Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210219710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7210219710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci žalobcu BAKERA s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Dunajská 10, IČO: 36 569 445, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, proti žalovaným v 1. rade V. Č., bývajúcemu D. Ú. XX, G., 2. rade L..
A. Č., bývajúcej D. Ú. XX, G., o zaplatenie 6.100 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5. septembra 2013 č.k. 43C/59/2011-161 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 8. januára 2015 č.k. 43C/59/2011-195 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. januára 2015, č.k. 43C

59/2011-195, okrem výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade a výroku o trovách konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

Žalovaná v 2. rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 262,34 €, ktorú je
povinnázaplatiťprávnemuzástupcovižalobcuJUDr.MiroslavoviVerebovi,dotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 5.
septembra 2013 č.k. 43C/59/2011-161 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. januára 2015 č.k.

43C/59/2011-195 konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Vo vzťahu k trovám konania medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.100 €, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 26. augusta 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby v sume 366 € a v náhrade trov právneho
zastúpenia vo výške 1.644,27 €, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.

Miroslava Vereba do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca odpredal a odovzdal žalovaným v 1. a 2. rade (manželom) rôzny
stavebný materiál na výstavbu rodinného domu, za ktorý vyúčtoval
- faktúrou č. VF 408510 z 21.6.2008 sumu 14.820,04 € splatnou ku dňu 28.6.2008, z ktorej zostal
nezaplatený zostatok v sume ................... 548,69 €,
- faktúrou č. VF 4081083 zo 6.12.2008 splatnou 13.12.2008 sumu 273,92 €,

- faktúrou č. VF 409007 z 8.1.2009 splatnou 15.1.2009 sumu ......... 203,42 €,
- faktúrou č. VF 4090027 z 19.1.2009 splatnou 26.1.2009 sumu ..... 202,50 €,
- faktúrou č. VF 4090041 z 28.1.2009 splatnou 4.2.2009 sumu ........ 202,50 €,
- faktúrou č. VF 4090051 z 30.1.2009 splatnou 6.2.2009 sumu ........ 2.457,49 €,- faktúrou č. VF 4090104 z 19.2.2009 splatnou 26.2.2009 sumu ........ 746,34 €,
- faktúrou č. VF 4090296 z 15.5.2009 splatnou 22.5.2009 sumu ......... 576,4 €,
- faktúrou č. VF 4090339 z 29.5.2009 splatnou 5.6.2009 sumu ........... 617,52 €

- faktúrou č. VF 4090555 z 18.8.2009 splatnou 25.8.2009 sumu ......... 360,63 €,
celkovú sumu 6.189,90 €. Aj keď žalobca mal voči žalovaným pohľadávku vo výške 6.189,90 €, žalobca
siuplatnillensumu6.100€.PočaskonaniabolnažalovanéhovyhlásenýkonkurzuznesenímOkresného
súdu Košice I zo dňa 10. apríla 2013 sp. zn. 30K/14/2002, a preto žalobca vzal žalobu voči žalovanému
v 1. rade v celom rozsahu späť. Okresný súd konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil podľa § 96

ods. 1,3 O.s.p..

Žalovaná v 2. rade ako manželka žalovaného v 1. rade bola nielen kupujúcou, ale aj odberateľkou
fakturovaného materiálu a potom čo prestali uhrádzať faktúry za dodávky stavebného materiálu,
žalovaná v 2. rade zaslala žalobcovi na základe dohody dňa 25.2.2010 splátkový kalendár, v ktorom
uznala pôvodný (celý) dlh v sume 8.190 € a zaviazala sa ho uhradiť v mesačných splátkach po 1.000

€, počnúc mesiacom marec 2010 až do mesiaca október 2010. Žalovaná uhradila iba dve splátky
po 1.000 €, a tak dlžná suma k podaniu žaloby zostala v sume 6.190 €. Súd vzal za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalobca ako predávajúci predal stavebný materiál na výstavbu ich rodinného domu, ktorý vyúčtoval na
základe jednotlivých faktúr. Pretože žalovaná v 2. rade iba čiastočne plnila, zostala jej povinnosť zaplatiť

žalobcovi kúpnu cenu v sume 6.100 €. Žalovaná v 2. rade nesplnila si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy,
a tak ju okresný súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumou 6.100 €. Na zistený skutkový stav aplikoval súd
ustanovenia § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a nasl.

