Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233908
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112233908.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. februára 2014 č.k. 5C/524/2012-48,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nitra v ním označených exekučných konaniach. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom v jednotlivých veciach
domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom

exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nitra, v ktorých súdny exekútor predložil návrh
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na
čas potrebný k jej posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo charakterizoval ako nesprávny úradný postup
vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez

zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok.
Nakoľko navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach domáhal voči odporcovi rovnakého nároku, keď v
každom konaní bola jeho výška iná, z dôvodu hospodárnosti podľa § 112 ods. 1 OSP spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 5C/524/2012, 5C/525/2012, 5C/526/2012, 5C/527/2012,
5C/528/2012, 5C/529/2012, 5C/532/2012, 5C/533/2012, 5C/534/2012, 5C/535/2012 s tým, že ďalej
konanie bude vedené pod sp.zn. 5C/524/2012. Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že
v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/524/2012, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra

pod sp.zn. 12Er/318/2010 bola dňa 10. 05. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému V. C., na
vymoženie 116,31 eura s príslušenstvom, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Bratislava sp.zn. SR 22539/09, dňa 07. 02. 2011 vydal exekučný súd poverenie po tom, ako dňa23. 09. 2010 doručil oprávnený požadované doklady. V konaní pod sp.zn. 5C/525/2012 si navrhovateľ
uplatnil majetkovú škodu vo výške 7.840,61 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.568,12 eura,
pričom z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 24Er/361/2011 vyplýva, že dňa 29.

04. 2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
protipovinnémuG.Y.,exekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduvBratislavesp.zn.
SR 14426/10 a žiadosť súdneho exekútora bola uznesením exekučného súdu zo dňa 03. 05. 2011
zamietnutá. V konaní pod sp.zn. 5C/526/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125
eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra

v exekučnej veci sp.zn. 18Er/7/2009, podľa ktorého súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému O. D. dňa 09. 01. 2009, exekučný súd dňa 20. 01.
2009 vydal súdnemu exekútorovi poverenie. V konaní pod sp.zn. 5C/527/2012 si navrhovateľ uplatnil
majetkovú škodu vo výške 3.377,51 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 675,50 eura v súvislosti
s exekučným konaním Okresného súdu Nitra pod sp.zn. 11Er/276/2010, kde bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej G. doručená exekučnému súdu

dňa 28. 04. 2010, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 16172/09 a táto bola
uznesením zo dňa 29. 12. 2010 po tom, ako oprávnený doručil súdom požadované doklady dňa 13.
09. 2010, zamietnutá. V konaní pod sp.zn. 5C/528/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu škodu vo výške
1.152,32 eura a nemajetkovú ujmu vo výške 230,46 eura za nesprávny úradný postup Okresného súdu
Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 12Er/270/2012, pričom z uvedeného spisu je zrejmé, že

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému I. O. bola doručená exekučnému
súdu dňa 02. 03. 2012, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 08023/11 a táto
bola uznesením zo dňa 08. 03. 2012 zamietnutá. Aj v konaní pod sp.zn. 5C/529/2012 sa navrhovateľ
domáhal škody vo výške 1.101,97 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 220,39 eura za nesprávny úradný
postup Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 12Er/466/2010, z ktorého

vyplýva, že exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému G. C., doručená exekučnému súdu dňa 23. 06. 2010, uznesením zo dňa 30. 05. 2011
po tom, čo oprávnený predložil súdom požadované doklady dňa 13. 09. 2010, zamietol. V konaní
vedenom pod sp.zn. 5C/532/2012 navrhovateľ žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 9.259,63
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.851,93 eura, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra

sp.zn. 24Er/268/2011 vyplýva, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieprotipovinnémuT.B.exekučnémusúdudňa01.04.2011,exekučnýmtitulombolrozhodcovský
rozsudok sp.zn. SR 14721/10 a jeho žiadosť bola uznesením zo dňa 22. 03. 2012 zamietnutá. V konaní
vedenom pod sp.zn. 5C/533/2012 navrhovateľ žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 2.720,69 eura
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 544,14 eura, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.

