Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hrabovecká

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/347/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214232437
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214232437.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej D. Z. nar.
X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie č. 9, Košice detašované pracovisko Košice II dieťaťa rodičov M. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej
v H. na P. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Mihalcovou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Fatranskej 2/E a S. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H. na N. č. X zastúpeného advokátkou
JUDr. Máriou Kozákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Odborárskej č. 7 v konaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice
II z 3.7.2015 č.k. 23P 361/2014-74 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletú D. Z. nar. X.X.XXXX, vo výroku o
dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Odvolacie konanie o úprave styku otca s maloletou D. Z. zastavuje.

Náhradu trov odvolacieho konania matke nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 3.7.2015 č.k. 23P 361/2014-74 zveril maloletú D. Z.
nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne
starať. Obaja rodičia sú oprávnení a povinný maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej D. Z. za obdobie od X.XX.XXXX do budúcna výživným vo výške po 70
Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky maloletej. Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej D. za obdobie od 1.12.2014 do
30.6.2015 vo výške 254 Eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletej D.
zamietol. Upravil styk otca s maloletou D. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý utorok
od 10:00 hod. do 11:00 hod., každý štvrtok od 16:00 hod. do 18:30 hod., každý párny víkend v mesiaci
v sobotu od 9:00 hod. do 11:30 hod. a v nedeľu od 15:30 hod. do 18:30 hod. vždy za prítomnosti matky
s tým, že styk začne vždy pred bytom matky a maloletej, matka je povinná styk otcovi s maloletou so
začiatkom v uvedenom čase pred svojim bydliskom umožniť a dieťa na styk vždy riadne pripraviť. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p., že súd dospel k nesprávnym záverom pri určovaní výšky výživného. Vytkol konajúcemu súdu,
že pri zisťovaní nákladov na dieťa a pomerov, v ktorých žije, vychádzal z vyhlásenia matky, ktorá svoje

tvrdenia nepreukázala a ňou prezentované výdavky pre dieťa považuje za nadhodnotené. I keď má
vzdelanie v súčasnosti také moderné (kuchár), nevie si nájsť zamestnanie, no súd tomu neuveril a
nevyhodnotil v jeho prospech skutočnosť, že niektorí zamestnávatelia ani nevyplatili mzdu, čo je známa
realita. Z týchto dôvodov považuje úvahu súdu o fiktívnom priemere za nesprávne. Zdôraznil, že súd
mu nepreukázal, že sa vedome vyhýba zamestnaniu s príjmami, ktoré nereálne od neho očakáva,
prečo nemôže súhlasiť s výškou výživného, na ktoré nemá reálne krytie v terajších príjmoch. Rovnako
zdôraznil, že ak do budúcna sa mu zlepšia príjmy, nemá záujem škodiť a šetriť na svojej dcére a je
pripravený aj bez pojednávania dobrovoľne platiť viac. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa a zaviazal ho platiť výživné 40 Eur mesačne a úmerne novo upravenej výške
výživného upravil aj výšku prípadného dlžného výživného. Tiež uviedol, že v priebehu konania navrhoval,
aby sa mohol stretávať s maloletou aspoň desať dní v mesiaci, čím by odbremenil matku od nákladov
na stravovanie, ale mohla by si aj psychicky oddýchnuť, keďže maturovala a celodenná starostlivosť o
dieťa je vyčerpávajúca.

Proti výroku rozsudku o výživnom o úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa,
v ktorom zdôraznila, že súd pri rozhodovaní o výživnom vôbec nevzal na vedomie, že sa o maloletú
stará a poskytuje jej 24 hodinový servis, kým otec nezabezpečil žiadnu osobnú starostlivosť, preto
nemôže súhlasiť s výživným vo výške 70 Eur mesačne aj preto, že náklady na dieťa rastú, keďže v
najbližšej dobe nastúpi do detských jaslí a neskôr ju plánuje umiestniť do materskej školy, čím sa jej
výdavky budú neustále zvyšovať. Rovnako vytkla konajúcemu súdu, že nezobral do úvahy, že dieťa
rastie, potrebuje viac vecí, striedanie oblečenia kvôli ročnému obdobiu, prípadne lieky v čase akútnych
chorôb a s výživným, ktoré určil súd, tieto výdavky nebude schopná pokryť. Vyjadrila názor, že konajúci
súd sa nevysporiadal s tým, že otec dieťaťa nemá záujem si nájsť prácu a nezaujímajú ho jej výdavky
ani potreby dieťaťa.

