Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/338/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238696
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112238696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
HMG Recovery, k.s., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 46 333 908, správca úpadcu:
DIAL, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO: 35 759 526, právne zastúpeného
HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti
žalovanému: Real - Stav, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1052, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO:
36 405 141, v konaní o zaplatenie 130.438,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/2/2013-184 zo dňa 27. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/2/2013-184 zo dňa 27. marca 2014 p
o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č.
513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ"), § 536 ods. 1, 2 OBZ, § 550 OBZ, § 564 veta prvá OBZ, § 560 ods. 1, 2, 3,

4 OBZ, § 436 OBZ, § 437 OBZ, § 440 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OBZ, § 373 OBZ, § 380 OBZ, § 47 ods. 4
zák.č.7/2005Zákonaokonkurzeavyrovnaní, okresnýsúdžalobuzamietol.Napojednávanienariadené
v tejto veci na 27.03.2014 sa žalovaný nedostavil. Doručenie predvolania na termín pojednávania mal
vykázané postupom podľa § 48 ods. 2 OSP, ako vyplývalo z č.l. 148 spisu zásielkou adresovanou
na adresu miesta podnikania žalovaného v zmysle výpisu z Obchodného registra, pričom iná adresa
žalovaného nebola okresnému súdu známa. Rovnako sa neodstavil žalobca, doručenie predvolania na
termín pojednávania mal riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 146 spisu. Účastníci konania svoju

neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Vzhľadom na uvedené okresný súd v súlade s § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného.

Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 04.06.2012 sp.zn. 2K/2/2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
DIAL, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO: 35 759 526 a do funkcie správcu
ustanovil obchodnú spoločnosť HMG Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Tajovského 5, 010 01 Žilina,

IČO: 46 333 908 (žalobca). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 111/2012 s dňom
vydania 11.06.2012. Dňa 16.01.2007 bola medzi úpadcom ako objednávateľom a žalovaným ako
zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o dielo č. 01/01/2007 na dodávku stavebno-montážnych prác pri
výstavbe diela (Zmluva č. 1). Predmetom zmluvy v zmysle čl. I bol záväzok zhotoviteľa vykonať preobjednávateľa pri realizácii diela dodávku a montáž prác na akcii: Preložka cesty II/520 Nová Bystrica
- Oravská Lesná - objekt 221-01.11 oporný múr v km 2,45500-2,88027 v zmysle cenovej kalkulácie zo
dňa 19.09.2006 na 28.208.952,- Sk bez DPH, ktorá suma predstavovala cenu za zhotovenie predmetu

zmluvy stanovenú dohodou zmluvných strán v zmysle čl. III. bod 1. V zmysle čl. II čas plnenia bol
dojednaný, nástup zhotoviteľa na prípravné práce 15.01.2007 a termín ukončenia prác 31.08.2007. V
zmysle čl. XI. Odstúpenie od zmluvy bod 3, zmluvné strany dojednali, že okrem prípadov podľa § 345
OBZ je zhotoviteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením
faktúr dlhšie ako 30 dní a v prípade, že na majetok objednávateľa bude zahájené konanie o vyrovnaní

alebo konkurzné konanie, príp. návrh na zahájenie konania bude zamietnutý pre nedostatok majetku
dlžníka.

Dňa 28.03.2007 bola medzi úpadcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená
Zmluva o dielo č. 02/03/2007 na dodávku stavebno-montážnych prác pri výstavbe diela (Zmluva č. 2).
Predmetom zmluvy v zmysle čl. I bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa pri realizácii diela

dodávku a montáž prác na akcii: Preložka cesty II/520 Nová Bystrica - Oravská Lesná - objekt 221-01.14
oporný múr v km 3,07278-3,21750 (145,50 m) v zmysle cenovej kalkulácie na sumu 9.739.879, - Sk
bez DPH a preložka cesty II/520 Nová Bystrica - Oravská Lesná - objekt 221-01.15 oporný múr v km
3,26571-3,43081 (165,10 m) v zmysle cenovej kalkulácie na sumu 8.044.091,- Sk bez DPH. V zmysle čl.
II, čas plnenia, bol dojednaný nástup zhotoviteľa na prípravné práce od 01.06.2007 a termín ukončenia

všetkých prác do 31.12.2007.

Listom zo dňa 18.08.2008 (č.l. 56 spisu) označeným ako „I. Vytknutie nedostatkov diela, prác, výkonov
na diele a celkovej realizácie diela a II. Výzva na vrátenie sumy 2.868.247,- Sk" úpadca oznámil
žalovanému, že napriek tomu, že na základe Zmluvy o dielo č. 01/01/2007 zo dňa 16.01.2007 sa

zaviazal ukončiť dielo do 31.08.2007 a na základe Zmluvy o dielo č. 02/03/2007 zo dňa 28.03.2007 sa
zaviazal ukončiť dielo do 31.12.2007, počas realizácie diela sústavne podstatným spôsobom porušoval
zmluvné podmienky a z jeho strany nedochádzalo k riadnemu a včasnému plneniu predmetu zmlúv.
Úpadca upozornil žalovaného na to, že ani v jednom prípade nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo v
dohodnutých termínoch, a to aj napriek opakovaným písomným výzvam zo strany úpadcu. V dôsledku

uvedeného začal dielo zhotovovať aj úpadca, hoci išlo o povinnosť zrealizovať dielo podľa uvedených
zmlúv na strane žalovaného. Dňa 14.05.2008 pritom žalovaný svojvoľne prestal vykonávať práce na
objekte 221-01.11, hoci tento objekt nebol dokončený a dňa 20.06.2008 definitívne svojvoľne opustil
stavenisko a prestal akékoľvek práce na dielach vykonávať, hoci predmetné diela neboli dokončené,
ani odovzdané a boli v štádiu rozrobenosti. Uvedeným konaním žalovaný podstatným spôsobom porušil

povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorených zmlúv, pričom všetky práce, ktoré bolo treba následne na
dielach vykonať, musel zabezpečiť úpadca na vlastné náklady. Úpadca poukázal na to, že on si vždy
svoje povinnosti riadne plnil a zaplatil žalovanému vopred aj za tie práce, ktoré ešte žalovaný nevykonal,
nakoľko vychádzal zo vzájomných predchádzajúcich dobrých obchodných vzťahov a vzájomnej dôvery
a zároveň predpokladal, že dielo, k vykonaniu ktorému sa žalovaný zaviazal, dokončí. V dôsledku

uvedeného došlo k tomu, že úpadca, okrem iného, zaplatil žalovanému vopred za rímsu R2 na objekte
221-01-11, pričom práce v súvislosti s ňou žalovaný nevykonal, ale musel ich zabezpečiť úpadca, hoci
cenu vrátane DPH žalovanému vopred vyplatil. Rímsa R2 predstavovala z celkového množstva 260,300
m3 uvedeného pod položkou č. 13 KCN 012, kód 31712 príslušného rozpočtu množstvo 29,9 m3, pričom
alikvotnáčiastkacenynarímsuR2pripadajúcapredstavuje1.031.011,80SkbezDPH,t.j.1.226.904,-Sk

s DPH. Na uvedenom objekte navyše bolo nevyhnutné pre vady prác žalovaného vykonať opravu rímsy
R1, za čo žalovaný taktiež mal vyplatenú celú sumu, hoci opravu realizoval úpadca. Rovnaká situácia
vznikla ohľadne rímsy R2 na objekte 221-01.14, pričom práce v súvislosti s ňou žalovaný nevykonal,
ale musel ich zabezpečiť úpadca, hoci cenu za ne vopred žalovanému vyplatil. Rímsa R2 predstavovala
z celkového množstva 110,100 m3 uvedeného pod položkou č. 12, kód 31712 príslušného rozpočtu

množstvo 32 m3, pričom alikvotná čiastka ceny na rímsu R2 pripadajúca predstavuje 1.103,424,- Sk, t.j.
1.313.074,60 Sk s DPH. Na uvedenom objekte bolo navyše nevyhnutné vykonať rímsu R1 pod položkou
č. 12, kód 31712 príslušného rozpočtu - rímsy preklady v množstve 8 m3 v hodnote 275.856,- Sk, t.j.
328.268,70 Sk s DPH, za čo tiež žalovaný mal vyplatenú danú sumu, hoci aj túto položku rozpočtu
realizoval úpadca. Ďalej na tomto objekte úpadca realizoval výkony uvedené pod položkou č. 11, kód

31732 príslušného rozpočtu - rímsové dosky zo železobetónu v množstve 23 m3. Obdobne tomu bolo
ohľadne rímsy R1 na objekte 221-01.15, pričom práce v súvislosti s ňou uvedené pod položkou č. 13,
kód 31732 príslušného rozpočtu - rímsové dosky zo železobetónu v množstve 27,6 m3 žalovaný vôbec
nevykonal, ale musel ich zabezpečiť úpadca. V dôsledku uvedených skutočností dostal žalovaný vopredvyplatenú sumu 2.868.247,- Sk s DPH za práce, ktoré v skutočnosti nevykonával, ale ich zabezpečoval
úpadca, pričom predmetným listom úpadca vyzval žalovaného na uhradenie uvedenej sumy do 14 dní
od „obdržania výzvy." Faktúrou č. 2008/00052 s dátumom vystavenia 20.10.2008 a dátumom splatnosti

03.11.2008 úpadca refakturoval žalovanému za materiálové vstupy, výkony strojov, geodetické práce a
stavebné práce na stavebnej akcii: Preložka cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná objekty 221-01.11,
221-01.14 a 221-01.15 sumu 3.891.792,50 Sk s DPH (129.183,84 Eur s DPH). K výške refakturovanej
sumy žalobca predložil doklady nachádzajúce sa na č.l. 58-115 spisu.

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 13.03.2012 č.k. 19Cb/117/2009-454, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa31.05.2012,uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťúpadcovisumu97.833,60Eurspolu
s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne z tejto sumy od 23.09.2008 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 43.350,90 Eur od 01.09.2007 do zaplatenia a zo sumy 54.482,62
Eur od 01.01.2008 do zaplatenia a trovy konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplývalo,
že úpadca uplatnil svoj nárok na tom skutkovom základe, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným

ako zhotoviteľom dve zmluvy o dielo, a to Zmluvu o dielo č. 01/01/2007 zo 16.01.2007 (Zmluva č. 1)
a Zmluvu o dielo č. 02/03/2007 zo dňa 28.03.2007 (Zmluva č. 2). V zmysle označených zmlúv o dielo
si žalovaný nesplnil povinnosť vykonať dojednané dielo v dojednanom termíne, pričom dňa 14.05.2008
bez udania dôvodu prestal vykonávať práce na objekte 221-01.11 a dňa 20.06.2008 celkom opustil
stavenisko a prestal vykonávať práce na všetkých objektoch v zmysle zmlúv o dielo, ktoré v tej dobe ešte

neboli ukončené, ani odovzdané. Úpadca na základe dovtedy dobrých vzťahov so žalovaným uhrádzal
žalovanému vystavované faktúry v lehote ich splatnosti, pričom tieto platil v plnej výške aj za práce,
ktoré nimi boli účtované, avšak ešte neboli žalovaným vykonané. Žalovaný ubezpečoval úpadcu, že
práce riadne a v čo najkratšom čase uskutoční, čo však nesplnil. Listom z 12.09.2008 oznámil žalovaný
úpadcovi odstúpenie od Zmlúv č. 1 a 2 s poukazom na čl. XI. bod 3 týchto zmlúv a § 344 a nasl.

