Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010763
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114010763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci

obžalovaného J. S., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2015 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. S., nar. XX.XX.XXXX T. U., trvale bytom O.Z.O. Č.. X T. U., vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Bratislava
od 29.05.2014

s a u z n á v a v i n n ý m , že

dňa 22.05.2014 v čase medzi 03:00 hod. - 03:55 hod. na Námestí slobody vzal z lavičky, na ktorej sedel
poškodený Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX T. Y. Q. T., bytom M. XXX, Y. Q. T., po tom, čo ju tento na chvíľu
opustil,mobilnýtelefónzn.LGNexus4,čiernejfarby,IMEI:XXXXXX-XX-XXXXXX-X,koženúpeňaženku
hnedej farby, ktorej obsahom bol občiansky preukaz, kartička poistenca zdravotnej poisťovne, technický
preukaz k automobilu A. J., kartičky od emisnej kontroly a od STK, kreditné karty, hotovosť vo výške

prevyšujúcu 150,00 eur, ktoré všetky veci patrili poškodenému a následne po tom, čo poškodený chcel
zavolať taxík a odísť, ho obžalovaný s cieľom, aby poškodený odcudzenie uvedených vecí nezistil, zhodil
na zem a z miesta činu odišiel, čím uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške približne 600,00 eur,
a súčasne bolo zistené, že obžalovaný bol rozhodnutím Landes Gericht Eisenstadt zo dňa 03.10.2013
sp.zn. 012 HV-87/2013t právoplatným dňa 08.10.2013 uznaný za vinného a odsúdený za trestný čin
krádeže,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, bezprostredne po
čine sa pokúsil uchovať si vec násilím, a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b/, písmeno c/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 7b odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 438e Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 212 odsek 3, § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX T. Y. Q. T., bytom
M. XXX, Y. Q. T., so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 08.10.2014 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 06.10.2014, č. k. 2 Pv 282/14/1101-36 na obvineného J. S., pre skutok právne
kvalifikovaný v tejto obžalobe ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 22.05.2014 v čase okolo 00.00 hod. v Bratislave na Námestí Slobody po tom, čo oslovil Ľ. T.,

či by mu nemohol dať cigaretu a po tom, čo mu ju Ľ. T. dal, ho ľavou rukou chytil pod krk a zhodil
na zem, prikľakol ho ľavým kolenom a držal ho tak, aby sa nemohol hýbať a následne mu vytiahol
z pravého zadného vrecka na nohaviciach koženú peňaženku hnedej farby, v ktorej mal občiansky
preukaz, kartičku poistenca zdravotnej poisťovne, technický preukaz k automobilu zn. Ford Mondeo,
kartičky od emisnej kontroly a od STK, kreditné karty, hotovosť vo výške prevyšujúcej 150,-Eur, a z

ľavého predného vrecka na nohaviciach mu vytiahol mobilný telefón značky LG Nexus 4, pričom všetky
veci patrili Ľ. T. a boli vystavené na jeho meno, čím mu uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške
približne 600,-Eur, pričom k zraneniu W. nedošlo..

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo

obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku (teda že je nevinný),
vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného J. S.O.X., výsluchom svedka - poškodeného
Ľ. T., svedka R. Y., so súhlasom procesných strán prečítal podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku
zápisnicu o výpovedi svedkyne G. D., podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, a to
zápisnicu o rekognícii osoby vrátane pripojenej fotodokumentácie, zápisnicu o ohliadke miesta činu

vrátane pripojenej fotodokumentácie, záznam zo dňa 22.05.2014, potvrdenie o vrátení veci, výpis z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, odpis registra trestov obžalovaného, výsledok
lustrácie v evidencii MS SR, výsledok lustrácie v evidencii GP SR, a oznámenie OR PZ Bratislava I zo
dňa 19.11.2014.

