Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/168/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111210451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111210451.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky J.. H. R., nar.

XX.XX.XXXX,bytomT.Š.,R.XX,zastúpenejJUDr.LadislavomMátrayom,advokátomsosídlomPrešov,
Masarykova 16, proti odporcovi J.. R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, zastúpenému IURISTICO s.r.o.,
Košice, Štefánikova 26, o zaplatenie 13.277,57 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 13.277,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% za obdobie od 16.02.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 796,50 Eur a na účet jej
právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.472,97 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.04.2011 žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 13.277,57 Eur s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky, ktorú odporca prevzal za
účelom sprevádzkovania pohostinstiev v F. a X.. Tieto pôžičky mal vrátiť, pričom napriek výzve tak
doposiaľ neučinil.

Odporcanesúhlasilspodanýmnávrhomstým,ženedošlokposkytnutiupôžičkyzostranynavrhovateľky
a predmetné finančné prostriedky boli použité na spoločné podnikateľské aktivity, ktoré však neboli
úspešné.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov S. R., H. R., R. Š., J. H.,
oboznámením zmluvy o nájme nebytových priestorov z 20.01.2009, zmluvy o odstúpení pohostinstva F.,

zmluvy o odstúpení pohostinstva X., výdavkových dokladov, výpisov z pokladničnej knihy P. Š., výpisu
zo živnostenského registra odporcu, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento
skutkový stav:

Navrhovateľka bola v roku 2008 - 2009 študentkou. V čase prechodu slovenskej meny na euro
zapožičala od svojho otca S. R. sumu 200.000,- Sk a v marci roku 2009 od svojej krstnej mamy
H. R. sumu 6.640 Eur. Predmetné finančné prostriedky následne poskytla odporcovi, ktorý mal

záujem podnikať v pohostinských službách, a to pri prevádzkovaní pohostinstiev v F. a X.. Odporca
dňa 03.11.2008 uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov s COOP Jednota R. na prevádzku
pohostinstva v F. a dňa 20.01.2009 na prevádzku pohostinstva v X.. Dňa 13.10.2008 uzavreli R. Š.
a H. Y. zmluvu o odstúpení pohostinstva F. za odstupné 300.000,- Sk, kde vystupoval ako osoba, vprospech ktorej sa pohostinstvo odstúpi, H. Y. a dňa 10.12.2008 bola uzavretá zmluva medzi P. Š. a
H. Y. o odstúpení pohostinstva X. za sumu 350.000,- Sk. P. Š. vyplatil odstupné za pohostinstvo v X.
odporca, a to dňa 16.01.2009 a 15.01.2009 po 33.194,- Sk a 132.776,- Sk. 28.12.2008 bolo zaplatené

aj odstupné vo výške 130.000,- Sk za pohostinstvo. H. Y. bol spoločníkom odporcu, ktorý vystupoval
v týchto zmluvách.

V čase požičiavania peňazí navrhovateľka „chodila“ s odporcom, pričom tento mal živnostenské
oprávnenie na poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu,

prevádzkovania kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení ako aj prenájmu výherných hracích
automatov, a to od 01.11.2008. Na vyplatenie odstupného za tieto pohostinské zariadenia bolo
vyplatených 650.000,- Sk, pričom ďalšie peniaze boli nutné na spustenie prevádzky v týchto
zariadeniach, čo spolu činilo možno 800.000,- Sk. Odporca si požičal finančné prostriedky od svojej
sestry a mamy spolu vo výške asi 440.000,- Sk. Následne odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť,
prevádzka týchto pohostinstiev nebola zisková.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (ďalej živnostenský zákon), živnosťou je sústavná

činnosťprevádzkovanásamostatnevovlastnommene,navlastnúzodpovednosť,zaúčelomdosiahnutia
zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona, živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo
právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len podnikateľ).

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ. Zmluva bola uzavretá ústnou formou, pričom súd mal za preukázané,
že navrhovateľka prenechala odporcovi finančné prostriedky vo výške 13.277,57 Eur. Doba vrátenia
tejto pôžičky nebola určená medzi účastníkmi jednoznačne, nakoľko malo sa vrátiť do roka po spustení

prevádzok, resp. po spustení prevádzok v F. a v X.. Napriek skutočnosti, že pri odovzdávaní peňazí
neboli prítomní svedkovia, súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy vykonané v tomto konaní, jednotlivo aj v
súvislostiach, a tieto nepochybne podporujú záver o tom, že poskytla navrhovateľka odporcovi finančné
prostriedky vo výške 13.277,57 Eur. Tento záver vyplýva z výsluchu svedkov S. R. ako aj H. R.,
ktorí požičiavali predmetné finančné prostriedky navrhovateľke, a ktorí potvrdili to, že z jej vyjadrení

vyplývalo, že tieto finančné prostriedky budú použité na podnikateľské aktivity odporcu. Zároveň s
týmito výpoveďami svedkov korešponduje aj výpoveď odporcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že na
začatie podnikateľskej činnosti, a to na zaplatenie odstupného ako aj na ďalšie investície do prevádzok,
potreboval sumu 700.000,- až 800.000,- Sk, pričom od svojej rodiny si požičal sumu asi 440.000,-
Sk. Z uvedeného vyplýva, že táto suma 400.000,- Sk reálne zodpovedala jeho potrebám pre začatie

podnikania, a preto súd má za to, že všetky tieto výpovede vo vzájomnej súvislosti dávajú logický záver
o tom, že finančné prostriedky boli odovzdané odporcovi, a to vo výške tak ako to uviedla navrhovateľka.
Navrhovateľka v tomto smere podľa názoru súdu uniesla dôkazné bremeno preukázania skutočnosti,
a to prenechania finančných prostriedkov odporcovi. Tento záver podporuje listinné dôkazy o vyplatení
odstupného za predmetné pohostinstvá.