24Er/416/2011 vyplýva, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému I. J. exekučnému súdu dňa 16. 05. 2011, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
sp.zn. SR 13753/10 a jeho žiadosť bola uznesením zo dňa 30. 05. 2011 zamietnutá. V konaní pod sp.zn.
5C/534/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu škodu vo výške 1.259,74 eura a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 251,95 eura v súvislosti s konaním exekučného súdu vedeného na Okresnom súde Nitra

pod sp.zn. 24Er/270/2012 a podľa obsahu tohto spisu bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému I. B. doručená exekučnému súdu dňa 02. 03. 2012, ktorá bola uznesením
exekučného súdu zo dňa 08. 03. 2012 zamietnutá. Taktiež v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/535/2012
si navrhovateľ uplatnil škodu vo výške 2.499,61 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 499,92
eura za nesprávny úradný postup exekučného súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod

sp.zn. 7Er/525/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej W. P. bola doručená súdu dňa 15. 07. 2010, ktorú exekučný súd uznesením zo dňa 18. 04. 2011
po tom, ako oprávnený predložil dňa 15. 10. 2010 súdom požadované doklady, zamietol. Opierajúc sa o
ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 44 ods. 1, 2 a § 44 ods. 2 zák.

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení účinnom do 31. 05. 2011, ako aj do 17. 01. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“) dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho v jednotlivých konaniach, spojených na spoločné
konanie, zamietol. Samotnému uplatneniu nároku predchádzalo predbežné prerokovanie s odporcom,
navrhovateľ dňa 23. 04. 2012 doručil žiadosť o predbežné prerokovanie, avšak samotné podanie týchto

žiadostí a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku postačovali k tomu, aby bola splnená
zákonnápodmienkaprepodanienávrhunasúdnapriektomu,želehota6mesiacovuplynulaažpozačatí
konania. Námietku premlčania, vznesenú odporcom, neakceptoval, nakoľko navrhovateľovi neuplynula
zákonná trojročná lehota. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS499/2010 konštatujúc, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu, pričom môže exekučný titul

preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného
hľadiska, preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v
návrhu navrhovateľa. Aplikujúc ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
05. 2010 konštatoval, že lehota 15 dní uvedená v tomto ustanovení platí iba pre vydanie poverenia
a nie pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Vo veciach 12Er/318/2010,

11Er/276/2010, 12Er/466/2010 exekučný súd vyzýval tak súdneho exekútora, ako aj oprávneného na
predloženie dokladov a z hľadiska časovej náročnosti a vzhľadom na nereagovanie na výzvu súdu
oprávneným rozhodol exekučný súd v dlhšom časovom horizonte, čo však nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. V prejednávaných veciach sp.zn. 5C/524/2012, 5C/527/2012, 5C/529/2012,
5C/532/2012,5C/535/2012nedošloknesprávnemuúradnémupostupuzdôvodunevydaniarozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, keďže zo strany navrhovateľa nebolo predložené žiadne rozhodnutie,

ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak, ako je to uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z.účinnomod01.01.2013.Voveciachsp.zn.5C/525/2012,5C/526/2012,5C/528/2012,5C/529/2012,
5C/533/2012, 5C/534/2012 boli návrhy podané bezdôvodne, nakoľko vo všetkých týchto veciach bolo o
žiadostisúdnehoexekútorarozhodnutébezodkladne,vpriebehuniekoľkýchdní.Rozhodnutieonáhrade
trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal

náhradu trov konania, pretože mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a odporca si ani žiadne
trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po tom, čo už

došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol viazaný ust.
§ 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z.. Svojim
rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Vytkol mu
tiež, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. Samotná nedôveryhodnosť

údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Poukázal tiež na to, že súd
prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,

ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského
súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho
úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť

štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti,
atď.. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom
vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote
a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento

nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil
jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko
vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásenímrozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha v jednotlivých
veciach náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v jednotlivých exekučných konaniach. Nesprávny úradný postup navrhovateľ
vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože k vydaniu rozhodnutia došlo
s omeškaním dlhšej doby.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), ktorý na danú vec dopadá,

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z.).

