Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/594/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200458
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208200458.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľa: F. C., N. A., F.C.
XX, proti odporcom: 1/ ING Tatry - Sympatia, d. d. s., a. s., so sídlom Bratislava, Trnavská 50/B, IČO: 35
976 853, 2/ ING Životná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Trnavská 50/B, IČO: 35 691 999, obaja
zastúpení CLS Čavojský & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Zochova 6 - 8, v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave zo dňa 3. 7. 2013, č. k. 50C/2/2008-559, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 3. 7. 2013, č. k.

50C/2/2008-559, p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade, návrh
navrhovateľa voči odporcovi v 2/ rade zastavil a návrh navrhovateľa na určenie, že skupinová zmluva,
uzavretá medzi odporcami v 1/ a 2/ rade zo dňa 10. 1. 2006, je neplatná, zároveň tiež zastavil. O trovách
prvostupňového konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1/ rade náhradu
trov prvostupňového konania, vo výške 1.086,12 eur a odporcovi v 2/ rade náhradu trov prvostupňového

konania vo výške 867,77 eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa
návrhom zo dňa 7. 1. 2008 a následne zmeneným podaniami zo dňa 30. 1. 2009 a 11. 1. 2009, pôvodne
domáhal vydania rozhodnutia, aby súd určil, že skupinová poistná zmluva, uzavretá medzi odporcami
v 1/ a 2/ rade, zo dňa 10. 1. 2006, je neplatná, zároveň žiadal, aby odporca v 2/ rade vrátil čo plnením
na základe tejto zmluvy získal. Tiež sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodnutím ukončil zmluvný
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade, a to vyplatením jednorazového vyrovnania v sume
4.622,85eurstým,žeodporcav2/radejeprivýpočtevyrovnaniapovinnýpoužiťhodnotudôchodkového

účtu ku dňu priznania doplnkového dôchodku a vyplatenie dávok navrhovateľa k pôvodnému dňu zániku
zamestnaneckej zmluvy, teda ku dňu 31. 1. 2006. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby odporca v 2/ rade
bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4,622 eur spolu so 6 % úrokom z omeškania, od 1. 2. 2006
do zaplatenia, ako aj zaplatiť navrhovateľovi trovy konania.

Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní vo veci samej taktiež opakovane a viackrát menil návrh vo veci
samej, návrh napokon ustálil dňa 12. 01. 2011, keď tunajší súd uznesením č. k. 50C/2/2008-402 zo dňa

15. 02. 2011 zmenu petitu pripustil v znení: "Odporca v 2/ rade - ING Životná poisťovňa, a. s., je povinná
vyplácať navrhovateľovi Doživotný doplnkový dôchodok vo výške 194,26 € štvrťročne, odporca v 2/ rade
- ING Životná poisťovňa, a. s., je povinná vyplácať navrhovateľovi Doživotný doplnkový dôchodok s
nárokomnapozostalostnýdôchodokaodporcav1/rade-INGTatry-Sympatiad.d.s., a.s.,jepovinnázaplatiť navrhovateľovi sumu 4.622,85 € so 6 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 01. 02. 2006 do
zaplatenia a odporca v 1/ rade - ING Tatry - Sympatia d. d. s., a. s., je povinná zaplatiť navrhovateľovi
trovy súdneho konania, ktoré vyčísli do troch dní.

Podaním zo dňa 06. 02. 2013 a na pojednávaní dňa 03. 07. 2013 navrhovateľ návrh na určenie, že
skupinová zmluva uzavretá medzi odporcami v 1/ a 2/ rade dňa 10. 01. 2006 je neplatná a návrh voči
odporcovi v 2/ rade zobral späť.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 30. 05. 1997 uzavrel zmluvu o doplnkovom dôchodkovom
poistení s Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou Tatry - Sympatia, so sídlom Miletičova 40,
Bratislava, zapísanej v Registri dôchodkových poisťovní MPSVaR SR pod číslom 001/97-RPDP,
doplnenou dodatkom k zmluve zo dňa 14. 05. 1998, ktorá sa dňom 01. 02. 2006 pretransformovala na
spoločnosť ING Tatry - Sympatia, d. d. s., a. s., so sídlom Trnavská 50/B, Bratislava, teda odporcu v 1/
rade. Listom zo dňa 22. 08. 2005 Prvá doplnková dôchodková spoločnosť Tatry - sympatia, Bratislava