Obžalovaný J. S. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku tak, ako mu to kládla za vinu
obžaloba. Podľa obžalovaného skutok prebehol inak, zločinu lúpeže sa nedopustil, priznal sa však k
tomu, že obžalovanému vzal z lavičky mobil a peňaženku, pričom násilie voči osobe poškodeného pred
zmocnením sa vecí nepoužil, Až následne v obave, že poškodený zistí, že mu chýbajú uvedené veci,
tohto zhodil na zem a odišiel. Poškodeného stretol na Hlavnom námestí asi 0 23.00 hod. - 24.00 hod.,

ležal opitý na lavičke. Už vtedy sa mu snažil odcudziť peňaženku z vačku, čo sa mu však nepodarilo.
NáslednespoluišlicezMichalskúbránudopodnikuStorm.AsipohodineapolsapresunulinaObchodnú
ulicu, kde vo Večierke poškodený kúpil liter fínskej vodky. Odtiaľ išli na Kollárovo námestie a asi po
hodine na Námestie Slobody. Po tom, čo poškodený na uvedenom mieste išiel vykonať malú potrebu,
pričom mobil a peňaženku nechal na lavičke, mu tieto veci obžalovaný z lavičky zobral. Mohlo byť asi

04.00 hod. ráno. Poškodený po svojom návrate k lavičke nezistil, že mu tieto veci chýbajú. Obžalovaný
ho zhodil na zem až po tom, čo poškodený chcel zavolať taxík s tým, že ide domov.

Svedok - poškodený Ľ. T. na hlavnom pojednávaní popísal iný priebeh skutku. Po tom, čo asi okolo
polnoci odprevadil kamaráta R. Y. k Prezidentskému palácu, odkiaľ tento išiel domov autobusom, stretol

obžalovaného, ktorý si od neho pýtal cigaretu, následne ho obviňoval, že dal jeho priateľke drogy
a nakoniec ho chytil pod krk zvalil na zem, pritlačil kolenom a z vreciek nohavíc mu vzal mobil a
peňaženku. K incidentu došlo na Námestí slobody, pričom svedok - poškodený výslovne uviedol, že
si všetko nepamätá, nakoľko toho dosť vypil. Bolo s ním aj jedno dievča, ktoré sa však do incidentu
nezapájalo. Poškodený poprel, že by na Obchodnej ulici kupoval nejaký alkohol a že by bol v nejakej

samoobsluhe. Nebol ani v podniku Storm. Taktiež poprel, že by bol s obžalovaným aj na inom mieste,ako na mieste činu. Celý incident s obžalovaným mal trvať okolo 10 minút a ďalších 10 - 15 minút
malo uplynúť do momentu, keď poprosil taxikára, aby zavolal políciu. Poškodený však potvrdil, že bol
opitý, ale po napadnutí ihneď vytriezvel. Vypil asi 5 pohárikov whisky a 10 pív, avšak únavu nepociťoval.

Poškodený pri odstraňovaní viacerých rozporov medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní ohľadne priebehu skutku, výšky spôsobenej škody v podstate poukázal na to, že
si to už nepamätá. V súvislosti s množstvom požitého alkoholu pripustil, že to mohlo byť aj tak, ako
uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, teda 10 poldeci a 10 pív.

Svedok R. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň, keď malo dôjsť ku skutku,
bol s poškodeným Ľ. T., s ktorým sa stretol v podvečer asi o 7 hodine, chodili po meste, pričom aj
zmenili lokál. Asi pred polnocou sa rozišli, rozlúčili sa v podniku Barok a odtiaľ išli každý domov. Podnik
barok môže byť od Prezidentského paláca vzdialený asi pol kilometra. On išiel pešo na Bartókovú
ulicu, okolo hradu smerom hore. Svedkom incidentu obžalovaného s poškodeným nebol. Odvtedy sa s
poškodeným fyzicky nestretol, boli však v telefonickom kontakte. Na druhý deň po skutku mal telefonát

od vyšetrovateľa, na základe čoho kontaktoval poškodeného s otázkou, čo sa vlastne stalo. Poškodený
mu mal povedať, že bol prepadnutý, že bol donútený pod nejakou hrozbou ísť pre peniaze, resp. tieto
vybrať z bankomatu a že mu zobrali telefón. Poškodený mu tiež uviedol, že skutok sa mal stať po ich
stretnutí. Stalo sa mu to po ceste domov, asi po polnoci.