OBZ. Právny úkon odstúpenia od zmluvy žalovaný zdôvodnil skutočnosťou, že zo správania úpadcu a z
iných okolností nepochybne vyplývalo, že si úpadca svoje záväzky nesplní. Úpadca listom z 22.09.2008
oznámilžalovanému,žeodstúpenieodZmlúvč.1a2neakceptuje.Zároveňoznámilžalovanému,žetrvá
na vrátení súm, ktoré boli žalovanému vyplatené vopred za práce, ktoré žalovaný nevykonal v celkovej
výške 2.947.335,- Sk s DPH, ktorá suma predstavuje neoprávnený majetkový prospech, ktorý vznikol

žalovanému na úkor úpadcu. S poukazom na čl. X Zmlúv č. 1 a 2 si úpadca v označenom konaní uplatnil
aj dohodnutú zmluvnú pokutu 0,05% denne zo základu predstavovaného zmluvnou cenou, resp. sumou
zodpovedajúcou časti dohodnutej zmluvnej ceny za každý deň omeškania s odovzdaním diela. „Na
základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodný.
Poukázal pritom na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie dvoch zmlúv o dielo,

a to Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2 medzi úpadcom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom s
obsahom, ktorý vyplýva z ich písomného vyhotovenia tak, ako tieto boli súčasťou spisu. Súd sa v konaní,
okrem iného, zaoberal vyhodnotením právneho úkonu odporcu, a to odstúpenia odporcu od zmluvy
o dielo z 12.09.2008, pričom konštatoval, že úpadca neporušil svoju zmluvnú povinnosť spôsobom
zakladajúcim právo odporcu na odstúpenie od Zmlúv č. 1 a 2, a to ani v zmysle čl. XI bod 3 Zmlúv

č. 1 a 2, ani v zmysle všeobecnej hmotnoprávnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 344 a nasled.
Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd zároveň
konštatoval, že odporca nedôvodne prestal dielo podľa Zmlúv č. 1 a 2 vykonávať, v dôsledku čoho
prekročil termín odovzdania vo vzťahu k predmetu Zmluvy č. 1 a rovnako vo vzťahu k predmetu Zmluvy
č. 2". „Faktúrou č. 2070033 odporca vyúčtoval úpadcovi sumu 2.439.128,10 Sk s DPH za prevedené

práce na stavbe: rekonštrukcia NsP Trstená, detské oddelenie v zmysle zmluvy o dielo. Faktúrou č.
2070043 odporca vyúčtoval úpadcovi sumu 2.090.755,- Sk s DPH za prevedené práce na stavbe:
rekonštrukcia NsP Trstená, detské oddelenie v zmysle zmluvy o dielo. Faktúrou č. 2070051 odporca
vyúčtoval úpadcovi sumu 1.185.787,40 Sk s DPH za prevedené práce na stavbe: rekonštrukcia NsP
Trstená, detské oddelenie v zmysle zmluvy o dielo."

Listom zo dňa 20.05.2009 úpadca vyzval žalovaného na základe reklamácií závad doručených
od Žilinského samosprávneho kraja z 15.05.2009 a následne od spoločnosti CISS Martin zo dňa
20.05.2009 na odstránenie závady v NsP Trstená, detské oddelenie, kde bolo v 20. týždni roku
2009 zistené narušenie stability stropnej podhľadovej konštrukcie v miestnosti s röntgenom. Úpadca

požiadal žalovaného o neodkladnú obhliadku závady a jej následné okamžité odstránenie. Žalovaný na
uvedenú výzvu reagoval stanoviskom zo dňa 25.05.2009, v ktorom uviedol, že po preštudovaní obsahu
zaslaného listu nie je zrejmé, čo je v skutočnosti predmetom reklamácie a na základe čoho vznikol
záväzok odstraňovania tejto vady pre žalovaného a prečo sa úpadca obracia na žalovaného, keď suvedenými okolnosťami žalovaný nemá nič spoločné. „Faktúrou č. 2009/00016 s dátumom splatnosti
10.07.2009 úpadca vyúčtoval odporcovi sumu 551,05 eur za odstránenie reklamovaných závad na
akcii: NsP Trstená. Listom zo dňa 05.03.2009 označeným ako "Reklamácia v NsP Trstená" úpadca

požiadal odporcu o okamžité odstránenie závad na detskom oddelení: vymeniť poškodené dvere,
opraviť sprchové kúty, zabezpečiť riadne fungovanie samozatváračov na vchodových dverách, opraviť
na prvom poschodí vodovodné alebo odpadové potrubie - vlhne stena zo strany chodby a opraviť
fasádu na celej budove detského oddelenia (závada bola vyšpecifikovaná v stavebnom denníku a na
kontrolnom dni). Na reklamáciu reagoval odporca stanoviskom zo dňa 16.03.2009, v ktorom uviedol, že

po preštudovaní obsahu zaslaného listu mu nie je zrejmé, čo je v skutočnosti predmetom reklamácie
a na základe čoho vznikol takýto záväzok pre spoločnosť odporcu. Považoval za nevyhnutné doplniť
relevantné podklady a až následne môže zaujať konkrétne stanovisko. Vzhľadom na uvedené považoval
reklamáciu za neopodstatnenú." Listom zo dňa 02.04.2009 úpadca oznámil žalovanému, že po tom,
čo bol dňa 25.02.2009 telefonicky a dňa 05.03.2009 písomne vyzvaný na odstránenie reklamovaných
závad na NsP Trstená, sa vyjadril, že považuje reklamáciu za neopodstatnenú. Úpadca bol pritom opäť

nútený odstraňovať nedostatky za žalovaného, čím mu vznikli opodstatnené náklady za materiál, prácu
a pohonné hmoty, ktoré priloženou faktúrou úpadca predložil žalovanému na uhradenie. Faktúrou č.
2009/00009 s dátumom splatnosti 16.04.2009 úpadca vyúčtoval žalovanému sumu 703,59 Eur s DPH
za stavebné práce na odstránenie závad - reklamácie na akcii NsP Trstená, a to konkrétne za nápravné
činnosti, materiál a pohonné hmoty.

„Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 05.11.2009 č.k. 20Cb/140/2009-21, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.03.2010 spis. značka 14Cob/22/2010 zaviazal odporcu
zaplatiť úpadcovi sumu 1.019,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 459,01 eur
od 28.10.2008 do zaplatenia a vo výške 13,75% ročne zo sumy 560,95 eur od 11.11.2008 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania návrh zamietol a odporcu zaviazal nahradiť úpadcovi
trovy konania. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd preukázanú existenciu záväzkového
vzťahu účastníkov konania založeného ústne uzavretou zmluvou o dielo z 21.05.2007, predmetom ktorej
bola rekonštrukcia detského oddelenia NsP Trstená. Okresný súd konštatoval, že odporca nevykonal
dielo riadne. Toto vykazovalo vady, ktoré úpadca u odporcu reklamoval. Nakoľko odporca ani po

dodatočne určenej lehote vady neodstránil, úpadca pristúpil k odstráneniu vád na vlastné náklady a tieto
súd zaviazal odporcu povinnosťou nahradiť úpadcovi."

Primárne okresný súd k otázke aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol,
že vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka DIAL, s.r.o., IČO: 35 759 526 uznesením

Okresného súdu Žilina zo dňa 04.06.2012 sp.zn. 2K/2/2012 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňom
12.06.2012 vyplýva aktívna legitimácia žalobcu z § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
v zmysle ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi
v súlade s týmto zákonom, alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania

namiesto úpadcu je správca.

Okresný súd mal preukázané, že medzi úpadcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom
došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o dielo č. 01/01/2007 dňa
16.01.2007 (Zmluva č. 1) a Zmluvy o dielo č. 02/03/2007 dňa 28.03.2007 (Zmluva č. 2), ktoré posúdil

vzhľadom na postavenie zmluvných strán a predmet ich záväzkov ako zmluvy o dielo uzatvorené podľa
§ 536 a nasl OBZ. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z rozsudku Okresného súdu Žilina
zo dňa 13.03.2012 č.k. 19Cb/117/2009-454, zo záverov ktorého okresný súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal, mal okresný súd preukázané, že záväzkovo-právny vzťah založený medzi úpadcom a
žalovaným uvedenými zmluvami o dielo trvá, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k platnému a

účinnému odstúpeniu od zmlúv o dielo uzatvorených s úpadcom, pričom žalovaný zároveň prestal dielo
podľaZmlúvodieloč.1a2vykonávať,atobezdokončeniaaodovzdaniadielaúpadcovi.Rovnakonebol
účastníkmi konania v priebehu konania tvrdený ani preukázaný iný dôvod zániku záväzkovo-právneho
vzťahu medzi úpadcom a žalovaným založeného Zmluvami č. 1 a 2. Žalobca sa v prejednávanej veci
domáhal zaplatenia časti žalovanej istiny vo výške 129.183,84 Eur na tom skutkovom základe, že má

ísť o sumu účtovanú žalovanému faktúrou č. 2008/00052 vystavenou dňa 20.10.2008, ktorou si úpadca
voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia záväzku žalovaného vykonať
dielo v zmysle Zmlúv o dielo č. 1 a 2 riadne a včas, čo zapríčinilo nutnosť vynaložiť prostriedky zo strany
úpadcu, nakoľko úpadca si musel zhotoviť dielo sám na vlastné náklady. Žalobca pritom poukazovalna nutnosť vynaloženia nákladov zo strany úpadcu v súvislosti s dokončením a opravou rozostavanej
stavby podľa Zmlúv o dielo č. 1 a 2. Základom žalobcom uplatneného nároku tak bolo tvrdenie o
porušení povinnosti žalovaného vykonať riadne a včas dielo, na vykonanie ktorého sa zaviazal v rámci

existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu s úpadcom.

Predpokladom uplatnenia nárokov z vád diela podľa § 560 a nasl. OBZ v spojení s § 436 až 441 OBZ
je vykonanie diela. V prejednávanej veci k vykonaniu diela ani k jeho odovzdaniu objednávateľovi, t.j.
úpadcovi nedošlo, nakoľko z tvrdení žalobcu v žalobe, ako aj výsledkov dokazovania v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb/117/2009 vyplynulo, že žalovaný práce na predmete diela
v zmysle Zmlúv o dielo č. 1 a 2 prestal vykonávať. V štádiu zmluvného vzťahu medzi úpadcom a
žalovaným, kedy nedošlo k zániku Zmlúv o dielo č. 1 a 2, žalovaný však prestal dielo vykonávať, okresný
súd poukázal primárne na § 550 OBZ, v zmysle ktorého objednávateľ po zistení, že žalovaný vykonáva
dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, bol oprávnený dožadovať sa toho, aby žalovaný odstránil
vady vzniknuté vadným vykonávaním diela a dielo vykonával riadnym spôsobom. Pokiaľ tak žalovaný

neurobil ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a jeho postup by viedol nepochybne k podstatnému
porušeniu zmluvy, objednávateľ mal právo od zmluvy o dielo odstúpiť, čo však úpadca ani žalobca
neučinil. Vzhľadom na uvedené naďalej trvá povinnosť žalovaného dielo v zmysle Zmlúv o dielo č. 1
a 2 vykonať. Žalobca resp. úpadca tak nebol podľa okresného súdu oprávnený zhotoviť dielo sám na
vlastné náklady a domáhať sa následne ich náhrady od žalovaného, či to už titulom nároku na náhradu