navrhovateľovi oznámila výšku priznaného doplnkového starobného dôchodku, ktorý ku dňu priznania
dávky dňa 22. 08. 2005 činil spolu 193.159,31 Sk a prvá dávka činila po zdanení medzi sumou
vyplatených dávok a zaplatených príspevkov 55.855,- Sk a druhá a nasledovná pravidelná dávka činila
v termínoch splatnosti 22. 11, 22. 02, 22. 05, 22. 08. sumu 5.855,- Sk, po odpočítaní dane a poštovného.
Listom zo dňa 08. 02. 2006 bol navrhovateľ oboznámený, že na základe skupinovej zmluvy, podpísanej

medzi Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou TATRY - Sympatia a ING Životná poisťovňa, a. s., sa
odporca v 2/ rade zaviazal dovyplácať dôchodkové dávky v rovnakej výške a frekvencii, ako boli pôvodne
dohodnuté v Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovni TATRY - Sympatia. Navrhovateľ sa listom zo
dňa 03. 12. 2006 obrátil na odporcu v 1/ rade a žiadal ho o zmenu frekvencie výplaty dávok. Odporca
v 1/ rade listom zo dňa 08. 11. 2006 navrhovateľovi oznámil, že záväzku dovyplácať dôchodkové dávky

v rovnakej výške a frekvencii, nie je možné z jeho strany vyhovieť. Odporca v 2/ rade listom zo dňa 30.
04. 2007 navrhovateľovi oznámil, že doplnkový starobný dôchodok mu bude vyplatený bez nároku na
pozostalostný dôchodok, z dôvodu neuvedenia pozostalostných osôb v zamestnaneckej zmluve.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť. Súdu uviedli, že dňa 01. 01.

2005 nadobudol účinnosť zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorým bol
zrušený zákon č. 123/1996 Z. z. Podľa tohto zákona doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam bola
uložená povinnosť transformovať sa na doplnkové spoločnosti s právnou formou akciovej spoločnosti, v
opačnom prípade by boli zrušené zo zákona s následnou likvidáciou. Prvá doplnková poisťovňa TATRY -
Sympatiabolatransformovanákudňu01.02.2006apôsobísobchodnýmnázvomINGTatry-Sympatia,

d. d. s., a. s. V procese transformácie, ktorý prebiehal pod stálym dozorom D. N. Z., bol vypracovaný
transformačný projekt, ktorý riešil vysporiadanie nárokov príjemcov dávok doplnkového dôchodkového
poistenia, ktorým sa už pred začatím transformácie začala vyplácať dávka, v ktorej je zohľadnené riziko
dožitia tak, aby boli zachované nároky príjemcov takýchto dávok, vrátane ocenenia rizika, vyplývajúceho
z ich vyplácania. Nároky príjemcov takýchto dávok, vyplácaných právnymi predchodcami odporcu v 1/

rade, boli zabezpečené prostredníctvom uzatvorenia skupinovej zmluvy medzi právnym predchodcom
odporcu v 1/ rade a odporcom v 2/ rade, ktorou odporca v 2/ rade prevzal záväzky vo vzťahu ku klientom
právneho predchodcu odporcu v 1/ rade, ktorým bola priznaná dávka s rizikom dožitia.