Odvolací súd úvodom poznamenáva, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4
Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý
upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky
zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda

bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu

za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §
6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatneupravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej
slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať

porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti,
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a

právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody

vo vzťahu príčiny a následku.

V predmetnej veci, poukazujúc na vyššie uvedené závery, bolo potrebné posudzovať existenciu
predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v tomto konaní, čo súd
prvého stupňa i vykonal a v tomto smere v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Niet totiž sporu o

tom, že vo veci sp.zn. 5C/524/2012, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
12Er/318/2010 bola dňa 10. 05. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému V. C., na vymoženie 116,31
eura s príslušenstvom, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn.
SR 22539/09 zo dňa 28. 01. 2010, vo veci vydal exekučný súd dňa 07. 02. 2011 poverenie po tom,

ako oprávnený doložil súdom požadované doklady dňa 23. 09. 2010. Navrhovateľ si uplatnil majetkovú
škodu v sume 125 eur a nemajetkovú ujmu v sume 660 eur dôvodiac, že exekučný súd rozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia jej zamietnutím s omeškaním viac ako 373 dní.
V konaní pod sp.zn. 5C/525/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 7.840,61 eura a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.568,12 eura, pričom z pripojeného exekučného spisu Okresného

súdu Nitra sp.zn. 24Er/361/2011 vyplýva, že dňa 29. 04. 2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému G. Y., exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn. SR 14426/10 zo dňa 07. 02. 2011 a žiadosť
súdneho exekútora bola uznesením exekučného súdu zo dňa 03. 05. 2011 zamietnutá. Nesprávny
úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 88 dní.
V konaní pod sp.zn. 5C/526/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v exekučnej
veci sp.zn. 18Er/7/2009, podľa ktorého súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému O. D. dňa 09. 01. 2009, exekučný súd dňa 20. 01. 2009 vydal

poverenie súdnemu exekútorovi. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa
spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s
omeškaním viac ako 184 dní.

Obdobne v konaní pod sp.zn. 5C/527/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 3.377,51

eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 675,50 eura v súvislosti s exekučným konaním Okresného
súdu Nitra pod sp.zn. 11Er/276/2010, kde bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnej G. doručená exekučnému súdu dňa 28. 04. 2010, exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 16172/09 a táto bola uznesením zo dňa 29. 12. 2010 zamietnutá,
keď oprávnený na urgenciu súdu reagoval až dňa 23. 09. 2010 predložením požadovaných dokladov.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 354 dní.
V konaní pod sp.zn. 5C/528/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu škodu vo výške 1.152,32 eura
a nemajetkovú ujmu vo výške 230,46 eura za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra
v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 12Er/270/2012, pričom z uvedeného spisu je zrejmé,

že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému I. O., o vymoženie 375
eur s príslušenstvom, bola doručená exekučnému súdu dňa 02. 03. 2012, exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 08023/11 zo dňa 25. 08. 2011 a táto bola uznesením zo dňa 08.
03. 2012 zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať vrozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac
ako 89 dní.
Aj v konaní pod sp.zn. 5C/529/2012 sa navrhovateľ domáhal škody vo výške 1.101,97 eura a

nemajetkovej ujmy vo výške 220,39 eura za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v
exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.12Er/466/2010, z ktorého vyplýva, že exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému G. C., o vymoženie
232,37 eura, doručenej exekučnému súdu dňa 23. 06. 2010, uznesením zo dňa 30. 05. 2011 zamietol.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 591 dní.
V konaní vedenom pod sp.zn. 5C/532/2012 navrhovateľ žiadal priznať majetkovú škodu vo výške
9.259,63 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.851,93 eura, pričom zo spisu Okresného
súdu Nitra sp.zn. 7Er/268/2011 vyplýva, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému T. B., o vymoženie 2.887,07 eura exekučnému súdu dňa 01. 04.
2011, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 14721/10 zo dňa 09. 02. 2011 a jeho

