Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2009

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/444/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5392899865
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2009:5392899865.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i vo veci navrhovateľky A. P., Č., H. č. XXXX,. zast. advokátom JUDr. M. S.,

Advokátska kancelária Č. proti odporcom l) S. P. F., so sídlom XXX. XX. B., B. č. XX,. 2) M. V., Č., H. č.
XXX,. 3) J. M., Č., H. č. XXX,. 4) A. H., Z. u R. č. XXX,. 5) A. B., R. č. XXX,. zast. opatrovníkom P. M., L.,
N.. R. XXXX/X,. 6) J. M., L., O. XXX/X,. 7) I. M., O. - P., O. č. XXX/XX,. zast. odporcom v 6) rade 8) F. P.,
Z. u R. č. XXX,. 9) A. P., Z. u M., 10) M. H., Č. u H., O. XXX/XX,. 11) J. L., na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou K. P., tajomníčkou O. súdu Č., 12) Ľ. L., P. č. X,. 13) J. L., P. č. X,. t.č. na nezmámom
mieste v ČR, zast. odporcom 12), vedľajší účastník J. L., bytom SRN, XXX. XX. L., A. S. XX,. zast. JUDr.
A. K., advokátom Advokátska kancelária Č., v 14) rade J. P., bytom Č., M.R. Š. č. XXXX/XX,. v 15) rade

S. V., bytom K., O., O., K. S. S., o určenie, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva navrhovateľov, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 542,86 € na účet JUDr.
A. K., AK Č. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Ostatným odporcom súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v l) rade (navrhovateľ v 2) rade v priebehu konania zomrel) žiadala poslednou úpravou

návrhu určiť, že parcele CKN 2895, CKN 2894 a CKN 2902/2 kat. územie Z. patria v 1-ici do vlastníctva
navrhovateľke a v 1-ici do dedičstva po neb. J. P. - neb. navrhovateľovi v 2) rade.

Navrhovatelia 1,2) vo svojom návrhu uviedli, že uvedené nehnuteľnosti patrili rodičom navrhovateľky -
neb. T. L. a neb. A. L.. Navrhovatelia 1,2) ich nadobudli od nich ústnou darovacou zmluvou v r. 1968 a v
r. 1970 si postavili na týchto nehnuteľnostiach chatku. Odvtedy užívali nehnuteľnosti pokojne, nerušene
a dobromyseľne a vydržaním ich nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Naliehavý

právny záujem preukázali tým, že chcú zosúladiť fakticky stav so stavom právnym.

Rozsudkom OS v Čadci 11C 444/92 zo dňa 18.12.1992 bolo určené, že nehnuteľnosti zapísané v
pozemkovej knihe kat. územie Z. vo vl.č. 375, 376, 377 a 378 ako mpč. 8453, mpč. 8452, ktoré sú
totožné s nehnuteľnosťami EN 8453/1, EN 8453/2 a EN 8453/3 patria do dedičstva po neb. T. L. a A.
L. každému v 1-ici. Zároveň bolo určené, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. územie Z.
vo vl. č. 375, 376, 377 a 378 ako pozemnoknižná parcela 8447, ktorá je totožná s parcelami vedenými

v EN u SG Č. ako EN 8447/5, EN 8447/8 a EN 8447/9 patria do BSM manžela J. P. a manželky A. P..

Uznesením OS v Čadci 11C 778/93-175 zo dňa 11.9.1997 bola povolená obnova konania vedená pred
OS v Čadci pod sp. zn. 11 C 444/92 z dôvodu, že navrhovateľovi J. L. v pôvodnom konaní po číslom 11 C444/92 bola odňatá možnosť byť riadnym účastníkom konania, pretože v pôvodnom konaní nebol riadne
zastúpený, nakoľko plná moc zo dňa 23.7.1992 udelená JUDr. C. S. nebola podpísaná navrhovateľom,
čo vyplývalo z obsahu znaleckého posudku vedeného znalcom z odboru ručného a strojového písma A.

