Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/38/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106211750
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1106211750.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej

veci žalobcu: Gabana a.s. v likvidácii, Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO:36 457 132, proti žalovanému:
TRANSPETROL,a.s.,Šumavská38,82108Bratislava,IČO:31341977,zastúpený:JUDr.OliverKorec,
Advokátska kancelária, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, IČO: 31 769 969, a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného: Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová
19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 686 832, zastúpený: Krivak & Co, s.r.o., Gajova 13, 811 09 Bratislava,
P.O.BOX 162, 810 00 Bratislava, o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia - právnemu zástupcovi
žalovaného: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák, s.r.o., nám. Martina Benku, 811 07 Bratislava,
a to vo výške 167,78 € na účet vedený v W. banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, právnemu
zástupcovi žalovaného: JUDr. Oliver Korec, a to vo výške 232,94 € na účet vedený v UQ.k, a.s., č. účtu:
XXXXXXX/XXXX, a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Krivak & Co,
s.r.o., a to vo výške 702,82 € na účet vedený v W. banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, Gabana a.s. v likvidácii, Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 36 457 132, (predtým CD
a.s., Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou IČO: 36 457 132), sa žalobou zo dňa 04.04.2006,
doručenou na súd 05.04.2006, domáhal voči žalovanému TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08
Bratislava, IČO: 31 341 977, vedľajší účastník na strane žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo
Hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 686 832, neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia a nariadenia predbežného opatrenia.

Súd uznesením č. k. 32Cb/38/2006 zo dňa 05.06.2006 návrh na nariadenia predbežného opatrenia
zamietol.

Súd na základe návrhu žalobcu zo dňa 06.06.2008, doručeného súdu dňa 06.06.2008, rozhodol
uznesením č. k. 38/2006 zo dňa 12.06.2008, tak že pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení (č.l.
148 s.sp.).

Súd uznesením č. k. 32Cb/38/2006 - 154 zo dňa 06.08.2008, na základe návrhu žalobcu zo dna
28.05.2008,pripustilvstupdokonaniavedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného-Slovenskárepublika
Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky.Súd uznesením č. k. 32Cb/38/2006 - 406 zo dňa 27.10.2010, na základe návrhu žalobcu zo dňa
12.04.2010, prerušil konanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/456/2010-450 zo dňa 29.11.2011, uznesenie č. k.
32Cb/38/2006 - 406 zo dňa 27.10.2010, na základe ktorého súd prerušil konanie, zmenil tak, že návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Súd uznesením č. k. 32Cb/38/2006 zo dňa 24.07.2012, na základe na základe návrhu žalobcu zo dňa

12.07.2012, pripustil, aby do konania na strane žalobcu ako žalobca v 2. Rade, vstúpila spoločnosť
GAJUS a.s. v likvidácii.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/368/2012-572 zo dňa 18.10.2012, uznesenie č. k.
32Cb/38/2006 zo dňa 24.07.2012, na základe ktorého súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu,
ako žalobca v 2. rade vstúpila spoločnosť GAJUS a.s. v likvidácii, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie.

Súd uznesením č. k. 32Cb/38/2006 - 606 zo dňa 23.04.2013, návrh žalobcu zo dňa 12.07.2012, aby do
konania na strane žalobcu, ako žalobca v 2. rade vstúpila spoločnosť GAJUS a. s. v likvidácii, zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1 Cob/227/2013-620 zo dňa 21.02.2014, uznesenie č. k.
32Cb/38/2006 - 606 zo dňa 23.04.2013, na základe ktorého súd zamietol, aby do konania na strane
žalobcu, ako žalobca v 2. rade vstúpila spoločnosť GAJUS a.s. v likvidácii, potvrdil.

Žalobca v žalobe uviedol, že od 09.10.1998 je majiteľom 125 kusov akcií žalovaného - spoločnosti

TRANSPETROL, a.s. v menovitej hodnote 1 akcie 1 000 000 Sk. Tieto akcie boli od 09.10.1998 do
09.12.1998 registrované na účte majiteľa cenných papierov (žalobcu) v zaknihovanej podobe. Stredisko
cennýchpapierovSRBratislava,a.s.(ďalejlen„SCP“)zaslaložalobcovilistzodňa10.12.1998označený
ako „Oznámenie o realizácii rozhodnutia o uložení opatrenie na nápravu zistených nedostatkov“, v
ktorom mu oznámilo, že na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa

09.12.1998 pod č. j. 043/1998/SAN „odpísalo“ z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu všetkých 125
kusov akcií žalovaného dňa 09.12.1998 a zároveň SCP zaslalo žalobcovi stavový výpis z účtu z účtu
32Cb/38/2006 - 597

majiteľa cenných papierov č. 700200545364, ktorý už neobsahoval údaj o vlastníctve akcií žalovaného.

Zároveň SCP vykonalo „výmaz“ žalobcu aj z evidencie registra emitenta, v ktorom sú evidovaní všetci
akcionári emitenta TRANSPETROL, a.s. Bratislava. Následne dňa 10.12.1998 sa konalo mimoriadne
valné zhromaždenie žalobcu, ktoré rozhodlo o zmene podoby akcií zo zaknihovaných na listinné. A
keďže v registri emitenta, ktorý SCP odovzdalo žalovanému so stavom ku dňu 10.12.1998 už žalobca
nebol uvedený ako akcionár, lebo SCP vykonalo dňa 09.12.1998 výmaz z evidencie registra emitenta

(zo zoznamu akcionárov), žalovaný neodovzdal už listinné akcie na meno žalobcovi.
Z uvedeného vyplýva že jediným dôvodom, prečo žalovaný neodovzdal žalobcovi 125 ks listinných akcií,
bolo rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, zo dňa 09.12.1998 č. j. 043/1998/SAN, na
základe ktorého SCP vykonalo výmaz žalobcu z evidencie registra emitenta (zo zoznamu akcionárov),
nakoľko žalovaný odovzdal listinné akcie len tým akcionárom, ktorí ku dňu 10.12.1998 boli evidovaní v

registri emitenta (žalovaného).

