Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010202
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813010202.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. októbra 2015 v
Žiline, o odvolaní obžalovaného L. T. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/65/2013 zo
dňa 7.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por.z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 4T/65/2013 zo dňa 7.4.2015.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného L. T. vinným z pokračovacieho

obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b/, j/) Tr. zák. Za toto konanie mu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia §
36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a podľa § 48
ods. 4 Tr. zák. na výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Tým istým rozsudkom mu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil

ochranný dohľad na 30 mesiacov s tým, že podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. mu uložil povinnosť dvakrát
v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Písomným podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 15.6.2015, odvolanie
písomne odôvodnil. Prostredníctvom obhajkyne uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania

pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, ktorého skutku sa mal dopustiť konaním
opísaným vo výrokovej časti rozsudku. Podľa odvolateľa okresný súd rozhodol nesprávne. Z dôkazov
vykonaných v priebehu prípravného konania a konania pred súdom nevyplývajú relevantné skutkové
zistenia o tom, že by si neoprávnene na neznámom mieste obstarával metamfetamín, ktorý následne
prechovával. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných

priestorov alebo pozemkov, ako aj znaleckých posudkov vyplýva, že u neho nebola zaistená žiadna
psychotropná látka. Stopy psychotropnej látky - pervitínu zistené zo zaistených prázdnych injekčných
striekačiek a obalov sú dôkazom jedine toho, že bol konzumentom pervitínu, čo aj sám potvrdil, a
vyplýva to aj zo znaleckého posudku MUDr. Milana Spitku a odborného vyjadrenia toxikologického
laboratória. Prvostupňový súd opiera svoje rozhodnutie ohľadom predaja metamfetamínu ďalším
osobám o výpovede svedkov z prípravného konania, ktorí však pred súdom odmietli vypovedať.

Svedkovia S., Y., F. a A. odmietli vypovedať bez oprávnenia, keď po poučení na hlavnom pojednávaní
neuviedli zákonný dôvod, ktorý dáva právo odmietnuť vypovedať. Odvolateľ ďalej uviedol, že popierapredaj akejkoľvek psychotropnej látky Y., ako aj A., ktorých výpovede od začiatku namieta ako absolútne
nevierohodné. V prvom rade neexistuje žiadna dôkazná súvislosť medzi A. a Y.. Tvrdenia svedka A.
nepotvrdil ani svedok L. W., ktorý odmietol v prípravnom konaní vypovedať a jeho výpoveď nie je

podložená žiadnym iným dôkazom. Svedok A. sa snažil svojou výpoveďou napomôcť L. W., ktorého
on, v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Námestove pod sp.zn. 4T/107/2012, usvedčuje.
Dôkazom tejto snahy C. A. je aj skutočnosť, že L. W. navštívil dvakrát vo výkone väzby, a to prvýkrát už
v januári 2012. Výpoveď svedka Y. je nevierohodná najmä preto, že ako sám uviedol je príležitostným
užívateľom pervitínu dva roky, avšak spomína si len na jeho meno, že mu mal predať jeden diel pervitínu,

a to iba jedenkrát, pričom mená ostatných, ktorí mu ponúkli pervitín si už nepamätá, resp. ich nevie
uviesť. Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 17.4.2014 čítal záznam OR PZ z vyhodnotenia
získaných informácií na č.l. 325, pričom nevyhovel námietke jeho obhajkyne, že sa nejedná o dôkaz
v zmysle § 119 Tr. por., ale len o hodnotenie určitých informácií políciou, ktoré boli získané ako
podklad pre podnet na začatie trestného stíhania. Z uvedeného dôvodu považuje predmetnú listinu za
nezákonný dôkaz. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnom vyhodnotení sú uvádzané

skutočnosti, ktoré nemajú oporu v žiadnom inom relevantnom dôkaze, a to napríklad že Q. Y. pri
komunikácii s obžalovaným používal telefónnu stanicu s číslom XXXX XXXXXX evidovanú na osobu J.
P. a telefónnu stanicu s číslom XXXX XXXXXX bez registrácie, pričom uvedené informácie nepotvrdil
ani samotný svedok Y.. Odvolateľ ďalej namietal výpoveď svedkyne T. B. z prípravného konania zo
dňa 15.6.2012 z toho dôvodu, že bola pod vplyvom drog, čo uviedla na hlavnom pojednávaní dňa