D.. Uvedená skutočnosť mala za následok, že navrhovateľ v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol
použiť skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedený rozsudok
(11C 444/92) sa stal podkladom na dodatočné prejednanie dedičstva po neb. A. L. a neb. A. L. a neb. T.
L.,kdeakozávetnýdedičvystupovalajnavrhovateľ(vtomtokonanívedľajšíúčastník)J.L..Krajskýsúdv
Žiline uznesením 5 Co 766/98 zo dňa 30.4.1998 uznesenie OS v Čadci 11 C 778/93 z 11.9.1997potvrdil.

Navrhovateľka v l) rade v rámci obnovy konania na pojednávaní uviedla, že v r. 1969 im rodičia darovali
tzv. minulú lúku, ktorú potom oni užívali, sadili tam zemiaky, zeleninu siali a pod. Nikto si do uvedených
nehnuteľnosti nároky nerobil. V r. 1986 im nehnuteľnosti na základe závetu daroval otec, tento však
nebol zaregistrovaný u notára a bol neplatný. Taktiež matka v jej prospech zriadila závet dňa 6.2.1991
pod N 41/91, Nz 42/91. Tento sa však stratil, v súčasnosti neexistuje. Neskôr si postavili na parcele

č. 8447 chatku, ktorá má betónové základy, nebolo na ňu vydané stavebné povolenie aj kvôli tomuto
konaniu. Na postavenie chatky im dali rodičia súhlas. Obávali sa, že brat v N. si bude robiť nároky. O
tejto chatke sa brat dozvedel v r. 1991, keď prišiel prvý krát na návštevu. Ona spôsobila aj to, že matka
spísala v prospech J. L. závet a ďalší závet bol spísaný v jej prospech. Až z dedičského spisu po matke
zistila, že je tam zriadený úplne iný závet, tento však nenapadla neplatnosťou.

Navrhovateľ v 2) rade v konaní o obnove konania zotrval na všetkých svojich prednesoch a stanoviskách
ako z pôvodného konania, tak aj z konania o obnove konania. Poukázal na to, že závet, ktorý bol spísaný
v ich prospech je stratený.

Odporcovia v 1), 3) a 9) rade sa v rámci obnovy konania nevyjadrili.

Odporkyňa v 2) rade M. V. uviedla, že do nehnuteľnosti si nároky nerobí, sporné nehnuteľnosti užívali
rodičia navrhovateľky v l) rade. Ona je susedou a pred 30-rokmi nehnuteľnosti obrábali L. spolu s P..
Pani L. nenávidela svojho syna J.. Keď boli uňho v N. museli veľa pracovať a hladovali, na opakované

pozvanie tam už nešli. Ona má za to, že pokiaľ by pani L. žila, nič by mu nedala. Chatku, ktorá je
postavená na týchto nehnuteľnostiach si P. postavili za života L.. V penzióne jej pani L. uviedla, že P.
dali záhradu na základe dohody. Nevie nič o závete v prospech J. L..

Odporkyňa v 4) rade A. H. na pojednávaní uviedla, že záhrada patrila k domu. L. ju spolu s domom chceli

dať P. s tým, aby P. vyplatili aj brata J.. Títo ho nechceli vyplatiť a preto L. chalupu predali a peniaze
medzi deťmi rozdelili, nevie však akým pomerom. P. si potom postavili na záhrade chatu. Ona má za
to, že každý zo súrodencov by mal mať v záhrade svoj diel. Pani L. vždy plakala, že v záhrade má mať
každý zo súrodencov diel.

P. M. opatrovník nesvojprávnej odporkyne v 5) rade A. B. sa na pojednávaní k veci nevedel vyjadriť.

Odporca v 6) rade J. M., ktorý súhlasil s tým, aby bol opatrovníkom svojho brata odporcu v 7) rade v
konaní uviedol, že sa na Z. často zdržiaval. Pán T. L. prenajal p. K. dom aj s priľahlými pozemkami
na 99-rokov. Keď to mal pán Kot prenajaté, prišli za ním navrhovatelia v l ,2) rade, že si chcú postaviť

na pozemku chatku. Pán K. im to dovolil. Až po r. 1989 keď sa vrátil na návštevu z N. J. L., začali sa
dedičské spory, pretože on nedostal svoj podiel z dedičstva. J. L. potom dom od K. ako aj s pozemkami
odkúpil späť a následne ho predal p. C.. Ten uvedenú chalupu zbúral, postavil si tam dom a chatku P.
trpel. L. navrhovateľom 1,2) nedarovali spornú parcelu, chatka bola postavená na základe tichej dohody
medzi navrhovateľmi 1,2) a p. K..