Pretože žalovaná v 2. rade je v omeškaní s platením peňažného dlhu, priznal súd žalobcovi aj úrok z

omeškania z prisúdenej istiny vo výške 9 % (1 % základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky +
8 percentuálnych bodov) podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2009.
Pre začiatok omeškania bol rozhodujúci nasledujúci deň po splatnosti poslednej faktúry, t.j. faktúry č.
VF 4090555 z 18.8.2009 splatnej dňa 25. augusta 2009, a preto súd priznal úroky z omeškania počnúc
dňom 26. augusta 2009. Výrok o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade odôvodnil

súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. (ďalej len „citovanej vyhlášky“) a § 14 ods. 5 písm. b/ citovanej vyhlášky, ako aj § 18 ods. 3 a § 19
ods. 2 citovanej vyhlášky.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žalovanej v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.100

€ s príslušenstvom, podala žalovaná v 2. rade odvolanie. Navrhla zrušiť rozsudok v napadnutej časti a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žalobu voči
nej (taktiež) zamietnuť. Označila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p.. Uviedla, že súd konal v jej neprítomnosti a odňal jej právo konať pred súdom. Žiadosť
o odročenie pojednávania doručila súdu dňa 4. septembra 2013, pričom dňa 5. septembra 2013 svoju

žiadosť doplnila potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Možnosť vychádzok v čase pojednávania
považovala za neopodstatnenú, lebo vychádzky sú umožnené s cieľom zabezpečiť nevyhnutné potreby
a úkony osobe, ktorá je práceneschopná. Zároveň vyčítala súdu, že vec nesprávne právne posúdil, lebo
nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu. Poznamenala, že nebola zmluvnou stranou kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa stavebného materiálu s cieľom realizácie stavby rodinného domu

žalovaných v 1. a 2. rade. Vzhľadom na výšku kúpnej ceny stavebného materiálu v sume 750.000,- Sk
(t.j. 24.895,43 €), nemôže byť takýto úkon považovaný za bežnú vec, a tak nemôže byť ako manželka
kupujúceho zaviazaná na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 145 ods. 1 OZ. Nakoľko ide o zmluvu, ktorá
sa týka „spoločných vecí“ a nie je možné charakterizovať ju ako bežnú vec, takýto úkon je v súlade s
uvedeným neplatný, keďže jej súhlas s uzavretím tejto kúpnej zmluvy daný nebol. Rovnako nemohlo

dôjsť k uznaniu dlhu, lebo tento dlh reálne v čase uznania dlhu voči nej neexistoval. Vyčítala súdu, že
tento sa nezaoberal predbežnou otázkou platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj domnelého
uznania dlhu. Označila aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že konanie má inú vadu,
za ktorú považovala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Nepreskúmateľnosť videla v tom, že
žalobca sa nedomáhal návrhom na začatie konania celej svojej pohľadávky v sume 6.189,90 €, ale len

sumy 6.100 €. Ako žalovaná v 2. rade sa dostáva do právnej neistoty, lebo nie je zrejmé, k judikovaniu
akej pohľadávky došlo, a teda aké faktúry by boli uhradené a v akej časti. Vyslovila názor, že okresný
súd nepostupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p., lebo neprihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd nezohľadnil skutočnosti, ktoré uviedla v odpore proti platobnému rozkazu, lebo neskúmal platnosťkúpnej zmluvy v súlade s § 145 ods. 1 OZ a následne uznanie dlhu. Prílohou odvolania bolo potvrdenie,
ktoré bolo vydané na vlastnú žiadosť pacientky zo dňa 11. novembra 2013 algeziologickou ambulanciou.

Žalobca v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej v 2. rade navrhol rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť.Stotožnilsasoskutkovýmaprávnymposúdenímveciokresnýmsúdom.Odôvodnenierozsudku
považoval za dostatočné a vyčerpávajúce. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume
262,34 €.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
žalovaná v 2. rade (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti výroku rozsudku, voči ktorému je odvolanie prípustné podľa
§ 201 O.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovanej v 2. rade nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým,
že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. októbra 2015 o 10.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. za použitia § 211 ods.
2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaná v 2. rade označila dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., že konanie má inú vadu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., lebo
rozhodnutie súdu nie je preskúmateľné a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

So zreteľom na obsah odvolania odvolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti
účastníka za predpokladu, že tento bol na pojednávaní riadne predvolaný a že na pojednávanie

sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. O odročenie pojednávania
musí teda účastník požiadať (nestačí len neúčasť ospravedlniť) a žiadosť o odročenie pojednávania
musí byť súčasne podložená „dôležitým dôvodom“. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná
žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje súd vždy podľa konkrétnych,
individuálnych okolností prípadu.

Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých
dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú známe z rozhodovania o tejto
žiadosti. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska
preukázania skutočností, z ktorých účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu podľa § 101 ods.

2 O.s.p..

Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne
preukázaná,zostávajehožiadosťibavrovinenepodloženýchtvrdení.Žiadosťoodročeniepojednávania
je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník

tvrdí také skutočností, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní
ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité
a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná,
prípadne odvrátená, etc.).Vposudzovanejvecizobsahuspisusapodáva,ževoveciOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.43C/59/2011
bol určený termín pojednávania na deň 10. januára 2013. Žalovaná v 2. rade prevzala predvolanie dňa

27. decembra 2012 a žiadosťou zo dňa 4. januára 2013, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa
7. januára 2013 žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu naplánovanej služobnej cesty. Prílohou
žiadosti bol - ORIFLAME - Kalendár „eventov“ 2013. Okresný súd odročil pojednávanie na deň 11.
marca 2013 zohľadňujúc Kalendár „eventov“. Predvolanie na pojednávanie prevzala žalovaná v 2. rade
dňa 4. februára 2013. Žiadosťou zo dňa 11. februára 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 15. februára

2013 ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala pojednávanie odročiť, lebo na Okresnom súde Košice I
je vytýčený termín vyhlásenia konkurzu na žalovaného v 1. rade pod sp. zn. 30K/14/2012. Referátom
zo dňa 1. marca 2013 bol termín pojednávania z 11. marca 2013 preročený na deň 13. mája 2013.
Žalovaná v 2. rade prevzala predvolanie dňa 25. marca 2013. Podaním zo dňa 7. mája 2013, ktoré
bolo doručené okresnému súdu osobne dňa 9. mája 2013 ospravedlňuje žalovaná v 2. rade neúčasť na
pojednávaní, lebo vo veci 43C/59/2011 bol vyhlásený konkurz na žalovaného v 1. rade a súdne konania

saprerušujú.Dňa13.mája2013malabyťnaslužobnejcestemimoKošíc.Pojednávaniezodňa13.mája
2013 bolo odročené na deň 13. júna 2013 s tým, že žalovaná v 2. rade si predvolanie na pojednávanie
neprevzala. Predvolanie sa vrátilo na súd dňa 11. júna 2013 ako neprevzaté po uplynutí úložnej lehoty
na pošte. Aj pojednávanie zo dňa 13. júna 2013 bolo odročené na deň 5. septembra 2013. Predvolanie
na pojednávanie prevzala žalovaná v 2. rade dňa 6. júla 2013. Žiadosťou zo dňa 4. septembra 2013,

ktorú žalovaná osobne doručila na okresný súd dňa 5. septembra 2013, ospravedlňuje svoju neúčasť na
pojednávaní dočasnou práceneschopnosťou. Potvrdenie o práceneschopnosti je zo dňa 5. septembra
2013 vystavené MUDr. V. G. a v tomto potvrdení je práceneschopnosť vyznačená od 4. septembra 2013
pre diagnózu M 53.10. V potvrdení o práceneschopnosti, ktoré sa nachádza na č.l. 155 spisu má pacient
stanovenú dobu vychádzky od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod..

Okresný súd nepovažoval potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalovanej, ktoré bolo vystavené
dňa 5. septembra 2013 za dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 3 O.s.p., lebo
uvedené potvrdenie neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalovanej v 2.
rade neumožňuje jej účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
sa zúčastniť pojednávania.

Správne postupoval okresný súd, keď neakceptoval žiadosť žalovanej v 2. rade o odročenie
pojednávania, a pojednával vo veci bez prítomnosti žalovanej v 2. rade podľa § 101 ods. 2 O.s.p., lebo

neboli naplnené dôvody § 119 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade súd neporušil žiadne procesné právo žalovanej v 2. rade, ak
vecprejednalvjejneprítomnosti.Odvolaciemusúdusažiadapoznamenať,ževyššiespomínanétermíny
pojednávaní boli odročené na žiadosť žalovanej v 2. rade, aj keď súd pri určovaní termínov zohľadnil

Kalendár „eventov“ za rok 2013, ktorý predložila žalovaná v 2. rade k žiadosti zo dňa 4. januára 2013.