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.05.2002
č. k. 4Sž/143/01 zo dňa 09.12.1998, zrušil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č.
043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a vrátil mu ho na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podalo

Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, a to prostredníctvom generálneho
prokurátora, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.09.2003 sp. zn. M-
Sždov/11/03 odmietol. Na základe vyššie uvedených právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré zrušili nezákonné rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. j.
043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a ktoré bolo jediným podkladom pre postup SCP aby „odpísalo“ akcie

z majetkového účtu žalobcu, a aj „vymazalo“ žalobcu zo zoznamu akcionárov, je možné konštatovať, že
rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. j. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 neexistuje,
hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané. Žalobca poukázal pritom najmä na ustanovenia § 159 ods. 2 veta
prvá O.s.p., ktorá znie: „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány“.Žalobca v žalobe zdôraznil, že v danom prípade platí preto stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia
Ministerstva financií Slovenskej republiky, a teda on je akcionárom žalovaného, a to od 09.10.1998 až do

súčasnosti. To, že mu žalovaný do dnešného dňa neodovzdal listinné akcie, je len protiprávne konanie
žalovaného a neznamená, že žalobcovi na základe toho zaniklo vlastnícke právo k akciám žalovaného.

Žalobca poukázal na list podpredsedu vlády a ministra financií -. Z. J. zo dňa 09.05.2005 číslo:
MF/14694/2005-2C, v ktorom uvádza, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do dnešného dňa

nevydalo nové rozhodnutie po zrušení rozhodnutia č. j. 043/1998/SAN z dôvodu, že akékoľvek nové
rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky vo veci by nemalo žiadny právny význam, nakoľko
by sa nedotýkalo práv a povinností kontrolovaného subjektu. Z rovnakých dôvodov ani Úrad pre finančný
trh, na ktorého prešla právomoc vo veci konať nevydal nové rozhodnutie. Je teda zrejmé, že konanie
č. j. 043/1998/SAN z 09.12.1998 je skončené.

Žalobca ďalej uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.05.2002 sp. zn. 4Sž/143/01, bolo rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa
09.12.1998 zrušené a vec bola vrátená Ministerstvu financií Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Platí teda stav pred 09.12.1998, t. j., že žalobca je vlastníkom akcií žalovaného, a preto má v danej veci
aktívnu legitimáciu.

Na základe výpisu z obchodného registra žalovaného, sa žalobca dozvedel dňa 21.02.2006, že dňa
22.12.2005, sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného dňa 22.12.2005, na ktorom okrem
iného došlo k zmene v orgánoch spoločnosti.

Žalobca uviedol, že platí stav pred 09.12.1998, t. j., že žalobca je vlastníkom akcií žalovaného, a preto
má v danej veci aktívnu legitimáciu.

Na základe výpisu z obchodného registra žalovaného, sa žalobca dozvedel dňa 21.02.2006, že dňa
22.12.2005, sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom okrem iného došlo k

zmene v orgánoch spoločnosti. Podľa článku 8 stanov žalovanému bodu 8.7. „Predstavenstvo zvoláva
valné zhromaždenie písomne pozvánkou zaslanou akcionárom najmenej tridsať dní pred konaním
valného zhromaždenia.“

Žalobcazdôraznil,žesanemalakodozvedieťokonanímimoriadnehovalnéhozhromaždeniavzákonnej

lehote, a preto sa ho výlučne z tohto dôvodu nezúčastnil.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný tým, že mu nedoručil pozvánku na mimoriadne valné
zhromaždenie, obmedzil jeho základné práva ako akcionára podľa článku 6 stanov, a to najmä jeho
právo zúčastniť sa na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na

ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitosti spoločnosti, alebo záležitosti osôb ovládaných
spoločnosťou a uplatňovať na ňom svoje návrhy. Preto je žalobca toho názoru, že mimoriadne valné
zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 22.12.2005, bolo zvolané v rozpore so stanovami žalovaného -
článkom 8 bodom 8.7. a v rozpore s ust. § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto sú všetky
uznesenia prijaté na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení neplatné.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 28.07.2006 a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalobcu,žejemajiteľom125ksakciížalovanéhovmenovitejhodnote1akcie1000000Sk,nakoľkoSCP
dňa 10.12.1998, vykonalo v zmysle rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/
SAN zo dňa 09.12.1998, opravy v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa Slovenská republika

- Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou
TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01 a v registri emitenta, a to ku dňu,
keď sa chybný zápis vykonal, t. j. do stavu pred 09.10.1998, čím bolo obnovené vlastníctvo štátu k týmto
akciám, ktoré boli spätne pripísané na účet Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky.

Žalovaný poukázal na to, že aj keď NS SR rozsudkom č.k. 4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, zrušil
rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení
opatrenia, ktoré ukladá SCP uviesť do pôvodného stavu 32Cb/38/2006platného pred 09.10.1998, predmetné rozhodnutie nemalo bez ďalšieho za následok obnovu pôvodného
stavu v evidencii cenných papierov vedenej SCP, nakoľko rozhodnutím

32Cb/38/2006 - 598

MinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyč.043/1998/SANzodňa09.12.1998bolvykonanýštátnydozor
voči SCP v súlade so zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, ktorý
nemal vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré boli v právnom vzťahu so Strediskom cenných
papierov SR, Bratislava, a.s. K oprave na účte majiteľa štátu došlo až úkonom SCP a nie rozhodnutím
Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím NS SR pre jeho

nepreskúmateľnosť (nepredloženie administratívneho spisu) a samotnými dôvodmi sa súd nezaoberal.
Preto uvedené rozhodnutie NS SR nemalo vplyv na právne postavenie žalobcu.
Žalovaný ďalej uviedol, že tento názor potvrdil aj v rozhodnutí NS SR č.k. Sž 20/99 zo dňa
28.09.1999, v zmysle ktorého sa stav evidencie zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu, t. j.
SCP a ktorý konštatuje, že „zásadne výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať

opatrenia, sa totiž nemenia práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona
alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom vzťahu. Opatrenia kontrolných orgánov nemajú
povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych
vzťahov ani povahu rozhodnutia o spore z týchto vzťahov medzi účastníkmi vzniknutými. Takáto
právomoc kontrolným ani dozorným orgánom nie je zverovaná a nebola na dotknutom úseku zákonom

č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, zverená ani Ministerstvu financií
Slovenskej republiky. Opatrenie kontrolného orgánu je len priamym zásahom do právneho postavenia
kontrolovaného subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty.“

Žalovaný zdôraznil, že žalobca nie je zapísaný v zozname akcionárov žalovaného a podľa § 156 ods. 6

Obchodného zákonníka práva spojené z akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať iba
osoba zapísaná v zozname akcionárov, a preto žalobca sa mal najskôr domáhať zápisu do zoznamu
akcionárov.
Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca nebol v rozhodnej dobe zapísaný v zozname akcionárov, sa ani
nemohol domáhať účasti na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného.