24.9.2013 a preto takáto jej výpoveď je nezákonná. Následne odmietla vypovedať z dôvodu podľa §
130 ods. 2 Tr. por. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal a nevyhodnotil
jeho obhajobu ohľadom vyššie uvádzaných dôvodov, pre ktoré sú podľa odvolateľa výpovede svedkov
nevierohodné. Obžaloba i rozsudok prvostupňového súdu mu kladie za vinu, že metamfetamín dával
svedkyni L. S. opakovane, a zadarmo. Takéto jeho konanie nebolo preukázané žiadnym relevantným

dôkazom, z ktorého by vyplývalo, že jej opakovane drogu ponúkal. Práve naopak v konaní pred
prvostupňovým súdom poukazoval na tú skutočnosť, že ak príležitostne so svedkyňou spolu užili drogu,
tak si ju aj vždy spolu kúpili. Svedkyňa tieto skutočnosti potvrdila. Odvolateľ ďalej uviedol, že ako
konzument drog v čase od júna 2011, keď bol nezamestnaný si skúšal privyrobiť tak, že ponúkol na
predaj namiesto metamfetamínu liek kalicor, keďže jeho prášková konzistencia, zafarbenie a účinok bol

podobný metamfetamínu. Prvostupňový súd túto jeho obranu vyhodnotil ako účelovú s poukazom na
závery znaleckého posudku T. Q.. Znalec však svojou výpoveďou absolútne nevylúčil možnosť získania
tohto lieku tak, ako to on opísal na hlavnom pojednávaní dňa 24.9.2013. Znalec zároveň uviedol, že
liek kalicor s obsahom pyracetamu je technologicky spracovaný do želatínových kapsúl, pričom tento
zlepšuje metabolizmus mozgových buniek a použitím vyššej dávky sa dostavia tiež účinky ako pocity

nespavosti, zlepšenie vedomia a pamäti, i keď skúseného konzumenta drog je len ťažko možné oklamať.
Odvolateľ ďalej uviedol, že nepopiera, že ako konzument si metamfetamín kupoval, ale vždy len od
L. W., a pre svoju vlastnú potrebu. Namietal páchanie skutku závažnejším spôsobom konania, t.j. po
dlhší čas a na viacerých osobách. Osoby, ktoré v tomto trestnom konaní vystupujú ako osoby kupujúce
drogu nemajú procesné postavenie svedkov - poškodených v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por., ale procesné

postavenie svedkov v zmysle § 127 a nasl. Tr. por. Samotnou kúpou drogy a jej dobrovoľným užitím tieto
osoby automaticky neutrpia na svojich zákonom chránených právach, a preto sa nestávajú poškodenými
osobami. V zmysle § 138 písm. j) Tr. zák. musia byť trestným činom poškodené najmenej tri osoby.
Podľa odvolateľa už samotnou skutkovou podstatou trestného činu nedovolenej výroby omamnej a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c) Tr. zák., je vyjadrený trestnoprávny postih za predaj týchto látok ako protiprávneho konania,
a to bez vymedzenia počtu kupujúcich osôb. Trestnoprávne postihovať je možné len také konanie,
ktoré presne vymedzuje Trestný zákon, a to bez extenzívneho výkladu právnej normy. Rozsudok
prvostupňového súdu považuje odvolateľ za nepreskúmateľný a neurčitý v tom, že nie je zrejmé a jasné,
na základe ktorých skutkových zistení mal súd preukázané, že skutok páchal po dlhší čas. Prvostupňový

súd sa vôbec nezaoberal ani jeho obranou, ktorá spochybňovala a namietala páchanie skutku po dlhší
čas. Ak by malo dôjsť k páchaniu pokračovacieho trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm.
b) Tr. zák., uvedené by si vyžadovalo preukázanie určitej miery sústavnosti v páchaní trestnej činnosti,
kde pri drogovej trestnej činnosti u konzumenta ide o obdobie viac ako jeden rok. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR, ktorý konkrétne rieši túto otázku a bol publikovaný v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR 1/2012 pod č. Tpj 32/2011. Podľa obžalovaného u neho nebolo
dostatočne preukázané, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti po dlhší čas. Na základe týchto
dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a sám rozhodol tak, že ho spod
obžaloby oslobodí. Ak by však odvolací súd bol iného názoru, alternatívne navrhol, aby krajský súdzrušil rozsudok okresného súdu a skutok, ktorý mu je kladený za vinu prekvalifikoval na skutok podľa
§ 172 ods. 1 Tr. zák., a aby mu uložil podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou
dobou a probačným dohľadom. Takýto trest naplní svoj účel a bude na jeho nápravu dostatočný, a to

aj vzhľadom na pomery a jeho osobu, pretože sa v priebehu trestného konania oženil, je otcom troch
maloletých detí, kde jeho manželka L. S. je v súčasnosti na materskej dovolenke. Rodina, o ktorú sa
riadne stará je výživou odkázaná na ním zarobené finančné prostriedky. Ďalej uviedol, že od 3.12.2011
úplne prestal konzumovať drogy a riadne pracuje. Navrhol, aby uvedený časový odstup bol pri ukladaní
trestu vyhodnotený v jeho prospech.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal
pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, oprávneným subjektom, a je dôvodné a to aj pre iné dôvody ako uvádza odvolateľ.