ZprečítanejzápisniceovýpovedisvedkyneG.D.vprípravnomkonanívyplýva,sobžalovanýmišlavdeň
skutku do mesta, pričom v istom momente si sadla na lavičku blízko cukrárne Majery k mužovi, ktorého
predtým nepoznala. Tento bol dosť opitý, stále sa smial. Obžalovaný bol niekde ďalej vzadu. Ona išla
s touto osobou smerom pod Michalskú bránu a tu sa opäť stretli s obžalovaným. Všetci traja si potom
išli sadnúť do podniku Storm. Následne si išli na Obchodnú ulicu, kde kúpili fľašu vodky. Po tomto sa

presunuli do parku, kde sa spočiatku všetci traja rozprávali, následne sa však obžalovaný a poškodený
začali doťahovať, pričom provokovať mal poškodený. Po tom, čo si poškodený chcel vziať taxík, mu
začal obžalovaný vykrikovať, že jej dával heroín, zhodil ho na zem. Obžalovaný jej mal následne uviesť,
že poškodenému dal facku. Videla, ako obžalovaný napadol poškodeného, nie však to, že by mu zobral
nejaké veci. Následne po ceste na hotel jej ukázal čierny dotykový mobilný telefón značky LG a dal jej

asi 200,-Eur, hoci predtým peniaze nemal. Povedal jej, že to poškodenému vypadlo.

K vykonaniu tohto dôkazu súd uvádza, že hoci išlo o výpoveď svedkyne pred vznesením obvinenia
(v rámci svojej výpovede po vznesení obvinenia J. S. táto svedkyňa využila svoje právo a odmietla
vo veci vypovedať), teda predtým, ako mohol obvinený J. S. uplatniť práva obvineného, bolo možné

zápisnicu o tejto výpovedi prečítať za predpokladu, že by s tým obžalovaný a prokurátor súhlasili, k
čomu na hlavnom pojednávaní aj došlo. Nemožnosť čítania výpovede svedka pred vznesením obvinenia
sa opiera o nemožnosť obvineného byť prítomný pri tomto výsluchu svedka a klásť mu otázky v rámci
realizácie svojich práv (v danej fáze konania však išlo o výpoveď vykonanú inak zákonným spôsobom).
Pokiaľ však obžalovaný v konaní pred súdom nepociťuje nemožnosť účasti pri výsluchu svedka v

štádiu pred vznesením obvinenia za ujmu na svojich právach, naopak túto výpoveď považuje v rámci
svojej celkovej obhajoby za pre neho priaznivú, pričom ani jedna z procesných strán nemieni vykonať
výsluch svedka kontradiktórnym spôsobom, resp. tento nepovažuje za nevyhnutný, nie je daný dôvod
neakceptovať takýto postoj obžalovaného a prokurátora. Za takejto situácie súd nepovažoval prečítanie
výpovede svedka pred vznesením obvinenia za nekonformnú s príslušnými ustanoveniami Trestného

poriadku, preto pristúpil k vykonaniu tohto dôkazu. Dôležitým momentom pre takýto postup bola aj reálna
nemožnosť v primeranom čase zabezpečiť účasť uvedenej svedkyne na hlavnom pojednávaní v tejto
„väzobnej“ trestnej veci.

Zo zápisnice o rekognícii osoby vyplýva, že poškodený jednoznačne opoznal osobu obžalovaného ako

páchateľa trestného činu a zo zápisnice o ohliadke miesta činu je zrejmé, že neboli zaznamenané žiadne
stopy. Túto zápisnicu je však potrebné vnímať v kontexte záznamu vyšetrovateľa zo dňa 22.05.2014,
ktorého obsahom je váhavý spôsob určenia miesta činu zo strany poškodeného, ktorý ho nevedel
jednoznačne identifikovať.
Z evidencie priestupkov a odpisu registra trestov možno zistiť počet jeho postihnutí za priestupok a

odsúdení a z ďalších lustrácií aj počet jeho trestných stíhaní.

