Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221042
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221042.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Z. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Prešov,
Hlavná 61, proti odporcovi: Rapid lite životná poisťovňa, a.s. Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
právne zastúpeného: JUDr. Daniel Blyšťan, advokát so sídlom Košice, Rastislavova 68, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. XC XXXX/
XXXX z 19.01.2012,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 413,37 Eur na účet jeho
právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.07.2013 žiadal navrhovateľ zrušiť rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012. Predmetný návrh odôvodnil
neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská
doložka bola vopred pripravená odporcom a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, je dôvodné zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní a tieto boli
samostatne podpísané navrhovateľom, ktorý bol o týchto skutočnostiach oboznámený zo strany osoby,
ktorá vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv. Časť vo všeobecných poistných podmienkach
týkajúca sa rozhodcovského konania je časťou samostatnou, oddelenou, písanou iným písmom, pričom
bola možnosť túto časť preškrtnúť a odmietnuť bez toho, aby poistná zmluva stratila platnosť. Táto

možnosť tu existovala aj po uzavretí poistnej zmluvy. Navrhovateľ mal možnosť sa oboznámiť s listinami,
žiadať informáciu od sprostredkovateľa poistenia, pričom toto nenastalo. Sprostredkovateľ poistenia
absolvoval všetky povinné školenia, ktoré sú predpísané. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská
doložka má vplyv aj na výpočet výšky poistného, čím je vylúčená aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa. Spor mal byť prerokovaný pred rozhodcom a nie je možné ho prerokovať pred
všeobecným súdom.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka G. R., oboznámením spisu
Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC XXXX/XXXX, návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecných
poistných podmienok, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom bol zistený tento skutkový stav:Dňa 22.01.2010 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistné na
dobu 24 rokov. Podaním zo dňa 23.03.2010 oznámil odporca navrhovateľovi zánik poistenia z dôvodu
doručenia žiadosti navrhovateľa na zrušenie poistnej zmluvy. Zároveň mu oznámil, že nebolo uhradené

poistné do zániku poistenia vo výške 2,03 Eur. Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil odporca
voči navrhovateľovi na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 41,16 Eur s poukazom
na časť 12 ods. 7a všeobecných poistných podmienok.

Arbitrážny súd vyhovel návrhu a vydal Rozhodcovský rozsudok, ktorý prevzal navrhovateľ 25.06.2013.

Z výsluchu svedka, a to sprostredkovateľa poistenia bolo preukázané, že navrhovateľ, resp. všeobecne
klient sprostredkovateľa, nebol poučený ohľadom rozhodcovskej doložky a jej náležitostí, resp.
následkov, ktoré z tohto vyplývajú, nakoľko o tejto skutočnosti nebol poučený ani sprostredkovateľ
poistenia, ktorému bolo zo strany poisťovne uvedené, že podpisy klientov musia byť vo všetkých
kolónkach, ktoré v zmluve sú. Sprostredkovateľ poistenia poprel absolvovanie špeciálneho školenia

týkajúceho sa rozhodcovskej doložky. Uviedol, že porady sa týkali len poistných produktov a podpisy
na tých školeniach boli formálne s tým, že nebol kontrolovaný obsah toho, čo je uvedený v poučení zo
strany sprostredkovateľov poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj navrhovateľ. Čl. XV.

upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že
všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení
rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP
pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode
2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu

medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané navrhovateľom v ten istý deň ako
VPP a poistná zmluva.