Pripojené potvrdenie od MUDr. W. P. zo dňa 11. novembra 2013 (k odvolaniu žalovanej), ktoré bolo
vydané na vlastnú žiadosť žalovanej v 2. rade uvádza diagnózy R 52.0, M 54.2, G 44.2, ktoré ale
všeobecný lekár žalovanej v 2. rade je MUDr. V. G. v potvrdení z 5. septembra 2013 nespomína a

neuvádza. Naviac žalovaná v 2. rade v žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo dňa 4.
septembra 2013 nespomína lekárske vyšetrenia zo dňa 3. septembra 2013.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ichvzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd
jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné, vyčerpávajúce, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými kúpnu
zmluvu, na základe ktorej predal žalovaným stavebný materiál, o čom svedčia dodacie listy a faktúry
založené v spise. Žalovaní nezaplatili žalobcovi za dodaný a fakturovaný stavebný materiál sumu 6.100
€.

Nebola sporná ani tá skutočnosť, že stavebný materiál bol použitý na výstavbu rodinného domu

žalovaných manželov, ktorý patril v rozhodnom období do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Vzhľadom na to, že kupujúci boli žalovaní v 1. a 2. rade, (t.j. manželia), podľa § 145 ods. 2 OZ zakladá
solidaritu pri plnení záväzkov tvoriacich ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a tak správne žalobca uplatnil
svoj nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade a neskôr po späťvzatí žaloby voči žalovanému v 1. rade (po

vyhlásení konkurzu) uplatnil tento nárok len voči žalovanej v 2. rade.

Pretože žalovaní v 1. a 2. rade boli manželia v čase kúpy a predmet kúpy patril do ich bezpodielového
spoluvlastníctva bola daná pasívna solidarita žalovaných ako manželov.

Odvolaciemu súdu sa žiada pre úplnosť poznamenať, že záväzky, ktoré tvoria spoločný majetok
manželov, plnia obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného majetku sú manželia oprávnení a povinní, (obaja manželia)
spoločne a nerozdielne.

Aj naďalej platí, že ak viacero dlžníkov má jednému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie, od ktoréhokoľvek z nich. Ak jeden dlžník splní dlh, povinnosť druhého
zanikne.

Argumentáciu žalovanej v 2. rade, že ona nie je pasívne legitimovaná, lebo kupujúcim bol len žalovaný
v 1. rade (jej manžel) považuje aj odvolací súd za právne irelevantnú.

O tom, že žalovaná v 2. rade bola kupujúcou spolu so žalovaným v 1. rade svedčí nielen jej účasť pri
uzavieraní kúpnych zmlúv ohľadom stavebného materiálu, ale aj e-mailová komunikácia so žalobcom,

ktorá je založená v spise. Všetky listinné dôkazy svedčia o tom, že žalovaná v 2. rade nesplnila záväzok
z kúpnej zmluvy.

Nepatričné je aj tvrdenie žalovanej v 2. rade, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, lebo o
opaku svedčia dôvody rozsudku, v ktorých je podrobne opísaný skutkový stav ohľadom nezaplatenia

kúpnej ceny presne popísaného stavebného materiálu.

Polemika žalovanej v 2. rade s tým, že keď žalobcovi dlží sumu 6.189,90 € a on uplatňuje len 6.100 €, a
tak nevie čo bolo uhradené a čo nie, aby sa tak predišlo nezrovnalostiam v budúcnosti, je takisto právne
irelevantná. Je len vecou žalobcu, že ak má pohľadávku voči žalovanej v 2. rade vo vyššej sume a túto

si uplatňuje len v sume 6.100 €, že len touto sumou je okresný súd viazaný, podobne ako aj odvolací
súd. Ak by okresný súd rozhodol nad žiadanú sumu, rozhodol by „ultra petitum“.

Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou v 2. rade. Svedčia o tom podrobné dôvody náhrady trov konania. Odvolací súd

sa s nimi stotožňuje a odkazuje na tieto dôvody v celom rozsahu.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok okresného súdu v spojení s opravným
uznesením, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanej v 2. rade, ktorá úspech nemala. Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní
náhrady trov odvolacieho konania a tieto aj vyčíslil. Odvolací súd mu priznal náhradu trov spočívajúcu
v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k odvolaniu (§ 14
ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení platnom v čase poskytnutia právnej služby žalobcovi v odvolacom konaní (ďalej „citovaná

vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby bola určená podľa § 10 ods.
1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky v sume 210,81 €, čo s náhradou za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100-tiny výpočtového základu (§ 16 ods. 3
vyhlášky), t.j. 7,81 € a daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. 43,72 €) predstavuje spolu
sumu 262,34 € (210,81 € + 7,81 € + 43,72 €).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.