žiadosť bola uznesením zo dňa 22. 03. 2012 zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
jej zamietnutím s omeškaním viac ako 405 dní.
V konaní vedenom pod sp.zn. 5C/533/2012 navrhovateľ žiadal priznať majetkovú škodu vo výške
2.720,69 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 544,14 eura, pričom zo spisu Okresného

súdu Nitra sp.zn. 24Er/416/2011 vyplýva, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému I. J., o vymoženie 777,27 eura exekučnému súdu dňa 16. 05. 2011,
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a jeho žiadosť bola uznesením zo dňa 30. 05. 2011
zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 74 dní.

V konaní pod sp.zn. 5C/534/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu škodu vo výške 1.259,74 eura a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 251,95 eura v súvislosti s konaním exekučného súdu vedeného
na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 24Er/270/2012 a podľa obsahu tohto spisu bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému I., o vymoženie 391 eur s príslušenstvom, doručená
exekučnému súdu dňa 02. 03. 2012, uznesením exekučného súdu zo dňa 08. 03. 2012 zamietnutá.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 89 dní.
Taktiež v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/535/2012 si navrhovateľ uplatnil škodu vo výške 2.499,61
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 499,92 eura za nesprávny úradný postup exekučného
súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 7Er/525/2010, kde žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej W. P., o vymoženie 641,19 eura
s príslušenstvom, bola doručená súdu dňa 15. 07. 2010, ktorú exekučný súd uznesením zo dňa 18.
04. 2011 zamietol. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v
rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac
ako 323 dní.

Odpoveď, či došlo k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej
lehote, poskytuje ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení zák. č. 144/2010 Z.z. účinného
od 01. 06. 2010 a teda v čase začatia exekučného konania (ďalej len „Exekučný poriadok“) a to
v jednotlivých spojených veciach, vedených pod sp.zn. 5C/525/2012, 5C/529/2012, 5C/532/2012,

5C/533/2012, 5C/535/2012 a účinného do 01. 06. 2010 vo veciach 5C/524/2012, 5C/525/2012,
5C/526/2012, 5C/527/2012.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení
plynie záver, podľa ktorého 15-dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme jetotiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo
umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto
súvislosti je zvlášť významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania

v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného
súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj základný význam
a opodstatnenosť v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho
predpokladu každej exekúcie. Neznamená to však, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo
účastníka na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2

ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová
lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie
poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného
poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému
súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“ exekútora,
aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v exekučnom
konaní, ktoré v zásade nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok výslovne vo
svojich ustanoveniach nezakotvuje, že odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku (napr. § 16 ods. 1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3 atď.), ktoré sa na

exekučné konanie použijú, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 OSP). S ohľadom na
cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2 nie je možné
interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to predkladá navrhovateľ. Odvolacím súdom zastávaný
názor v konečnom dôsledku, s prihliadnutím na vzájomné súvislosti a účel sledovaný právnou úpravou,
nemožno označiť ani za neprimeraný alebo svojvoľný výklad práva upierajúci základné práva a slobody,

súčasťou ktorých je i právo na súdnu ochranu. Vychádzajúc z týchto záverov v danej veci s ohľadom na
skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučným
súdom zamietnutá po dvoch dňoch po tom, ako súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie
poverenia, nedošlo tak zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

Vo veci sp.zn. 5C/528/2012 a 5C/534/2012 bolo potrebné posudzovať skutočnosť, či došlo k vydaniu,
resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote, poskytuje ust. § 44
ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení zák. č. 144/2010 Z.z. účinného od 01. 06. 2011 a s tým
súvisiace ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade: c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Aplikujúc vo vyššie uvedených veciach citované
ustanovenia, odvolací súd dospel k záveru, že novela Exekučného poriadku, účinná od 01. 06. 2011

vylučovala lehotu exekučného súdu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia 15 dní v prípade,
ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (písm. d/ § 41 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže
vo všetkých prejednávaných veciach bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, odvolací súd
zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
neexistovala a zákonom predpísaná nebola. Z tohto dôvodu preto v postupe exekučného súdu nemožno

vzhliadnuť nedodržanie lehoty a teda navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup.