Vzhľadomnato,ženapadnutýrozsudoktrpeltakýmichybami,ktorénebolomožnéodstrániťnaverejnom
zasadnutí, odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. a o odvolaní obžalovaného

konal a rozhodol na neverejnom zasadnutí.

Primárne treba uviesť, že odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého
rozsudku a po preskúmaní správnosti postupu konania, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo zistil, že
v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu podľa § 2 ods.

9 Tr. por., k porušeniu zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Tr. por.,
k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., a pri ukladaní trestu i k
porušeniu ustanovení Trestného zákona.

Žiada sa uviesť, že odvolací súd v predloženej veci už raz konal a rozhodol. Na podklade odvolania

podaného obžalovaným a prokurátorom postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil rozsudok
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/65/2013 zo dňa 22.5.2014 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Napriek tomu, že
odvolací súd upozornil súd prvého stupňa na ustanovenie § 327 Tr. por., okresný súd dané ustanovenie
nerešpektoval a podľa tohto nepostupoval.

Podľa § 1 Tr. por., Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak,
aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba
rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a

spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Krajský súd pri preskúmaní predloženej veci zistil, že prvostupňový súd po podaní obžaloby konal
na hlavnom pojednávaní dňa 24.9.2013, 19.11.2013, 11.2.2014, 17.4.2014 a 22.5.2014, kedy vyhlásil
v poradí prvý odsudzujúci rozsudok, ktorý bol následne uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn.

2To/92/2014 zo dňa 1.10.2014 zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nariadil súdu prvého
stupňa, aby po zrušení a vrátení veci vo veci vykonal nové hlavné pojednávanie a na tomto postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Následne okresný súd konal na hlavnom pojednávaní
dňa 12.2.2015 a dňa 7.4.2015, kedy bol vyhlásený dotknutý rozsudok.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vzmyslecitovanéhoprávnehoustanoveniasúdprvéhostupňapovráteníveci,jepovinný,okremúkonov
a doplnení nariadených odvolacím súdom, vykonať vždy hlavné pojednávanie znovu, teda opakovať
aj všetky úkony vykonané na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní a to najmä vtedy, ak rozsudok
súdu prvého stupňa bol zrušený preto, lebo vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a naobjasnenie veci treba dôkazy opakovať alebo vykonávať rozsiahlejšie doplnenie dokazovania ďalšími
dôkazmi,ktorétrebakonfrontovaťsdôkazmiužvykonanýminapredchádzajúcomhlavnompojednávaní.
Potrebný rozsah nového prejednania veci však nebude vždy vyžadovať opakovanie všetkých úkonov

vykonaných na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní.

Vpredloženejvecibolipreprvostupňovýsúdpodkladomprevydanieodsudzujúcehorozsudkuvýpovede
svedkov C. A., U. S., T. B., T. F., Q. Y. a L. S.. Týmto osobám mal obžalovaný L. T. podľa obžalobného
návrhu prokurátora od presne nezisteného času, najmenej od leta 2010 do 3.12.2011 predávať

metamfetamín spravidla v cene 10,- Eur za jeden diel. Napriek tomu, že výpovede týchto svedkov boli
rozhodujúce pre zistenie skutočného stavu veci a pre uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu,
prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní po zrušení a vrátení veci dôkaz prečítaním výpovede
svedkov, resp. ich opakovaným osobným výsluchom vôbec nevykonal, podstatný obsah skorších
pojednávaní vôbec neoboznámil, a to i napriek tomu, že išlo o dôkazy významné a pre rozhodnutie vo
veci zásadné.

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom okresný súd po podaní obžaloby až do vyhlásenia v poradí
prvého odsudzujúceho rozsudku konal na hlavnom pojednávaní dňa 24.9.2013, 19.11.2013, 11.2.2014,
17.4.2014 a 22.5.2014. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.9.2013 okrem iného vykonal dokazovanie
výsluchomsvedkaU.S.,T.B.,L.S.aQ.Y..Všetcitítosvedkoviapozákonnompoučeníipodľa§130ods.

1, 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní využili právo odoprieť vypovedať a konajúca predsedníčka senátu
použijúc nesprávne právne ustanovenie Trestného poriadku u svedkov S. a S. prečítala ich výpovede
z prípravného konania.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva a upozorňuje, že súd prvého stupňa pred vykonaním

akéhokoľvek dôkazu na hlavnom pojednávaní musí mať najskôr bez pochybností preukázané, že ide o
dôkaz získaný zákonným spôsobom. Rozhodnutie súdu, založené na dôkazoch získaných nezákonným
spôsobom alebo vykonaných v konaní pred súdom nezákonným spôsobom, je nezákonné. Ak by
okresný súd uvedenému venoval pozornosť a rešpektoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku
zistil by, že výpovede svedkov U. S. z č.l. 23 až 24, T. B. z č.l. 25 až 27 a L. S. z č.l. 28 až 29 zo