Navrhovateľovi bol priznaný dôchodok ku dňu 22. 05. 2008, čiže pred transformáciou, ku ktorej došlo

ku dňu 01. 02. 2006. Postup ohľadne klientov, ktorým boli dávky vyplácané pred transformáciou, rieši
ust. § 79 ods. 2 písm. q/ zákona č. 650/2004 Z. z., podľa ktorého "transformačný projekt obsahuje
návrh spôsobu vysporiadania nárokov príjemcov dávok doplnkového dôchodkového poistenia, ktorým
sa vypláca dávka doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia tak, aby
boli zachované nároky príjemcov týchto dávok, vrátane ocenenia rizika, vyplývajúceho z vyplácania

týchto dávok a poistnej zmluvy, uzatvorenej medzi doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a poisťovňou,
v ktorej sa poisťovňa zaväzuje doplatiť tieto dávky". Citované ustanovenie ukladá priamo zo zákona
povinnosť doplnkovým dôchodkovým poisťovniam, pred ich transformáciou na doplnkové dôchodkové
spoločnosti, uzatvoriť zmluvu so životnou poisťovňou, v ktorej sa životná poisťovňa zaviaže klientom
doplnkových dôchodkových poisťovní, ktorým už sú vyplácané dávky doplnkového dôchodkového

poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, dovyplácať tieto dávky tak, aby boli zachované nároky
príjemcov týchto dávok. Pre posúdenie rizikovosti dôchodku je určujúca skutočnosť, či pri výpočte
výšky dôchodku je kalkulované s rizikom dožitia alebo nie. Navrhovateľovi bol v oznámení o priznaní
dávky ku dňu 22. 08. 2005 priznaný doplnkový starobný dôchodok na dobu určitú bez nároku napozostalostný dôchodok, nakoľko navrhovateľ neurčil osoby s nárokom na pozostalostný dôchodok.
Doplnkový starobný dôchodok na dobu určitú bez pozostalostného dôchodku sa vypláca počas života
účastníka po určenú dobu. V prípade úmrtia účastníka sa táto dávka prestane vyplácať. Vzhľadom na

tentospôsobvyplácaniajevýškadávkyvyššia,ako vprípade,kebynavrhovateľurčilosoby,ktorým
sa v prípade jeho úmrtia dovyplácali dovtedy nevyplatené dávky. K námietke navrhovateľa, ohľadom
dedenia finančných prostriedkov na jeho osobnom účte, s poukazom na ust. § 21 zákona č. 650/2004 Z.
z., odporcovia v 1/ a 2/ rade uviedli, že navrhovateľ si nesprávne vykladá toto ustanovenie, keďže postup
pri dedení dávok sa vzťahuje na dávky, ktoré sú vyplácané doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami

poichtransformácii.Vzmyslezákonač.650/2004Z.z.,dávkysrizikomdožitiamôžuvyplácaťlenživotné
poisťovne. Podľa názoru odporcov v 1/ a 2/ rade, sa navrhovateľ domáha nezákonnej a neoprávnenej
výhody, keď požaduje vyplácanie vyššej dávky, ktorá sa vypláca len v prípade, ak zostatok na účte nie je
predmetomdedeniaazároveňpožaduje,abysaprípadnýzostatoknajehoosobnomúčtededil.Napokon
sám navrhovateľ nespochybňuje, že v jeho prípade išlo o dávku s rizikom dožitia a výslovne ju za takú
sám označuje. Z ustanovení § 22 ods. 1, § 83 ods. 5 a § 85 ods. 1, na ktoré sa navrhovateľ

odvoláva, je zrejmé, že zákonná úprava vyníma dávky dôchodkového doplnkového poistenia, v ktorých
je zohľadnené riziko dožitia do osobitného režimu, ktorý má byť dovyplácaný poisťovňou. V konečnom
dôsledku navrhovateľ jemu priznané dôchodkové dávky za čas od 22. 08. 2005 do 22. 05. 2011 prijal v
celkovej sume 6.319,84 eur a jednotlivé platby (v roku 2005 v sume 193,72 eur a 1.856,87 eur, v roku
2006 až 2011 v sume 4.269,25 eur) relevantne nespochybnil.

K platnosti skupinovej zmluvy odporcovia v 1/ a 2/ rade uviedli, že sa jedná o zmluvu uzatvorenú podľa
osobitnéhozákona(§79ods.2písm.q/z.č.650/2004Z.z.),atedanieještandardnoupoistnouzmluvou,
ale ide o inominátny kontrakt, ktorý sa spravuje Zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení,
Občianskym zákonníkom, Všeobecnými poistnými podmienkami ING poisťovne, a. s., a dávkovým

plánom IS, dávkovým plánom 3Z, dávkovým plánom č. 1 a dávkovým plánom č. 2, tak ako je to uvedené
v skupinovej poistnej zmluve v čl. I bod 1. 2.

