Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/76/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207448
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813207448.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľky W. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom ul. H. č. XX/X, C. proti odporcovi W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. trati č. XXXX/
XX, H., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému S., nar. XX.X.XXXX, v konaní
zastúpený A. práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že W. M., nar. XX.XX.XXXX, syn rodičov N. M. a Y. R., rod. B., je otcom maloletého S. Y.,
nar. XX.X.XXXX z matky W. Y..

Maloletého S. z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Odporca je p o v i n n ý platiť na maloletého S. výživné 80 eur mesačne vždy vopred, najneskôr do
25-teho dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 27.3.2013.

Zameškané výživné za obdobie od 27.3.2013 do 31.10.2013 vo výške 570,32 eur je odporca p o v i
n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur , s účinnosťou od februára 2014, spolu
s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Styk odporcu s maloletým S. n e u p r a v u j e.

Účastníci konania n i e s ú p o v i n n í platiť trovy štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 18.4.2013 domáhala sa, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého
S. Y., nar. 27.3.2013. Navrhla, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcovi určil
rozsah vyživovacej povinnosti sumou 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 27.3.2013.

Návrh odôvodnila tým, že známosť s odporcom nadobudla intímny charakter v mesiaci máji 2012, a
trvala dva až dva a pol mesiaca. V čase kritickom pre počatie dieťaťa mala pohlavné styky len s
odporcom. V auguste 2012 zistila, že je tehotná. Oznámila mu to, reagoval vyjadrením, že nemôže byť
biologickým otcom maloletého.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámili v polovici mája 2012, cez
internet. V polovici mesiaca júna 2012 sa sexuálne zblížili, čo trvalo do konca júla 2012. Počas trvania
vzťahu sa navrhovateľka vyjadrovala, že užíva antikoncepciu. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie
znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom,
s rozhodnutím Sociálnej poisťovne Prievidza, s vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, so správou o prešetrení rodinných
pomerov, s odpoveďou na lustráciu v registri Sociálnej poisťovne, s vyjadrením Sociálnej poisťovne,
pobočka Prievidza, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava, s potvrdením o hľadaní zamestnania, so spisom č. k. 10C 22/2013.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

V rodnom liste maloletého S. Y. je uvedené, že sa narodil dňa 27.3.2013, matke W. K určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo. V rodnom liste dieťaťa otec nie je uvedený.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky vyplýva, že s odporcom sa zoznámila v mesiaci máji 2012. V
priebehu týždňa ich vzťah nadobudol intímny charakter, čo trvalo dva až dva a pol mesiaca. Pri súloži
nepoužívali žiadnu ochranu. V čase kritickom pre počatie pohlavné styky s iným mužom nemala. O
svojom tehotenstve sa dozvedela v auguste 2012, o ktorej skutočnosti odporcu informovala. Reagoval
vyjadrením, že nemôže byť biologickým otcom dieťaťa.

Z písomného vyjadrenia odporcu a z jeho účastníckej výpovede vyplýva, že s navrhovateľkou sa
zoznámili v polovici mája 2012, cez internet. V polovici mesiaca júna 2012 sa sexuálne zblížili, čo
trvalo do konca júla 2012. Počas trvania vzťahu sa navrhovateľka vyjadrovala, že užíva antikoncepciu.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 76/2013-38 zo dňa 8.7.2013 vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA RNDr. Ľudevítom Kádaši, PhD.,
ktorého úlohou bolo určiť metódou DNA, či je alebo nie je možné odporcu vylúčiť ako biologického otca
maloletého S., a ak nie je možné ho vylúčiť z otcovstva, znalec mal stanoviť hodnotu pravdepodobnosti
jeho otcovstva.

Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že použitá metóda sa zakladá na analýze ľudského
genetického materiálu, kyseliny deoxiribonukleovej (DNA), v ktorej sú zakódované informácie o všetkých
dedičných znakoch a vlastnostiach jedinca. Pri určovaní sporného otcovstva pomocou analýzy DNA
sa vyšetrujú genetické systémy, nazývané polymorfizmy typu STR. Sú to úseky, v ktorých sa určitá
sekvencia báz nachádza v rozličnom počte opakovaní, čo sa odráža vo variabilite dĺžky príslušného
úseku. Dĺžka úseku sa označuje ako alela príslušného systému a vyjadruje sa číslom, ktoré udáva počet
opakovaní základnej sekvencie. Každé dieťa zdedí jednu alelu od matky a jednu od otca. Vzhľadom na
veľkú variabilitu medzi členmi populácie je pomerne malá pravdepodobnosť, že sa dvaja jedinci zhodujú
v alelách na väčšom počte systémov. Preto majú systémy typu STR vysokú účinnosť vylúčiť neprávom
označeného muža z otcovstva. Pre každú dvojicu matka - dieťa možno vypočítať hodnotu Pv, tzv.
pravdepodobnosť vylúčenia otcovstva náhodne vybraného muža z populácie (ne otca). Táto udáva, že
aké percento mužov v populácii má kombináciu alel, ktorá nepripúšťa biologické otcovstvo voči danému
dieťaťu, t. j. udáva pravdepodobnosť, že náhodne vybraný muž, ne otec, by bol vyšetrením týchto
polymorfizmov vylúčený ako možný biologický otec daného dieťaťa. Pri vyšetrení 15 STR polymorfizmov
presahuje pravdepodobnosť vylúčenia takmer vždy 99%, čo znamená, že takýmto vyšetrením možno
z otcovstva vylúčiť zvyčajne vyše 99% neprávom označených mužov. Otcovstvo sa v praxi pokladá za
jednoznačne vylúčené, ak ho vylučujú najmenej dva nezávislé systémy. Ak otcovstvo testovaného muža
nie je vylúčené, možno vypočítať hodnotu pravdepodobnosti otcovstva testovaného muža. Pri výpočte
tejto pravdepodobnosti sa vychádza z paušálneho predpokladu, že tzv. apriórna pravdepodobnosť
otcovstva testovaného muža (t. j. pravdepodobnosť jeho otcovstva pred začatím vyšetrovania) je
50%. Vo väčšine prípadov, pri vyšetrení 15 systémov, hraničí vypočítaná pravdepodobnosť otcovstva
s istotou. Zo záverov posudku, a to z výsledkov uvedených v tabuľke (s. 4 posudku) ďalej vyplýva,
že otcovstvo odporcu voči maloletému Damianovi nie je možné vylúčiť, pretože vo svojom genóme
má vo všetkých analyzovaných systémoch alelu, ktorú dieťa zdedilo od svojho biologického otca.
Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva voči maloletému je W = 99,999963%. Keďže hodnota tejto
pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75% a pravdepodobnosť vylúčenia (ne otca) Pv je vysoká, jeho
biologické otcovstvo je treba považovať za prakticky dokázané.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil
súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) za otca sa považuje muž, ktorý s matkou
dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako
tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Otcovstvo sa určuje na základe vyvrátiteľných zákonných domnienok otcovstva ustanovených v Zákone
o rodine.

V § 94 Zákona o rodine ide o tretiu, v poradí poslednú vyvrátiteľnú domnienku otcovstva, ktorá prichádza
do úvahy, až keď nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov (podľa druhej domnienky),
a tiež, ak nedošlo k určeniu otcovstva svedčiaceho manželovi matky (podľa prvej domnienky).

Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva, na základe podaného návrhu súd určí otcovstvo, ak sa
v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v odseku 2, t. j., že muž (označený za otca, alebo muž,
ktorý tvrdí, že je otcom) súložil s matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, a ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh o určenie otcovstva je
podaný dôvodne.

Navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala určenia otcovstva k maloletému S. Y., nar. 27.3.2013.
Za otca dieťaťa označila odporcu.

Navrhovateľku ako aktívne legitimovaný subjekt v konaní zaťažovala povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno, že medzi ňou a odporcom ako domnelým otcom, v rozhodujúcom období došlo k súloži.

Právna úprava v ustanovení § 94 ods. 2 Zákona o rodine vychádza z poznatkov praxe, v zmysle ktorých
v zásade nie je možné, aby sa narodilo živé dieťa, u ktorého od počatia uplynulo viac ako 300 dní a
menej ako 180 dní.

Z výsluchu účastníkov konania vyplýva, že sa zoznámili v máji 2012, a ich vzťah prerástol do intímneho
v tom istom mesiaci, resp. v júni 2012. Pohlavne sa opakovane stýkali až do konca júla 2012. Pri
súloži nepoužívali žiadnu ochranu. Maloletý Damian sa narodil dňa 27.3.2013, ako donosené dieťa.
Tristý deň pred uvedeným dátumom pripadá na 1.6.2012 a stoosemdesiaty na 28.9.2012. V konaní bolo
preukázané vykonanie súlože medzi matkou dieťaťa a odporcom, v čase medzi stoosemdesiatym a
tristým dňom pred narodením maloletého.

