Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210380
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712210380.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky V. O., rod. G., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R., právne zastúpenej JUDr. Martinou Bariakovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom N. F. XXX/XX, XXX XX R., proti odporcovi M. O., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., XXX XX Z., právne zastúpenému JUDr. Vierou Rúbaniskou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom C. XX, XXX XX N. N., o rozvod manželstva a úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu I. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R., zastúpenému kolíznym opatrovníkom - Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny R., na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
14P/25/2012-170 zo dňa 09. 07. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch IV. až VI. týkajúcich sa úpravy styku odporcu s maloletým I.
O., nar. XX. XX. XXXX z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výrokoch I., II., III. a VII. rozsudku o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, o výživnom pre maloleté dieťa a o trovách prvostupňového konania zostáva
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol (prvý výrok). Zároveň upravil

pomery rodičov k maloletému dieťaťu I. O., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) na čas po rozvode
tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok (druhý výrok). Odporcovi uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o
rozvodemanželstvaprispievaťnavýživumaloletéhosumou100,-Eurmesačnesplatnouvždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (tretí výrok). Styk odporcu s maloletým upravil tak,
že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým za prítomnosti navrhovateľky každý nepárny týždeň v

sobotu a nedeľu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každý párny týždeň v pondelok v čase od 09:00
hod. do 12:00 hod. a v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že prevezme maloleté
dieťa pred bydliskom navrhovateľky a navrhovateľke ho na tom istom mieste odovzdá. Odporca je počas
styku s maloletým povinný strpieť prítomnosť navrhovateľky. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa na
styk s odporcom riadne a včas pripraviť a odovzdať v stanovený čas (štvrtý až šiesty výrok). O náhrade
trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (siedmy výrok).

Z odôvodnenia rozhodnutia o úprave styku vyplýva, že rodičia sa o úprave styku nedohodli. Pri úprave
styku okresný súd vychádzal z toho, že maloletý je v útlom veku, dosiahol len X roky veku a
nepochybne je fixovaný na navrhovateľku ako matku. Maloletý syn má pozitívny vzťah i k odporcovi
ako otcovi. Odporca má maloletého syna rád, avšak od 24. 06. 2012 po ukončení spolužitia odporcu
s navrhovateľkou je maloletý stále s navrhovateľkou s tým, že na základe predbežného opatrenia bol
odporca oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 16:00 hod.

do18:00hod.vždyzaprítomnostimatky.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeodjúna2012maloletý
prespal len raz v domácnosti odporcu a to bez prítomnosti navrhovateľky, avšak proti vôli navrhovateľky,za skutkových okolností, ktoré predchádzali vydaniu predbežných opatrení o predbežnej úprave výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému synovi. Nepochybne išlo o nevhodný spôsob
vynucovania si zo strany odporcu kontaktu s maloletým synom, keď konflikt medzi rodičmi bol riešený i

za účasti príslušného policajného orgánu. Častejšie styk odporcu s maloletým synom prebieha len od
mája roku 2013, a to vždy za prítomnosti navrhovateľky. Podľa okresného súdu je v
záujme maloletého dieťaťa, aby si ďalej zvykalo na častejší kontakt s odporcom. Vzhľadom
na jeho pomerne útly vek a doterajšiu situáciu je dôvodné, aby tento styk stále prebiehal za prítomnosti
navrhovateľky. Odporca sa natrvalo vrátil na územie SR a je v záujme maloletého, aby na jeho výchove

sa podieľal aj odporca. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 prvá veta Občianskeho
súdneho poriadku.