Vzhľadom na zmenu jej bydliska navrhla upraviť styk otca s maloletou raz mesačne po dohode
ktorúkoľvek sobotu v mesiaci pred bytom v Bratislave na tri hodiny. Tiež navrhla, aby okrem nej bola
prítomná pri styku aj ďalšia osoba, a to z dôvodu, že na posledných stretnutiach sa otec správal
agresívne, bol arogantný, vrieskal po sídlisku a jeho hysterické záchvaty odmieta znášať aj preto, že
dieťa po stretnutiach s otcom je plačlivé. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Písomným podaním zo 4.8.2015 doplnil odvolanie, v ktorom konštatoval, že matka, ktorá vo svojom
návrhu žiadala výživné 100 Eur mesačne, ale na pojednávaní už 150 Eur mesačne, pričom vo svojej
výpovedi neuviedla, že má známosť, s ktorou chce žiť, čím uviedla súd do omylu pri skúmaní jej
finančných podmienok, keďže bude zdieľať spoločnú domácnosť so zárobkovo činnou osobou, v
dôsledku čoho sa rozpočet na domácnosť mení a matka by to mala preukázať, teda vo svojich
vyjadreniach si protirečí aj tým, že na pojednávaní tvrdila, že sa nechce zamestnať, aby nemusela platiť
na neho, ako na manžela výživné a na druhej strane už vopred žiada zohľadniť zvýšené náklady na
dieťa, ktoré má len nastúpiť do jaslí a neskôr do materskej školy. Voči výške výživného sa odvolal, lebo
je presvedčený, že matka nevie hospodáriť a celé jej chovanie vedie k pomste voči nemu a za účelom
odtrhnúť ho od dcérky. Sama vie, že pestovať citovú väzbu na diaľku s dieťaťom si nemôže z finančných
dôvodov dovoliť pri takom výživnom a pri požiadavke, aby on cestoval na víkend do Bratislavy, platil si
nocľah na tri dni, pričom sa nebude môcť s dieťaťom sám stretávať. K časti odvolania matky o stretávaní
sa s maloletou zdôraznil, že od pojednávania sa s dcérkou stretol len prvý utorok za prítomnosti svokry
a matky dieťaťa, ktoré mu nedovolili sa venovať dcérke a svojim správaním mu znemožnili nadväzovať
s dieťaťom vzťah. Konštatoval, že matka nemieni dobrovoľne, no ani z úradnej moci napĺňať rozsudok
a tým, že sa odsťahuje do Bratislavy, znemožní mu aktívnu účasť na výchove dieťaťa. Od vyhlásenia
rozsudku sa stretol s dcérkou len raz, preto sa nezakladá na pravde tvrdenie matky o jeho agresivite. V
zmysle rozsudku pravidelne prichádza pred byt matky a čaká, či vôbec je ochotná sa cez domový telefón
ohlásiť a v tom lepšom prípade, mu dcérku donesie a v tom horšom, sa nikto neohlasuje a nenamáha
ho informovať. Túto bezvýchodiskovú situáciu sa snaží riešiť aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka.
Tiež zdôraznil, že matka sa podľa svojho vyjadrenia chce odsťahovať do Bratislavy, ktorú skutočnosť
neoznámila ani kolíznemu opatrovníkovi. Svojvoľne sa chce odsťahovať do bytu k neznámemu človeku
po niekoľkomesačnej internetovej známosti bez toho, aby počkala na šetrenie kolízneho opatrovníka.

Matka sa chová nezodpovedne, keď vystavuje dcérku obrovskému riziku v neznámom cudzom prostredí.
Z týchto dôvodov tak, ako aj v konaní o rozvod manželstva (sp. zn. 45P 181/2014) navrhol, aby súd zveril
maloletú D. do jeho osobnej starostlivosti s oprávnením a povinnosťou maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok, matku zaviazať prispievať výživné 70 Eur mesačne a upraviť styk matky s maloletou D. každý
druhý víkend od soboty 9:00 hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že styk začína vždy pred jeho bytom.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že tvrdenia otca sú účelové a zavádzajúce a všemožne sa
snaží vyhnúť plneniu vyživovacej povinnosti k maloletej D.. Vo vzťahu k úprave styku rovnako zdôraznila,
že ide o tendenčné vyjadrenia otca sledujúce cieľ vyzerať pred súdom lepšie, ale pravdou je, že otec
maloletej nekúpi a neprinesie ani sladkosť či pochutinu v časoch, keď sa s dcérou stretáva. Návrh
otca na určenie výživného 40 Eur mesačne a splátky dlžného výživného po 10 Eur mesačne považuje
za výsmech otca voči nej, ktorá sa o maloletú osobne stará a poskytuje jej nepretržitú 24 hodinovú
starostlivosť každý deň od narodenia.