Rovnako tak v sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom avizované
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, na čo odvolateľ dôvodne

poukazuje. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6

ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že
pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a
faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní
postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorýnemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Hodnotiac postup exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií je významné, ako už bolo uvedené, že vo
všetkých exekučných konaniach exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, odsudzujúci povinného
na plnenie z titulu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti na tento exekučný titul, exekučný
súd viazaný ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zvýrazňujúcim zodpovednosť exekučného súdu

za vydanie poverenia ako výsledku náležitého preskúmania, okrem iného i exekučného titulu, žiadosti
súdneho exekútora v jednotlivých preskúmavaných veciach na vydanie poverenia zamietol, pričom
rozhodol bezodkladne, po uplynutí niekoľkých dní od podania žiadosti, a preto s ohľadom na okolnosti
danej veci nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy (sp.zn. 5C/525/2012 žiadosť podaná dňa 29. 04.
2011, zamietnutá dňa 03. 05. 2011, 5C/528/2012 žiadosť podaná dňa 02. 03. 2012, zamietnutá dňa 08.
03. 2012, 5C/533/2012 žiadosť podaná dňa 16. 05. 2011, zamietnutá dňa 30. 05. 2011, 5C/534/2012

žiadosť podaná dňa 02. 03. 2012, zamietnutá dňa 08. 03. 2012). V ostatných exekučných veciach, aj
keď o žiadosti súdneho exekútora exekučný súd rozhodol s určitým časovým odstupom, nie je možné
postup exekučného súdu hodnotiť ako nesprávny s odvolaním sa na vyššie konštatované dôvody a
poukázaním na exekučný titul v týchto veciach, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, ktorý nepochybne
podliehal kontrole exekučného súdu.

Knavrhovateľomtvrdenémudôvodunesprávnehoúradnéhopostupuvsúvislostisozamietnutímžiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom, odvolací súd nepovažuje za
zmysluplné sa bližšie vyjadrovať a v podrobnostiach odkazuje na správne a presvedčivé dôvody

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Poukazuje ďalej len na to, že v tomto smere sú právne
závery ustálené judikatúrou Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR a odvolací súd nemá dôvod sa
od nich odkloniť. V konečnom dôsledku sú dobre známe i samotnému navrhovateľovi, resp. by mu mali
byť, keďže mu ako oprávnenému v exekučných veciach boli doručené tisíce rozhodnutí, týkajúcich sa
danej problematiky. Za daných okolností, tak i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal,

že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu za navrhovateľom v
tomto konaní požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Odvolací súd ale tiež dodáva, že pokiaľ
navrhovateľ ani v jednej prejednávanej veci nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa
v rámci exekúcie vôbec domôcť ani nároku od povinného vyplývajúcemu mu z úverovej zmluvy, a preto

s rozhodcovským rozsudkom ako nulitným aktom v exekučnom konaní sa ani nemôže spájať vznik
akejkoľvek škody oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada,
podľa ktorej „na nepráve nemožno stavať právo“.

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup

prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací
súdpopreskúmaníveciakonania,ktorémupredchádzalo,takútovadukonaniapodľa§221ods.1písm.
f/ OSP nezistil. I ďalšie skutočnosti vytýkané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu,
keď tvrdenia v súvislosti s vierohodnosťou údajov a znaleckého dokazovania sa preskúmavaného
rozsudku vôbec netýkajú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a

§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.