Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211211
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so

sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. Š., W. X, zastúpenému: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát so sídlom Prešov, Slovenská 69, o
zaplatenie zmenkového úroku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 297,99 Eur na účet právneho

zástupcu JUDr. Daniela Boľanovského, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzorom z prílohy nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne za špecifikované obdobie podľa žaloby spolu vo výške 2.624,78 Eur a zároveň žiadal priznať
aj 6 %-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy spolu vo výške 141,46 Eur ako aj zmenkovú odmenu
vo výške 1/3-inu % zmenkovej sumy, teda 5,09 Eur a náhradu trov konania.

Predmetný nárok uplatnil s poukazom na skutočnosť, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky,ktorúvystavilžalovanýdňa06.03.2009nazmenkovúsumu1.528,10Eur,pričomsazaviazalajk
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 05.11.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Uviedol, že disponuje
len originálom zmenky a nemá informácie o iných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a
predchádzajúceho majiteľa zmenky. Vystaviteľ, teda žalovaný, doposiaľ zaplatil 1.882,73 Eur, a to na
zmenkovú sumu 1.628,10 Eur a na úroku 354,63 Eur.

Konajúci súd vyzval žalobcu podľa čl. 7 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 861/2007, aby bola predložená
zmluva, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky, k čomu uviedol žalobca, že tento uplatňuje v konaní
majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, a že konajúci súd nepostupoval podľa procesných
pravidiel. Uviedol, že nemá žiadne listiny, ktoré by mohol predložiť na základe vyžiadania súdu.

Žalovaný namietol uplatnený nárok s poukazom nielen čo do jeho dôvodu, ale aj do jeho výšky, namietol

výšku zmenkového úroku ako neprijateľnú obchodnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka a žiadal žalobu zamietnuť.Taktiež uviedol, že zobral pôžičku od spoločnosti Pohotovosť vo výške 1.000 Eur, pričom pri podpísaní
zmluvy o pôžičke boli podpisované aj iné listiny, nespomenul si na podpis zmenky. Následne uznal, že
podpis na zmenke bol ním podpísaný, no poukázal na to, že si nepamätá okolnosti podpisu zmenky.

Nemá vedomosť, čo zmenka je a o aký právny inštitút sa jedná. Úver bol poskytovaný na súkromné
účely na zabezpečenie potrieb rodiny.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie, pričom súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho
právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko obaja boli na pojednávanie riadne a včas

predvolaní, pričom právny zástupca žalobcu namietol procesný postup súdu, ktorý nariadil pojednávanie
ako nedôvodný a taktiež žiadal o prípadné odročenie pojednávania v prípade, že by došlo k popretiu
uplatnenej pohľadávky.

Napriek týmto námietkam súd rozhodol vo veci, pričom žiadosť o odročenie pojednávania v prípade
popretia nároku žalobcu nemá oporu v procesných predpisoch O.s.p. a súd nariadil pojednávanie v

zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007 z 11.07.2007, ktorý uvádza,
že súd nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. V danom prípade to súd považoval za
potrebné, preto nariadil pojednávanie.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, vyjadrenia

žalovaného, vyjadrenia žalobcu, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XX V. XXX/XXXX, mzdových listov
žalovaného ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Pohotovosť zmluvu o úvere dňa 06.03.2009, na základe ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný

poplatok vo výške 872 Eur v celkovej sume 1.872 Eur v 12 mesačných splátkach po 156 Eur od
15.04.2009. Zároveň v ten istý deň bola vystavená zmenka na sumu 1.528,10 Eur a zmenkový úrok
0,25 % denne od 05.11.2010 splatná bez protestu a na platenie mala byť predložená v lehote 4 rokov
od vystavenia. Číslo zmluvy, ktoré je uvedené na zmenke, je zhodné s číslom zmluvy o úvere. Následne
spoločnosť Pohotovosť podala návrh na Stály rozhodcovský súd, ktorý rozhodol, že žalovaný je povinný

jej zaplatiť sumu 1.971,25 Eur s príslušenstvom, a to zmenkovým úrokom ako aj zákonným úrokom,
a to titulom citovanej zmenky. Exekučný súd uznesením z 31.10.2012 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v predpísanej forme,
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím
súdom. Následne bolo exekučné konanie zastavené.

Žalobca sa ako indosatár stal nadobúdateľom práv z uvedenej zmenky, pričom sa jedná o právnickú
osobu zapísanú v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe.

Z uvedeného úverového vzťahu doposiaľ žalovaný zaplatil 1.882,73 Eur.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa toto nariadenie uplatňuje

v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedeniekonania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na od poveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú

do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa

v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková

sadzba, pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j/
ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom

úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/,

l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V danom prípade súd má za to, že na uvedené konanie sa nevzťahuje citované nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007. Z čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia vyplýva, že toto sa uplatňuje na
spory,ktorýchhodnotavčasedoručeniatlačivanepresahuje2.000Eurbezúrokov,výdavkovanákladov.

