Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/286/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212006
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715212006.3

Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom
v Bratislave, Metodova 8, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom v
Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti odporkyni P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. O., P. XXX/
X, občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, zastúpený JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 682,89 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r
i z n á v a .

Navrhovateľovi súd v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške
33,80 Eur po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného
systému, ktorým je Slovenská pošta, a. s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

Odporkyni súd v r a c i a krátený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške
33,80 Eur po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného
systému, ktorým je Slovenská pošta, a. s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.11.2013, doručeným Okresnému súdu Levice dňa 20.11.2013,
domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 682,89 Eur
spolu s príslušenstvom z titulu nezaplatených peňažných plnení, fakturovaných odporkyni na základe
uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako aj náhrady škody, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť porušením zmluvných povinností zo strany odporkyne. Navrhovateľ si tiež uplatnil náhradu trov
súdneho konania.

Dňa 17.09.2014 bolo Okresnému súdu Levice doručené podanie zo dňa 11.09.2014, ktorým subjekt
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
námestie 7, súdu oznámil, že v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Okresný súd Levice postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Zvolen, pričom spisový
materiál bol tunajšiemu súdu doručený dňa 20.08.2015.

Tunajší súd dňa 07.09.2015 vydal v prejednávanej veci platobný rozkaz č.k. 10C/286/2015-78, proti
ktorému odporkyňa podala v zákonnej lehote odpor zo dňa 11.09.2015.

Dňa 23.12.2015 navrhovateľ doručil súdu podanie zo dňa 16.12.2015, v ktorom uviedol, že berie žalobný
návrh v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť s poukazom na skutočnosti uvedené odporkyňou,
že predmetné zmluvy nikdy nepodpísala a nebývala na adrese uvedenej v zmluve.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť
skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez
skúmania postoja odporkyne k späťvzatiu návrhu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov
by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prejednávanej veci súd skúmal dôvodnosť podaného návrhu a zistil, že k zastaveniu konania došlo
na podnet navrhovateľa. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27.10.1992, v zmysle záverov ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť
a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil
zastavenie konania. Súd ustálil, že zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, o trovách konania
preto súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., t.j. odporkyňa by mala právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd výlučne na návrh (§ 151 ods.
1 O.s.p.) a odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, súd náhradu trov konania odporkyni voči
navrhovateľovi nepriznal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prejednávanej veci sa návrhom na začatie konania navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia
dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy. V priebehu konania (ešte za účinnosti právnej
úpravy účinnej do 31.12.2014) doručil vedľajší účastník súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj
vstup do konania na strane odporkyne. Jediným úkonom vedľajšieho účastníka v predmetnom súdnom

konaní je jeho samotný vstup do konania, v ktorom žiadal o doručenie návrhu na začatie konania a príloh
k nemu. Zároveň si vedľajší účastník priamo v tomto podaní uplatnil priznanie náhrady trov konania.

Ustanovenie § 93 O.s.p. rozlišuje dve skupiny subjektov vedľajšieho účastníctva. Právnické osoby,
ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, vrátane občianskych združení
založených na ochranu práv spotrebiteľa, tvoria osobitnú skupinu subjektov vedľajšieho účastníctva,
u ktorých sa na rozdiel od „všeobecných“ vedľajších účastníkov neskúma hmotnoprávny záujem na
výsledku konania, pretože sú legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným
zákonným ustanovením (pre ich účinný vstup do konania po 31.12.2014 platí ešte podmienka
preukázania súhlasu účastníka, popri ktorom sa zúčastňujú na konaní). Keďže právny poriadok priznáva
vedľajšiemu účastníkovi zásadne rovnaké (procesné) práva ako hlavnému účastníkovi konania, ako aj s
ohľadom na ústavne zaručené právo každého na právnu pomoc, je nepochybné, že aj vedľajší účastník
sa môže v súdnom konaní nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, vrátane advokáta.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných
úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Pod
pojem trovy konania je vždy možné subsumovať aj trovy právneho zastúpenia, t.j. výdavky účastníka
konania vynaložené v rámci konania a v príčinnej súvislosti s konaním na právnu pomoc poskytnutú
advokátom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však musí mať súd na zreteli na prvom mieste
splnenie kritéria účelnosti ich vynaloženia. Účastníkovi konania možno priznať len náhradu tých trov
konania, ktoré boli vynaložené účelne. Účelnosť súd posudzuje najmä z hľadiska efektívnosti vykonania
konkrétneho úkonu právnej služby, t.j. či vykonanie konkrétneho úkonu bolo potrebné na účinné
uplatnenie oprávnení, resp. povinností účastníka. Účelnosť je tiež potrebné posudzovať aj z hľadiska
subjektu, ktorému bola právna pomoc poskytnutá, t.j. či účastník odbornú právnu pomoc advokáta
skutočne potrebuje, resp. potreboval vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov
vykonaných v rámci konania.