škody alebo prípadne z iného právneho dôvodu. „Súd pritom dodáva, že práve predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. značkou 19Cb/117/2009 bolo vrátenie platieb za plnenia
na základe Zmlúv o dielo č. 1 a 2, ktoré úpadca odporcovi uhradil, odporca však zodpovedajúce plnenia
nezrealizoval. Je nepochybné, že zo strany odporcu, ktorý prestal vykonávať dielo na základe Zmlúv
o dielo č. 1 a 2, došlo k porušeniu povinností z existujúcich záväzkovo-právnych vzťahov s úpadcom,

v dôsledku čoho odporca zodpovedá za škodu tým spôsobenú druhej strane (úpadcovi). Za škodu
vzniknutú na strane úpadcu však nemožno bez ďalšieho považovať sumu nákladov, ktoré vynaložil na
samotné zhotovenie diela (ktoré bol inak povinný zhotoviť na základe uzavretých Zmlúv o dielo č. 1
a 2 odporca), nakoľko aj v prípade zhotovenia diela odporcom by bol úpadca povinný tieto náklady
vynaložiť vo forme dojednanej ceny diela v zmysle zmlúv o dielo uzavretých s odporcom. V konaní

pritom navrhovateľ netvrdil, že by v dôsledku nevykonania diela odporcom bol nútený vynaložiť náklady
vo väčšom rozsahu, než bola dojednaná cena diela, jedine ktorú sumu rozdielu by bolo možné podľa
názoru súdu považovať za ujmu navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka."

V ďalšej časti uplatneného nároku, v rámci ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody

vo výške 703,59 Eur účtovanej faktúrou č. 2009/00009 a vo výške 551,05 Eur účtovanej faktúrou č.
2009/00016, zo skutkového vymedzenia žalobcom uplatneného nároku vyplýva, že medzi úpadcom ako
objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou dňa
21.05.2007 (Zmluva č. 3) s predmetom diela rekonštrukcia detského oddelenia NsP Trstená (existencia
tohto zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným vyplývala z výsledkov dokazovania vykonaného

v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Cb/146/2009), ďalej že zo strany žalovaného
došlo k odovzdaniu diela v zmysle Zmluvy č. 3, pričom predmetné dielo malo podľa vyjadrenia žalobcu
vady, na odstránenie ktorých úpadca žalovaného vyzval, žalovaný však existenciu vád nepovažoval za
opodstatnenú a vady diela neodstránil. „Následne úpadca odstránil vady na vlastné náklady vynaložené
v sume 1.254,64 eur a žiada ich náhradu od odporcu titulom náhrady škody, ktorá mu takto vznikla v

dôsledku porušenia povinnosti odporcu vykonať dielo v zmysle Zmluvy č. 3 riadne a bez vád."

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nároky objednávateľa v prípade vadného
plnenia zo zmluvy o dielo sa spravujú § 436 - 441 OBZ v nadväznosti na § 564 OBZ, pričom konkrétne
nároky objednávateľa sú závislé od toho, či vadným vykonaním diela došlo k porušeniu zmluvy o

dielo podstatným spôsobom (§ 436 ods. 1 OBZ) alebo nepodstatným spôsobom (§ 437 ods. 1 OBZ).
Objednávateľ zároveň musí nároky z vád diela uplatniť u zhotoviteľa postupom vyplývajúcim z § 436
a § 437 OBZ pri zohľadnení aj notifikačnej povinnosti a následkov jej nesplnenia v zmysle § 562 OBZ.
V prípade, že objednávateľ ako zodpovednostný nárok uplatní právo požadovať odstránenie vád diela
a zhotoviteľ tieto neodstráni, objednávateľ má právo za splnenia zákonných predpokladov požadovať

primeranúzľavuzcenydielaaleboodzmluvyodstúpiť(§436ods.2,§437ods.5OBZ),pričomvprípade
odstúpenia od zmluvy o dielo dochádza k vyporiadaniu vzájomných nárokov zmluvných strán postupom
podľa § 351 OBZ. Objednávateľ zo zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. OBZ má právo odstrániť
sám vady diela alebo nechať si ich odstrániť iným subjektom a domáhať sa od zhotoviteľa náhradynákladov tohto odstránenia, len ak takýto spôsob vysporiadania nárokov zo zodpovednosti za vady
diela bol medzi zmluvnými stranami dojednaný, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Náhrady
nákladovvynaloženýchnaodstránenieváddielasapritomžalobcanemôžedomáhaťanititulomnáhrady

škodypodľa§373resp.§380OBZ,nakoľkotomubráni§440ods.2OBZ.Pokiaľobjednávateľneuplatnil
nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať náhrady škody vzniknutej mu z vadného
plneniazhotoviteľavrozsahu,vktoromsamoholdomôcťuspokojeniauplatnenímprávzozodpovednosti
za vady; takýto postup § 440 ods. 2 OBZ výslovne vylučuje. „Mohol by sa prípadne domáhať len náhrady
ďalšej (následnej) škody vzniknutej mu v dôsledku vadného plnenia zhotoviteľa (rozsudok Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 15.04.2004 spis. znač. 29Odo/556/2003). Uvedené závery sa v plnom rozsahu vzťahujú
nie len na nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom vo vzťahu k záväzkovo-právnemu vzťahu
založenému medzi úpadcom a odporcom Zmluvou č. 3, ale aj pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že časť škody
vo výške 129.183,84 eur (avšak bez bližšej špecifikácie a skutkového vymedzenia) vzťahujúcej sa k
záväzkovo-právnemu vzťahu založenému medzi úpadcom a odporcom Zmluvami č. 1 a 2 predstavovala
náklady na opravu vadného plnenia odporcu v zmysle Zmlúv č. 1 a 2". „Z uvedeného dôvodu súd návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, a to bez toho, aby sa bližšie zaoberal existenciou a rozsahom
konkrétnych vád diela v zmysle Zmlúv č. 1, 2 a 3 uzavretých medzi úpadcom a odporcom". O trovách
prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca „v časti a), t.j. voči

výroku prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby Žalobcu odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
d) a písm. f) zákona č. 99/1963 Zb." Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP"). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zo dňa 13.03.2012 konštatoval,
že odstúpenie žalovaného od zmlúv bolo nedôvodné; že žalovaný neuskutočnil dohodnuté plnenie;
výpoveď svedka J. L., ktorý bol zamestnancom úpadcu, preukazovalo, že plnenia ktoré boli predmetom

