Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/310/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113206095
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113206095.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 proti odporcovi: M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. L. XX/XX, W. D. S., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Dušan Divko,
advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36860654, v konaní o zaplatenie
1.595,61 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z am i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 101,50 Eur a trov právneho
zastúpenia 351,16 Eur do rúk právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súde dňa 8.3.2013 požiadal súd, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu
sumu 1.595,61 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 11.11.2011 do zaplatenia. Zaplatenia
peňažnej sumy sa domáhal titulom nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú F. U., ktoré náklady
navrhovateľ uhradil zmluvným zdravotníckym zariadeniam. F. U., ktorý bol zdravotne poisteným u
navrhovateľa, musel byť hospitalizovaný a lekársky ošetrený v zdravotníckych zariadeniach z dôvodu,
že utrpel zranenia dňa 31.7.2008, keď ho odporca fyzicky napadol. Zavinenie odporcu vyplýva z
trestného rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.9.2012, č.k. 4T/65/2010, právoplatného dňa
21.9.2012. Navrhovateľ má podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti právo uplatniť proti odporcovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
pretože k poškodeniu zdravia poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním odporcu. Navrhovateľ
v liste zo dňa 20.10.2011 vyzval odporcu k úhrade sumy 1.595,61 Eur a trov konania 2,33 Eur v lehote 15
dní od doručenia výzvy, ktorú odporca prevzal dňa 26.10.2011 a keďže odporca peňažný dlh neuhradil
v stanovenej lehote, od 11.11.2011 je v omeškaní. Odporca ani na opakovanú výzvu navrhovateľa
regresný nárok neuhradil, preto sa navrhovateľ obrátil na súd.

Súd vo veci vydal dňa 7.5.2013 platobný rozkaz č.k. 14Ro/86/2013-12, ktorým návrhu vyhovel.

Platobný rozkaz napadol odporca v zákonnej lehote odporom, v ktorom namietal premlčanie
uplatneného práva. Jednotlivé náklady boli uhradené od 8.9.2008 do 6.7.2009. Keďže navrhovateľovi
vzniklo právo domáhať sa náhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť dňom zaplatenia úhrady
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, od tohto dňa mohol navrhovateľ po prvý raz uplatniť svoje právo
na súde proti tretej osobe. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 343/2009
zo dňa 30.6.2010. Zákon č. 577/2004 Z.z. premlčanie neupravuje, preto sa má použiť ustanovenie §
101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za použitia analógie legis podľa § 853 ods.

1 Občianskeho zákonníka je nárok zdravotnej poisťovne svojou povahou a charakterom obdobný ako
nárok na náhradu škody, pretože poisťovňa uhradila náklady za liečenie poistenca v príčinnej súvislosti
s tým, že mu bolo spôsobené poškodenie zdravia zavineným protiprávnym konaním tretej osoby a preto
ak nárok nebol uplatnený v 2ročnej premlčacej dobe a je vznesená námietka premlčania, v zmysle §
106 Občianskeho zákonníka má byť takýto nárok zamietnutý /rozsudok Krajského súdu v Košiciach
5Co 44/2012/. V tomto prípade navrhovateľ podal návrh na súd aj po uplynutí trojročnej objektívnej
premlčacej doby. Preto žiadal odporca návrh zamietnuť.