Žalovaný z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 18.09.2006 a v ktorom poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2004 o odvolaní voči rozsudku č.k. 27Cb/70/2002 -
206 vo veci TRADEUNION, spol. s r.o. c/a TRANSPETROL, a.s., o neplatnosť uznesení na

valnom zhromaždení, ktorý potvrdil zamietavé rozhodnutie prvostupňového súdu, a konštatoval, že
žalobca nemohol nadobudnúť akcie žalovaného - spoločnosti TRANSPETROL, a.s., nakoľko zrušenie
rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, rozsudkom
NS SR č.k. 4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, NS SR, nemalo vplyv na postavenie žalobcu, ktoré sa ani
po tomto rozhodnutí nezmenilo oproti jeho postaveniu pred jeho vydaním.

Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 (č.l. 82 - 88),
ktorý rozhodol vo veci na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR voči uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.11.2004 č.k. 34Exre/89/04, ktorým bolo uvedené rozhodnutie
súdu o poverení žalobcu na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zrušené a vec

bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca následne zobral návrh späť. NS SR v uvedenom rozhodnutí
konštatuje, že spoločnosť TRADEUNION, spol. s r.o., nemohla platne nadobudnúť akcie žalovaného, a
preto nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, aby ho súd poveril zvolaním valného zhromaždenia
žalovaného.

Žalobca sa vyjadril vyjadrením zo dňa 06.06.2008 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.07.2006 a
nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, nakoľko 125 ks akcií nadobudol platne v exekúcii a žalobca je od
09.10.1998 nepretržite akcionárom žalovaného, avšak po zmene podoby akcií zo zaknihovaných na
listinné, nie je zapísaný v zozname akcionárov vedených pri listinných akciách SCP. Žalobca uviedol, žesa domáha na Krajskom súde v Bratislave č.k. 28Cb/112/2002 uloženia povinnosti zapísať do zoznamu
akcionárov, avšak súd v tejto veci ešte nerozhodol. Žalobca sa odvolával na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007.

Vedľajší účastník na strane žalovaného sa vyjadril k vyjadreniam žalobcu vyjadrením zo dňa 11.08.2008
(č.l. 155 - 159 s.s.p.) a uviedol, že Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 -
37 zo dňa 11.12.2007, ktorý zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a vec
vrátil v rozsahu zrušenia NS SR, z dôvodu namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č. k. 1 M
Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že bolo porušené
základnéprávosťažovateľa-spoločnosti TRADEUNION,spoločnosťsručenímobmedzeným,nasúdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo

dňa 28.06.2006 a ktorý zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, nepredstavuje
za žiadnych okolností rozhodnutie, ktoré by potvrdilo nadobudnutie akcií spoločnosti TRANSPETROL,
a.s. ktorýmkoľvek zo subjektov domáhajúcich sa nadobudnutia akcií na základe spornej exekúcie č.k. Er
3143/97, Ex 4575/97, nakoľko predmetom konania Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo výlučne
rozhodovanie o porušení práva na súdnu ochranu spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením

obmedzeným a nie rozhodovanie o otázke vlastníctva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a.s.
Uvedeným nálezom nedošlo k rozhodnutiu o tom, že spoločnosť TRADEUNION spoločnosť s ručením
obmedzeným je vlastníkom sporných akcií a ani o tom, že má právo byť zapísaná v zozname akcionárov.
Ústavný súd Slovenskej republiky nemohol relevantne preskúmavať vec, ktorá nebola predmetom
ústavnej sťažnosti a suplovať tak právomoc všeobecného súdu, ktorá mu neprináleží.

Rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 (č.l. 164 s.sp.) bolo rozhodnuté tak,
že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu,
že „V predmetnom konaní nebolo tvrdené ani dokazované, že žalobca je akcionárom spoločnosti
TRANSPETROL, a.s. a poukázal na to, že žalobca odvodzoval nadobudnutie vlastníctva akcií
žalovaného v rámci exekučného konania.“ NS SR sa v tomto rozhodnutí odvolával na ust. § 114 zákona

č. 233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj
je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú
(zákon č. 92/1991 Zb., zákon č. 192/1995 Zb. v znení neskorších predpisov).

Žalobca sa vyjadril vyjadrením zo dňa 30.10.2008 k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného, pričom sa odvolával na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 -
37 zo dňa 11.12.2007, rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a rozsudok NS SR
č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.06.2006 a uviedol, že protiprávne konanie žalovaného a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného nemôžu obmedziť akcionárske práva žalobcu zakotvené v ust. § 180
Obchodného zákonníka, a to právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať

na ňom informácie

32Cb/38/2006 - 599

a vysvetlenia týkajúce sa záležitosti spoločnosti a uplatňovať na ňom návrhy. Žalobca zdôraznil, že

je akcionárom spoločnosti, a preto je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť uznesení
valného zhromaždenia.

Žalovaný sa vyjadril vyjadrením zo dňa 30.10.2008 k predloženým dôkazom žalobcu (č.l. 192 - 196
s.s.p.) a podľa jeho názoru žalobcu nepreukázal, že je vlastníkom akcií spoločnosti TRANSPETROL,

a.s., a preto vo veci nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby.