zmlúv, boli zrealizované len čiastočne prípadne vôbec; žalovaný nepreukázal splnenie svojho záväzku
vyplývajúceho zo zmlúv; na strane žalovaného došlo ku bezdôvodnému obohateniu z titulu prevzatia
úhrady za nevykonané práce. V súlade s dokazovaním okresného súdu bolo teda podľa žalobcu
nepochybné, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného. Úpadca teda v súlade s § 380 OBZ
vystavil dňa 20.10.2008 faktúru č.: 2008/00052 vo výške 129.183,84 Eur, ktorou si voči žalovanému

uplatnil svoj zákonný nárok na náhradu škody odôvodnenú porušením záväzku žalovaného vykonať
dielo riadne a včas, čo zapríčinilo nutnosť vynaložiť prostriedky zo strany úpadcu, nakoľko si úpadca
musel zhotoviť dielo sám na vlastné náklady. „Úpadcovi vznikli náklady spojené s opravou rozostavanej
stavby podľa Zmluvy 1, ďalej náklady spojené s nutnosťou vybudovania rímsy Rl v množstve 8 m3 o
celkovej hodnote 10.896,52 € a inštalácie rímsových dosiek zo železobetónu v množstve 25 m3, ktoré

mali byť vybudované Žalovaným v súlade so Zmluvou 2. Rovnako pri rímse Rl na druhom objekte podľa
Zmluvy 2, bolo potrebné vykonať inštaláciu rímsových dosiek zo železobetónu v množstve 27,6 m3,
ktoré Žalovaný v rozpore zo Zmluvou 2 neosadil. Iné náklady Úpadcovi vyplynuli z nutnosti zaobstarania
stavebnéhomateriálu,úhradyslužiebaúhradypracovnéhočasu,ktorýnastavbestráviliosobypoverené
realizáciou dokončenia stavby v priebehu piatich mesiacov, ktoré si dokončenie diela vyžiadalo." Faktúra

č. 2008/00052 zo dňa 20.10.2008, ktorej súčasťou bola rekapitulácia nákladov vynaložených úpadcom
na zhotovenie diela a touto faktúrou refakturovaných voči žalovanému z titulu vzniku nároku žalobcu
na náhradu škody - súčasť spisu. Zákonným predpokladom na vznik úpadcovho nároku na náhradu
škody, ktorý vyplýval z § 373 OBZ, bol vznik škody na strane úpadcu, porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaným, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaným, nepreukázanie

okolností vylučujúcich zodpovednosť na strane žalovaného. Ak za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá
poškodenej strane, v tomto prípade úpadcovi, tak vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku
porušenia povinnosti druhej strany, tak je nepochybné, že na strane úpadcu škoda vznikla. Úpadca
musel vynaložiť vlastné prostriedky vo výške 129.183,84 Eur, aby sám splnil záväzok, ku ktorému sa
zmluvami dobrovoľne zaviazal žalovaný, čím zjavne žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, a teda

dôsledkom jeho nekonania v súlade so zmluvným záväzkom bol vznik škody na strane úpadcu.

V odvolaní žalobca uviedol, že príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním, resp. nekonaním
žalovaného spočívala v tomto konkrétnom prípade práve v tom, že žalovaný dňa 14.05.2008 opustil
stavenisko a prestal tak plniť svoj dobrovoľne prevzatý záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmlúv. Žalovaný

pokračoval v uisťovaní úpadcu, že si svoj záväzok splní, avšak následne bezdôvodne a v rozpore
z platným právom odstúpil od zmlúv. Týmto svojim jednaním žalovaný prinútil úpadcu vykonať dielo,
ktoré bolo predmetom zmlúv na úpadcov náklad, čím mu spôsobil škodu vo výške 129.183,84 Eur.
Žalovaný nikdy nepreukázal a ani neprejavil snahu preukázať prekážku, ktorá by mu bránila v splneníjeho zmluvnej povinnosti. Na základe uvedeného teda neexistoval dôvod, ktorý by zbavil žalovaného
jeho povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla na majetku úpadcu. Žalovaný teda podľa žalobcu naplnil
všetky zákonné predpoklady vzniku jeho priamej zodpovednosti za škodu podľa § 373 v spojení s § 380

OBZ, a preto je povinný nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla porušením povinností žalovaného
vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu vytvoreného zmluvami.

Žalobca uviedol v odvolaní, že medzi úpadcom a žalovaným došlo dňa 21.05.2007 k uzatvoreniu ďalšej
zmluvy o dielo ústnou formou, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác na rekonštrukcii

detského oddelenia NsP Trstená (ďalej aj ako len „Zmluva 3"). Právna skutočnosť uzatvorenia Zmluvy 3
ústnou formou bola žalobcom „zistená na základe Rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.03.2010,
č. k.: 14Cob/22/2010, strana 2., ods. 1". Pri zhotovovaní diela podľa predmetnej Zmluvy 3 došlo
k vadnému plneniu. Úpadca preto dňa 05.03.2009 vyzval žalovaného listom na odstránenie tam
uvedených vád, avšak zo strany žalovaného nedošlo ku odstráneniu vád. Dňa 16.03.2009 a sa žalovaný
písomne vyjadril, že nepovažuje reklamáciu za opodstatnenú, a teda opravu nevykoná. Uvedenú opravu

vykonalúpadcanasvojenákladyanazákladeuvedenéhovystavildňa02.04.2009faktúruč.2009/00009
vo výške 703,59 Eur. Dňa 02.04.2009 predložil uvedenú faktúru spolu so sprievodným listom na úhradu
žalovanému, ten sa však opäť vyjadril listom zo dňa 16.04.2009 domnienku neopodstatnenosti faktúry.
Dňa 20.05.2009 vyzval písomne úpadca žalovaného na odstránenie ďalšej vady, ktorá sa vyskytla na
diele zhotovovaného žalovaným v zmysle Zmluvy 3. Žalovaný sa listom zo dňa 25.05.2009 vyjadril, že

