy. Je zrejmé, že
počas trvania manželstva medzi účastníkmi často dochádzalo ku vzájomným hádkam, pričom následne
sa vzťahy medzi účastníkmi upravili a ďalej fungovali ako rodina. K vyvrcholeniu napätia došlo až v
období rokov 2010, 2011 a 2012, kedy pred podaním návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva

a v priebehu konania o rozvod manželstva. Pokiaľ dôvodom pre vrátenie daru je tá skutočnosť, že
odporca sa správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy voči navrhovateľke, matky navrhovateľky
a maloletému synovi, takéto konanie nemôže byť hodnotené ako hrubé porušovanie dobrých mravov,
nakoľko týmto spôsobom sa odporca choval i pred darovaním a navrhovateľka si toho bola vedomá
a s týmto vedomím mu aj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania darovala. Chovania, ktorého sa

odporca dopustil sa prieči dobrým mravom, lebo nie je v súlade so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá
vo vzájomných vzťahoch medzi manželmi určuje aký má byť obsah ich jednania. Z dikcie § 630 Obč. zák.
však vyplýva, že nestačí len chovanie v rozpore s dobrými mravmi musí však ísť o ich hrubé porušenie,
pričom dôvodom k vráteniu daru je chovanie obdarovaného. Darca sa preto ako dôvod vrátenia daru
nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali či existovali v dobe pred darovaním, za ktorých

bol právny úkon darovania učinený, a o ktorých obe strany pri uzatváraní zmluvy vedeli. Pokiaľ bolo v
konaní preukázané, že k darovaniu došlo za situácie, kedy manželské vzťahy účastníkov boli už značne
narušené, práve a predovšetkým chovaním odporcu, ktorý pokračoval v takomto konaní i po prijatí daru
vidieť znaky hrubého porušenia dobrých mravov v zmysle uvedeného ustanovenia.

Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho zástupcu odporcu, že výzva na vrátenie daru je nejasná a neurčitá, súd
poukazuje na to, že pre náležitosti právneho úkonu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonov
obsiahnutév§34anasl.Obč.zák.apretokplatnostiúkonusmerujúcehokvráteniudarujepotrebné,aby
v ňom darca uviedol úplné konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči
nemu a to z dôvodu uskutočniť ich posúdenie a teda zákonnosti a právnej istoty. Z tohto hľadiska potom

naozaj nemožno považovať za platný písomný prejav vôle navrhovateľky obsiahnutý v liste z 2.9.2013,
lebo z jeho obsahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne konania odporcu pokladá navrhovateľka za hrubé
porušenie dobrých mravov a teda za dôvod pre vrátenie daru. Avšak poukazuje na to, že nič nebráni
tomu, aby úkon smerujúci k vráteniu daru bol obsiahnutý priamo v žalobe. V tom prípade za splnenia
zákonných predpokladov podľa § 630 Obč. zák. nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného

hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc,
okamihom doručenia žaloby obdarovanému.Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom. Toto interpretačné pravidlo je nutné použiť v prípade, keď obsah

právneho úkonu nie je jednoznačný z hľadiska jeho vecného obsahu, až za situácie, kedy ani týmto
spôsobom sa nedá neurčitosť obsahu odstrániť, je možné považovať tento úkon za neplatný pre
neurčitosť podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o túto vec navrhovateľka v návrhu zo
dňa 25.9.2013 popísala celý rad konkrétnych útokov, ktoré podľa jej presvedčenia predstavujú hrubé
porušenie dobrých mravov a odkázala na doporučený list, ktorým odporcu žiadala o vrátenie daru. Tento

obsah návrhu, navyše v spojení s kópiou spomínaného listu, ktorá bola k návrhu pripojená, celkom
jednoznačne vyjadruje vôľu navrhovateľky domáhať sa s presne špecifikovaných dôvodov uvedených v
návrhuvráteniadaruatátovôľanijakoneodporujejazykovémuprejavuvnávrhu.Pretovýzvunavrátenie
daru súd nepovažoval. Rovnopis žaloby bol odporcovi riadne doručený do vlastných rúk dňa 10.3.2014.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 Občianskeho zákonníka s tým, že o týchto

trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.