Vedľajší účastník na strane žalovaného sa vyjadril k vyjadreniam žalobcu vyjadrením zo dňa 29.12.2008
(č.l. 199 - 201 s.sp.) a uviedol, že v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky nikdy nemohlo
dôjsť k platnému nadobudnutiu akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s., nakoľko to bolo v rozpore s

ust. § 114 Exekučného poriadku a ust. § 2 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu
pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších
predpisov, a teda to bolo vylúčené a výslovne zakázané. Poukázal v tejto súvislosti na trestné konanie
č.k. 4T/7/2002, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Žiline, ďalej na konanie č.k. 2Cb/1272/2002 ourčenie vlastníctva predmetných akcií na Krajskom súde v Košiciach ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 27Cb/77/2002, predmetom ktorého bola žaloba spoločnosti Gajus, a.s. v likvidácii
(ďalší zo subjektov spornej exekúcie) o zrušenie uznesení prijatých valným zhromaždením spoločnosti

TRANSPETROL, a.s., pričom súd rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal,
že v čase podania žaloby bol akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Vedľajší účastník na strane
žalovaného zdôraznil, že žalobca vo veci nie aj aktívne legitimovaný a zároveň predložil súdu ako dôkaz
právne stanovisko k problematike cenných papierov (čl. 202 - 210 s.s.p.).

Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 29.12.2008,
vyjadrením zo dňa 26.01.2009 a v ktorom popísal genézu nadobudnutia akcií spoločnosti
TRANSPETROL, a.s. Zdôraznil, že otázka nadobudnutia akcií žalovaného žalobcom je vyriešená a
nemožno ju opätovne riešiť, nakoľko pokiaľ by súd v tomto konaní opakovane posudzoval priebeh
exekúcie, tak ako to navrhuje žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, porušil by ústavné
právo žalobcu zaručené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Žalobca sa vyjadril vyjadrením zo dňa 12.03.2010, a v ktorom uviedol, že v čase konania mimoriadneho
valného zhromaždenia žalovaného bol akcionárom žalovaného a poukázal na rozsudok NS SR č.k.
M Cdo/2/1999 zo dňa 29.02.2001 a dva nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými bolo

potvrdené, že pokiaľ by súd skúmal zákonnosť nadobudnutia akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. v
exekučnom konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. Er 3143/97, Er 4575/1997 poruší tým čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žiadal
súd, aby rešpektoval ust. § 135 ods. 1 O.s.p. a uvedené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Vedľajší účastník na strane žalovaného sa vyjadril vyjadrením zo dňa 10.06.2010 k návrhu žalobcu na
prerušenie konania a uviedol, že nesúhlasí s týmto návrhom (čl. l. 332 - 336 s.sp.).

Vedľajší účastník na strane žalovaného sa vyjadril vyjadrením zo dňa 13.10.2010, v ktorom zhrnul
tvrdenia žalobcu, argumenty žalovaných a uviedol súvisiace rozhodnutia v kauze 34 % akcií spoločnosti

TRANSPETROL, a.s.

Žalobca sa vyjadril vyjadrením zo dňa 12.07.2013, a v ktorom uviedol, že súdu predkladá dôkaz zo
zásadným významom pre konanie, a to výpis zo zoznamu akcionárov ku dňu konania mimoriadneho
valného zhromaždenia žalovaného - t.j. 22.12.2005 (č.l. 619 s.sp.), z ktorého vyplýva, že žalobca nebol

zapísaný v zozname akcionárov žalovaného, nakoľko jediným akcionárom žalovaného bol a je iba
vedľajší účastník na strane žalovaného, t. j. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Žalobca sa vyjadril vyjadrením zo dňa 19.08.2014 a súdu predložil aktuálne súdne rozhodnutia s
významom pre konanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného
registra žalobcu a žalovaného, s menovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200545364
zo dňa 09.10.1998, rozhodnutím Ministerstva financií SR o uložení opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov č. 043/1998/SAM zo dňa 09.12.1998, oznámením SCP SR Bratislava, a.s. o realizácii

rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zo dňa 10.12.1998, stavovým
výpisom z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200545364 zo dňa 10.12.1998, rozsudkom NS SR č. k.
4Sž/143/2001 zo dňa 28.05.2002, uznesením NS SR č. k. M-Sž Dov/11/2003 zo dňa 25.09.2003, listom
žalovaného zo dňa 09.05.2005 adresovaného podpredsedovi vlády a ministrovi financií, stanovami
žalovaného, nálezom ÚS SR č. k. II. ÚS 159/2007 - 37, úradne overenou zápisnicou z mimoriadneho

valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s. zo dňa 22.12.2005, rozsudkom NS SR č. k.
1M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, právnym stanoviskom k problematike exekúcie cenných papierov
vypracovaným Ústavom štátu a práva SAV z apríla 2005, uznesením NS SR č. k. 6 M Obdo/3/2009 zo
dňa 20.05.2009, rozsudkom KS v Žiline č. k. 4T/7/2002 - 2019 zo dňa 30.06.2009, spätným výpisom
zoznamu akcionárov ku dňu 12.12.2005 emitenta spoločnosti TRANSPETROL, a.s., vyjadreniami

žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, prednesmi právnych zástupcov
žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako aj ďalšími dôkazmi založenými
v súdnom spise a zistil nasledovný stav:Súd zistil zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200545364, zo dňa 09.10.1998,
vydaného Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s., že účet bol zriadený 25.09.1998 a
majiteľom cenných papierov v počte 125, identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, bola od

09.10.1998 obchodná spoločnosť CD a.s., Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 36 457 132
(predtým TRANSPETROL, a.s.).

Súd zistil z rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998
o uložení opatrenia, ktoré ukladá Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, a.s., uviesť do pôvodného

stavu platného pred 09.10.1998, evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej
republiky - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné
č. emisie: 880970000480, séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť
TRANSPETROL, a.s., a to do 3 dní od jeho doručenia. A ďalej, že opravu v zápisoch týkajúcich sa
evidencie účtu majiteľa a registra emitenta, vykoná Stredisko cenných papierov SR, Bratislava, a.s., ku
dňu, keď sa chybný zápis vykonal.