Vzhľadom na to, že vo vyšetrovacom spise nebol zaznamenaný údaj o čase, kedy mal poškodený volať
na políciu a oznámiť spáchanie skutku, súd si poskytnutie tejto informácie vyžiadal, pričom z oznámeniaOR PZ Bratislava I, Odboru kriminálnej polície, zo dňa 19.11.2014 vyplýva, že poškodený Ľ. T. nahlásil
spáchanie trestného činu Operačnému stredisku OR PZ Bratislava I dňa 22.05.2014 o 03.55 hodine.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov získaných zákonným spôsobom
jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu, teda spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pritom
rešpektujúc zásadu "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného), dospel súd
k záveru, že skutok tak, ako je popísaný v obžalobe, právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa

§ 188 odsek 1 Trestného zákona sa v tomto trestnom konaní preukázať nepodarilo. Za nepochybne
preukázané bolo možno mať len také konanie obžalovaného, ktoré napĺňalo zákonné znaky základnej
a kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže v zmysle ustanovení Trestného zákona uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Tento záver súdu vychádza z rozporov vo výpovediach poškodeného uskutočnených v prípravnom

konaní a na hlavnom pojednávaní, ďalej z rozporov v jeho výpovedi a výpovedi svedka R.
Y. a predovšetkým z najzásadnejšieho rozporu vo výpovedi poškodeného a objektívne zistenou
skutočnosťou týkajúcich sa časových súvislostí spáchania skutku, ktoré svedčia v prospech
obhajobných tvrdení obžalovaného.

Ako vyplýva z obsahu spisu, poškodený pred skutkom požil väčšie množstvo alkoholu, podľa jeho
vlastného vyjadrenia bol dosť opitý (na hlavnom pojednávaní sa vyjadril o menšom množstve požitého
alkoholu, ako vo výpovedi v prípravnom konaní a až pri odstraňovaní rozporov pripustil pôvodne
uvádzané množstvo požitého alkoholu), nevedel jednoznačne určiť miesto činu a jeho výpoveď na
hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní obsahovala rozpory aj čo sa týka jednotlivých

podnikov, ktoré spolu so svedkom R. Y. navštívili.

Viaceré skutočnosti uvádzané poškodeným Ľ. T. neboli podporené ani výpoveďou svedka R. Y., ktorého
výpoveď nemal súd dôvod v nijakom smere spochybňovať (okrem iného pre kamarátsky vzťah týchto
osôb). Tento svedok uviedol úplne iné miesto, kde sa s poškodeným rozišli, ktorým malo byť miesto,

kde sa nachádza podnik Barok (Staré mesto) a nie Prezidentský palác. Nepotvrdil verziu, že ho
poškodený mal odprevadiť na uvedené miesto na autobus, nakoľko išiel domov pešo. Táto verzia
rozídenia sa poškodeného a svedka pritom podporuje vyjadrenia obžalovaného o mieste, kde sa stretol
s poškodeným. Za hodné zreteľa je potrebné považovať aj to vyjadrenie svedka, v rámci ktorého mu
poškodený mal povedať, že zo strany obžalovaného bol poškodený pod nejakou hrozbou nútený vybrať

peniazezbankomatu.Tedamaloísťopodstatneodlišnýspôsobkonaniaobžalovaného,akoprezentoval
sám poškodený pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom. Aj takéto konanie (pokiaľ by bolo
preukázané, k čomu však nedošlo) by mohlo napĺňať zákonné znaky zločinu lúpeže, avšak túto odlišnú
verziu pri neexistencii iných dôkazov možno vnímať v kontexte reálneho stavu opitosti poškodeného,
ktorý si na mnohé veci nepamätal, a to ani bezprostredne po spáchaní skutku (napríklad už uvedená