VčastiXVII.VPPoznačenýchako„záverečnéustanovenia“je20bodov,pričomvbode8 sauvádza,žes
uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom
poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej
odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného

vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota
pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia
poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto
všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v Košiciach vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa v tomto konaní zaplatiť odporcovi sumu 41,16 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol oslovený sprostredkovateľom poistenia na

uzavretie poistnej zmluvy, pričom bolo mu vysvetlené, že bude poistený pre prípad poistnej udalosti
ako aj splátky poistného. Nebol mu objasnený spôsob, kto má riešiť prípadné spory medzi zmluvnými
stranami, nebol upozornený na rozhodcovskú doložku, ani na to, že prípadné spory by mali byť
prerokované pred iným orgánom než súdom. Všeobecné poistné podmienky ako aj poistnú zmluvu
podpísal až po tom, čo prečítal len základné ustanovenia poistnej zmluvy, skontroloval údaje, podrobne

všeobecné poistné podmienky nečítal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle
Občianskehozákonníka.Jezrejmé,ženavrhovateľuzatváralpredmetnúzmluvuakofyzickáosobamimo
rámca svojej podnikateľskej činnosti a odporca tak konal v rámci predmetu svojho podnikania.Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na
základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto

súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo
individuálne dojednané. Z obsahu výpovede navrhovateľa a sprostredkovateľa poistenia vyplynulo, že
nebol o týchto náležitostiach zmluvy poučený, neboli mu tieto vysvetlené a bez toho, aby mal akúkoľvek
vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov medzi účastníkmi konania podpísal poistnú zmluvu ako aj
následné listiny, ktoré mu boli predložené.

Podľa názoru súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým
spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto
návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť
slobodnej autonómnej vôle pre navrhovateľa ponechaná nebola ako to vyplýva z jeho výsluchu.
Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany odporcu nebol produkovaný žiaden dôkaz, ani

navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení navrhovateľa, ktoré boli potvrdené výpoveďou svedka.
Z týchto dôvodov súd má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a
nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechnavrhovateľa,tedaspotrebiteľa.Napriekskutočnosti,žejetouvedenéakoosobitnézmluvné
dojednanie, súd poukazuje na vyššie uvedené tvrdenia, že jedná sa o odporcom pripravený návrh

zmluvy, ktorý bol predložený navrhovateľovi na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho
právach.

Z týchto dôvodov súd má za to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak,
jedná sa o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom oboznámený o
rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a ani nemal vzhľadom na svoje skúsenosti
s takýmito zmluvami dôvod sa sám dopytovať na tieto okolnosti odporcu. Práve ten bol povinný mu tieto
skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č.
244/2002 Z. z.

V zmysle vyššie uvedených skutočností je preto nedôvodné sa už zaoberať ďalšími námietkami
vznesenými odporcom, nakoľko pokiaľ nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka, potom je
už irelevantná skutočnosť, že bola možnosť túto odmietnuť aj po podpise poistnej zmluvy, pričom je
nepochybné, že súd má právomoc preskúmavať rozsudky rozhodcovských súdov a podľa názoru súdu
nemôže byť prijatý záver, že rozhodcovská doložka má vplyv na výšku poistného, čím je vylúčená z

toho, aby sa aplikovali v tomto prípade právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
nepochybne len stanovuje orgán, ktorý je príslušný riešiť spory medzi účastníkmi konania a nemôže
mať v žiadnom prípade vplyv na výšku poistného. Takéto tvrdenie postráda akúkoľvek logiku, a preto
nemôžebyťvylúčenámožnosť,abysavtýchtoprípadochaplikovaliprávnepredpisyopravujúceochranu
spotrebiteľa. V tomto smere súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania, a to v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.Z., kedy bola odmena za úkon
právnej služby ustálená podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, a to za úkony v roku 2013 vo výške 60,07 Eur, kedy
boli vykonané 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na

súd a vyjadrenie k veci zo dňa 10.09.2013 a v roku 2014 boli vykonané 3 úkony právnej služby, a to 2x
účasť na pojednávaní 14.03.2014 a 16.05.2014 ako aj písomné vyjadrenie k veci zo dňa 07.04.2014,
pričom je nutné pripočítať k tomu aj režijný paušál, a to za úkony v roku 2013 - 3x po 7,81 Eur a v roku
2014 - 3x po 8,04 Eur, čo spolu činí 413,37 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní ododňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.