32Cb/38/2006 - 600

Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 3 Sžnč/11/2007 zo dňa 29.05.2008 vo veci navrhovateľa
TRADEUNION spol. s r.o. c/a odporcovi Národnej banke Slovenska o návrhu proti nečinnosti orgánu

verejnej správy, že súd zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcu konať a rozhodnúť vo veci
zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998,
vydaného v rámci kontroly dodržiavania zákona o cenných papieroch Strediskom cenných papierov SR
Bratislava a.s. Súd konštatoval, že povinnosť konať a rozhodnúť nemohla prejsť na v poradí ďalší orgán,
do pôsobnosti ktorého patrí výkon dohľadu nad kapitálovým trhom, t. j. na Národnú banku Slovenska.

Súd zistil z oznámenia Strediska cenných papierov SR, Bratislava, a.s., zo dňa 10.12.1998, že v
zmysle rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o
uložení opatrenia, ním boli zrealizované opravy v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa -
Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou

TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, a v registri emitenta, a to ku
dňu, keď sa chybný zápis vykonal.

Súd zistil zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200545364, zo dňa 10.12.1998,
vydaného Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s., že na základe rozhodnutia Ministerstva

financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, o uložení opatrenia, vykonalo
Stredisko cenných papierov SR, Bratislava, a.s., opravu v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa
a registra emitenta, a to ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal, t. j. do stavu pred 09.10.1998.

Súd zistil zo zmeny na účte majiteľa cenných papierov Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a

s., zo dňa 08.04.2005, že od 01.01.1998 do 07.04.2005, spoločnosť TRANSPETROL, a.s. je emitentom
125 kusov akcií.

Súd zistil zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s., zo dňa
22.12.2005, že v tento deň sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili všetci

akcionári spoločnosti vlastniaci spolu 100 % akcií spoločnosti, a teda mimoriadne valné zhromaždenie
bolo uznášaniaschopné.

Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 4 Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, že súd zrušil rozhodnutie Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uloženíopatrenia, ktoré ukladá

Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, a.s., uviesť do pôvodného stavu platného pred 09.10.1998,
evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky - ako jediného majiteľa
akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria
01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť TRANSPETROL, a.s., a to pre jeho
nepreskúmateľnosť (nepredloženie administratívneho spisu) a že vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd zistil z uznesenia NS SR č.k. M-Sždov 11/03 zo dňa 25.09.2003, že súd odmietol mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora z 22.05.2003 č. VI./2 Pz 382/02-46, a to vo veci zrušenia rozhodnutia
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení opatrenia,ktoré ukladá Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, a.s., uviesť do pôvodného stavu platného pred
09.10.1998, evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky - ako jediného
majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480,

séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť TRANSPETROL, a.s.

Súd zistil, z rozsudku NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 (č.l. 164 s.sp.), že súd konal na
základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, vo veci TRADEUNION
spol. s r.o. c/a TRANSPETROL, a.s. č.k. 34 Exre 89/04 - 73 o vydanie poverenia zvolať mimoriadne

valné zhromaždenie a rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, a to z dôvodu, že „V predmetnom konaní nebolo tvrdené ani dokazované, že žalobca je
akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a poukázal na to, že žalobca odvodzoval nadobudnutie
vlastníctva akcií žalovaného v rámci exekučného konania.“ NS SR sa v tomto rozhodnutí odvolával na
ust. § 114 zákona č.233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť
veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov

exekúcii nepodliehajú (zákon č. 92/1991 Zb., zákon č. 192/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Súd zistil z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, vo
veci sťažnosti spoločnosti TRADEUNION, spoločnosť s ručením obmedzeným, z dôvodu namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, že Ústavný
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že bolo porušené základné právo sťažovateľa - spoločnosti
TRADEUNION, spol. s r.o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a ktorý zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005
zo dňa 28.06.2006 a vec vrátil v rozsahu zrušenia NS SR na ďalšie konanie a to z dôvodu „porušenia
princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým i k porušeniu zásady právnej istoty.“

Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 5 Obo/180/2006 zo dňa 27.02.2008, že súd zrušil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2004 č.k. 27Cb/70/2002 - 206 vo veci TRADEUNION, spol. s r.o. c/
a TRANSPETROL, a.s., o neplatnosť uznesenia na valnom zhromaždení a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, a to z dôvodu, že „je vo veci podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný Nálezom Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyč.II.ÚS159/07-37zodňa11.12.2007,vtom,žežalobcajeakcionáromspoločnosti
TRANSPETROL, a.s. a ako akcionár je aktívne legitimovaným na zvolanie mimoriadneho valného

zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s., a preto nepovažuje rozsudok súdu prvého stupňa za
vecne správny“.

Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 5Obo/20/2006 - 295 zo dňa 27.02.2008, že súd potvrdil napadnuté
uznesenieč.k.27Cb/70/2002-225KrajskéhosúduvBratislavezodňa28.12.2005,ktorýmprvostupňový

súd zamietol návrh Slovenskej republiky - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová
19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 686 832, na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, a to z dôvodu, že je vo veci podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný Nálezom Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyč.II.ÚS159/07-37zodňa11.12.2007,apretosúdužvkonanínebudeposudzovať
otázku vlastníctva akcií žalovaného žalobcom, takže dôvod, pre ktorý chcel odvolateľ vstúpiť do konania

nie je daný.

32Cb/38/2006 - 601

Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008 (č.l. 160 - 163 s.sp.), že súd zrušil

uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 18.11.2004 č.k. 34 Exre 89/04 -73 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že v odôvodnení poukazuje na ústavný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
I. ÚS 197/07 zo dňa 20.02.2008, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej
judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 24 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských a
základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ÚS 19/02,
I.ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).“

Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 6 M Obdo/3/2009 zo dňa 20.05.2009 (č.l. 283 - 288 s.sp.) vo
veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva
Slovenskej republiky o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti
TRANSPETROL, a.s., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že súd
zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B, a vec

mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení uvádza, že „právny názor vyjadrený v odôvodnení
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre
štátny orgán v konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku
nálezu, avšak pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 36Cbr/14/2008 - 224, tento
nález záväzný nie je a môže tak urobiť iba podporne z dôvodu stotožnenia sa s jeho správnosťou. NS
SR ďalej konštatoval, „že právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je možné v danom

prípade považovať za judikatúru, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom, pretože v danej
exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že tento majetok bol z exekúcie vylúčený a takýto
predaj nemohol spôsobiť žiadne právne účinky.“

Súd zistil z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 4T/7/2002 - 2009, vo veci že Mgr. Ing. Mgr. Ignác Ilčišin

a spol. bol uznaný za vinného pre pokračujúci trestný čin podvodu v súvislosti s nadobudnutím akcii
spoločnosti TRANSPETROL, a.s. podľa ust. § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona.

Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 5 M Obdo/1/2011 zo dňa 30.06.2011 (č.l. 469 - 483 s.sp.) vo veci
navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a TRANSPETROL, a.s., že súd zrušil uznesenie súd zrušil

uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008 - 224 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že žalobca nepreukázal, že vo veci bol aktívne legitimovaný.

Súd zistil z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 60/2010 - 66 zo dňa 20.01.2011,
o sťažnosti Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením NS SR
č.k. 3 Obo/2/2007 z 21.05.2008, že NS SR uznesením NS SR č.k. 3 Obo/2/2007 z 21.05.2008 porušil
základné právo sťažovateľa Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a uznesenie NS SR č.k. 3 Obo/2/2007 z 21.05.2008 zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a ktorý uviedol, že „Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už
vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL.
ÚS 36/95), opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95
a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke

za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť,
je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Rozdiely v súdnych
rozhodnutiach sú prirodzene obsiahnuté v každom súdnom systéme, ktorý je založený na existencii
nižších súdov s obmedzenou územnou pôsobnosťou. Úlohou najvyššieho súdu je práve usmerňovať
tieto protirečivé rozsudky (Zielinsky, Pradal, Gonzales a ďalší v. Francúzsko, ESĽP - Veľká Komora,

sťažnosti č. 24845/94 a č. 34165/96 až č. 34173/96, bod 59). Podľa názoru ESĽP je preto v rozpore s
princípom právnej istoty, ktorý je zahrnutý v niekoľkých článkoch dohovoru a tvorí jeden zo základných
elementov právneho štátu, situácia, keď najvyšší súd (ako zjednocovateľ rozdielnych právnych názorov)
je sám zdrojom hlbokých a trvalých inkonzistencií (m. m. Beian v. Rumunsko, Baranowski v. Poľsko).
Rozporné právne názory najvyššieho súdu na identické situácie sú tak v konečnom dôsledku spôsobilé

podkopávať dôveru verejnosti v súdny systém (m. m. Sovtransavto Holding v. Ukrajina, ESĽP).“

Súd zistil zo stanov spoločnosti TRANSPETROL, a.s., zo dňa 29.04.2002, že akcie spoločnosti sú
listinnými akciami na meno a nie sú verejne obchodovateľné a na ich prevod je potrebný súhlas valného
zhromaždenia.

Súd zistil z informatívneho výpisu z obchodného registra zo dňa 11.11.2014, že spoločnosť
TRANSPETROL, a.s., vlastní 3 942 kmeňových akcií na meno v listinnej podobe, ktorých menovitá
hodnota jednej akcie je 33 194 € a na ich prevod je potrebný súhlas valného zhromaždenia.Súd vo veci nariadil dňa 10.06.2008 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu,
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Pojednávanie nebolo otvorené a bolo

odročené za účelom vyhotovenia procesného rozhodnutia (rozhodnutie o návrhu na vstup do konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného).

Súd vo veci nariadil dňa 27.03.2009 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu,
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (záp. č. l. 249 - 254 s.sp.) a ktorí trvali na

svojich doterajších vyjadreniach.

Súd vo veci nariadil dňa 27.04.2010 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu,
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (záp. č. l. 323 - 324 s.sp.). Pojednávanie
nebolo otvorené a bolo odročené za účelom vyhotovenia procesného rozhodnutia (rozhodnutie o návrhu
žalobcu na prerušenie konania).

Súd vo veci nariadil dňa 26.10.2010 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil.
Pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené.

Súd vo veci nariadil dňa 23.04.2013 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil.
Pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené.
32Cb/38/2006 - 602

Súd vo veci nariadil dňa 11.11.2014 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a
neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho zástupcu a súdu predložil faxovým
podaním zo dňa 10.11.2014 kópiu dokladu o práceneschopnosti. Žalobca však súdu nepredložil doklad
podľa § 119 ods. 3 O.s.p., a to vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje

účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súd preto
pojednával a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu. Súd nepovažoval za potrebné
vykonať výsluch žalobcu dožiadaním na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, nakoľko predmetom
sporu je posúdenie právnej otázky.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ust. § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej
podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov odprijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť
práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia

obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať
práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka, akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať
sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení
spoločnostislikvidáciou,ktorésúspojenésakciouakoscennýmpapierom,akzákonneustanovujeinak.

Podľa § 156 ods. 6 štvrtá veta Obchodného zákonníka práva spojené s akciou na meno, je voči
spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov.

Podľa § 131 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb. č. v znení zmien a doplnkov, cenné papiere

na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad (ktoré možno previesť rubopisom), možno
zexekvovať tak, že exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí a
odníme ich.

Podľa § 114 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa

osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby tento zákon
upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne
peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe

Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb,
ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo
zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“).

Podľa§10ods.1zákonač.92/1991Zb.opodmienkachprevodumajetkuštátunainéosoby,rozhodnutie

o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „verejná súťaž“) alebo
verejnej dražby a rozhodnutie o privatizácii verejnou ponukou akcií vydáva vláda Slovenskej republiky
(ďalej len „vláda“) na návrh ministerstva. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si vláda môže
vyhradiť.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, predmetom privatizácie nemôžu byť akcie
TRANSPETROLU, akciovej spoločnosti Bratislava a Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti,
Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje
aj na tieto akciové spoločnosti.

Povinnosťou súdu je skúmať, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote podľa ust. § 131 ods. 1 v
nadväznosti na ust. § 183 Obchodného zákonníka.

Súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, t. j. do troch mesiacov odo dňa, keď sa

mohol dozvedieť o rozhodnutiach prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 22.12.2005. Súd
malpreukázanézvýpisuvobchodnomregistri,žezmenynazákladeuzneseníprijatýchnamimoriadnom
valnom zhromaždení dňa 22.12.2005 boli zapísané v obchodnom registri od 21.02.2006 a preto súd
tento deň považoval za rozhodný pre plynutie lehoty na uplatnenie práva žalobcu. Súd konštatuje, že
žalobca podal na súd žalobu v zákonnej trojmesačnej lehote lehote, a to dňa 05.04.2006.

V konaní bolo sporné, či je žalobca akcionárom žalovaného - zapísaným v zozname

32Cb/38/2006 - 603akcionárov, t. j. oprávnenou osobou, ktorá má práva spojené s akciami tejto spoločnosti najmä právo
podieľať sa podľa zákona a stanov tejto spoločnosti na jej riadení a na zisku.

Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu vo veci.

Súd mal preukázané z výpisu zo zoznamu akcionárov ku dňu konania mimoriadneho valného
zhromaždenia žalovaného - t. j. ku dňu 22.12.2005 (č.l. 619 s.sp.), že jediným akcionárom žalovaného

- spoločnosti TRANSPETROL, a.s., v tom čase bol vedľajší účastník na strane žalovaného, t. j.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s. sú
emitované ako listinné cenné papiere na meno a listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na
meno žalobcu.

Súd preto dospel k záveru, že žalobca nebol v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia

zapísaný v zozname akcionárov žalovaného spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Bratislava, a preto sa vo
veci nemôže domáhať práv spojených s akciami tejto spoločnosti. Tohto práva sa môže domáhať iba
osoba, ktorá je akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. V prípade akcií na meno však uvedené
právo spojené s akciami je v zmysle § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka voči spoločnosti oprávnená
vykonávať iba osoba, ktorá je zapísaná v zozname akcionárov. Z konania pred súdom nesporne

vyplynulo, že žalobca nebol zapísaný
v zozname akcionárov žalovaného v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia a tiež ani ku
dňu podania žaloby.

Súd podotýka, že na základe rozhodnutí viacerých súdov bolo konštatované a v tom zmysle aj

rozhodnuté, že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré boli v roku 1998 prevedené zo
Slovenskej republiky na žalobcu prostredníctvom ich predaja v exekúcii, neboli
účinne prevedené, pretože tak bolo vykonané v rozpore s ust. § 114 Exekučného
poriadku ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby a ust. § 2 ods. 3 Exekučného poriadku ako aj ust. § 2 ods. 3 ods. zákona č. 192/1995 Z.z.,

teda nemohli byť predmetom exekúcie, keďže na základe platnej právnej úpravy v roku 1998, akcie
emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. vo vlastníctve štátu, nebolo možné prevádzať na inú
osobu žiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov.
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby presne vymedzil podmienky a
spôsobmožnéhoprevodumajetkovejúčastištátu,čímbolvylúčenýprevodprostredníctvomexekučného

prevodu cenných papierov. Uvedené vylúčil aj zákon č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu
pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Akcie spoločnosti
TRANSPETROL, a.s. teda nebolo možné ani privatizovať a ani žiadnym iným spôsobom previesť na
inú osobu, a to bez ohľadu na titul ich nadobudnutia. Exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným
právnym úkonom podľa § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd konštatuje, že v rozsudku NS SR č.k. 6 M Obdo/3/2009 zo dňa 20.05.2009 (č.l. 283 - 288 s.sp.)
vo veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva
Slovenskej republiky o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti
TRANSPETROL, a.s., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorým

súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B a vec
mu vrátil na ďalšie konanie s tým, sa v odôvodnení uvádza, že „právny názor vyjadrený v odôvodnení
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre
štátny orgán v konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku
nálezu, avšak pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 36Cbr/14/2008 - 224, tento

nález záväzný nie je a môže tak urobiť iba podporne z dôvodu stotožnenia sa s jeho správnosťou. NS
SR ďalej konštatoval, že právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je možné v danom
prípade považovať za judikatúru, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom, pretože v danej
exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že tento majetok bol z exekúcie vylúčený a takýto
predaj nemohol spôsobiť žiadne právne účinky.“

Súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008 (č.l. 160 - 163 s. sp.),
ktorý sa odvoláva v svojom odôvodnení na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS
197/07 zo dňa 20.02.2008, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojejjudikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 24 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských a
základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,
resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ÚS 19/02,
I.ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).“

Súd poukazuje zároveň nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 60/2010 - 66 zo dňa
20.01.2011, ktorý rozhodoval o sťažnosti Ministerstva hospodárstva SR vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva podľa čl. 46 ods. Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením NS SR č. k. 3Obo/2/2007 zo dňa 21.05.2008.
„Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu
patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), opakovaní v rovnakých podmienkach

dalarovnakáodpoveď(napr.I.ÚS87/93,PL.ÚS16/95aII.ÚS80/99).Diametrálneodlišnározhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00,
PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Rozdiely v súdnych rozhodnutiach sú prirodzene obsiahnuté v každom
súdnom systéme, ktorý je založený na existencii nižších súdov s obmedzenou územnou pôsobnosťou.

Úlohou najvyššieho súdu je práve usmerňovať tieto protirečivé rozsudky (Zielinsky, Pradal, Gonzales a
ďalší v. Francúzsko, ESĽP - Veľká Komora, sťažnosti č. 24845/94 a č. 34165/96 až č. 34173/96, bod
59). Podľa názoru ESĽP je preto v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý je zahrnutý v niekoľkých
článkoch dohovoru a tvorí jeden zo základných elementov právneho štátu, situácia, keď najvyšší súd
(ako zjednocovateľ rozdielnych právnych názorov) je sám zdrojom hlbokých a trvalých inkonzistencií (m.

m. Beian v. Rumunsko, Baranowski v. Poľsko). Rozporné právne názory najvyššieho súdu na identické
situácie sú tak v konečnom dôsledku spôsobilé podkopávať dôveru verejnosti v súdny systém (m. m.
Sovtransavto Holding
v. Ukrajina, ESĽP).“

Súd z predložených dôkazov žalobcom dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v danom konaní ide, a preto nemá aktívnu legitimáciu na konanie v tejto veci.