neschopnosť poškodeného označiť miesto činu). Čo sa týka množstva požitého alkoholu uvádzaného zo
stranysvedkaR.Y.P.X.(4drinkya4pivá),tútoskutočnosťsúdhodnotilsozreteľomnaodstupčasu,ktorý
uplynul od spáchania skutku a výpoveďou tohto svedka, ako aj s ohľadom na výpoveď poškodeného, u
ktorého odstup času nehrá významnú rolu, a to vzhľadom na to, že na rozdiel od svedka vypovedal už
v prípravnom konaní. Je len logické, že si svedok už asi ťažko mohol vybaviť, koľko toho s poškodeným

za večer vypili. Naopak, poškodený v oveľa kratšom čase po skutku uviedol väčšie množstvo požitého
alkoholu, čo v podstate zodpovedá aj tej poškodeným uvádzanej skutočnosti, že si na mnoho veci
nepamätá, nakoľko bol dosť opitý.

Za podstatné a v konečnom dôsledku rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyvolávajú opodstatnené

pochybnosti o verzií priebehu skutku v zmysle podanej obžaloby, sú časové nezrovnalosti vyplývajúce
z výpovede poškodeného, ktoré v nijakom smere nezodpovedajú objektívne zisteným skutočnostiam.

Podľa poškodeného malo dôjsť ku skutku niečo po polnoci a takto sa mal vyjadriť aj pred svedkom
R. Y., ktorý okrem toho uviedol, že sa s poškodeným rozlúčil pred polnocou. Ak by sa teda skutok

mal stať v zmysle verzie uvedenej poškodeným, malo by k nemu dôjsť približne v čase medzi 00.00
hodinou a 00.45 hodinou dňa 22.05.2014. Vzdialenosť medzi Prezidentským palácom a Námestím
Slobody je súdu známa a túto skutočnosť nebolo potrebné dokazovať. Cesta od jedného miesta k
druhému môže bežnému človeku trvať približne päť minút, prípadne niečo málo cez tento časový údaj(samozrejme za predpokladu, že nenastala žiadna okolnosť, ktorá by viedla k zdržaniu). Pokiaľ ide o
osobu v stave opitosti, je možné vychádzať z predpokladu, že takejto osobe by cesta trvala dlhšie,
avšak určite nemožno uvažovať o čase presahujúcom 20 - 30 minút a už vôbec nie o hodinách.

Poškodený pritom neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok, že sa na miesto
činu dostal neskôr, pričom výslovne uviedol, že unavený nebol. Teda akékoľvek úvahy, pre ktoré by sa
poškodený v zmysle jeho verzie mohol dostať na uvedené miesto, kde došlo k incidentu s obžalovaným,
v čase napríklad po 01.00 hodine by boli čisto v hypotetickej a špekulatívnej rovine, z ktorej nemožno
pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti a ustálení viny v žiadnom prípade vychádzať. Ak teda

následne mal konflikt s obžalovaným trvať približne 10 minút a ďalších 10 - 15 minút malo ubehnúť,
než poprosil taxikára, aby zavolal na políciu, bol by sa tento telefonát uskutočnil práve okolo 00.45
hodine až 01.00 hodine, resp. približne okolo tohto času. Súd však aplikujúc § 2 odsek 11 Trestného
poriadku si sám vyžiadal od OR PZ v Bratislave I informáciu o čase oznámenia spáchania skutku na
Operačné stredisko OR PZ v Bratislave I zo strany poškodeného, ktorá bola súdu poskytnutá dňa
19.11.2014 a z ktorej vyplýva, že poškodený Ľ. T. spáchanie trestného činu oznámil až o 03.55 hodine,