Proti výrokom rozsudku okresného súdu týkajúcim sa úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom podal
odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že mu bude umožnené stýkať sa s maloletým bez prítomnosti navrhovateľky každý týždeň v stredu od

09:00 hod. do štvrtka do 17:00 hod.; každý párny víkend od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00
hod.;každýprvýjúlovýtýždeňodpondelkaod09:00hod.donedeledo17:00hod.;každýprvýaugustový
týždeň od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý
párny rok od piatka od 09:00 hod. do pondelka do 17:00 hod.; počas vianočných sviatkov párny rok od
28. 12. od 09:00 hod. do 27. 12. do 17:00 hod. a nepárny rok od 28. 12. od 09:00 hod.

do 02. 01. nasledujúceho roka do 17:00 hod.; eventuálne, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a nové rozhodnutie s nariadením
znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie a psychiatrie. Podľa odporcu, z vykonaného
dokazovania (napr. z vyjadrenia samotnej navrhovateľky na pojednávaní dňa 09. 05. 2013) vyplýva,
že jeho vzťah k maloletému synovi je pozitívny. Práve jej prítomnosť počas jeho styku s maloletým

bola dôvodom zvyšovania napätia vo vzťahu medzi rodičmi. Navrhovateľka bez predchádzajúceho
upozornenia, respektíve bez vzájomnej dohody a bez jeho vedomia odporcu náhle opustila spoločnú
domácnosť a spolu s maloletým odišla z miesta pobytu rodiny ku svojim rodičom, pričom mu bezdôvodne
odmietala umožniť styk s dieťaťom bez jej prítomnosti. Podľa neho je nepochopiteľná úvaha okresného
súdu týkajúca sa potreby maloletého zvykať si na domácnosť jeho rodičov, v ktorej

súčasnosti žije, pretože ju maloletý od narodenia navštevoval. Aj kolízny opatrovník odporučil, aby mu
súd vytvoril priestor na posilňovanie vzťahov a väzieb s maloletým. Na jeho strane neboli preukázané a
zistené žiadne okolnosti, ktoré by ho vylučovali z výchovného procesu maloletého.

Z obsahu písomného vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu odporcu vyplýva, že rozsudok okresného

súdu považuje za vecne správny. Navrhovateľka potvrdila, že odporca má skutočne pozitívny vzťah k
maloletému a maloletý k odporcovi. Jej prítomnosť pri styku je dôvodná, nakoľko maloletý má len niečo
cez X roky a v dôsledku jej celodennej starostlivosti je na ňu silno citovo naviazaný. Maloletý málo
hovorí, nevie vyjadrovať svoje potreby. Odporca nikdy s maloletým osamote netrávil viac ako len pár
hodín, preto nepozná jeho potreby.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Počas odvolacieho konania odporca písomným podaním zo dňa 24. 03.2014 oznámil odvolaciemu
súdu,žeodpodaniaodvolaniadošlokzmenepomerovuúčastníkovkonania.Tátozmenaspočívavtom,

že od decembra r. 2013 obnovili spolužitie a o maloletého sa starajú v spoločnej domácnosti. Na jeseň
r. 2013 sa psychický stav navrhovateľky zhoršil tak, že bolo nutné jej preliečenie formou hospitalizácie.
V tom čase sa o maloletého staral výlučne on. Po návrate navrhovateľky z nemocnice, po vzájomnej
dohode obnovili spolužitie v spoločnej domácnosti, oddelenej od domácnosti rodičov oboch účastníkov.
V súčasnosti sa stará o navrhovateľku, ako aj o maloletého, preto nevidí dôvod, aby do budúcna bol jeho

styk so synom viazaný na prítomnosť navrhovateľky. Už samotná skutočnosť, že v čase hospitalizácie
bol maloletý v jeho výlučnej starostlivosti nasvedčuje tomu, že sa vie o maloletého postarať. Naopak
prípadné obmedzenie jeho styku s maloletým môže do budúcna vyvolať adaptačné problémy
dieťaťa, pokiaľ by nežil s ním v spoločnej domácnosti a navrhovateľka by náhle potrebovala riešiť svoj
zdravotný stav. Keďže v časti rozvodu manželstva je rozsudok právoplatný, majú obidvaja účastníci

záujem na uzavretí rodičovskej dohody o striedavej výchove maloletého, ktorá je v záujme maloletého
s tým, aby vyživovacia povinnosť nebola súdom určená. Z uvedených dôvodov odporca v záujme
hospodárnosti konania ako aj s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľky navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch, pretože prípadné zrušenierozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu neprospeje vzťahom medzi rodičmi a psychickému
stavu navrhovateľky.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (podľa ustanovenia § 10 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia
ústneho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy styku odporcu s maloletým podľa ustanovenia § 221 ods. 1