Vec bola prejednaná a rozhodnutá podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý s tým
súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zamestnankyne navrhovateľa, prednesom právneho
zástupcu odporcu, oboznámením hlásenia o úraze zo dňa 31.7.2008, priebehu poistiek poistenca,
vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, výziev na úhradu vynaložených nákladov zo
dňa 20.10.2011, 2.10.2012, fotokópií doručeniek od odporcu, pokusu o zmier zo dňa 21.1.2013, odporu
odporcu, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/107/2010-103 zo dňa 30.05.2013, obsah spisu
Okresného súdu Trenčín 4T/65/2010, najmä rozsudku č.k. 4T/65/2010-121 zo dňa 20.09.2012, správy
OR PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.06.2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín 4T/65/2010 súd zistil, že rozsudkom č.k. 4T/65/2010-121 zo
dňa 20.09.2012, právoplatným dňa 21.9.2012 bol odporca uznaný vinným z pokusu zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 31.7.2008 v
čase medzi 15.15 hod. a 15.30 hod. v W. D. S., v dome Y. L. XX/XX po tom, ako najskôr verbálne napadol
poškodeného F. U. s tým, že mu vytýkal, že zbil syna obvineného, zaútočil na neho fyzicky, takým
spôsobom, že prázdnym skleneným zaváraninovým pohárom o objeme 0,25 l, ktorý držal v rukách,
udrel do oblasti hlavy poškodeného strednou až vyššou intenzitou, čím spôsobil F. U. reznú ranu na
krku vpravo, čiastočné rozrezanie svalu na krku vľavo, prerezanie nervu na krku vpravo, dve rezné rany
pred pravou ušnicou, reznú ranu na šiji, kde jedna z týchto rán čiastočne narezala sval a prerezala nerv,
ktorý inervuje ušnicu, pričom došlo i k poškodeniu periférneho senzitívneho nervu, v dôsledku ktorých
zranení bol poškodený F. U. hospitalizovaný v nemocnici v dobe od 31.07.2008 do 04.08.2008, kedy bol
obmedzený v kontakte so spoločenským prostredím, následne po prepustení do domáceho liečenia, bol
4 týždne obmedzený vo fyzickej aktivite, kde je nutnosť pohybu šijou pre bolesti v oblasti rany pri pohybe
krkom. Odporcovi bol uložený trest odňatia slobody 18 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený
so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.9.2012 vyplýva, že
odporca učinil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného obžalobe, a súd toto vyhlásenie
obžalovaného prijal. V trestnom spise sa nenachádza uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu
uhradených nákladov za poskytnutá zdravotnú starostlivosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín spis.
zn. 4T 65/2010 zo dňa 7.2.2013 bolo rozhodnuté, že odporca je účastný amnestie prezidenta SR zo
dňa 2.1.2013.

Poškodenie zdravia F. U. zo dňa 31.7.2008 bolo ošetrujúcim lekárom nahlásené navrhovateľovi, jeho
krajskej pobočke v Trenčíne dňa 5.8.2008.

Z priebehu poistiek poistenca vyplýva, že v čase ublíženia na zdraví bol F. U. poistencom navrhovateľa.

Z nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré vyčíslil navrhovateľ súd zistil, že navrhovateľ
uhradil zdravotníckym zariadeniam v súvislosti s liečbou poškodení zdravia, ktoré utrpel poistenec F. U.
dňa 31.7.2008 spolu s nákladmi konania 2,33 eur celkovo sumu 1.597,94 eur. Ide o tieto úhrady: dňa
8.9.2008 v sume 44,74 eur, dňa 11.9.2008 v sumách 9,70 eur, 326,17 eur, 112,86 eur, dňa 3.10.2008 v
sume 7,16 eur, dňa 9.10.2008 v sumách 4,93 eur, 573,86 eur, dňa 13.10.2008 v sume 15,15 eur, dňa
16.10.2008 v sume 3,80 eur, dňa 11.11.2008 v sumách 21,50 eur, 41,84 eur, dňa 8.12.20008 v sume
3,58 eur, dňa 12.12.2008 v sume 50,19 eur, dňa 5.1.2009 v sume 3,58 eur, dňa 11.2.2009 v sume 354,85
eur, dňa 9.3.2009 v sume 5,02 eur, dňa 9.4.2009 v sume 5,02 eur, dňa 12.5.2009 v sume 3,59 eur, dňa
6.7.2009 v sume 3,59 eur.

V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn. 27C/107/2010 sa F. U. domáha proti
odporcovi náhrady škody na zdraví v súvislosti s ublížením na zdraví zo dňa 31.7.2008.

OR PZ Nové Mesto nad Váhom v správe zo dňa 10.06.2010 navrhovateľovi na jeho dopyt oznámilo, že
dňa 30.04.2010 bol na Okresnú prokuratúru v Trenčíne podaný návrh na podanie obžaloby na odporcu,
ktorý je stíhaný za pokus zločinu ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenému F. U.
dňa 31.7.2008 v W. D. S..

Navrhovateľ vyzval odporcu na náhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 1.597,94
Eur /z toho náklady konania predstavujú 2,33 Eur/ v lehote 15 dní od doručenia výzvy pod následkom
podania návrhu na súd, pričom z doručenky vyplýva, že odporca výzvu prevzal dňa 26.10.2011. Ďalšiu
výzvu navrhovateľa na úhradu uvedeného dlhu prevzal odporca dňa 5.10.2012. Navrhovateľ adresoval
odporcovi aj pokus o zmier zo dňa 21.1.2013.