Pre domnienku otcovstva je príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné
skutočnosti, ktoré označeného muža z otcovstva vylučujú. Musí ísť o dôkaz, ktorý dokazuje úplne
spoľahlivo, že tvrdenie navrhovateľky o otcovstve odporcu je nepravdivé.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že je biologickým otcom dieťaťa. Tvrdil, že počas
trvania ich vzťahu navrhovateľka vo večerných hodinách chodila na zábavy. Odporca však neoznačil
iného muža, s ktorým by mala mať pohlavné styky. V konaní nebolo preukázané, že by v čase kritickom
pre počatie dieťaťa navrhovateľka súložila aj s ďalším mužom, resp. s viacerými mužmi, ktorým by
tiež svedčila zákonná domnienka otcovstva. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku pritom
vyplýva, že otcovstvo odporcu voči maloletému S. nie je možné vylúčiť, pretože vo svojom genóme
má vo všetkých analyzovaných systémoch alelu, ktorú dieťa zdedilo od svojho biologického otca.
Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva voči maloletému je W = 99,999963%. Keďže hodnota tejto
pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75% a pravdepodobnosť vylúčenia (ne otca) Pv je vysoká, jeho
biologické otcovstvo je treba považovať za prakticky dokázané. Po vypracovaní znaleckého posudku
odporca navrhol, aby súd určil, že je otcom maloletého Damiana, nar. 27.3.2013.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky vyplýva, že maloletý S. je kojený, a od októbra 2013 dokrmovaný,
plienkovaný. Zakupuje mu Nutrilon, výška nákladov z tohto titulu vynaložených je 12,- eur mesačne. V
intenzite každý druhý mesiac mu zakupuje kozmetické výrobky: olej po kúpaní, vlhčené utierky, penu
do kúpeľa, atď. za sumu okolo 50,- eur. Priebežne podľa potreby mu zakupuje oblečenie, hračky na
rozvíjanie motoriky. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Z titulu uzavretej poistnej zmluvy mu platí poistné
30,- eur mesačne. S maloletým býva u matky, ktorej na úhradu nákladov spojených s vedením spoločnej
domácnosti mesačne platí sumu 70,- eur.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 11.2.2013 vyplýva, že od 16.2.2013 do
zániku nároku navrhovateľka bola poberateľkou materských dávok vo výške 15,63 eur za deň. Od
októbra 2013 je poberateľkou rodičovského príspevku 199,60 eur mesačne.

Zo správ o prešetrení rodinných pomerov vyplýva, že navrhovateľka sa o maloletého riadne stará.

Z účastníckej výpovede odporcu vyplýva, že má neukončené stredoškolské vzdelanie. Naposledy do
31.1.2013 pracoval v Lichty servis, s.r.o., pracovný pomer bol ukončený dohodou z jeho podnetu z
dôvodu, že mzda za vykonanú prácu mu nebola vyplatená včas. Výška jeho zárobku predstavovala 370,-
eur mesačne. Po 31.1.2013 sa o voľné pracovné miesta zaujímal v servisoch, kde ho však neprijali z
dôvodu nedostatku praxe. Od 6.5.2013 je vedený ako uchádzač o zamestnanie, bez nároku na podporu
v nezamestnanosti. Po uvedenom dátume si prácu hľadal tiež v servisoch, resp. v spoločnostiach,
ktorých predmetom činnosti je autodoprava, avšak voľným pracovným miestom nedisponovali. Pracuje
len príležitostne tak, že známym opraví motorové vozidlá, z ktorého titulu má príjem od 100,- eur do
200,- eur. Dňa 16.2.2013 uzavrel manželský zväzok s Y. M., z ich vzťahu sa v mesiaci júni 2013 narodil
maloletý W.. Bývajú u matky manželky, ktorá im finančne vypomáha.

Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava od 6.5.2013 je odporca vedený ako
uchádzač o zamestnanie. Počas dohodnutého kontaktu predložil potvrdenia o hľadaní zamestnania,
z ktorých vyplýva, že dňa 26.6.2013 sa o prácu zaujímal v Štora, s.r.o. Bratislava a Remit MS TC,
s.r.o. Bratislava, s výsledkom, že nemali záujem o jeho prijatie ako uchádzača o zamestnanie. Odporca
nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, a ani o ich priznanie nepožiadal. Tiež nebol
poberateľom dávky v nezamestnanosti. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 10C 22/2013-53 zo dňa
23.5.2013 schválil súdny zmier, podľa ktorého sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľke príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 446,- eur v splátkach po 50,- eur. Z
účastníckej výpovede odporcu v uvedenom konaní vyplýva, že v spoločnosti Lichty servis, s.r.o. pracoval
ako automechanik. Pracovný pomer bol skončený z jeho iniciatívy z dôvodu, že zamestnávateľ ho za
vykonanú prácu neodmeňoval včas.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 10.6.2013 vyplýva, že manželka odporcu
je poberateľkou materských dávok 8,51 eur denne až do zániku nároku.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých jeho odvodnených potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj. Vyživovacia povinnosť obdivoch rodičov k ich maloletému dieťaťu,
patrí medzi ich rodičovské povinnosti s poukazom na právnu úpravu v ustanovení § 28 ods. 1, písm.
a/ Zákona o rodine.

Na pojednávaní dňa 19.11.2013 obaja rodičia zhodne navrhli určiť rozsah vyživovacej povinnosti
odporcu k maloletému S. sumou 80,- eur mesačne. Nebolo medzi nimi sporné, že odporca od narodenia
dieťaťa si voči nemu neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.

Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom
výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery
povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.

Pokiaľ je otec dieťaťa nezamestnaný, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu, jeho aktivitu
smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvod skončenia posledného pracovného pomeru.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca naposledy pracoval v spoločnosti Lichty
servis, s.r.o. na pracovnej pozícii automechanik. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo z jeho iniciatívy
z dôvodu, že zamestnávateľ mu včas nevyplatil mzdu. Podľa jeho účastníckej výpovede dosahoval
priemerný mesačný netto zárobok 370,- eur. V čase skončenia pracovného pomeru nemal
zabezpečenú prácu u iného zamestnávateľa. Došlo tak po dátume 31.1.2013 k situácii, že zostal bez
príjmu. Podľa názoru súdu odporca mal situáciu, keď mu zamestnávateľ včas neplatil mzdu riešiť inými
právnymi prostriedkami, aby sa tak nepripravil o mesačný príjem 370,- eur, ktorý predsa len pre neho
predstavoval určitú istotu, aj keď mzda mu nebola vyplatená včas. Túto skutočnosť súd vyhodnotil
tak, že sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Pokiaľ by pracovný pomer ďalej
trval, z uvedeného zárobku by bol schopný plniť si sumou 80,- eur mesačne, t. j. vo výške, ktorú
zhodne navrhli určiť navrhovateľka a odporca, vyživovaciu povinnosť k maloletému S.a prihliadnutia i
na to, že má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému W. a tiež náklady na vlastné odôvodnené potreby.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je pritom jeho prvoradou povinnosťou, a je povinný
urobiť všetko pre to (napr. absolvovanie rekvalifikačného kurzu za účelom lepšieho uplatnenia na
trhu práce), aby si ju plnil. Náklady na úhradu odôvodnených potrieb maloletého S. pozostávajú zo
zabezpečovania oblečenia, stravy, hygienických a kozmetických potrieb, vrátane plienok, hračiek na
rozvíjanie motoriky. Navrhovateľka sa o dieťa osobne stará, a s poukazom na jeho vek sa ešte nemôže
zaradiť do pracovného procesu. Odporca, ako výživou povinný rodič pritom býva v lokalite Bratislava,
kde v rámci Slovenska je najviac pracovných príležitostí.

Na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od 27.3.2013 do 31.10.2013 (alikvótna časť mesiaca
marca 2013 10,32 eur + 7 mesiacov x 80,- eur) vo výške 570,32 eur, súd povolil odporcovi splátky po
10,- eur mesačne.

Maloletého S. súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o dieťa riadne stará.
Navrhovateľka a odporca netrvali na úprave styku otca s maloletým.

Obaja účastníci spĺňajú predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v konaní,
preto ich neviaže povinnosť platiť trovy štátu (§ 148 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Prievidzi na Krajský súd v Trenčíne, písomne,
dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.