F. P. odporkyňa v 8) rade uviedla, že nároky si nerobí, nehnuteľnosti boli užívané vo vydelenom stave. Od
r. 1965 sporné nehnuteľnosti neužíval nik iný iba P.. Pani L. pred ňou uviedla, že nehnuteľnosti dohodou
dá P. a to aj pred notárom za to, č jej pomáhali. Písomnú listinu však nevidela.

Odporkyňa v 10) rade na pojednávaní uviedla, že nároky do sporných nehnuteľnosti si nerobí, k veci
sa vyjadriť nevie.Odporca v 12) rade Ľ. L., ktorý je aj opatrovníkom svojho brata J. L. odporcu v 13) rade uviedol, že jeho
brat odporca v 13) rade J. L. je t.č. na neznámom mieste. Vie, že žalovanou nehnuteľnosťou je záhrada
pod domom. Kto ju užíval a vlastnil nevie sa vyjadriť, keďže bol v tom čase malý a nároky si nerobí.

Odporca v 14) rade J. P., ktorý ako právny nástupca po navrhovateľovi v 2) rade J. P. nesúhlasil so
vstupom do konania na strane navrhovateľa a pred smrťou navrhovateľa v 2) rade vystupoval ako
svedok na pojednávaniach uviedol, že na sporných nehnuteľnostiach, ktoré patrili jeho starým rodičom,
pracovali jeho rodičia a starí sa vyjadrili, že role darujú buď jeho otcovi alebo jemu, podľa toho kto na

nich pracoval, darovacou zmluvou, ktorá mala mať formu notárskej zápisnice z r. 1992. On uvedenú
darovaciu zmluvu videl, avšak nevie či v nej bol uvedený aj otec. Babka darovala rodičom nehnuteľnosti
8447/5, 8447/8 a 8447/9. Tieto najprv chcela babka darovať jemu, avšak bolo im povedané, že najskôr
musia byť prevedené na deti starých rodičov L.. Taktiež dedko vyhotovil v ich prospech závet. Uvedený
závet, ktorý spísala babka mu aj prečítala, pričom dom s lúkou a s priľahlými pozemkami darovala
jeho mame. Taktiež ďalším bratom darovala ostatné nehnuteľnosti. Jeho rodičia si neskôr na sporných

nehnuteľnostiach postavili chatku, táto vadila J. L.. Po návrate z N. nazývali starí rodičia J. L. H., nemali
sa uňho dobre. Nič nevie o závete, na základe ktorého A. L. prepísala celý svoj majetok na J. L..

Vedľajší účastník - brat navrhovateľky v l) rade J. L. v rámci konania uviedol, že jeho rodičia sporné
nehnuteľnosti sestre nedarovali. Sestra im mohla dať podpísať listinu, závet, na základe ktorého sa

domnievali, že sa stali vlastníkmi. Tento závet nebol ale uznaný. Podľa neho nehnuteľnosti užívali od
r. 1986, keď dali podpísať závet, nevie či aj predtým ich užívali, keďže tu nebol. V r. 1987 ho navštívili
rodičia, ktorí mu plakali a povedali, že zať P. im chce zobrať záhradu. Taktiež sa im vyhrážal pri výstavbe
chatky, ktorú on nazýva salaš. So sestrou mali veľmi dobré vzťahy až do sfalšovania podpisu. Uvedené
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patria do dedičstva po rodičoch a on ich nadobudol na základe

listiny spísanej u notára v dedičskom konaní D 1026/92, Dnot 103/93.