písm. h), ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „ZR“) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvod. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí,
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým
deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode, podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p..
Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase

rozhodovania súdu s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p.. Úprava styku maloletého
dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, a preto musí byť úprava tohto styku v záujme
maloletéhodieťaťa. Priúpravestykusúdpostupujepodľaokolnostíkaždéhoprípadu.Musízvážiť
zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim, citový vzťah k rodičom, zamestnanie rodičov, bydlisko rodičov,
dopravné spojenie, miesto vhodné na styk a podobne. Na základe všetkých rozhodujúcich skutočností

má potom určiť súd frekvenciu styku, prostredie a časové vymedzenie.

Odvolací súd mal preukázané, že v prejednávanej veci k dohode rodičov o spôsobe a rozsahu styku
odporcu s maloletým na čas po rozvode nedošlo, preto o tejto otázke rozhodoval okresný súd.
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 14P/25/2012-170 zo dňa 09. 07. 2013

styk odporcu s maloletým upravil vo vyššie vymedzenom časovom rozpätí a to za prítomnosti
navrhovateľky.

Keďže z vyjadrenia odporcu podaného počas odvolacieho konania vyplýva, že rodičia maloletého
obnovili spolužitie a spoločne sa začali starať o maloletého, odvolací súd konštatuje, že táto tvrdená

okolnosť je takého zásadného charakteru, že podstatným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie súdu v
danej veci.

Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Nakoľko odporca navrhol v odvolacom konaní rozhodnúť o schválení dohody rodičov, odvolací súd
konštatuje, že odvolací súd nemôže v odvolacom konaní rozhodnúť o schválení dohody rodičov bez
toho, aby ju neposúdil súd prvého stupňa, pretože by tým došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti
konania, keď by proti prípadnému rozhodnutiu odvolacieho súdu už nebol prípustný riadny opravný
prostriedok.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu znenia dohody rodičov, ktorú odporca navrhol schváliť, zistil, že sa
domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, aby vyživovacia
povinnosť rodičov k maloletému nebola určená.
Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je zakotvený v ustanovení §

24 ods. 2 ZR, ktorým je determinovaný postup súdu pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému na čas po rozvode v oblasti starostlivosti o maloleté dieťa týkajúcej sa výchovy maloletého
dieťaťa v širšom zmysle. Špeciálnu zložku rodičovských práv a povinností - právo stýkať sa s dieťaťom
upravuje ustanovenie § 25 ZR. Z daného vyplýva, že striedavú osobnú starostlivosť nie je možné
stotožňovať s úpravou styku rodičov s maloletým dieťaťom.

Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov ale jednoznačne neprichádza do úvahy,
ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti, pretože pri striedavej osobnej starostlivosti výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu sa realizuje vo výchovných podmienkach oddelene vytvorených
na strane matky a na strane otca.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeodporcanenapadolodvolaním(okreminých)výrokrozsudkuII.,III.(týkajúci
sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výživného pre maloleté dieťa), a teda

výrok II., III. rozsudku je právoplatný.

Záverom odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení
sp. zn. 3Cdo 306/2009 z 14. januára 2010, z ktorého vyplýva, že „rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že
vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práva povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona

o rodine) sa za istých okolností stane
neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných
skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi
maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982).“

Pretože v danej veci na základe odporcom tvrdených skutočností o zmene okolností na

strane účastníkov konania (rodičov a maloletého dieťaťa) je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom
účastníkov, prešetrením pomerov na strane rodičov a maloletého prostredníctvom kolízneho
opatrovníka, ktoré presahuje rámec dokazovania na odvolacom súde, odvolaciemu súdu neostávala
iná možnosť, ako napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1
písm. h) O. s. p. zrušiť a vec mu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vrátiť na ďalšie konanie, v

ktorom sa prvostupňový súd bude zaoberať skutkovou a právnou opodstatnenosťou úpravy styku medzi
rodičmi a maloletým.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.