V danom prípade sa jedná o konanie o príslušenstvo pohľadávky, teda o samotnej zmenkový úrok a
6 % úrok zo zmenkovej sumy, ktorý je riadne vyčíslený, a ktorý spolu predstavuje sumu 2.411,61 Eur
po odčítaní zaplatenej sumy. Podľa názoru súdu, ak samotné príslušenstvo pohľadávky je predmetom
konania a výška tohto príslušenstva je vyššia než 2.000 Eur, nemožno na takéto konanie použiť
citovanénariadenieEurópskehoparlamentuaRady.Ztýchtodôvodovsúdpostupovalvzmysleplatného

procesného predpisu na území Slovenskej republiky, teda Občianskeho súdneho poriadku, preto aj
z tohto uhla pohľadu sa javia námietky žalobcu ohľadom nariadenia pojednávania ako nedôvodné a
irelevantné.

Súd dospel k záveru po oboznámení sa s dôkazmi. Zmenka má síce formálne náležitosti platnej zmenky,

no je nepochybné, že táto vznikla, resp. bola vystavená na základe spotrebiteľského právneho vzťahu,
teda vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je nutné na rozhodnutie o tomto nároku
aplikovať aj normy upravujúce ochranu práv spotrebiteľa.

Ako vyplynulo z výpovede žalovaného, tento nemal vôľu podpisovať zmenku, nebol oboznámený s tým,

že súčasťou podpisu úverovej zmluvy je aj zmenka s tým, že podpísal predložené listiny automaticky
ako súčasť úveru, ktorý potreboval na zabezpečenie svojich základných výdavkov. Spotrebiteľovi musí
byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, že sa uplatňuje právo
zo zmenky v zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.Podľa čl. 5 Smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto

pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa bodu 31 Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
navnútornomtrhuobchodnápraktikasapovažujezaagresívnu,akvskutkovejsúvislosti,berúcdoúvahy
všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným
vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ

urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 06.03.2009 (dátum vzniku zmluvného
vzťahu odporcu a veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava aj dátum vystavenia zmenky) v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.

Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Pri kolízii zmenkového práva a práva zabezpečujúceho ochranu spotrebiteľa musí mať prednosť
zabezpečenie práv spotrebiteľa.

Z týchto dôvodov súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4

ods. 2 písm. g/, h/, i/,j/ zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť
nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo je ročne 91,25%.
Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť (§ 39OZ v náväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola

uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala
možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či
už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych

náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 OZ. Ak
je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver
možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007
zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo
žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti

podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku.

Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú

aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaná byveriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže
žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.

Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uvádza, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore
so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.

Vyššie citované ustanovenie platí od 1.1.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky. Podľa neho
pri zabezpečovacej zmenky (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie
presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého úveru.

V danom prípade žalovanému bol poskytnutý úver 1000 Eur, z čoho 30% je 300 Eur. Zmenka by mohla
byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, konkrétne na 300 Eur, vystavená však
bolana1.528,10Eur.Zmenkajepretovrozporesozákonomapretospoukazomna§39OZjeabsolútne
neplatným právnym úkonom.

Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, touto sa súd nezaoberal vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

Pokiaľ sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového šekového zákona

platí zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky
celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky
zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa jedná o oblasť práva,
ktorúupravujútzv.spotrebiteľskézákony.TusúdpoukazujeajnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove,
ktorývobdobnýchveciachpoukázalnaskutočnosť,žetakétoplneniebybolovrozporesdobrýmimravmi

a jednalo by sa o plnenie právom nedovolené. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný splatil
poskytnutú istinu, ale zaplatil aj primerané úroky, pričom nároky, ktoré uplatňuje žalobca v tomto konaní,
sú určite neprimerané alebo možno ich hodnotiť ako neprimerané sankcie vo vzťahu k žalovanému a
takétokonanienemôžepožívaťsúdnuochranu,nakoľkojevrozporesdobrýmimravmi(§3Občianskeho
zákonníka).

Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať z
úverovej zmluvy, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky, a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a
bez poplatkov a samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať
ani ďalšie položky, ktoré uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne

ako aj zmenkovú odmenu vo výške 5,09 Eur.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému žalovanému právo na
náhradu trov konania vo výške 297,99 Eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia
boli určené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to za tri úkony

právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie na súd a účasť na pojednávaní,
pričom hodnota jedného úkonu právnej služby činí 91,29 Eur z hodnoty veci. K tomu je nutné pripočítať
3 x režijný paušál po 8,04 Eur, čo spolu činí uvedenú sumu 297,99 Eur.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súdv Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.