teda približne o takmer 3 hodiny neskôr. V tomto smere tak možno mať dostatočne rozumné pochybnosti
o priebehu skutkového deja a o okolnostiach jeho spáchania, ktoré uvádzal poškodený. Pritom zistené
časové rozpätie približne medzi 00.00 hodinou (kedy sa poškodený rozlúčil so svedkom R. Y.) a 03.55
hodinou (kedy došlo k telefonickému oznámeniu o čine na políciu) zodpovedá časovým súvislostiam
a argumentom prezentovaných obžalovaným, ktorý uviedol, že poškodeného stretol asi medzi 23.00

hodinou a 24.00 hodinou, následne boli po dlhší časový úsek a na viacerých miestach spolu až do
momentuodcudzeniavecípoškodenému.Tátoverziajeokreminéhopodoprenáajvýpoveďousvedkyne
G.D.(oktorejzápisnicabolanahlavnompojednávaníprčítaná),ajkeďvjejvýpovedisúviaceréodchýlky
od výpovede uskutočnenej obžalovaným. V každom prípade, menovaná svedkyňa videla obžalovaným
použité násilie voči poškodenému, avšak nevidela odcudzenie vecí obžalovaným. Z jej výpovede teda

nie je možné ustáliť, či k použitiu násilia došlo pred zmocnením sa vecí, alebo po ich zmocnení, ako
ani to, či zo strany obžalovaného došlo k nejakej hrozbe použitia fyzického násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci.

Nakoľko aj svedok R. Y. uviedol, že z poškodeným sa rozišiel na mieste, ktoré v zmysle výpovede

obžalovaného mohlo byť miestom, kde stretol poškodeného on, súd, vychádzajúc zo zásady "in dubio
pro reo", bol povinný sa prikloniť k tej verzii, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že výrok o vine musí byť založený na istote, o ktorej neexistujú rozumné a odôvodnené
pochybnosti. Pokiaľ však na základe vykonaného dokazovania prichádza do úvahy aj alternatívny záver
o nevine, alebo alternatívny záver o spáchaní miernejšieho trestného činu, než ako skutok posudzovala

obžaloba, je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z tejto priaznivejšej verzie. Nakoľko použitie násilia zo
strany obžalovaného v úmysle zmocniť sa cudzej veci (teda predtým, ako k zmocneniu sa veci došlo)
nebolo preukázané, súd nemohol obžalovaného J. S. uznať za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188
odsek 1 Trestného zákona.

Na základe uvedeného, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania vrátane priznania sa
obžalovaného vo vzťahu ku skutku, ktorý bolo možné právne posúdiť len ako prečin krádeže, súd ustálil
vinu obžalovaného za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b/, písmeno c/, odsek
3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 7b odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 438e
Trestného zákona a vo výroku rozsudku zmenil skutkovú vetu pri súčasnom zachovaní totožnosti skutku

(totožnosťskutkujevzmysleustálenejjudikatúryzachovaná,akjeaspoňčiastočnezachovanátotožnosť
konania, alebo aspoň čiastočne zachovaná totožnosť následku) tak, aby zodpovedala vykonanému
dokazovaniu.

Súdmalzapreukázané,žeobžalovanýsazmocnilvecípatriacichpoškodenémubezoprávneniaatakým

spôsobom, ktorý možno považovať za zmocnenie sa vecí, ktoré mal iný pri sebe. Ak totiž poškodený
mal uvedené veci na lavičke a iba na krátky okamih a len na niekoľko metrov opustil toto miesto s tým,
že sa hneď vráti, je evidentné, že tieto veci mal vo sfére svojej dispozície tak, že ich možno podradiť
pod slovné spojenie "pri sebe" v zmysle § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona. Obžalovaný sa
taktiež bezprostredne po čine dopustil voči poškodenému fyzického násilia s cieľom, aby poškodený

odcudzenie vecí nezistil, čo bezpochyby možno subsumovať pod taký spôsob konania obžalovaného,
ktorý je upravený v § 212 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.Obžalovaný sa pritom prečinu krádeže dopustil napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to rozhodnutím cudzozemského súdu, resp. súdom iného
členského štátu Európskej únie, konkrétne rozhodnutím Landesgericht Eisenstadt, zo dňa 03.10.2013,