Poverená zamestnankyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na návrhu. Uviedla, že námietka
premlčania odporcu nebola vznesená dôvodne. Podľa názoru navrhovateľa premlčacia doba v danom
prípade podľa § 101 Občianskeho zákonníka je 3ročná a začína plynúť až od okamihu, keď sa
navrhovateľ dozvedel, kto zodpovedá za škodu na zdraví poistenca, ohľadne ktorého liečebné náklady
uhradil navrhovateľ zdravotníckym zariadeniam. V tomto prípade sa navrhovateľ o tejto skutočnosti
dozvedel až 14.6.2010, keď mu bola doručená správa zo strany Okresného riaditeľstva policajného
zboru Nové Mesto nad Váhom. Svoje právo teda navrhovateľ na súde uplatnil pred uplynutím 3ročnej
premlčacej doby. Navrhovateľ sa snažil kontaktovať poistenca Romana Luchavu, ktorý bol spočiatku
zrejme na liečení a až následne, keď už navrhovateľ disponoval uvedenou správou OR PZ Nové Mesto
nad Váhom poistenec navrhovateľovi telefonicky oznámil, že podozrivý zo spáchania trestného činu je
odporca. Ďalej uviedla, že navrhovateľ v iných obdobných prípadoch podal na súd návrh na náhradu
liečebných nákladov, ktoré uhradil navrhovateľ v súvislosti s zdravotnou starostlivosťou poskytnutou
poistencovi, a to predtým ako bol trestným rozsudkom podozrivý uznaný právoplatne vinným z trestného
činu, v dôsledku ktorého bolo poistencovi ublížené na zdraví, no tieto konania pred súdom skončili aj
tak, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby a navrhovateľovi vznikli trovy právneho zastúpenia
spojené s uplatňovaním svojho nároku. Okrem toho v tomto prípade odporca v trestnom konaní tvrdil,
že z jeho strany išlo o nutnú obranu pri konflikte s Romanom Luchavom a preto navrhovateľ radšej
vyčkal na právoplatné skončenie trestného konania. Pokiaľ odporca v odpore uvádzal, že premlčacia
doba začína plynúť od momentu, kedy navrhovateľ uhradil náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť
a odvolával sa na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 343/2009 zo dňa 30.6.2010, poverená
zamestnankyňa navrhovateľa poukázala na to, že predmetný judikát Najvyššieho súdu SR nerieši
počiatok plynutia premlčacej doby ohľadne nároku navrhovateľa na náhradu uhradených nákladov
na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ale rieši situáciu keď v období júl 2005 a august 2005
v zákone nebolo upravené právo zdravotnej poisťovne uplatniť proti tretej osobe regresný nárok
titulom uhradených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre prípad, že k poškodeniu zdravia
poistenca došlo protiprávnym konaním tejto tretej osoby. Ďalej uviedla, že navrhovateľ pristupoval
zodpovedne k uplatňovaniu svojej pohľadávky voči odporcovi. Navrhovateľ totiž zisťoval, ktorá zložka
polície predmetný trestný skutok prejednáva, zisťoval, kto je za jeho spáchanie zodpovedný a po
oznámení zo strany OR PZ Nové Mesto nad Váhom sa už navrhovateľ nemohol pripojiť do trestného
konania ako poškodená strana, keďže bola podaná obžaloba na súd.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť, pretože odporca namietol premlčanie
a navrhovateľ svoje právo uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 2Cdo/343/2009 rieši zásadnú otázku použiteľnú aj pre tento skutkový prípad. Najvyššieho
súdu SR v judikáte jasne skonštatoval, že nárok zdravotnej poisťovne domáhať sa proti tretej osobe,
ktorá zavineným protiprávnym konaním ublížila na zdraví poistencovi navrhovateľa, vzniká dňom,
kedy zdravotná poisťovňa, t.j. navrhovateľ uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Poukázal na to, že sociálne poisťovne aj zdravotné poisťovne si
tieto nároky uplatňujú už v trestnom konaní v rámci adhézneho konania, v ktorom vystupujú ako
poškodená strana za tým účelom, aby sa predišlo premlčaniu ich nárokov. Za situácie keď posledná
úhrada liečebných nákladov bola zo strany navrhovateľa vykonaná dňa 6.7.2009, a navrhovateľ podal
na súd návrh 8.3.2013 je zrejmé, že tento nárok navrhovateľ uplatnil po uplynutí trojročnej objektívnej
premlčacej doby. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ pri vymáhaní svojho nároku nepostupoval
s riadnou starostlivosťou a neuplatnil svoje práva včas v premlčacej dobe. F. U. ako poistenec
navrhovateľa vedel, kto mu spôsobil škodu na zdraví, vedel na ktorom OR PZ sa skutok prejednáva a
od neho navrhovateľ mohol získať tieto informácie a uplatniť si svoj nárok v rámci trestného konania.
Predmetnú trestnú vec prejednávalo OR PZ v Trenčíne. Záverom právny zástupca odporcu poukázal na

ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z., v zmysle ktorého je navrhovateľ oprávnený
uplatniť si nárok na náhradu za zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k poškodeniu zdravia
poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, pričom toto ustanovenie je kogentné
ustanovenie, nevyžaduje, aby bola vina tretej osoby konštatovaná v trestnom konaní, ale stačí ak je
konštatovaná protiprávnosť a zavinenie tretej osoby s tým, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, kto jeho
poistencovi ublížil na zdraví.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči
poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne
v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky
alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným
protiprávnym konaním,

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že odporca zavineným protiprávnym
konaním spôsobil poistencovi navrhovateľa Romanovi Luchavovi poškodenie zdravia, a náklady v
celkovej výške 1.595,61 Eur spojené s liečením poranení poistenca zaplatil navrhovateľ zdravotníckym
zariadeniam, pretože poškodený je poistencom navrhovateľa. Právoplatným trestným rozsudkom bola
vyslovená vina odporcu za toto protiprávne konanie dosahujúce intenzitu trestného činu. Podľa § 135
ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozsudkom trestného súdu, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z
trestného činu. Pretože sa odporca dopustil zavineného protiprávneho konania, v dôsledku ktorého bolo
poškodené zdravie poistenca, vznikol podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. navrhovateľovi
proti odporcovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú súd musel preskúmať, pretože
dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v
prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej
dobe. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 577/2004 Z.z., na základe ktorého uplatnil navrhovateľ svoj nárok
proti odporcovi nemá osobitnú úpravu premlčania ohľadom tohto nároku, námietka premlčania bola
posúdená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Pre vyhodnotenie
námietky premlčania je podľa názoru súdu rozhodujúce ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na premlčanie uplatneného práva nie
je možné použiť ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, ako na to poukazoval právny zástupca
odporcu, pretože tieto ustanovenia upravujú premlčanie práva na náhradu škody, ktoré právo je obsahom
záväzku zo zodpovednosti za škodu vzniknutého podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
škodcom a poškodeným. Pravidlá ohľadom počiatku plynutia premlčacej doby, jej dĺžky, závislej aj od
formy zavinenia protiprávneho konania škodcu, ktoré sú stanovené v § 106 Občianskeho zákonníka
možno podľa názoru súdu aplikovať len na právo na náhradu škody vyplývajúce zo zodpovednostného
vzťahu škodcu a poškodeného. Právo zdravotnej poisťovne na náhradu uhradených nákladov proti tretej
osobe má inú povahu a charakter než právo na náhradu škody. Navrhovateľ ako zdravotná poisťovňa sa
voči odporcovi, ktorý zavineným protiprávnym konaním poškodil zdravie poistencovi domáha náhrady
nákladov na liečbu poistenca, ktoré musel uhradiť navrhovateľ, pričom toto regresné právo navrhovateľa
je zakotvené v ustanovení § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z.. Najvyšší súd SR v uznesení