Súdokremvýsluchuúčastníkovvykonaldokazovanievýsluchomsvedkov,znaleckýmdokazovaním,ako
aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom a to s dedičským spisom D 1655/92, D 1026/92, so
závetom zo dňa 26.11.1986, so závetom N 41/91, Nz 42/91, so spisom OS v Čadci 11C 778/93 ako aj

ďalšími písomnými dôkazmi.

Svedkyňa B. P. nevesta navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že rodičia jej manžela odpredali dom K.
s tým, že na záhrade pod cestou si môžu postaviť chatku. Jej svokor sa hneval prečo babka odpredala
dom, načo mu povedala, že sa nemá na čo hnevať, lebo dostali záhradu. Babka spísala v prospech jej

svokrovcov závet, avšak tento sa stratil. Záhradu a chatku im svokrovci chceli darovať, ale ešte neboli
na nich prevedené, preto svokra začala vybavovať papiere. Spory medzi svokrovcami a J. L. sa začali
vyostrovať v r. 1991-1992, keď sa rozhodol kúpiť dom a potom sa začal zaujímať o chatku.

Svedok P. H. uviedol, že bol blízkym susedom L., pričom pokiaľ títo vládali, obrábali záhradu, chodili im

pomáhať ako P., tak aj druhý syn J. spolu s manželkou. On sa nezaujímal o to, či L. záhradu odpredali,
ale po odpredaji domu videl na spornej záhrade oberať P. jabĺka. Ešte za života L. začali navrhovatelia
1,2) stavať chatku. Medzi J. L. a jeho rodičmi boli veľmi dobré vzťahy. Po tom čo J. L. odkúpil rodičovský
dom, začal sa zaujímať o záhradu.

Svedok Š. R. uviedol, že L. ponúkli navrhovateľom 1,2) dom na predaj s tým, aby vyplatili ostatných
súrodencov. J. P. sa mal škaredo vyjadriť, že on to nekúpi. Či L. navrhovateľom 1,2) záhradu odpredali
nevie, ale P. na záhradu chodili, sadievali tam, mali tam ovocné stromy. Neskôr tam navrhovatelia 1,2)
postavili stavbu, ktorú on považuje za búdu. J. L. si až po r. 1989 robil nároky ako na uvedenú záhradu,
tak aj na búdu.

Svedkyňa E. R. uviedla, že sa stretávala s L. a stará pani sa vyjadrila pred ňou, že keby J. L. mohol byť
v rodičovskom dome. Nespomína si na to, že by pani L. hovorila, že chce darovať nehnuteľnosti svojim
deťom okrem domu, kde chcela, aby bol J.. Viem, že si tam P. postavili chatku, nevie na základe čoho.
Pani L. jej hovorila, že pokiaľ jej zať P. niečo urobil, pribil klinec alebo dva, za všetko mu zaplatila.

Zo spisu 11 C 778/93 súd zistil, že uznesením 11C 778/93-175 zo dňa 11.9.1997 povolil OS v Čadci
obnovu konania vo veci vedenej pred OS v Čadci č.k. 11 C 444/92. Krajský súd uznesením 5Co 766/98
zo dňa 30.4.1998 uvedené uznesenie potvrdil.Z dedičského spisu D 1655/92, Dnot 57/93 po neb. T. L., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX. súd zistil, že
pôvodné konanie sa viedlo po značkou 5D 361/89. Z rozhodnutia 5D 361/89 zo dňa 27.10.1989

vyplývalo, že poručiteľ zanechal závet spísaný vlastnou rukou zo dňa 26.11.1986, na základe ktorého
zanechal navrhovateľke v l) rade parcele 8447/4 a 8447/2. Nakoľko však vlastníctvo k týmto parcelám
preukázané nebolo, nastúpilo dedenie zo zákona. V rámci dedičského konania sa dedičia - manželka
a deti poručiteľa dohodli, že preberateľom dedičstva pozostávajúceho zo 14299 m2 poľnohospodárskej
pôdy v užívaní socialistickej organizácie a 4002 m2 poľnohospodárskej pôdy v súkromnom užívaní sa

