Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200764
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne: K. I., bytom Q.,
právne zastúpená JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca,
proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J.
M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/
BEZ/2013/2958 zo dňa 22.04.2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
20S/97/2013-20 zo dňa 19. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2013-20 zo dňa 19.

novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/97/2013-20 zo dňa 19. novembra 2013 podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2013/2958 zo dňa 22.04.2013,
ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie žalovaného o nepriznaní peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva,

bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 2 ods. 3, § 11 ods. 15, § 38 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že v správnom konaní bol spoľahlivo
zistený skutkový stav so správnym právnym záverom. Podľa predloženého lekárskeho posudku

zo dňa 07.01.2013 bola stanovená miera funkčnej poruchy žalobkyne na 30%, preto sa nejedná
o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa krajského súdu nemožno vytýkať žalovanému
nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keď samotná žalobkyňa bola v konaní nečinná. Žalobkyňa
nedoložilavprílohekžiadostianižalovanýmžiadanéaktuálneodbornélekárskevyšetrenia(ortopedické,
neurologické a interné), preto miera funkčnej poruchy bola hodnotená podľa doloženého nálezu OL
a urologického vyšetrenia. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku súvisiacu s úvahou
žalobkyne, že prehliadka posudkovou lekárkou nahradí nedoložené aktuálne nálezy odborných lekárov.

Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o svojom nepriaznivom
zdravotnom stave, bolo rozhodnuté v jej neprospech a z toho dôvodu rozhodnutie nie je nezákonné. O
náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému
žalobcovi náhradu trov nepriznal.Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie. Namietala, že správny orgán nezistil
presne a úplne skutkový stav veci, keď nezistil a ani nedoplnil podklady na posúdenie jej žiadosti. Pre

zhoršený zdravotný stav a pokročilý vek (83 rokov) sa nemohla opätovnej lekárskej prehliadky zúčastniť.
Túto požiadavku správneho orgánu považovala za nadbytočnú, obštrukčnú a zaťažujúcu. Podrobila by
sa však vyšetreniu a posúdeniu zdravotného stavu pred posudkovým lekárom, ktorý ju za tým účelom
mohol predvolať, čo však neurobil. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako
vecne správny. Uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku žalobkyni na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia vychádza zo zistených skutočností a opiera sa o odborné lekárske nálezy o zdravotnom stave
žalobkyne. Žalobkyňa ani na opakované výzvy nepredložila listiny preukazujúce jej aktuálny zdravotný

stav a v odvolacom správnom konaní sa nedomáhala osobnej účasti pri posúdení jej zdravotného stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 28. októbra 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

V preskúmavanej veci bolo potrebné vychádzať z § 249 ods. 2 OSP, podľa ktorého pre súd je rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (§

250i ods. 1 OSP).

Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

V zmysle citovaného ustanovenia zákona posudkový lekár nie je povinný vždy vykonať posúdenie
zdravotného stavu žiadateľa za jeho osobnej prítomnosti; takú povinnosť má iba vtedy, ak o to žiadateľ o
kompenzáciu požiada zákonom predpísaným spôsobom. Žalobkyňa tak v správnom konaní neurobila.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola opakovane vyzvaná na predloženie

odborných lekárskych nálezov, pričom bola upozornená, že inak bude správny orgán vychádzať z
dostupnej dokumentácie, pričom žalobkyňa na tieto výzvy nereagovala. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd považoval za nedôvodnú jej námietku, že žalovaný postupoval v rozpore s § 32 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), keďže zistenie skutočného stavu veci znemožnila
sama žalobkyňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 a § 219 O.s.p.).

V prejednávanej veci žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto súd jej nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP). Žalovaný nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.