Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204328
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204328.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX,
zastúpený spoločnosťou U. s.r.o., V. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: H. W., narodená
XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., vedenej u súdneho exekútora X.. Y. S., Exekútorský úrad, G.
XX, XXX XX O., o vymoženie 553,73 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava zo dňa 9.10.2014, č. k. 10Er/402/2014-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 09.10.2014, č. k.
10Er/402/2014-15 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený podal dňa 08.03.2014 návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave,
č.k.SRXXXXX/XXzodňa17.6.2013.Súdnyexekútordňa07.05.2014požiadalsúdoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d) a § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), §44 ods.1., § 45 ods.1,2 zákona č.244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd prvého stupňa
uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Okrem iného aj zaoberať sa

tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd preskúmal úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 20.7.2011 a

dospelkzáveru,žesajednáospotrebiteľskúzmluvupodľa§52anasl.Občianskehozákonníka.Akosúd
prvého stupňa uviedol, rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným
a povinnou z rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 20.7.2011 súčasne so zmluvou o
úvere č. XXXXXXXXX. Exekučný súd teda preskúmal rozhodcovskú zmluvu, najmä to, či nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa Čl. II bod 1.
rozhodcovskej zmluvy: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa

20.07.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b)pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu. Exekučný súd takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a
to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby. Táto možnosť voľby medzi rozhodcovským a štátnym
súdomjevšakleniluzórna,avkonečnomdôsledkunútispotrebiteľapodrobiťsaarbitráži.Rozhodcovskú
zmluvu exekučný súd nepovažoval za individuálne dojednanú. Na individuálne dojednanie je však

potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.
Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku
podrobiť. Podľa uzavretej rozhodcovskej zmluvy mal byť spor riešený pred rozhodcovským súdom, ktorý
vopred určil oprávnený. Povinná sa k tejto skutočnosti nemala možnosť vyjadriť. Dôkazné bremeno
preukázania toho, že spotrebiteľ si vyjednal rozhodcovské konanie, je na strane oprávneného. Teda
nie spotrebiteľ mal dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovského konania, ale

naopak, dodávateľa zaťažuje bremeno preukázať jeho individuálne vyjednanie. Dodávateľ však toto
bremeno neuniesol, a preto exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, preto súd žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Y. Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľavyjadreniaoprávnenéhoexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol,
že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd

v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa
oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho

prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania
súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa

obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda
nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v
odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva

účastníkanaprejednanieveci.Ďalejoprávnenýuviedol,žedošlokneúplnémuzisteniuskutkovéhostavu
veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou
uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami,
pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za
to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53
ods. 1 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktorévyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných

ustanovení.

Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je

nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis, a to § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ďalej že neodôvodnil, prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú a nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v

ktorej je exekučný titul súladný so zákonom.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 20.07.2011 zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,00 eur, ktorú sumu

sa povinná zaviazala vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 346,00 eur v 12 mesačných splátkach po 58,00
eur, t.j. celkovú sumu 696,00 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 17.6.2013, č. SR XXXXX/XX.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť

exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva

z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom
zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné
konanie zastaví.Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie

je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než
vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval
exekučný titul podľa § 45 ZoRK, tak ho posudzoval podľa správneho predpisu.

Čosatýkadruhejodvolacejnámietkyoprávneného,odvolacísúdsastotožňujesprávnymnázoromsúdu
prvého stupňa, že zmluva o úvere č.. zo dňa 20.07.2011 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) s poukazom na ustanovenia citované
v uznesení súdu prvého stupňa.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku a to
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe
alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len
vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov

v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa
použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 129/2010 Z.z. účinný od 2.4.2010, a iba
ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v
širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková
právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v

praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje
Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej

zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo
neprijatie návrhu.

ZvýpisuzobchodnéhoregistravedenéhoOkresnýmsúdomBratislavaIodvolacísúdzistil,žeoprávnený
je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur.
Uvedené znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať

spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 a §
2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné
prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru a povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

V zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon povolania, čo však
bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 2 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. hovorí, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí

tejto zmluvy za účelom povolania, tak tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinná
vykonávaaakýkonkrétnysúvisstakýmtopovolanímuzavretiezmluvymá,pretonemožnotakútozmluvu
vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z..

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď
ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „zmluva o úvere“, pretože
podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluvaspĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z., preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy zo dňa
20.07.2011. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 20.07.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej túto uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv

z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. II Rozhodcovskej
zmluvy ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej nemala žiadnu

účasť. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných
podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým
oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený

poskytol povinnej úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné
vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinná osobitne vymienila
jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla nijako
ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje
rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa,

ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovskýrozsudokstávanespôsobilýmexekučnýmtitulom.Takýtorozhodcovskýrozsudoknemôže
byťpodkladomnavykonanieexekúcie,pretosúdprvéhostupňapostupovalsprávne,akzamietolžiadosť

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom

na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
uznesenie ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.