s predmetnou vadou nemá nič spoločné a vadu odmietol odstrániť. Úpadca zopakoval svoju výzvu dňa
01.06.2009, na ktorú reagoval písomne 16.06.2009 žalovaný s tým, že predmetná zmluva o dielo, t.j.
Zmluva 3 neexistuje. Napriek tvrdeniu žalovaného o neexistencii uvedenej zmluvy, žalovaný vystavil
úpadcovi faktúry za vykonané práce na rekonštrukcii NsP Trstená č.: 2070033, 2070043 a 2070051.
Žalovaný teda vlastným konaním potvrdil neopodstatnenosť svojho tvrdenia ohľadom neexistencie

zmluvy o dielo. Úpadca následne odstránil opäť vadu na svoje vlastné náklady, na základe čoho
vystavil dňa 26.06.2009 žalovanému faktúru č. 2009/00016 vo výške 551,05 Eur. Uvedená faktúra za
odstránenie vady na diele bola zaslaná žalovanému dňa 26.06.2009 so sprievodným listom na ktorý
dňa 10.07.2009 reagoval listom žalovaný s tým, že pokladá faktúru za neopodstatnenú. Zákonnými
predpokladmi na náhradu úpadcovho nároku na náhradu škody v tejto časti návrhu, boli predpoklady

vyplývajúce z § 373 OBZ. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že ku vzniku škody na strane úpadcu, došlo
v zmysle § 380 OBZ tým, že úpadcovi bola spôsobená ujma, nakoľko musel vynaložiť vlastné náklady
vo výške 1.254,64 Eur, na odstránenie vadného plnenia poskytnutého žalovaným v rámci realizácie
diela na základe Zmluvy 3. Porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným spočívalo v tom, že žalovaný
nevykonal dielo na základe Zmluvy 3 riadne, a teda bez vád. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody

a konaním, resp. nekonaním žalovaného vyplývalo z jeho poskytnutého vadného plnenia v rozpore
so Zmluvou 3. V súlade s § 560 ods. 1 OBZ má dielo vady, ak nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve. Za plnenie zodpovedajúce výsledku určenému v Zmluve 3, nemožno považovať vykonanie
rekonštrukcie, ak dôjde ku praskaniu stropného sadrokartónu a priesakom vody cez strop v miestnosti
pre matky s deťmi, prípadne keď dôjde ku prasknutiu vodovodného potrubia, pretekaniu sprchových

kútov, nedoliehaniu osadených dverí. V súlade s § 564 v spojení s § 436 ods. 1 písm. b) OBZ, požadoval
úpadca odstránenie vád opravou listami zo dňa 05.03.2009 respektíve 20.05.2009. Tým, že žalovaný
odmietol opravu vád vykonať, neostávalo úpadcovi nič iné, ako tieto opravy vadného plnenia vykonať
a uhradiť na vlastné náklady, čím mu vznikla porušením povinnosti žalovaného ujma v zmysle § 380
OBZ vo výške 1.254,64 Eur. Žalovaný nepreukázal výskyt prekážok vylučujúcich jeho zodpovednosť za

škodu a podľa žalobcu naplnil všetky podmienky vzniku jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla na
strane úpadcu v súlade s § 373 OBZ, preto bol povinný nahradiť žalobcovi jeho škodu. V spojitosti s
„vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu, zaradil správca konkurznej podstaty všetky vyššie uvedené
pohľadávky voči Žalovanému do súpisu majetku pod číslom súpisovej zložky č. 3 až 5. Predmetný súpis
majetku bol zverejnený dňa 30.07.2012 v Obchodnom vestníku SR č. OV145/2012." Podľa žalobcu bolo

nepochybné, že porušenie povinností na strane žalovaného spôsobilo ujmu, resp. škodu na majetku
úpadcu, z čoho vyplýva úpadcov nárok na náhradu tejto škody a povinnosť žalovaného uvedenú škodu
nahradiť. Podľa žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,
abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudokokresnéhosúdu,ktorýmokresnýsúdrozhodolozamietnutí

návrhu, tak že „Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi sumu vo výške 130.438,48 € na účet Žalobcu
vedený v peňažnom ústave B. P., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX./XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia".Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1

OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom
prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/338/2014-237 zo dňa 12.11.2015
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a tiež
oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP"), odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný

podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočnédokazovanie,znehobolsprávnevyvodenýskutkovýstav,ktorýokresnýsúdrovnakosprávne
právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého výroku

rozsudku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom
vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,

aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade
sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie
dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 130.438,48 Eur s príslušenstvom.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o
ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na
tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú
skutkový stav veci.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa
07.07.2014 (č.l. 200 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa
výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd
dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcom.

Vo vecno-právnej rovine žalobca podal odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, teda,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za skutkové
vady je potrebné považovať také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňadospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým takým
dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j.
porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé,

že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym
právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový
stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Na dotvrdenie správnosti záverov okresného súdu, s ktorými sa krajský súd po vykonaní odvolacieho
prieskumu stotožnil cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP, považuje krajský súd za podstatné vyjadriť sa i
k niektorým odvolacím námietkam žalobcu. Žalobca v odvolaní primárne namietal závery okresného
súdu a v odvolaní zotrval na argumentácii, že konanie žalovaného naplnilo všetky zákonné predpoklady
vzniku jeho priamej zodpovednosti za škodu podľa § 373 v spojení s § 380 OSP, a preto bol povinný