Nárok advokáta na odmenu za úkony právnej služby vymenované vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z.
nie je možné stotožniť s právom (úspešného) účastníka konania na náhradu trov konania v tom zmysle,
že (úspešný) účastník konania má vždy a za každých okolností právo na náhradu trov za všetky úkony
advokáta, ktoré je možné podradiť pod niektorý úkon uvedený v ust. § 13a vyhlášky. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania totiž súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. posudzuje účelnosť jednotlivých úkonov
advokáta v konaní, pričom môže dôjsť k záveru, že napriek tomu, že daný úkon v zmysle vyhlášky
advokát skutočne vykonal, súd takýto úkon nebude považovať za účelný pre uplatňovanie a bránenie
práva účastníka a následne účastníkovi neprizná náhradu trov za tento úkon. Inak povedané, Občiansky
súdny poriadok ponecháva otázky trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, úvahe súdov a tie v
jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Neplatí totiž, že
trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie
práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale ani pomocou
iných interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny názor
vynímajúci trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému
uplatňovaniu alebo bráneniu práva, alebo neboli. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania so
zastupovaním spojených sú dve rôzne veci; obe spolu síce súvisia, nie však neoddeliteľne. Právo
na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sa odvíja
od iných predpokladov než samotná možnosť nechať sa v konaní zastupovať. Rovnako, ako nie je
porušením práva na právnu pomoc, keď súd neprizná náhradu trov spojených so zastúpením advokátom
účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, nie je jeho porušením ani to, keď súd náhradu týchto trov
neprizná úspešnému účastníkovi, ak dospeje k záveru, že sú naplnené zákonné kritériá, za ktorých
súd náhradu trov priznať nemôže, napr. práve preto, že ide o trovy, ktoré neboli potrebné k účelnému
uplatňovaniu alebo bráneniu práva (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 988/2012
zo dňa 25.07.2012). Samotnou výškou nákladov spojených so zastupovaním advokátom je možné sa
zaoberať až po tom, ako súd dospeje k záveru, že ide o trovy účelne vynaložené. Tam, kde náklady
spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu
alebo bráneniu práva, nemôže súd ich náhradu vôbec priznať a nemá teda ani zmysel o ich prípadnej
výške uvažovať.

Súd sa teda najprv zameral na skúmanie toho, či trovy vedľajšieho účastníka, ktoré vynaložil na svoje
zastúpenie advokátom, boli trovami účelne vynaloženými v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

V prejednávanej veci vedľajší účastník vykonal jediný procesný úkon spočívajúci v oznámení, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Zaslanie takéhoto oznámenia je rutinnou záležitosťou, ktorá je
zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná
pomoc zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je potom
odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na
právne závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa
19.03.2014, kedy Najvyšší súd SR zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podané na
podnet vedľajšieho účastníka (občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľa)
proti rozhodnutiam súdov, ktorými nepriznali vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Závery
Najvyššieho súdu SR možno aplikovať aj v prejednávanej veci, nakoľko sa jedná o skutkovo a právne
podobnú situáciu. S prihliadnutím na princíp právnej istoty je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ súd uzavrie,
že na odchýlny postup nie sú relevantné dôvody, je rešpektovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
súdmi nižšieho stupňa nevyhnutné pre zachovanie princípu právnej istoty, keď jednou zo zákonných úloh
Najvyššieho súdu SR je dbať o jednotný výklad a aplikáciu právnych predpisov aj vlastnou rozhodovacou
činnosťou (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Obsahom princípu právnej istoty je princíp
predvídateľnosti práva, ktorý sa nevzťahuje len na predvídateľnosť účinku právnych noriem, ale aj na
predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a výsledku súdneho konania. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre
(napr. nález sp. zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17.05.2007) konštatuje, že za diskriminačný možno považovať
taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno
objektívne a rozumne odôvodniť. Taktiež pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá
už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal
so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty a môže tým porušiť aj
právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu (napr. nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa
03.11.2006).

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že vedľajší účastník sa mohol dať
zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti v prejednávanej
veci, nemožno považovať za trovy účelné pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Z tohto dôvodu súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pričom ho ani nevyzýval na ich vyčíslenie
v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p., nakoľko takýto postup by bol zbytočný a nehospodárny, keďže súd
uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno priznať žiadnu náhradu trov právneho zastúpenia z
dôvodu neúčelnosti ich vynaloženia.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie
odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené
do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo
preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o
vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

Nakoľko bol návrh na začatie konania vzatý späť pred prvým pojednávaním, súd má zo zákona povinnosť
vrátiť navrhovateľovi krátený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33,80 Eur, ktorý bude vrátený
navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému
E-kolok.

Podľa § 11 ods. 9 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na
začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred
začatím pojednávania vo veci samej.

V prejednávanej veci bol návrh na začatie konania vzatý späť pred začatím pojednávania vo veci
samej, súd má teda zo zákona povinnosť vrátiť odporkyni krátený súdny poplatok za podaný odpor proti
platobnému rozkazu vo výške 33,80 Eur, ktorý bude odporkyni vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-kolok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.