spis. zn. 2Cdo 343/2009 zo dňa 30.6.2010 na strane 7 v treťom odseku odôvodnenia jednoznačne
konštatoval, že toto právo postihu, ktoré patrí zdravotnej poisťovni nie je právom na náhradu škody podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka, ale ide o hmotnoprávny nárok, majúci základ v osobitnom zákone. Pre
počiatok plynutia a dĺžku premlčacej doby ohľadom uplatneného práva je preto nutné použiť ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby je v citovanom ustanovení vymedzený
slovom, keď sa právo "mohlo" vykonať po prvý raz. Tento okamih je teda daný objektívne, nezávisle od
subjektívnej okolnosti, teda či osoba oprávnená z tohto práva vedela alebo nevedela o svojom práve /
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 44/97 zo dňa 15.5.1997/. Rozhodujúca je objektívna
možnosť uplatniť si svoje právo po prvý raz na súde. Vznik práva navrhovateľa ako zdravotnej poisťovne
domáhať sa náhrady vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť nastáva dňom zaplatenia úhrady
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento záver vyplýva aj z unesenia Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 2Cdo 343/2009 zo dňa 30.6.2010 /5. strana, 4. odsek odôvodnenia/. Súd poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/180/2011-311, z ktorého vyplýva, že otázku počiatku plynutia
všeobecnej premlčacej doby je treba posúdiť s prihliadnutím k vzniku nároku zdravotnej poisťovne na
náhradu liečebných nákladov, ktorý nárok vzniká ku dňu, kedy došlo zo strany zdravotnej poisťovne
k uhradeniu jednotlivých faktúr vystavených zdravotníckymi zariadeniami za liečebnú starostlivosť.
Od zaplatenia nákladov na zdravotnú starostlivosť s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva proti tretej osobe zodpovedajúcej za
poškodenie zdravia poistenca. Od uvedeného okamihu totiž mal navrhovateľ reálnu možnosť uplatniť
si na súde proti zodpovednej osobe právo na náhradu uhradených nákladov na liečebnú starostlivosť.
Navrhovateľovi bolo zo strany ošetrujúceho lekára dňa 5.8.2008 podané hlásenie o úraze poistenca
pre účely vymáhania nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Totožnosť zodpovednej osoby
mohol navrhovateľ zistiť dopytom na svojho poistenca, ktorý poznal útočníka a vedel, ktoré Okresné
riaditeľstvo PZ trestnú vec prejednáva. Navrhovateľ si mohol v trestnom konaní uplatniť regresný nárok
ako poškodená strana podľa Trestného poriadku, čím by podľa § 112 Občianskeho zákonníka docielil
spočívanie plynutia premlčacej doby ohľadom jeho práva počas trvania trestného konania. V trestnom
konaní súd uloží odporcovi (odsúdenému) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody, prípadne
odkáže poškodeného na uplatnenie nároku v občianskoprávnom konaní. Zistenie, ktorý orgán činný
v trestnom konaní prejednáva predmetný trestný skutok, zaťažuje navrhovateľa, ktorý, aby predišiel
premlčaniu svojho práva mal možnosť vlastným úsilím si toto právo na regres ustrážiť, riadne a včas
ho uplatniť, prihlásiť ho do adhézneho konania v trestnom konaní, a to bez ohľadu na to, že obvinený
protiprávne konanie popiera, a bez ohľadu na úvahy, či bude oslobodený spod obžaloby alebo nie.

Z vyčíslenia nákladov bolo preukázané, že poslednú úhradu nákladov v sume 3,59 Eur na zdravotnú
starostlivosť vykonal navrhovateľ dňa 6.7.2009. Premlčacia doba, ktorá je v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka trojročná, začala plynúť nasledujúceho dňa, a keďže navrhovateľ neuplatnil nárok v trestnom
konaní, plynula bez prerušenia a uplynula dňa 7.7.2012. Návrh na začatie konania bol na tunajšom
súde podaný až dňa 8.2.2013. Ostatné náklady uhradil navrhovateľ pred 6.7.2009. Preto je nárok
navrhovateľa v celom rozsahu premlčaný. Súd potom návrh v celom rozsahu zamietol pre dôvodne
vznesenú námietku premlčania.

Vzhľadom na zásadu úspechu súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal neúspešného
navrhovateľa, aby do rúk právneho zástupcu odporcu zaplatil náhradu trov konania 95,50 Eur titulom
súdneho poplatku za odpor, 2 x 3 Eur titulom poplatku za zaručený elektronický podpis ohľadom
podaného odporu a ohľadom špecifikácie trov konania zo dňa 22.10.2014 a náhradu trov právneho
zastúpenia 351,16 Eur. Právny zástupca odporcu vykonal 3 účelné úkony právnej služby, a to prevzatie
veci a príprava zastúpenia 15.5.2013, odpor proti platobnému rozkazu 15.5.2013, účasť na pojednávaní
dňa 22.10.2014, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb pri hodnote sporu 1.595,61 Eur patrí základná sadzba
tarifnej odmeny 71,37 Eur x 3 úkony, režijný paušál 7,81 eur x 2 úkony z roku 2013, 8,04 eur za
úkon z roku 2014. Právny zástupca odporcu cestoval z miesta jeho sídla v Považskej Bystrici na
súdne pojednávanie v Trenčíne a späť motorovým vozidlom zn. O.-N., ev.č.: A. XXX N., č. TP: Z.
XXXXXX, a preto mu za túto cestu prináležia podľa § 16 ods. 4 citov. vyhl. cestovné náhrady, uplatnené
za spotrebované pohonné hmoty v sume 12,24 eur za použitia výpočtu priemerná spotreba PHM
7,7litrov/100km x 116 km x cena za 1liter pohonných látok 1,37 Eur. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 citov. vyhl.
prináleží za uvedenú cestu a späť aj náhrada za stratu času vo výške 13,40 Eur x 4 začaté polhodiny,
t.j. náhrada za stratu v sume 53,60 Eur. Pretože je právny zástupca odporcu platiteľom DPH, podľa §

18 ods. 3 citov. vyhl. odmena a náhrady v uplatnenej sume 237,77 Eur sa zvyšujú o 20% DPH, t.j. o
sumu 47,55 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.