Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221771
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612221771.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr.Mária Blahovská, v právnej veci žalobkyne R. V.,
W.. XX.X.XXXX, F. A. XXX/XX, Q., proti žalovanému C. N. Ž. T., E..L.., J. X, V., K.: XXXXXXXX, právne
zastúpená JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, Němcovej 22, Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice vydaný v konaní vedenom

pod sp. zn. 2C/99/2012 zo dňa 19.1.2012.

O d k l a d á vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia
tohto konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu, z titulu súdneho poplatku vo výške 99,50
Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.11.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/99/2012 zo dňa 19.1.2012 a náhrady trov konania. V

návrhuuviedla,žeuvedenýmrozsudkombolazaviazanákzaplateniupohľadávkyvovýške61,74Eurak
náhrade trov konania vo výške 276,-Eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 8.10.2012. V návrhu na začatie
rozhodcovského konania žalovaná uviedla, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú
rozhodcovskú doložku. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je
súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k
podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej

zmluvy. Vzhľadom na predmet a povahu zmluvy ako aj samotné ustanovenia predmetnej poistnej
zmluvy nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie
predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
- žalobkyňa osobne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Rozhodcovská doložky nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Z predmetnej poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy,
keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Spotrebiteľovi tým bola fakticky odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva naúčinnú právnu obranu. V prípade uplatnenia práv na rozhodcovskom súde v tejto veci zo strany
poisťovne došlo k znemožneniu práva spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd a vec bol nútený
prejednať pred rozhodcovským súdom zvoleným poisťovňou.

Zároveň navrhla, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že toto konanie nie je spotrebiteľským sporom.
Nejednásaoodvolaciekonanieaanioinékonanie,vktorombysarozhodovalooopravnomprostriedku,
pričom existencia takéhoto konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do

momentu jeho prípadného zrušenia. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vo veci vydaný a pokiaľ nebol
zrušený v osobitnom inštančnom podľa § 40 a nasl. zákona, č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, má byť riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Všeobecnému súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet
sporu v merite veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či
hodnotiť dokazovanie vykonané pred rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by

mal podliehať súdnemu prieskumu iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z. s tým, že
súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského
konania nevybočovali z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z..
Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z.). Konanie o zrušenie rozhodcovského

rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov
rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) a ž i) zák. č.
244/2002 Z. z..
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených
žalovaným ako žalobcom. Zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobca podal proti doručenému

rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a či a kedy sa tak stalo. Žalobcovi totiž nebolo odňaté
právo na prístup k rozhodcovskému súdu, pretože šlo o vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom
konaní a na podklade návrhu žalovaného, pričom využitím odporu by došlo k zrušeniu rozsudku a
ďalšiemu konaniu pred rozhodcovským súdom za účasti oboch účastníkov sporu.
Súd je povinný skúmať všetky podmienky pre vedenie konania, naďalej je daná prednosť kompetencie

rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným. Táto skutočnosť je právne významná, pretože
rozhodcovské konanie začalo skôr, nie je preukázané jeho nepokračovanie a v prípade podania odporu
žalobcom je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným daná zo
zákona a všeobecný súd v tomto konaní nemá založenú príslušnosť v takom spore konať a rozhodovať
pre nedostatok podmienky konania. Z označeného dôvodu pre prípad podania odporu žalobcom v

rozhodcovskom konaní vznášajú pri svojom prvom úkone námietku podľa § 106 ods. 1, ods. 3 O. s. p. s
návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského
súdu, ktorý začal ako prvý konať v danom spore.
Žalovaný so žalobkyňou uzavreli poistnú zmluvu, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky z
21.05.2007 a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2. týchto

Osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne individuálne
dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu. Žalobkyňa mala dve možnosti spolu
s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú
doložku, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia čl. XV.
VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Poukázal aj na rozhodnutia iných súdov

rôznych stupňov. Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená navrhovateľovi tretím
subjektom - sprostredkovateľom poistenia. Rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá ako
individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 OZ, nakoľko ju mohla žalobkyňa odmietnuť bez toho,
aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok poistného vzťahu, a preto ju nemožno
považovať za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku.

Na základe žiadosti žalobkyne doručenej žalovanému dňa 14.12.2009 o zrušenie poistnej zmluvy č.
4021590508došlokzánikupoisteniadňom29.1.2010svyrovnanoubilancioupoistného.Žalovanýpodal
dňa 2.1.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky podľa časti
XVII. ods. 7a, VPP z 21.5.2007. Pohľadávku vyčíslil na sumu 61,74 Eur a táto zodpovedala nákladom
žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia.

Podľa bodu 7a totiž: „ S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiadapri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa

zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.
Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri
ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie,
či predchádzajúcu písomnú výzvu. Pri zániku poistenia poisťovňa zaslala poistníkovi oznámenie o
zánikupoisteniaobsahujúcebilanciupoistenia.Vzhľadomnato,žepredmetomrozhodcovskéhokonania

bola pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia
neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke.

Žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím veci bez jeho osobnej účasti, preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených listinných dokladov a písomných vyjadrení, z predloženej
kópie spisu 2C/99/2012, výsluchom žalobkyne zistil tento skutkový stav:

Z predloženej kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice malsúd preukázané, že rozhodcovským rozsudkom
sp. zn. 2C/99/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice bola žalobkyňa zaviazaná

zaplatiť žalovanému sumu 61,74 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 276,- Eur.
Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa do vlastných rúk dňa 8.10.2012, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 2C/99/2012 zo dňa
19.1.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2012.

Dňa 25.2.2008 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so
začiatkom poistenia dňa 29.2.2008 a koncom poistenia dňa 29.2.2053. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola oboznámená so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009
resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá
samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy

ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo
zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na
základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka
neobsahujeustanovenia,ktorébymaližalobcu(vtomtokonanížalovaného)zvýhodňovaťatýmspôsobiť
nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou, v časti XV. s názvom Rozhodcovské
konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa
bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon

rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.
Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 25.2.2008 sú uvedené
Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že

sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú
podpísané žalobcom dňa 25.2.2008..Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti žalobcovi nie je tunajším súdom vedené konanie na
základe návrhu žalovaného, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 2C/99/2012 zo dňa 19.1.2012.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovirozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je
zrejme, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej
zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej
zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy

je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná
zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje
týkajúce sa žalobkyne.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu
pred súdom všeobecným a že rozhodcovské konanie začalo skôr s poukazom na § 106 ods. 1,3
O.s.p., s návrhom na zastavenie alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského
súdu. Z rozhodcovských spisov, ktoré boli súdu zaslané nevyplýva, žeby navrhovateľka podala odpor

proti rozhodcovským rozsudkom ako opravný prostriedok, naopak rozhodla sa v zákonnej lehote podať
na všeobecný súd návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo jej zákon umožňuje. Prerušenie
konania by prichádzalo do úvahy v zmysle ust. § 106 O.s.p. len vtedy, ak by bol uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 61,74 Eur na rozhodcovskom súde, aj na všeobecnom súde, čo sa však nestalo.
Predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku a až v prípade, žeby bol rozhodcovský

rozsudok všeobecným súdom právoplatne zrušený z dôvodu namietania platnosti rozhodcovskej
doložky, až následne by súd pokračoval v konaní, ktoré začalo pred rozhodcovským súdom. Nemožno
však zamieňať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku s následným konaním, keď k zrušeniu
dôjde.Pretoniejedôvodnazastavenie,aninaprerušeniekonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudku.

Žalovaný vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2012 vzniesol námietku miestnej príslušnosti
a námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobkyne v spore. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj
základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je
podľa§4ods.2písm.za/zákonač.71/1992Z.z.osúdnychpoplatkovžalobkyňaoslobodenáodplatenia
súdnych poplatkov pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobkyne

uplatnená žalovaným v písomnom podaní zo dňa 21.11.2012 nie je dôvodná. Žalovaný namietal miestnu
príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo veci. Vec bola postúpená Okresnému súdu Košice I,
ktorý nesúhlasil s postúpením veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach č. 2NcC/5/2013-49 zo dňa 18.2.2013, ktorým súd rozhodol, že miestne príslušný na konanie je
Okresný súd Spišská Nová Ves. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2 posledná

veta O.s.p..

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni

doručený dňa 8.10.2012 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 5.11.2012.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/99/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo
veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malýmipísmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť

si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa

písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil
žalovaný. Žalovaný poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne

podpísal. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bola žalobkyňa
riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že žalobkyňa všeobecné poistné
podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že sa skutočne mala možnosť s
týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania
sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobkyňa

ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe,
bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné
podmienkyaosobitnézmluvnédojednaniaboližalobkyňoupodpísanévdeňuzatvoreniapoistnejzmluvy
resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobkyňa podpísala samostatne aj osobitné

zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného
formulára poistných podmienok.

Rozhodcovskú doložku robí neplatnou však aj ust. § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov)

alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Podľa § 12 ods. 6, zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí,
že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase
začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej
zmluve nedohodli inak. V rozhodcovskej doložke je uvedené, že spory sa budú riešiť pred Stálym

rozhodcovským súdom, avšak vôbec ho neurčili, preto nie je možné ustáliť, že sa podrobujú predpisom
teda rokovaciemu poriadku tohto súdu. Toto dojednanie je teda neurčité a nejasné a ako také je samo
o sebe neprijateľnou doložkou a teda aj neplatným zmluvným dojednaním.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z

dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci

konať. Súd preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 - 47, ktorý predložil právny zástupca žalovaného
súdu, tunajší súd zastáva názor, že sa týka exekučných konaní a nemožno ho použiť pre toto konanie,
keďže v tomto konaní bola vec sama riadne pred súdom prerokovaná.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
2C/99/2012. V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však
nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a
v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je

exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Účelom odkladu
vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme, že napriek
prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaný má právo domáhať sa výkonu predmetného rozhodnutia.
V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mala žalobkyňa úspech, rozhodnutie však nie je
právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti daného

rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z
neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde možnému
navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského rozsudku.
Poukazujúc na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania od žalovaného
nepožadovala.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok

z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.