sp. zn. 012 HV 87/2013t. Na uvedené rozhodnutie možno prihliadať rovnako, ako na odsúdenie súdom
Slovenskejrepubliky(§7bodsek2Trestnéhozákona),zapredpokladu,žetakétorozhodnutienadobudlo
právoplatnosť po 31.12.2012, teda od 01.01.2013 (§ 438e Trestného zákona). S poukazom na dátum
právoplatnosti uvedeného rozhodnutia je nepochybné, že naposledy uvedená podmienka je splnená,
čím je naplnený aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 3 písmeno

b/ Trestného zákona.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vychádzal z ustanovenia o účele trestu vyjadreného v § 34 odsek 1
Trestného zákona, ako aj ostatných do úvahy prichádzajúcich zásad pre ukladanie trestov, ktoré sú
upravené v § 34 odsek 2 až 4 Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery preto súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť (iba samotné priznanie bez úprimného

oľutovania nie je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona), naopak v jeho
prípade súd ustálil jednu priťažujúcu okolnosť, a to priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona, teda že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený. Po zohľadnení prevažujúceho
pomeru priťažujúcich okolností a miery ich závažnosti (§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona), trestná
sadzba uvedená v § 212 odsek 3 Trestného zákona, bola upravená spôsobom uvedeným v § 38 odsek 4

Trestného zákona tak, že sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu.
Základom na zníženie trestnej sadzby bol rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby tak, ako to upravuje § 38 odsek 8 Trestného zákona. Konkrétna trestná sadzba po jej
úprave tak predstavuje 1 rok a 4 mesiace až 3 roky.

Spôsob spáchania činu spočívajúci v snahe o využitie stavu opitosti poškodeného, čas strávený
s osobou poškodeného čakajúc na vhodnú príležitosť na odcudzenie veci a naplnenie skutkovej
podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b/ aj písmeno c/ Trestného zákona a súčasne
kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 212 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, nepochybne
zvyšuje závažnosť činu a sú významnými kritériami pre určenie výmery trestu, na ktorý súd prihliadal

pri jeho ukladaní.

K tomu je potrebné prihliadať na osobu obžalovaného, ktorý okrem uvedeného odsúdenia iného
členského štátu Európskej únie, bol už štyrikrát odsúdený pre úmyselné trestné činy (čo vyplýva z
odpisu jeho registra trestov). Napriek tomu sa opätovne dopustil trestnej činnosti. Súčasne z obsahu

spisu vyplýva, že sa dopustil aj priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 písmeno c/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ uvedeného zákona.

Je preto namieste záver, že na obžalovaného je potrebné opätovne pôsobiť nielen výchovne, ale aj

represívne, a to trestom odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu, nakoľko len tak
bude možné dosiahnuť účel trestu vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona sledujúci okrem iného
individuálnu, ale aj generálnu prevenciu. V tomto smere súd pri ukladaní trestu vychádzal aj zo zásady
jednoty prevencie a represie.

Podľa názoru súdu je trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov dostatočný a adekvátny k
spáchanému trestnému činu, jeho závažnosti a súčasne k osobe obžalovaného, pričom s ohľadom aj
na vek obžalovaného možno predpokladať, že realizácia programu zaobchádzania v ústave na výkon
trestu by v rámci súdom určenej výmery trestu odňatia slobody mohla viesť k dosiahnutiu účelu trestu.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody súd uvádza, že pre uloženie povinnosti obžalovanému nahradiť
poškodenému škodu nie je dostatočný podklad (odcudzený mobilný telefón bol, poškodenému vrátený,
rozporné vyjadrenia poškodeného ohľadne výšky škody, ktorú si uplatnil v trestnom konaní) a ďalšie
dokazovanie v rámci adhézneho konania by presahovalo rámec trestného konania.. Z tohto dôvodu súdpoškodeného podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal so svojim nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátora podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,

osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.