dňa 15.6.2012 z prípravného konania neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom, a pre konanie pred
súdom ako dôkaz sú nepoužiteľné, a nemôžu byť podkladom výroku o vine obžalovaného, a to ani
v spojitosti s inými dôkazmi. Následne neušlo pozornosti odvolaciemu súdu, že svedkyňa T. B. dňa
14.2.2013 (č.l. 397-398) po poučení podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por. rovnako ako na hlavnom pojednávaní
dňa 24.9.2013 využila právo odoprieť vypovedať. I svedkyňa L. S. dňa 13.2.2013 (č.l. 395-396) využila

právo nevypovedať, a právo nevypovedať využila i na hlavnom pojednávaní dňa 24.9.2013.

Svedkyňa T. F. bola osobne účastná na hlavnom pojednávaní dňa 11.2.2014. Po zákonnom poučení
podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por. využila právo nevypovedať. Konajúca predsedníčka senátu prečítala jej
svedeckú výpoveď z prípravného konania zo dňa 15.6.2012 z č.l. 30 až 32, ktorá však nebola vykonaná

kontradiktórnym spôsobom, a tiež bola prečítaná jej výpoveď zo dňa 22.5.2013 z č.l. 414 až 415, kedy
rovnako ako na hlavnom pojednávaní dňa 11.2.2014 po poučení podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por. využila
právo nevypovedať.

Svedok C. A. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 17.4.2014. Po poučení podľa § 130 ods. 1, 2

Tr. por. využil právo nevypovedať. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania zo dňa 15.6.2012 z č.l. 19-20, ktorá nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Na tom istom
hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi svedkom a obžalovaným L. T. zo
dňa 14.8.2012, ktorá bola vykonaná za prítomnosti obhajkyne. Rovnako bola prečítaná výpoveď svedka
C. A. zo dňa 2.5.2013 z č.l. 409 až 411, ktorá bola vykonaná za prítomnosti obhajkyne.

S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že zákonné podmienky na čítanie svedeckej výpovede
boli splnené len u svedka C. A., U. S. a Q. Y.. Ak súd prvého stupňa uznal vinu obžalovaného L. T. i na
podklade výpovede svedkyne T. B., L. S. a T. F., postupoval na podklade procesne neúčinných dôkazov
a v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku.

Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné reagovať na odvolacie výhrady obžalovaného
prezentované prostredníctvom obhajkyne, keď tvrdila, že svedkovia S., Y., F. a A. odmietli na hlavnom
pojednávaní vypovedať bez oprávnenia a bez toho, že by uviedli zákonný dôvod, ktorý im dáva právo
odmietnuť vypovedať.V tejto súvislosti krajský súd poučuje, že právo svedka odoprieť vypovedať, ak by svojou výpoveďou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám uvedeným v § 130 ods. 2 veta prvá Tr.

por., je dôsledkom ústavnej ochrany a táto má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania (§ 1
Tr. por.), a to aj vtedy, ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo tzv. dôkaznou
núdzou. Nepochybné a nesporné je, že svedkovia U. S., Q. Y., T. F., C. A. a L. S. sú v postavení svedkov,
ktorí by si svojou výpoveďou mohli spôsobiť trestné stíhanie. Ak po poučení podľa § 130 ods. 1, 2 Tr.
por. využili právo nevypovedať, postupovali súladne s ustanoveniami Trestného poriadku.

S poukazom na to, že rozsudok vyhlásený dňa 7.4.2015 je výsledkom konania, v ktorom sa
nepostupovalo podľa zákona, odvolací súd sa pri rešpektovaní princípu prezumpcie neviny nemôže
vyjadriť k zákonnosti výrokov napadnutého rozsudku. Procesné pochybenia súdu prvého stupňa sú tak
závažné, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Na záver krajský súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 12.2.2015 a tiež zo dňa 7.4.2015 nie je zrejmé, kto vlastne hlavné pojednávanie viedol, či predseda
senátu alebo samosudkyňa. Obidve zápisnice o hlavnom pojednávaní sú podpísané samosudkyňou,
i keď vo veci konal senát v zložení predsedu senátu a dvoch členov senátu. Aj v tomto prípade ide o
zrejmú nesprávnosť, ktorú bude potrebné po vrátení veci postupom podľa § 60 ods. 2 Tr. por. napraviť.

S poukazom na uvedené, odvolací súd upozorňuje, že súd prvého stupňa musí dodržať v novom
konaní zákonom predpísaný procesný postup a odstrániť všetky pochybnosti o zákonnosti dôkazov
zabezpečených v prípravnom konaní. Len na základe dôkazov získaných zákonným spôsobom bude
môcť vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť. Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.