Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215234627
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7215234627.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. S., K.. XX.XX.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie
č. 9, Košice, dieťa rodičov matky X.. Q. S. Z., K.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej K. T. J. T. Č.. XX B. S.,
a otca X.. B. S., K.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho K. J. T. Č.. XX B. S., toho času bývajúceho B. S.
K. B. T. Č.. X, zastúpeného JUDr. Janou Fabišíkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na

Mlynárskej ulici č. 19 v Košiciach, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým zveruje maloletého B. S., K.. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky X.. Q. S. Z., K.. XX.X.XXXX, zaväzuje otca X.. B.Y. S., K.. XX.XX.XXXX, prispievať
na výživu maloletého B. sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
mesačne k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred a upravuje styk otca
s maloletým B. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň cez pracovné

dni v utorok a vo štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v
predškolskom zariadení a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska, a každý nepárny
týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., kedy
si otec maloletého v určenom čase vyzdvihne v bydlisku matky a po ukončení styku v určenom čase
matke odovzdá v jej bydlisku, matka je zároveň povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

V prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
25.11.2015 žiadal nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. S., K.. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň cez pracovné
dni v utorok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň cez pracovné dni v utorok a

vo štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v predškolskom
zariadení a po ukončení styku matke odovzdá v mieste jej bydliska, ďalej každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., kedy si v určenom
čase otec maloletého vyzdvihne a po ukončení styku aj riadne odovzdá v mieste bydliska matky, pričom
matka je povinná dieťa na styk s otcom vhodne pripraviť.
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil najmä tým, že otec ako navrhovateľ

podal návrh na rozvod manželstva účastníkov konania a na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
41P/175/2014, uviedol, že otec s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2014,
napriek tomu má otec maloletého záujem začleniť sa do života jeho syna plnohodnotne, mal záujem
udržiavať aj s matkou maloletého korektné vzťahy, ktoré by boli založené na priateľskej komunikácii a na
dohode, s ohľadom na stav konania o rozvode manželstva, ktoré sa javí ako zdĺhavé a komplikované,

otec žiadal nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by boli dočasne upravené rodičovské práva,
nakoľko mu matka neumožňuje riadne vykonávať jeho rodičovské práva a povinnosti, najmä tým, žematka otca neinformuje o jej programe s dostatočným predstihom, aby si mohol svoje povinnosti a
program prispôsobiť a taktiež mu umožňuje styk so synom len za jej prítomnosti, matka otca včas
neinformuje o jej pobyte mimo Košíc v mieste bydliska jej rodičov v Snine, o čase odchodu ani príchodu,

taktiež ho neinformuje v prípade návštevy u lekára s maloletým a podobne, ako príklad otec uviedol
udalosť zo dňa 2.11.2015, kedy matka otcovi oznámila, že sa chystá s maloletým k lekárovi, otec ju
požiadal, aby mu včas aspoň pol hodiny pred odchodom z domu oznámila, že idú, keďže mal záujem sa
vyšetrenia zúčastniť, matka mu uvedené oznámila formou SMS správy o 9.28 hod., avšak v skutočnosti
túto SMS písala matka až keď už bola v nemocnici, nakoľko na parkovisko dorazila o 9.26 hod., otec

uviedol, že takéto správanie matky je účelové a stalo sa, že o návšteve lekára otca dňa 16.11.2015 ani
dňa 24.11.2015 vopred neinformovala, až následne, taktiež otec uviedol, že matka mu neumožňuje styk
s maloletým bez jej prítomnosti, čo odôvodňuje názorom, že má byť so synom sám a bez prítomnosti
jeho partnerky, otec túto žiadosť matky odkedy nežijú spolu, stále rešpektoval, napriek tomu, mal za
to, že táto jej požiadavka nie je ničím podložená, keďže s partnerkou otec žije dlhodobo v spoločnej
domácnosti, uviedol, že s nástupom maloletého do škôlky v septembri 2015, kedy sa maloletý dožadoval

neustálej prítomnosti matky, dovtedy maloletý nemal problém byť s otcom sám, nastúpiť mu do auta,
ísť s ním kamkoľvek a bol s ním rád, napriek tomu mu matka neumožnila tráviť čas so synom bez
jej prítomnosti, otec nechcel zľahčovať reakciu syna na škôlku, avšak takúto reakcia detí označil za
bežný jav, nie je to nič výnimočné, a nie je to jav, ktorý by mal byť zneužívaný ako prostriedok na to,
aby otcovi nebolo umožnené budovať si svoj vzťah so synom, matka mu dokonca neumožňuje syna

vyzdvihnúť zo škôlky, pričom otec mal za to, že maloletý by sa tomu potešil a rád by sním trávil čas,
navyše matka stav syna nazývaný ako separačná úzkosť, ktorá je relatívne bežná u detí s nástupom do
škôlky, označila za diagnózu, s čím otec nemohol súhlasiť, keďže tento stav je u maloletého momentálny
a prechodný a úplne normálny vo vývine dieťaťa, otec ďalej uviedol, že chce aj naďalej rešpektovať
záujmy a potreby syna, avšak matka nie je ochotná umožniť mu ani to, aby syna vyzdvihol zo škôlky