Navrhovateľ na podanom a zmenenom návrhu zotrval, keď súdu uviedol, že s vyplácaním
dôchodku so zohľadnením rizika dožitia nikdy neprejavil súhlas, ale suma vyplatená od odporcu v 1/

rade v roku 2005 - 1.856,87 eur a suma 193,84 eur a v rokoch 2006 až 2011 od odporcu v 2/ rade
suma 4.269,25 eur mu bola. Zotrval na tom, že odporca v 2/ rade mu vyplácal dôchodok v inej forme,
akú si zvolil, sumy vyplatených dávok nie je možné sčítať, jedná sa o dva dôchodky: o doživotný a
dočasný dôchodok. Poukázal na transformačný zákon, ktorý odkazuje na charakter poistných zmlúv
s poukazom na ust. § 788 Obč. zák., ako aj na ust. § 531 Obč. zák., podľa ktorého je odporca k

navrhovateľovi vo vzťahu dlžníkom, opakovane poukázal na to, že skupinová zmluva, uzatvorená medzi
právnym predchodcom odporcu v 1/ rade a odporcom v 2/ rade je neplatná, nakoľko na prevzatie jeho
dlhu nedal nikdy súhlas.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi navrhovateľa, právneho zástupcu odporcov v 1/ a 2/ rade,

oboznámil sa s písomnými stanoviskami účastníkov konania, s obsahom spisu a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu stavu veci.

Dňa 30. 05. 1997 uzatvoril navrhovateľ s Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou TATRY - Sympatia
zamestnaneckú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení č. 530302164, predmetom ktorej bol

záväzok navrhovateľa mesačne platiť poisťovni príspevky vo výške 300,- Sk a poisťovňa sa zaviazala
po splnení podmienok, stanovených dávkovým plánom a zamestnaneckou zmluvou, oprávnenej osobe
poskytnúť prislúchajúcu dávku doplnkového dôchodkového poistenia.

Podľa prílohy č. 1 a č. 3 zamestnaneckej zmluvy, nedeliteľnou súčasťou zamestnaneckej zmluvy bol

dávkovýplán,ktorýdefinovaldruhydávokapodmienkyvznikunárokunadávku,spôsobavýpočetdávky.

Podľa § 7 bod 7. 1 dávkového plánu 1 a 2 (DP č. 1 s účinnosťou od 04. 04. 1997 a od 18. 09. 1997),
doplnkový starobný dôchodok poskytuje poisťovňa podľa výberu, a to doživotne alebo na dobu určitú,
najmenej na dobu 6 rokov a so zvýšenou prvou dávkou až do výšky 30 % zo stavu na osobnom účte

poistenca alebo bez zvýšenej prvej dávky. Navrhovateľ ako poistenec neuviedol v zmluve osoby určené
za pozostalých.Dňa 14. 05. 1997 navrhovateľ uzatvoril s Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou TATRY - Sympatia
dodatok k zamestnaneckej zmluve, v zmysle ktorého sa zmenila príloha k zmluve - dávkový plán, ktorý
tvoril nedeliteľnú súčasť zmluvy.

Dňa 22. 08. 2005 Prvá doplnková dôchodková poisťovňa TATRY - Sympatia oznámila navrhovateľovi,
že mu bol priznaný dôchodok ku dňu 22. 08. 2005, spolu v sume 193.159,31 Sk a dôchodok mu bol
priznaný na dobu určitú - 6 rokov (24 výplat) so zvýšenou prvou výplatou vo výške 30 %, a že dôchodok
bol priznaný bez nároku na pozostalostný dôchodok.

Dňa 14. 11. 2005 Prvá doplnková dôchodková poisťovňa TATRY - Sympatia prijala od navrhovateľa
oznámenie o určení osôb s nárokom na pozostalostný dôchodok.

