Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžd/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200884
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3012200884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne: JUDr. K.
S. bytom C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát
Trenčín, Jilemnického 1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28.11.2012 č.p.
KRPZ-TN-KDI-P-134/2012,oodvolaniežalobkyneprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrenčínez12.marca
2013 č. k. 11S/45/2012-44, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca 2013 č. k.
11S/45/2012-44 p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 12. marca 2013 č. k. 11S/45/2012-44 zamietol žalobu žalobkyne
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a náhradu trov konania jej
nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-P-134/2012 zo dňa 28.11.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi zo dňa 02.10.2012 č. ORP-654,656/DI-SK-2012, ktorým
bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „ZoP“) pre porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP), za čo jej bola uložená
pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. e) ZoP vo výške 30 € za nerešpektovanie vodorovného dopravného
značenia „IP 27a“.

Podľa krajského súdu bola pre uvedený prípad podstatnou správnymi orgánmi preukázaná skutočnosť,
že žalobkyňa v dňoch 19.07.2012 a 25.07.2012 parkovala v zóne s plateným alebo regulovaným státím
mimo miest vyznačených na parkovanie, čím neposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP
27a a tak sa dopustila dopravného priestupku. Túto skutočnosť nevyvrátila ani tvrdením, že Mesto
Prievidza nedisponuje všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) o úprave parkovania v obci,
čoho dôsledkom malo byť tvrdené nelegálne osadenie dopravných značiek a vyberanie poplatkov za
parkovanie v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že Mesto Prievidza

nebolo účastníkom správneho konania a nemohlo byť ani účastníkom preskúmavacieho správneho
konania, keď osadenie dopravných značiek iným subjektom nesúviselo s predmetom konania - žalovaný
a aj prvostupňový správny orgán museli vychádzať zo stavu, ktorý bol daný osadenou dopravnou
značkou„IP27a“,naktorejbolispresňujúceúdajeočaseregulácieispôsobeplatenia.Tátoznačkasanamieste parkovania nachádzala, nebola oprávnenou osobou zrušená a odstránená. Žalovaný je povinný
dopravné značky rešpektovať, pričom nemá právomoc tieto značky meniť, odstraňovať, ani posudzovať
zákonnosť ich osadenia. V konaní o dopravnom priestupku súd nemôže posudzovať konanie subjektu,

ktorýniejeúčastníkomsprávnehokonania(mestoPrievidza).Krajskýsúddospelknázoru,žežalobkyňa
v dňoch 19.07.2012 a 25.07.2012 parkovala v zóne s plateným a regulovaným státím mimo miest
vyznačených na parkovanie, teda neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP27a a dopustila
sa tak priestupku. Rozhodnutie a postup správnych orgánov bol preto podľa jeho názoru v medziach
zákona o cestnej premávke i zákona o priestupkoch.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala, aby ho Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako odvolací súd zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší
a vec mu vráti na ďalšie konanie. V odvolaní vytýkala (obdobne ako v žalobnom návrhu), že krajský súd
nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, pretože sa nezaoberal otázkami:
- či dopravná značka IP 27a bola osadená v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom s touto

otázkou sa mali správne orgány, ako aj prvostupňový súd vyporiadať ex offo;
- či možno uložiť sankciu, ak je zaparkované motorové vozidlo na ktoromkoľvek mieste na
nespoplatnenej verejnej komunikácii, kde nie je žiadna značka zákaz státia a zákaz zastavenia;
- či sa možno dopustiť priestupku vo vyššie menovanej nelegálne zriadenej Zóne s plateným a
regulovaným státím.