žalobcovi nahradiť škodu, ktorá mu vznikla porušením povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu.
V odvolaní žalobca zotrval na argumentácii, ako pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na túto
argumentáciu žalobcu v odvolaní vo väzbe na argumentáciu pred súdom prvého stupňa a vzhľadom na
odôvodnenie napadnutého rozsudku krajský súd konštatuje, že nebol vytvorený dostatočný priestor na
odklon od logických záverov súdu prvého stupňa. Je potrebné v tomto smere poukázať na rozhodujúce

skutočnosti, ktorými dôvodil súd prvého stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania,
a to, že vzhľadom na štádium zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, kedy nedošlo k zániku
zmlúv o dielo č. 1 a 2 a žalovaný prestal dielo vykonávať, primárne prichádzala do úvahy aplikácia
§ 550 OBZ, v zmysle ktorého objednávateľ po zistení, že žalovaný vykonáva dielo v rozpore so
svojimi povinnosťami, bol oprávnený dožadovať sa toho, aby žalovaný odstránil vady vzniknuté vadným

vykonaním diela a dielo vykonával riadnym spôsobom. Pokiaľ tak neurobil žalovaný ani v primeranej
lehote mu na to poskytnutej a jeho postup viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, tak
mal objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy o dielo, čo však úpadca ani žalobca neučinili. Vzhľadom
na uvedené naďalej trvala povinnosť žalovaného, v zmysle zmlúv o dielo č. 1 a 2 vykonať. Žalobca tak
nebol podľa okresného súdu oprávnený zhotoviť dielo sám na vlastné náklady a domáhať sa následne

ich náhrady od žalovaného, či to už titulom nároku na náhradu škody, alebo primárne z iného právneho
dôvodu, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil. Nezostalo prehliadnutým, že predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb 119/2009 bolo vrátenie platieb za plnenia na
základe zmlúv o dielo č. 1 a 2, ktoré úpadca žalovanému uhradil. Žalovaný však zodpovedajúce plnenia
nezrealizoval. Je nepochybné, že zo strany žalovaného, ktorý prestal vykonávať dielo, na základe

zmlúv o dielo č. 1 a 2 došlo k porušeniu povinnosti z existujúcich záväzkovo-právnych vzťahov s
úpadcom, avšak za škodu nemožno bez ďalšieho považovať sumu nákladov, ktoré vynaložil žalobca
na zhotovenie diela, ktoré bol inak povinný zhotoviť na základe uzatvorených zmlúv o dielo č. 1 a 2
žalovaný. Za tohto stavu krajský súd konštatuje, že táto argumentácia žalobcu v odvolaní bola potom
vyhodnotená, ako argumentácia bez právnej relevancie ohľadom dôvodnosti uplatneného nároku a

nemožno konštatovať, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, pričom krajský súd zvýrazňuje, že ...
„Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech
v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k
neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa
pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na
sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012).

Žalobca v rámci podaného odvolania poukázal na to, že došlo k uzatvoreniu ďalej zmluvy o dielo formou
ústnej zmluvy, na základe ktorej došlo k vadnému plneniu, pričom v rovine práve Zmluvy č. 3 zdôraznil,
že vyzval žalovaného na odstránenie predmetných vád. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu v odvolaní
v rovine Zmluvy o dielo č. 3, nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého

stupňa, v zmysle ktorých okresný súd konštatoval, že závery, ktoré sa viazali na nárok na náhradu
škody, uplatnený žalobcom, vo vzťahu k záväzkovo-právnemu vzťahu, založenému medzi úpadcom a
žalovaným Zmluvou č. 3, sa vzťahovala i argumentácia, vyplývajúca k časti škody, vzťahujúcej sa k
záväzkovo-právnemu vzťahu založenému medzi úpadcom a žalovaným zmluvou č. 1 a 2. Je namiestepodľa krajského súdu poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v zmysle
ktorého nebola spochybnená existencia Zmluvy o dielo č. 3, preto ak žalobca v odvolaní poukazoval
na to, že „Žalovaný s tým, že predmetná zmluva o dielo, t.j. Zmluva 3 neexistuje. Napriek tvrdeniu

žalovaného o neexistencii uvedenej zmluvy, žalovaný vystavil úpadcovi faktúry za vykonané práce
na rekonštrukcii NsP Trstená č.: 2070033, 2070043 a 2070051", tak uvedená argumentácia žalobcu
v odvolaní v tejto časti nemohla byť vyhodnotená ako relevantná. Krajský súd práve vo väzbe na
prijaté závery po vykonaní odvolacieho prieskumu zdôrazňuje, že rozsah vykonaného dokazovania
pred okresným súdom bol dostatočný, tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal

prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd aplikoval § 132 OSP,
keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri takomto
hodnotenídôkazovzásadnesúdniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd, podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy,
ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a

práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo
účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97,uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.3Cdo204/2009zodňa14.09.2011).Pre
spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil
okresný súd v súlade s § 132 OSP a následne vyvodil aj správne skutkové závery.

V rovine odvolania žalobcu považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že okresný súd rozhodujúce
skutočnosti v dostatočnom rámci vyhodnotil, uviedol v napadnutom rozsudku, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako
dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade

rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie
rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej
normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je
potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju
v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené, podľa zistení odvolacieho súdu, v dostatočnej

miere z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplývalo. V tomto smere bolo dostatočné nielen
samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia v ďalšom vyplynulo,
akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa
premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom
krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03,

podľa ktorého ustanovenie § 157 ods. 2 OSP je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu
musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd
vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal.

Za podstatné krajský súd považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na
spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí

ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)".

Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd teda konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd
poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver,
ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby rozsudok okresnéhosúdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu,
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Len pre úplnosť krajský súd pripomína, že „Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje

súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012)."

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,

že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keďže nebolo preukázané, že by v konaní pred

okresným súdom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale ani k nesprávnym skutkovým
zisteniam, podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý návrh na náhradu trov

konania neuskutočnil a ani ich nevyčíslil k momentu verejného vyhlásenia rozsudku, ani v lehote do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia krajským súdom, ku ktorému vyhláseniu došlo dňa
19.11.2015, preto za aplikácie § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP
žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák. č. 233/1995 Z.z.).