stáva dcéra poručiteľa A. P. bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich spoludedičov. V uvedenom rozhodnutí
boli konkrétne špecifikované pkn. parcele v pkn. vložkách, ktoré prešli na navrhovateľku v l) rade, ale
sporné nehnuteľnosti predmetom dedičstva neboli. V rámci tohto konania nebolo prejednané vlastníctvo
k domu a k ďalšej pôde v súkromnom vlastníctve, keďže toto dedičia nevedeli preukázať žiadnou listinou.
V rámci dodatočného prejednania dedičstva v konaní D 1655/92 bolo rozhodnutím zo dňa 27.1.1994
prejednané dodatočné dedičstvo na základe rozsudku OS v Čadci 11C 444/92. Ako už bolo vyššie

uvedené ohľadne tohto konania bola povolená obnova konania.

Z dedičského spisu D 1026/92 po neb. A. L., ktorá zomrela dňa 14.5.1992 súd zistil, že A. L. spísala pred
notárom JUDr. A. K. závet vo forme notárskej zápisnice N 41/91, Nz 42/91, na základe ktorého poručila
pre prípad smrti svoj majetok a to dom č. 392 v Z. u L., hospodárske budovy, zast. plochu pod domom

a hospodárskymi budovami, pridomovú záhradu a všetku poľnohospodársku pôdu včetne lesnej pôdy
synovi J. L.. Zároveň prehlásila, že ostatné deti a to J. L. a dcéra A. P. boli vyplatené. Uvedený závet
bol dňa 16.11.1993 pred súdnym komisárom JUDr. A. K. v dedičskom konaní po neb. A. L. prečítaný
A. P. a J. L., ktorí tento závet uznali za platný. Rozhodnutím D 1026/92 zo dňa 17.2.1994 súd potvrdil
nadobudnutie dedičstva po neb. A. L. jedinému závetnému dedičovi J. L.. V poznámke pre katastrálny

úrad bola medzi nehnuteľnosťami, ktoré zdedil J. L. vo vl.č. 375, 378 a 379 uvedená pkn. parcela č.
8447. Uvedené nehnuteľnosti sú vedené na meno poručiteľky a tieto majú byť na Katastrálnom úrade
v Č. vyznačené v prospech J. L..

Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. K. vyplýva, že na základe vykonanej identifikácie znalec

vyslovil záver, že v geometrickom pláne č. 244-43/92 identifikácia nie je správna, parcely v novom stave
č. 8447/5, 89 boli vytvorené len z pkn. parcele č. 8447, neboli brané do úvahy pkn. parcele č. 8443,
8444, 8445, 8446. Podľa KN sú to parcele č. 2894, 2895 a 2902/2.

Podľa § 129 ods. l) OZ - držiteľom je ten kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo

pre seba.

Podľa § 130 ods. l) OZ - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. l) OZ - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu
3-rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10-rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že uvedené nehnuteľnosti získala vydržaním, pričom titulom

nadobudnutia sú ústna darovacia zmluva od rodičov z r. 1969, závet spísaný otcom v prospech nej
pričom tento je neplatný a taktiež ďalší závet, ktorý v prospech nej zriadila matka, ale tento sa stratil.

Súd teda v rámci konania skúmal, či navrhovateľka splnila všetky predpoklady požadované § 134 OZ
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva zo zákona pri plnení zákonom požadovaných predpokladov:

- musí existovať titul nadobudnutia vlastníckeho práva,
- musí ísť o oprávnenú nepretržitú držbu najmenej počas doby 10-rokov.

Navrhovatelia 1,2) svojim pôvodným návrhom žiadali určiť, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej
knihe kat. územia Z. vo vl.č. 375, 376, 377 a 378 ako mpč. 8447, ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami
vedenými v EN ako mpč. 8447/5, EN 8447/8 a EN 8447/9 po novom mapovaní zapísané Katastrálnym
úradom Ž., Správa katastra Č. na LV č. 1204 ako parcely CKN 2895, CKN 2894 a CKN 2902/2, že patriado ich vlastníctva. Po smrti navrhovateľa v 2) rade žiadala navrhovateľka v l) rade určiť, že uvedené
nehnuteľnosti patria v podiele 1-ice do jej výlučného vlastníctva a v 1-ici do dedičstva po neb. J. P..
Navrhovatelia 1,2) v konaní zhodne tvrdili, že im rodičia navrhovateľky T. L. a A. L., t.č. nebohí v r.