-
Žalobkyňa zároveň poukazovala na predkladané stanovisko Okresnej prokuratúry v Prievidzi z
27.03.2013 evidenčné č. Pd 18/13-8, ktoré neskôr doplnila o ďalšie stanovisko prokuratúry
„Upovedomenie o vybavení podnetu v predĺženej lehote“ (Pd 19/13/3307-37 z 26.06.2014), ktoré malo
korešpondovať s jej názorom na danú vec. Dňa 12.11.2013 navrhla, aby odvolací súd pripustil rozšírenie

žalobnéhonávrhuonasledovnývýrok,cit.:„Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynititulombezdôvodného
obohatenia sumu 46 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 13.11.2013 do zaplatenia a náhradu
trov konania ...“.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ako aj vo vyjadrení k rozšírenému návrhu na odvolanie zotrval na

svojom stanovisku o zákonnosti správnych rozhodnutí a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť, resp. rozšírený nový návrh nepripustiť. Poukázal na to, že predkladané
stanoviská prokuratúry neboli v čase priestupkového konania správnym orgánom známe, keďže boli
zjavnevydanéažpoprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutiažalovaného(č.KRPZ-TN-KDI-P-134/2012
zo dňa 28.11.2012). Konštatoval, že naďalej (t.j. aj v čase jeho vyjadrenia k odvolaniu dňa 21.05.2013)

je v danej obci ul. Šumperská bez zmien v pôsobnosti zvislej dopravnej značky IP 27a, tak ako tomu
bolo aj v čase spáchania predmetných priestupkov žalobkyňou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
28. október 2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnil na úradnej tabuli súdu najmenej päť
dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie

správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu z hľadiska, či

prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich

hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2).

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom
stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1
OSP).

Po uplynutí lehoty už súd neprihliada na prípadne rozšírenie dôvodov žaloby, pretože ide o podanie
urobené po lehote stanovenej zákonom (§ 250h ods. 1 OSP). Odvolací súd preto neprihliadol k návrhu
žalobkyne na rozšírenie žaloby zo dňa 12.11.2013 o výrok „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
titulom bezdôvodného obohatenia sumu 46 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 13.11.2013
do zaplatenia a náhradu trov konania ...“, ani k podaniu zo dňa 18.07.2014, ktorými žalobkyňa oznámila

nové skutočnosti s priloženým odkladom podnetu okresným prokurátorom (č. Pd 19/13/3307-37 z
26.06.2014).

Dopravná značka „IP 27a“ - Zóna s plateným parkovaním vyznačuje oblasť, kde státie vozidiel
je dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a za dodržania podmienok vyplývajúcich z

použitého symbolu príslušnej značky a spresňujúcich údajov, napríklad času regulácie alebo platenia,
spôsobu platenia alebo regulovania a podobne.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 19.07.2012 a 25.07.2012 parkovala s
motorovým vozidlom zn. Peugeot evidenčné č. N. na Šumperskej ul. v Prievidzi v zóne označenej
dopravnou značkou „IP 27a“ (ďalej aj Zóna) mimo miest vyznačených na parkovanie. Uvedené konanie

bolo kvalifikované ako porušenie povinnosti - neposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky
(§3ods.2písm.b)ZCP)anaplnenieskutkovejpodstatypriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnej
premávky (§ 22 ods. 1 písm. k) ZoP), za čo správny orgán uložil žalobkyni pokutu (§ 22 ods. 2 písm.
e) ZoP). Po tom, čo žalobkyňa odmietla vec doriešiť v blokovom konaní, Okresný dopravný inšpektorát
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok

pod č.p. ORPZ-654,656/DI-SK-2012 zo dňa 02.10.2012, ktorý žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TN-KDI-
P-134/2012 zo dňa 28.11.2012 potvrdil.

Odvolací súd z predloženého administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobkyňa mala vedomosť
o tom, že svojím vozidlom parkovala na verejnej komunikácii, ktorá v čase vykonaného skutku bola

označená značkou parkovacia zóna zo všetkých prístupových strán a tiež, že v takto označenej
Zóne môže parkovať len na vyhradených miestach. Uvedená skutočnosť vyplýva zo „Záznamu z
podania vysvetlenia“ z 20.07.2012, kde žalobkyňa okrem iného uviedla „...Nie som si vedomá žiadneho
priestupku, pretože som parkovala vozidlom na verejnej komunikácii, kde nie je žiadna značka zákaz
státia ani zastavenia, pričom uvedená ulica je cca od polovice júna 2012 označená značkou, že ide