Dňa 01. 01. 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dňa 10. 01. 2006 bola uzatvorená skupinová poistná zmluva podľa § 788 Obč. zákonníka, v spojení s
§ 79 odsek 2 písm. q/ zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom sporení, medzi odporcom v 2/ rade ako
poisťovateľom a Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou Tatry - Sympatia, ako poistníkom a dňa
08. 02. 2006 bola uzatvorený dodatok č. 1 k tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok odporcu v

2/ rade dokončiť - dovyplácať poisteným osobám dávky doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých
je zohľadnené riziko dožitia, a to v rovnakej výške výplat a periodite, ako tieto dávky vyplácal poistník na
základe zmlúv o doplnkovom dôchodkovom poistení, uzavretých medzi poistníkom a príjemcami dávok,
ako aj príslušného dávkového plánu, ktorý je súčasťou týchto zmlúv tak, aby nároky poistených osôb
zostali zachované.

Dňom 01. 02. 2006 bola Prvá doplnková dôchodková poisťovňa Tatry - Sympatia vymazaná z registra
doplnkových dôchodkových poisťovní, právnym nástupcom od 01. 02. 2006 sa stala ING Tatry
- Sympatia, d. d. s. - odporca v 1/ rade.

Dňa 01. 02. 2006 vznikla doplnková dôchodková spoločnosť ING Tatry - Sympatia, d. d. s. - odporca v
1/ rade, ktorá sa stala právnym nástupcom Prvej doplnkovej dôchodková poisťovne Tatry - Sympatia.

Dňa08.02.2006odporcav2/radeoznámilnavrhovateľovi,ženazákladeskupinovejzmluvy,podpísanej
medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade, odporca v 2/ rade prevzal záväzok dovyplácať

navrhovateľovi dôchodkové dávky.

Dňa 03. 12. 2006 navrhovateľ požiadal ING Tatry - Sympatia, a. s., o zmenu frekvencie výplaty
dávok a dňa 08. 11. 2006 odporca v 2/ rade navrhovateľovi oznámil, že žiadosti o zmenu frekvencie
nemôže vyhovieť, nakoľko odporca v 2/ rade na základe skupinovej zmluvy prevzal záväzok dovyplácať

dôchodkové dávky v rovnakej výške a frekvecii ako boli pôvodne dohodnuté.

Z interného prehľadu obratov za rok 2005 mal súd preukázané, že navrhovateľovi bola dňa 14. 09. 2005
poukázaná suma 55.940,- Sk (1.856,86 eur) a dňa 14. 11. 2005 suma 5.836,- Sk (193,71 eur).

Dňa 30. 04. 2007 odporca v 2/ rade navrhovateľovi oznámil (na žiadosť navrhovateľa o podmienkach
dedenia), že doplnkový starobný dôchodok bol priznaný na dobu určitú a keďže v zamestnaneckej
zmluve navrhovateľ neuviedol pozostalostné osoby, výška doplnkového starobného dôchodku je vyššia
ako v prípade, keby účastník mal určených pozostalých, vzhľadom na vyplácanie tohto doplnkového
dôchodkového dôchodku nedochádza k dedeniu.

Navrhovateľ súdu uviedol, že mu bola vyplatená od právneho predchodcu odporcu v 1/ rade v roku
2005suma1.856,87eurasuma193,84euravrokoch2006až2011ododporcuv2/radesuma4.269,25
eur.

Súd prvého stupňa poukázal na zákon č. 123/1997 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení
zamestnancov, účinného do 31. 12. 2005, ako i na príslušné ustanovenia § zákona číslo 650/2004 Z. z.,
poukázalnaust.§39,§788ods.1Obč.zák.,akoajust.§794ods.1a2,§531ods.1Obč.zák.,vspojení
sust.§534Obč.zák.amalzapreukázané,že vpredmetnejvecinebolospornémedziúčastníkmikonania, že dňa 30. 05. 1997 navrhovateľ uzatvoril s Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou
TATRY - Sympatia zamestnaneckú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa mesačne platiť poisťovni príspevky vo výške 300,- Sk