1968-1969 darovali tzv. minulú lúku, ktorú títo užívali, sadili tam zemiaky, siali, nikto ich po celú dobu
nerušil, nároky do uvedených nehnuteľnosti si nerobil. V r. 1980 si na týchto nehnuteľnostiach postavili
chatku. Navrhovateľka taktiež uviedla, že jej otec zriadil v prospech nej závet, ktorý je však neplatný,
taktiež matka zriadila v prospech nej závet pod č. N 41/91, Nz 42/91 dňa 6.2.1991, ktorý sa však stratil
a neexistuje. Až z dedičského spisu po svojej matke zistila, že tam už je zriadený iný závet.

Odporcovia v 2,8) a 14) rade sa na pojednávaní vyjadrili tak, že uvedené sporné nehnuteľnosti T. L.
a A. L. darovali P.. Uvedené nehnuteľnosti aj P. obrábali, nikto im do vlastníckeho práva nezasahoval.
Odporkyňa v 4) rade A. H. uviedla tak, že L. chceli sporné nehnuteľnosti dať P. avšak s tým, aby vyplatili
aj ostatných súrodencov, nakoľko podľa p. L. každý zo súrodencov mal diel aj v záhrade. Odporca v 6)
rade uviedol, že L. P. uvedenú spornú parcelu nedarovali. Pán T. L. prenajal p. K. dom aj s priľahlými

pozemkami na dobu 99-rokov a počas tohto prenájmu prišli navrhovatelia 1,2) za p. K. a požiadali ho, že
si chcú postaviť na uvedenom pozemku chatku. On im to dovolil a v podstate táto chatka bola postavená
na základe tichej dohody medzi P. a p. K..

Vedľajší účastník J. L. v konaní uviedol, že sporné nehnuteľnosti rodičmi sestre darované neboli. Pokiaľ

ho rodičia navštívili v N. plakali a povedali mu, že zať im chce záhradu zobrať, pri výstavbe chatky sa im
vyhrážal. Sestra si dala rodičmi podpísať závet asi v r. 1986, ktorý však nebol platný a možno od tejto
doby nehnuteľnosti užívala, nevie sa vyjadriť či aj predtým, keďže žil v N.. Uvedené nehnuteľnosti patrili
jeho rodičom a on ich získal na základe listiny spísanej u notára v dedičskom konaní D 1026/92 zo dňa
7.3.1994. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, svedkyňa B. P. - nevesta navrhovateľov 1,2) uviedla, že rodičia

manžela odpredali dom karviňákovi s tým, že a záhrade pod cestou si môže postaviť chatku, pričom
svokrovci dostali záhradu. Pani L. spísala v prospech navrhovateľky 1) závet, avšak tento sa stratil. Ďalší
svedkovia, ktorí neboli v príbuzenskom vzťahu k navrhovateľom 1,2), ale boli susedmi sa vyjadrili tak, že
do spornej záhrady P. chodievali, sadili tam, mali tam ovocné stromy, oberali jablka, avšak nikto z nich
sa nevedel vyjadriť k tomu, či tieto nehnuteľnosti boli P. darované ústnou darovacou zmluvou, resp. na

základeinéhonadobúdaciehotitulu.E.R.uviedla,žestarápaniL.savyjadrovalapredňoutak,žebybola
veľmi rada, keby J. L. (vedľajší účastník) mohol byť v ich rodinnom dome. Pokiaľ teda súd vyhodnocoval
výpovede účastníkov ako aj svedkov, dostal sa do dôkaznej núdze, nakoľko výpovede boli protichodné,
rozporuplné, príbuzní navrhovateľov 1,2) sa vyjadrovali v ich prospech, že uvedené nehnuteľnosti im
boli darované, nikto sa avšak bližšie nevyjadril za akých okolnosti, naopak žiaden z blízkych susedov

sa nevedel vyjadriť k tomu, že by uvedené nehnuteľnosti boli T. a A. L. darované navrhovateľom 1,2).

