Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200058
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200058.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U.. W. D., E.. XX. XX. XXXX, I. G. X, XXX XX
O., Š. F. S., proti odporcovi: L. S., E.. XX. XX. XXXX, I. E., Z., A. X., F. A. X., o návrhu navrhovateľky
na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomným návrhom, osobne doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2016, domáha
rozvodu manželstva s odporcom, ktorý je štátnym občanom Macedónska, na ktorého území sa podľa
obsahu podaného návrhu aj zdržuje.

V nadväznosti na uvedené sa súd, vychádzajúc z ustanovení § 103 a § 104 O. s. p., musel v prvom rade
zaoberať otázkou, či je v danej veci daná právomoc slovenských súdov. Dospel pritom k záveru, že na
prejednanie tejto veci právomoc slovenských súdov založená nie je, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa článku 26 ods. 2 Zmluvy č. 207/1964 Zb. (Zmluva medzi Československou socialistickou
republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia, o úprave právnych vzťahov v

občianskych, rodinných a trestných veciach), ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom
jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd
zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko
na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej
strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno
manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi

poriadkami oboch zmluvných strán.

Z obsahu podaného návrhu a predložených listín vyplýva, že navrhovateľka je občiankou Slovenskej
republiky a odporca občanom Macedónskej republiky, v dôsledku čoho je v danej veci, ktorej
predmetom je rozvod manželstva účastníkov, potrebné pre posúdenie právomoci aplikovať v prvom rade
ustanovenia Zmluvy medzi ČSSR a SFRJ o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a

trestných veciach, publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 207/1964 Zb.

Podľa článku 26 ods. 2 predmetnej Zmluvy, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom
jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd
tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko
na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd tej zmluvnej

strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje.Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka má bydlisko na území Slovenskej republiky. Nakoľko však
odporca má bydlisko na území Macedónskej republiky, na ktorej území sa aj zdržuje, na konanie o
rozvod manželstva účastníkov je príslušný a súčasne má aj právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci

miestne príslušný súd v Macedónskej republike, pričom na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,
že na konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva
je príslušný slovenský súd.

Na základe uvedeného preto súd, vzhľadom na chýbajúcu právomoc slovenských súdov na prejednanie

danej veci (príslušné sú súdy v Macedónskej republike), ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania, v súlade s ustanoveniami § 103 a § 104 O. s. p., konanie vo veci zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na
Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnézistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.