o parkovaciu zónu. Parkovanie na verejnej komunikácii, ktorá nie je označená značkou zákazu státia
alebo zastavenia, nie je možné považovať za priestupok...“ a tiež zo Zápisnice z ústneho pojednávania
zo dňa 02.10.2012 (0RP-654, 656/DI-SK-2012). Z doloženej fotodokumentácie vyplýva, že ide o zvislú
dopravnú značka IP 27a. Zo spisu tiež vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Prievidzi
dňa 14.12.2011 vydal súhlasné stanovisko pod č. ORPZ-PR-ODI-40-078/2011 k umiestneniu trvalého

dopravného značenia aj pre vodorovné značenie parkovacích miest a následne zvislé dopravné značky
za špecifikovaných podmienok. Následne Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Prievidzi dňa 10.03.2012 určil použitie trvalých zvislých dopravných značiek, ktoré správne orgány
rešpektovali.

Podľa§2ods.1ZoPpriestupkomjezavinenékonanie,ktoréporušujealeboohrozujezáujemspoločnosti
a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Žalobkyňa ako vodič motorového vozidla bola účastníkom cestnej premávky a v zmysle zákona o

cestnej premávke vodič je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o cestnej
premávke, ako aj poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia vždy,
v každom čase (§ 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona), pokiaľ si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke,
čo v prejednávanej veci nebol prípad žalobkyne.V danom prípade sa žalobkyňa uvedenými citovanými ustanoveniami neriadila, tieto úmyselne porušila,
keď vedome ignorovala uvádzanú značku a v Zóne parkovala mimo miest vyznačených na parkovanie.

Nepochybili preto správne orgány, pokiaľ jej konanie vyhodnotili ako porušenie povinnosti vyplývajúcej z
§ 22 ods. 1 písm. k/ cit. zákona a za uvedený priestupok jej uložili pokutu podľa zákona o priestupkoch.

Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ žalobkyňa vidí porušenie zákona v tom, že krajský súd či správne orgány ex offo neskúmali
zákonnosť osadenia dopravnej značky IP 27a, odvolací súd dospel k záveru, že toto tvrdenie nie
je dôvodné. Krajský súd ani správne orgány nemali dôvod na uvedený postup, keďže z obsahu
administratívneho spisu vyplýva vyjadrenie dopravného inšpektorátu, ktorý vydal súhlasné stanovisko k

osadeniu dopravného označenia na skúmanom mieste (Šumperská ulica) a preto túto skutočnosť nemali
dôvod v relevantnom čase spochybniť.

Odvolací súd poukazuje na svoje už skoršie vyslovené stanovisko, v zmysle ktorého zo žiadneho
ustanovenia ZCP nevyplýva právomoc súdu, aby posudzoval vhodnosť a účelnosť osadenia príslušnej

dopravnej značky. Týmto postupom by súd konajúci v správnom súdnictve zasiahol do právomoci
príslušných správnych orgánov (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010 sp. zn. 2
Sžo/255/2009). Navyše, správny orgán ako bolo vyššie uvedené, vychádzal zo súhlasného stanoviska
vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prievidzi dňa 14.12.2011, preto mu nemožno
vytknúť, že by v danej veci konal svojvoľne.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými žalobnými námietkami a svoj záver, že
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov
žalobkyne, aj náležitým spôsobom odôvodnil. S jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Námietky
žalobkyne nepovažoval ani odvolací súd za relevantné a spôsobilé spochybniť ustálený záver.

Odvolací súd uvádza, že súčasťou siete pozemných komunikácií sú napr. aj účelové komunikácie, ktoré
môžu byť vo vlastníctve právnických či fyzických osôb - čo však neznamená, že na týchto komunikáciách
neplatia žiadne pravidlá cestnej premávky (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžd/19/2011 zo dňa 14.
februára 2012).

Žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a
postupov vyvrátili, jej odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 a § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a §
250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.