Písomným podaním 20.10.2015 označeného ako návrh sa obrátil na súd so žiadosťou v zmysle §
26 Zákona o rodine (ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností) a v súlade s
ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine (ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti) a zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II a maloletú D.
zveril do jeho osobnej starostlivosti. Dôvodnom jeho žiadosti na uplatnenie práva súdu aj bez návrhu
zmeniť prvostupňové rozhodnutie je fakt, že matka klamala o odovzdávaní dieťaťa v mieste bydliska,
pričom vedela, že v rozsudku uvedené bydlisko ešte v lete zmení vzhľadom na novú známosť bývajúcu v
Bratislave, nežiadala o udelenie súhlasu na odsťahovanie sa z miesta ich spoločného trvalého bydliska
(mesta), túto skutočnosť nekomunikovala ani s kolíznym opatrovníkom, napriek obšírnemu poučeniu
prvostupňovým súdom celé leto mu odmietala umožniť stretávať sa s dcérkou, čím ho dostala postupne
do úlohy nechceného rodiča, nemá podporu ani u kolízneho opatrovníka, ktorého pravidelne informoval
o priebehu jeho neúspešného pokusu stretávať sa s maloletou. Dňa 13.10.2015 očakával, že na
pojednávaní o rozvod manželstva dosiahne zmenu starostlivosti, no tento termín sa zrušil, pričom čas
odlúčenia pracuje v jeho neprospech. Ako zúfalý otec prosí, aby súd zmenil rozsudok a dieťa zveril jemu.
Matka svoj postoj, že nerešpektuje a ani nemieni rešpektovať súdne rozhodnutie preukázala v lete, ako aj
v súčasnosti, že nemieni dobrovoľne, ale ani pod nátlakom súdu umožňovať mu stretávať sa s dcérkou.
Rovnako zdôraznil, že matka svoju hrozbu o odsťahovaní naplnila a nie je predpoklad, aby dcérku každý
druhý víkend navštevoval, a to nie z dôvodu, že sú vysoké náklady na cestové a ubytovanie ale preto,
že doterajším chovaním matka preukázala, že nie je zárukou na vytvorenie podmienok pestovania jeho
vzťahu k dcérke. Má naliehavý právny záujem, aby súd po prešetrení skutočností zmenil z úradnej moci
rozsudok prvostupňového súdu a zveril maloletú D. do jeho osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov sa priklonil k rozhodnutiu prvostupňového súdu a
vyjadril názor, že súd rozhodol v prospech a v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §
132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok v
napadnutej časti o výživnom presvedčivý a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu
už v priebehu konania na súde prvého stupňa a rodičia ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletú
D.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel
k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že výživné 70 Eur mesačne je, vzhľadom
na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady
primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, a správne zohľadnil odôvodnené
potreby maloletej D. preukázané v rozhodnom období, ako aj tú podstatnú skutočnosť, že rodičia nemajú
inú vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k odvolacím námietkam rodičov odvolací sú zdôrazňuje, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z toho aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu
v konaní. Právo na spravodlivý proces bolo naplnené tým, že súd prvého stupňa zistil po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci zákonne
rozhodol. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd tiež dodáva, že žiadny účinný zákon v
Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať
v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť
svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič
nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim
predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v primeranej
miere. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa,
môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú
reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd tiež dodáva, že súdom určené výživné
zohľadňuje iba časť odôvodnených potrieb dieťaťa a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj
výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú berúc do úvahy aj výkon jej osobnej starostlivosti
v rozsahu zodpovedajúcom útleho veku dieťaťa, preto sú bez právneho významu pomery matky, na
ktoré sa otec odvoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na námietku
matky, že sa v budúcnosti zvýši rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa (detské jasle, materská škola)
nemohol prihliadnuť odvolací súd s poukazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre súd
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, to znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať
do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani
anticiopovať (predvídať) skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Keďže súd prvého stupňa
rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok v tejto
časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení maloletej D. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať a výrok, ktorým bolo priznané právo obom rodičom
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť,
preto neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd posúdil písomné podanie otca z 20.10.2015 (podané po uplynutí zákonnej lehoty na
podanie odvolania) ako podnet, resp. návrh na začatie konania podľa § 81 ods. 1 O.s.p. o zmene
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D., preto sa týmto podaním nezaoberal a
bude povinnosťou konajúceho súdu postupovať v súlade s ust. § 81 ods. 3 O.s.p., resp. považovať toto
podanie otca za návrh vo veci.

Podľa ust. § 207 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak
niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Matka maloletej odvolanie podané proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o úprave styku otca s
maloletou D. (č.l. 89-91 spisu) zobrala späť písomným podaním z 12.10.2015 a žiadala v tejto časti
odvolacie konanie zastaviť, preto odvolací súd podľa § 207 ods. 3 O.s.p. v tejto časti odvolacie konanie
zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. V tomto prípade ide o konanie starostlivosti súdu o
maloleté dieťa, v ktorých súd môže začať konanie i bez návrhu, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
o trovách konania je správne a zákonné. V súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie)
nepriznal matke dieťaťa v súlade s jej odvolacím návrhom trovy konania.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.