Z dedičské spisu D 1655/92, Dnot 57/93, kde bolo dodatočne prejednané dedičstvo po neb. T. L., zomr.
X.X.XXXX. súd zistil, že v pôvodnom dedičskom konaní 5D 361/89 T. L. zriadil v prospech navrhovateľky
v l) rade závet zo dňa 26.11.1986, ktorým jej zanechal parcele 8447/4 a 8447/2. Keďže v rámci

pôvodného dedičského konania nebolo vlastníctvo T. L. k týmto nehnuteľnostiam preukázané, nastúpilo
dedenie zo zákona, pričom dedičia sa dohodli, že preberateľom dedičstva po otcovi je navrhovateľka
v l) rade bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Súd však poukazuje na to, že parcele, ktoré
boli predmetom závetu zo dňa 26.11.1986 nie sú parcelami, ktoré sú predmetom tohto sporu. Taktiež
parcele, ktoré sú predmetom tohto sporu neboli predmetom dedenia po neb. T. L. na základe dedičského

rozhodnutia D 361/87-18 zo dňa 30.6.1987, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.1987.

ZdedičskéhospisuD1026/92poneb.poručiteľkeA.L.zomr.dňaXX.X.XXXX.súdzistil,žedňa6.2.1991
spísala závet pred súdnym komisárom JUDr. K. pod číslom N 41/91, Nz 42/91, ktorým poručila pre
prípad smrti majetok a to dom č. XXX. v Z. u L., hospodárske budovy, zast. plochu pod domom a

hospodárskymi budovami, pridomovú záhradu a všetku poľnohospodársku pôdu včetne lesnej pôdy J.
L.. Ostatné dve deti a to syn J. L. a dcéra A. P. boli vyplatení. Ďalej uviedla, že doteraz žiaden závet
neurobila a tento závet je jej poslednou vôľou. Dňa 16.11.1993 bol v dedičskom konaní po neb. A. L.
pred súdnym komisárom A. P. a J. P. uvedený závet prečítaný a títo ho uznali za platný. Rozhodnutím
D 1026/92 zo dňa 17.2.1994 súd potvrdil nadobudnutie dedičstva jedinému závetnému dedičovi J. L..

V dedičskom rozhodnutí je aj poznámka pre katastrálny úrad, keď majú byť nehnuteľnosti vedené na
menoporučiteľkyvpozemnoknižnýchvložkách375,378a379vyznačenévprospechJ.L..Vuvedených
pozemnoknižných vložkách je uvedená aj pkn parcela 8447, ktorá je predmetom sporu.Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd má za to, že navrhovateľka nepreukázala nadobudnutie
vlastníckeho práva k týmto sporným parcelám vydržaním, keďže nesplnila zákonom požadované
predpoklady podľa § 134 OZ. Navrhovateľka uvádzala, že titulom nadobudnutia týchto parciel je

ústna darovacia zmluva od jej rodičov, resp. závety, ktoré v prospech nej spísal ako matka, tak aj
otec. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu súd má za to, že ústnu darovaciu zmluvu z r. 1968, resp. 1969
navrhovateľka nepreukázala, túto skutočnosť nepreukázala žiadnym objektívnym dôkazom. Pokiaľ
ide o výpovede účastníkov a svedkov, tieto boli protichodné, rozporuplné. Žiaden z účastníkov alebo
svedkov sa nevyjadril konkrétne, že by tieto nehnuteľnosti boli navrhovateľom 1,2) darované, resp. že

by bol prítomný pri ústnom darovaní týchto sporných nehnuteľnosti. Naopak odporkyňa v 4) rade ako
aj vedľajší účastník namietali toto darovanie. Pokiaľ ide o závet, ktorý mal v prospech navrhovateľky
spísať jej otec, tento závet sa týkal parciel 8447/4 a 8447/2, teda parciel, ktoré nie sú predmetom sporu.
Navrhovateľka taktiež tvrdila, že matka v prospech nej zriadila závet, tento sa však stratil. Uvedená
skutočnosť sa nijako nepreukázala, naopak bolo preukázané, že závet, ktorý uvádzala navrhovateľka,
ktorý mal byť v prospech nej spísaný pod zn. N 41/91, Nz 42/91 bol spísaný, ale v prospech syna J.