32Cb/38/2006 - 604

Súd sa z tohto dôvodu nezaoberal ďalšími dôvodmi vo veci samej.

Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, súd dospel k
záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, keďže žalobca nepreukázal právny základ ním
uplatneného nároku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a listinné dôkazy predložené
žalobcom a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného mali vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu

nahradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.

Výška trov konania právneho zástupcu žalovaného pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo
výške 400,72 € a výška trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pozostávala z náhrady
trovy právneho zastúpenia vo výške 702,82 € podľa ust. §

11 ods. 1 písm. a), ust. § 14 ods. 3 písm. b) v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:

Náhrada trov právneho zastúpenia žalovaného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľuboš Novák:1) 1 úkon PS - prevzatia a príprava právneho zastúpenia v roku 2010 (z neurčitejhodnoty predmetu
sporu) vo výške 55,49 € + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH,

2.) 1 úkon PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 27.04.2010 vo výške 13,87 € (jedna
štvrtina základnej sadzby) + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH,
3.) 1 úkon PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 26.10.2010 vo výške 13,87 € (jedna
štvrtina základnej sadzby) + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH,
4.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd odvolanie zo dňa 16.11.2010 vo výške 27,75 € (jedna polovica

základnej sadzby podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b)) + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi JUDr. Ľubošovi Novákovi náhradu za celý úkon právnej služby -
účasť na pojednávaniach dňa 27.04.2010 a dňa 26.10.2010, nakoľko tieto pojednávania boli odročené
bez prejednania veci, preto mu súd priznal náhradu v zmysle ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
t. j. vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Náhrada trov právneho zastúpenia žalovaného advokátom JUDr. Oliverom Korcom:

1.) 1 úkon PS - príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2011 (z neurčitej hodnoty predmetu sporu) vo
výške 57 €+ režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH,

2.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd odvolanie zo dňa 17.08.2012 vo výške 29,34 €
(jedna polovica základnej sadzby podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b)) + režijný paušál
7,63 € + 20 % DPH,
3.) 1 úkon PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 23.04.2013 vo výške 15,02 € (jedna
štvrtina základnej sadzby) + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH,

4.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 11.11.2014 vo výške 61,87 € + režijný paušál 8,04
€ + 20 % DPH.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Oliverovi Korcovi náhradu za celý úkon právnej
služby - účasť na pojednávaní zo dňa 23.04.2013, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené bez

prejednania veci, preto mu súd priznal náhradu v zmysle ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t. j. vo
výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Krivak & Co., s.r.o.:

1.) 1 úkon PS - prevzatie a príprava právneho zastúpenia v roku 2008 (z neurčitej hodnoty predmetu
sporu) vo výške 48,63 € + 20 % DPH + režijný paušál 6,31 €,
2.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 10.06.2008 vo výške 48,63 € + 20 % DPH + režijný
paušál 6,31 €,

3.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd dňa 11.08.2008 vo výške 48,63 € + 20 % DPH + režijný paušál
6,31 €,
4.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 29.12.2008 vo výške 48,63 € + 20 %
DPH + režijný paušál 6,31 €,
5.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 27.03.2009 vo výške 53,49 € + 20 % DPH + režijný

paušál 6,95 €,
6.) 1 úkon PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 27.04.2010 vo výške 13,87 € (jedna
štvrtina základnej sadzby) + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH,
7.) 1 úkon PS - vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania dňa 10.06.2010 vo výške 27,75 € (jedna
polovica základnej sadzby podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b)) + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH,

8.) 1 úkon PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 26.10.2010 vo výške 13,87 € (jedna
štvrtina základnej sadzby) + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH,
9.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd odvolanie zo dňa 08.11.2010 vo výške 27,75 € (jedna polovica
základnej sadzby podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b)) + režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH,
10.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd odvolanie zo dňa 14.08.2012 vo výške 29,35 € (jedna polovica

základnej sadzby podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b)) + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH,
11.) 1 úkon PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 23.04.2013 vo výške 15,02 € + režijný
paušál 7,81 € + 20 % DPH,
12.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd dňa 12.07.2013 vo výške 60,07 € + režijnýpaušál 7,81 € + 20 % DPH,
13.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 11.11.2014 vo výške 61,87 € + režijný paušál 8,04
€ + 20 % DPH.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Krivak & Co., s.r.o.,
náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - rokovanie

32Cb/38/2006 - 605

s klientom a porada s ním v merite veci dňa 11.10.2010 a dňa 13.08.2012, nakoľko súdu nepreukázal
ich reálne vykonanie a ani ich účelnosť na uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka (žalovaného).
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú
nevyhnutevynaloženénaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaúčastníkaanáhraduktorýchmožno
spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade

trov konania teda skúma či bol úkon naozaj vykonaný a následne účelnosť vynaloženia týchto trov. V
danom prípade uvedené splnené nebolo, a preto súd takto rozhodol.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Krivak & Co., s.r.o.,
náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa 13.10.2010

a písomné podanie na súd zo dňa 19.08.2014, nakoľko súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za účelné
a vedľajší účastník na strane žalovaného nebol ani súdom vyzvaný, aby takéto vyjadrenia podal.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú
nevyhnutevynaloženénaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaúčastníkaanáhraduktorýchmožno
spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade

trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka
účelnostivynaloženiatrovnaúčelnébránenieprávaúčastníkaniejesplnenáa pretosúd taktorozhodol.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Krivak & Co., s.r.o.,
náhradu za celý úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.04.2010, účasť na pojednávaní

dňa 26.10.2010 a účasť na pojednávaní dňa 23.04.2013, nakoľko tieto pojednávania boli odročené bez
prejednania veci, preto súd priznal náhradu v zmysle ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t. j. vo
výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Krivak & Co., s.r.o.,

DPH z režijných paušálov len za úkony urobené po 01.06.2009, DPH z režijných paušálov za úkony
uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal, nakoľko až od 01.06.2009 sa podľa vyhl. č. 655/2004
Z.z. priznáva DPH aj z režijných paušálov.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).