Ďalšou otázkou, s ktorou sa súd vyporiadaval pri posúdení tohto návrhu, bola námietka vznesená
odporcom ohľadom skutočnosti, že jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré dobrovoľne vložila
navrhovateľka do ich spoločného podnikania, ktoré nebolo úspešné, a preto je jej návrh na vráteniefinančných prostriedkov nedôvodný. Súd má za to, že tieto námietky nie sú dôvodné a podnikateľské
riziko je povinný niesť odporca, ktorý, ako vyplýva zo živnostenského registra, bol podnikateľom.
Navrhovateľka v tom čase bola študentkou. Je teda zrejmé, že odporca prevádzkoval samostatne

sústavnú činnosť, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, teda vykonával živnostenskú
činnosť, a pokiaľ toto podnikanie skončilo v strate, nemôže niesť túto stratu navrhovateľka, nakoľko
táto nevykonávala živnostenskú činnosť, ani iným spôsobom sa nepodieľala na podnikaní odporcu tak,
aby finančné prostriedky, ktoré tam vložila, mali byť vystavené podnikateľskému riziku, neúspechu v
podnikaní. V danom prípade zo strany odporcu nebolo preukázané a na jeho stranu prešlo dôkazné

bremeno preukázania týchto tvrdení to, že finančné prostriedky vložila navrhovateľka do podnikateľskej
činnosti s vedomím, že v prípade neúspechu v podnikaní o tieto finančné prostriedky príde, ako je to
napr. pri zmluve o tichom spoločenstve a pod., kedy tichý spoločník poskytuje podnikateľovi určitý vklad
a ním sa podieľa na podnikaní podnikateľa. Takáto zmluva však vyžaduje písomnú formu, čo v konaní
nebolo preukázané. Preto na tieto námietky súd neprihliadol a mal za to, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto považoval za právne dôvodné vyhovieť podanému návrhu a
zaviazať odporcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Ohľadom presnej výšky poskytnutia
finančných prostriedkov súd nevykonával ďalšie dokazovanie podľa § 136 O.s.p. Súd sa riadil pri určení
výšky pôžičky úvahami tak ako sú uvedené vyššie, s prihliadnutím na okolnosti prípadu.

Nakoľko podľa názoru súdu splatnosť predmetnej pôžičky nebola dohodnutá medzi účastníkmi konania
jednoznačne, nastáva povinnosť dlžníka splniť dlh po tom, čo ho plnenie veriteľ požiadal a v danom
prípade k tomu relevantne došlo až doručením výzvy na zaplatenie zo dňa 07.02.2011, kde bola
uvedená lehote 5 dní, teda odporca bol relevantne vyzvaný na splatenie dlhu dňa 15.02.2011. Z týchto

dôvodov súd priznal navrhovateľke právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % za obdobie od
16.02.2011 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 OZ, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z. Z
uvedeného vyplýva, že výška úroku z omeškania je o 8 % - tuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splateniu peňažného dlhu. Nakoľko
základná úroková sadzba ECD k 16.02.2011 predstavovalo 1 %, je priznaný úrok z omeškania v súlade

s touto právnou úpravou.

Z vyššie uvedených dôvodov bol návrh ohľadom úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamietnutý.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., kedy úspech navrhovateľky bol len v

pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, preto mal súd za to, že je dôvodné
priznať jej trovy konania. Tieto spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 796,50 Eur a trovách
právneho zastúpenia vo výške 1.472,97 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli určené v zmysle vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z., a to za 5 úkonov právnej služby určených podľa § 14 citovanej vyhlášky,
prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.02.2011, podanie návrhu na súd dňa 13.04.2011 a účasť na

pojednávaniach dňa 28.09.2011, 07.12.2011 a 25.04.2012. Z predmetu konania činí výška odmeny za
jeden úkon právnej služby sumu 287,14 Eur, čo za 5 úkonov právnej služby predstavuje sumu 1.435,70
Eur k čomu je nutné pripočítať 4 x režijný paušál po 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur. Spolu predstavujú trovy
právneho zastúpenia sumu 1.472,97 Eur.

Súd nepriznal navrhovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia za písomnú výzvu protistrane
dňa 08.02.2011 a návrh na splátkový kalendár dňa 21.02.2011, ako aj za porady s klientom, nakoľko tieto
podľa názoru súdu neboli účelné. Na jednotlivých pojednávaniach, pred ktorými sa tieto porady diali,
nedošlo k namietnutiu nových okolností v prípade, ktoré by podľa názoru súdu odôvodňovali účelnosť
takejto porady advokáta s klientom. Súd má za to, že tieto porady s klientom neboli účelné, preto

nemožno priznať odmenu za tieto úkony právnej služby, pričom písomné podanie protistrane nie je
úkonom právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.