L., na základe ktorého A. L. prenechala celé svoje dedičstvo jedinému závetnému dedičovi a to J. L..
Medzi nehnuteľnosťami, ktoré zdedil je aj pozemnoknižná parcela 8447 zapísaná vo vložkách 375, 378
a 379. Spísanie tohto závetu v prospech J. L., teda jednoznačne odporuje tvrdeniam navrhovateľky,
že jej matka uvedené sporné nehnuteľnosti darovala darovacou zmluvou resp., že v prospech nej
zriadila závet. Teda v rámci vykonaného dokazovania vychádzal súd z objektívnych dôkazov a to zo

závetu N 41/91. Nz 42/91 a z dedičského rozhodnutia D 1026/92 zo dňa 17.2.1994, kde bolo potvrdené
nadobudnutie dedičstva po neb. A. L. jedinému závetnému dedičovi J. L. a kde medzi nehnuteľnosťami
bola aj pozemnoknižná parcela, ktorá je predmetom tohto sporu. Je nelogické, aby A. L. nehnuteľnosti,
ktoré mala darovať svojej dcére ústnou darovacou zmluvou neskôr na základe závetu znova opakovane
prenechala svojmu synovi J. L..

Súd má teda za to, že navrhovateľka nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam a teda nemohla preukázať ani oprávnenú držbu napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti
určitú dobu užívala (len samotné užívanie nehnuteľnosti, aj keď so súhlasom vlastníka nepostačuje na
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním). Dňa 17.2.1994 jej bol závet v prospech J. L. prečítaný.

Tento uznala za platný, napriek tomu od r. 1992 viedla konanie o určenie vlastníckeho práva k týmto
sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom závetu. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky
ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l) Osp.

Nakoľko mal vedľajší účastník v konaní plný úspech, súd mu priznal právo na náhradu trov konania.
Ostatným odporcom súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto im v konaní buď
nevznikli, resp. si ich neuplatnili.

Trovy konania vedľajšieho účastníka, ktorý bol zastúpený JUDr. A. K., advokátom v zmysle vyhlášky
655/04 v znení neskorších predpisov vyčíslil takto:

1) trovy právneho zastúpenia v konaní podľa § 14 vyhl. č. 655/04 Z.z.

a) prevzatie a príprava zastúpenia 23.6.2005 = 101,25 €
b) účasť na pojednávaní dňa 27.6.2005 = 101,25 €
c) účasť na pojednávaní dňa 8.1.2009 = 101,25 €
d) účasť na pojednávaní dňa 16.4.2009 (právny úkon v hodnote 1-ina) = 25,31 €
e) účasť na pojednávaní dňa 25.6.2009 = 101,25 €

+ 19% DPH zo základu 430,31 € = 81,76 €
--------------------------------------------------------------------

Celkovo trovy právneho zastúpenia 512,07 €

2) náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3) vyhl. č. 655/04 Z.z.

a) režijný paušál 2x 4,97 € = 9,94 €b) režijný paušál 3x 6,95 € = 20,85 €

---------------------------------------------------------------------------

Spolu režijné výdavky = 30,79 €

Zhrnutie:

Trovy právneho zastúpenia spolu s 19% DPH = 512,07 €

Režijné výdavky 30,79 €
---------------------------------------------------------------------------

S p o l u 542,86 €

Tieto trovy konania je povinná navrhovateľka zaplatiť na účet JUDr. A. K. vedený vo V. a.s. pobočka
Č., č.ú. XXXXXX-XXX/XXXX,. VS: 1222005.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach. V prípade podania odvolania,

takéto odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti v zmysle § 42 ods. 3) a § 205 Osp. a to proti
akému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.