sám, bez jej prítomnosti, otec prejavil doposiaľ maximálnu trpezlivosť ohľadne styku otca so synom,
od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, kedy sa snažil udržať čo najkorektnejší vzťah s matkou,
rešpektovať jej vôľu aj podmienky, navyše matka uvedené zneužíva v konaní o rozvod manželstva,
kedy uviedla, že styk otca so synom bol sporadický, že väčšinou sa k nim len pripojil, matka totiž otca
včas neinformuje o jej programe, a otec nemá možnosť stretávať sa s ním sám a zapojiť ho do svojho

života, či pripraviť mu rozmanitý program, doposiaľ styk prebiehal len na dvoch konkrétnych ihriskách
a počas nepriaznivého počasia v obchodnom centre, potiažne v mieste bydliska matky v čase choroby
maloletého, otec zdôraznil, že sa snaží vybudovať si so synom vzťah, uviedol, že maloletý je vo veku,
kedy rastie, vytvára si väzby, stále intenzívnejšie vníma okolie a vytvára si vlastný názor, v prípade, ak
bude pretrvávať správaním matky prezentovaná snaha minimalizovať čas, ktorý trávi otec so synom

a len za jej prítomnosti, môže táto situácia vážne poškodiť vzťah otca so synom, čo nemôže byť na
prospechzdravéhovývojdieťaťa,navyšeotecuviedol,ženeexistuježiadenprávny,morálnyčiakýkoľvek
iný dôvod, ktorý by predstavoval prekážku pri styku otca so synom, ktorý žije usporiadaným životom,
obmedzením kontaktu maloletého s otcom môže dôjsť k postupnému ochladeniu citov a môže to mať
negatívny vplyv na ďalší vývin maloletého, mal preto za to, že konaním matky dochádza k bezprostredne

hroziacej ujme vo vývine maloletého, na základe uvedeného existuje akútna potreba a dočasnú úpravu
styku otca so synom formou predbežného opatrenia.

Uznesením sp. zn. 23P/455/2015 zo dňa 30.11.2015 tunajší súd začal konanie bez návrhu vo veci v
zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 74 Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len O.s.p./, pred začatím konania môže
súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo
ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ustanovenia § 75 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak
ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy

alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o
odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,
k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných
predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrhmusí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti,
alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.
Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady
návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd
bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne

najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín
od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota,
nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a,
rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie
o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania.
Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto
porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania
zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva

duševného vlastníctva.
O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo
zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani

prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.
Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí
súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi

najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa ustanovenia § 76 odsek 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o
nezaopatrené dieťa.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov (nie len faktických), ktorý
bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu.

Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného

opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,
že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo
všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, v tomto prípade sú splnené
podmienky pre jeho nariadenie, keďže otec v konaní dostatočne osvedčil skutočnosti potrebné pre
vytvorenie záveru o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Na základe uvedeného súd

uznesením bez návrhu začal konanie o nariadenie predbežného opatrenia o úprave práv a povinností
rodičov voči maloletému a nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil výkon rodičovských
práv a povinností voči maloletému B.Y. a zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá
sa o maloletého od jeho narodenia stará a otec so zverením maloletého matke súhlasil, zároveň
určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému predbežne v zákonne stanovenej minimálnej výške,
nakoľko predbežným opatrením možno určiť výživné len v nevyhnutnej miere, a súd mal za to, že takto

určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému je v jeho záujme, aby až do času, kým nebude
rozhodnuté vo veci samej, mohli byť zabezpečené jeho základné životné potreby, pričom konečná
výška výživného bude určená po vykonanom dokazovaní v končenom rozhodnutí, kde súd zohľadní
schopnosti, majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov a tiež potreby maloletého. Súd taktiež
dočasne upravil styk otca s maloletým v obmedzenej miere, aby až do času, kým nebude rozhodnuté vo

veci samej, nedošlo k ochladeniu vzťahu medzi otcom a maloletým, ktorý má záujem sa o maloletého
starať a tiež sa podieľať na jeho výchove, maloletý je vo veku, kedy si vytvára väzby a chýbajúci blízky
vzťah dieťaťa s otcom by v budúcnosti mohol veľmi negatívne ovplyvniť jeho ďalší zdravý vývin. Súd mal
za to, že do rozhodnutia súdu vo veci samej je takáto forma úpravy styku otca s dieťaťom postačujúca,
preto v prevyšujúcej časti jeho návrh súd zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím, ale jedná sa iba o dočasnú
úpravu pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná v záujme maloletého, preto súd v ďalšom konaní na
základe vykonaného dokazovania rozhodne tak, aby rozhodnutie súdu bolo predovšetkým v najlepšom
záujme maloletého a v jeho prospech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa
jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).