a poisťovňa sa zaviazala po splnení podmienok stanovených dávkovým plánom a zamestnaneckou
zmluvou oprávnenej osobe poskytnúť prislúchajúcu dávku doplnkového dôchodkového poistenia, ako
aj, že pred transformáciou Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne TATRY - Sympatia (zánik poisťovne
ku dňu 08. 02. 2006) obdržal navrhovateľ od tejto poisťovne písomné oznámenie zo dňa 22. 08. 2005,
ktorým mu poisťovňa priznáva dôchodok ku dňu 22. 08. 2005 spolu v sume 193.159,31 Sk

a dôchodok mu bol priznaný na dobu určitú - 6 rokov (24 výplat) so zvýšenou prvou výplatou vo
výške 30 %, a že dôchodok bol priznaný bez nároku na pozostalostný dôchodok.

V konaní taktiež bolo preukázané, že Prvá doplnková dôchodková poisťovňa TATRY - Sympatia zanikla
ku dňu 01. 02. 2006 a jej právnym nástupcom sa stala ING Tatry - Sympatia, d. d. s., a. s., so sídlom
Trnavská cesta 50/B, Bratislava, teda odporca v 1/ rade.

Súdu bola preukázaná aj tá skutočnosť, že odporca v 1/ rade po priznaní doplnkového starobného
dôchodku, ako právny nástupca Prvej dôchodkovej poisťovne TATRY - Sympatia, uhradil navrhovateľovi
v roku 2005 prvú dávku v sume 55.959,- Sk (1.857,49 eur) v septembri 2005 a druhú dávku v sume
5.836,- Sk (193,71 eur) v novembri 2005. Úhradu nasledujúcich dávok v štvrťročných splátkach v roku

2006 až do 22. 08. 2011 od odporcu v 2/ rade v celkovej sume 4.269,25 eur navrhovateľ súdu taktiež
potvrdil.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je platná, keď zo skutočností,
ktoré sú rozhodné pre posúdenie jej platnosti súd zistil nasledovné.

Konajúci súd zistil, že v zamestnaneckej zmluve skutočne nie je uvedený čas poskytovania doplnkového
starobného dôchodku, avšak prílohou tejto zmluvy je dávkový plán, ktorý definuje jednotlivé dávky, podľa
ktorých sa potom priznáva poistencom špecificky vypočítaná dávka. Dávkový plán tvorí nedeliteľnú
súčasť zmluvy. Podľa § 7 a § 8 tohto dávkového plánu, navrhovateľovi bolo právnym predchodcom

odporcu v 1/ rade oznámené dňa 22. 08. 2005, že sa mu priznáva doplnkový starobný dôchodok na
dobu určitú, s výhodou výhodnejším prepočítaním, na čo navrhovateľ nereagoval a ani sa nedomáhal
nápravy. Naopak, po tomto oznámení, že mu bol priznaný doplnkový starobný dôchodok bez nároku na
nároku na pozostalostný dôchodok, obratom dňa 14. 11. 2005 len dodatočne určil osobu s nárokom
na pozostalostný dôchodok. Plnenia však od právneho predchodcu odporcu v 1/ rade prijal.

Súd prvého stupňa uvádza, že po nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy zákona č. 650/2004 Z.
z. od 01. 01. 2006 bol právny predchodca odporcu v 1/ rade oprávnený a povinný zo zákona uzatvoriť
skupinovú zmluvu s odporcom v 2/ rade, s poukazom na § 79 ods. 2 písm. q/ z. č. 650/2004 Z. z.
Uvedená zmluva je inominátnou zmluvou, ktorou sa odporca v 2/ rade zaväzuje dovyplácať už priznané

a vyplácané dávky navrhovateľovi, uzatvorená v prospech tretej osoby. Navyše v danej veci nemožno
súhlasiť s navrhovateľom, že táto zmluva je neplatná, keďže ako veriteľ nikdy nedal súhlas na jej
uzatvorenie. Už zo samotného konania navrhovateľa opäť možno usudzovať, že súhlas s dovyplácaním
jeho dávok odporcom v 2/ rade konkludentne súhlasil, keď písomnými žiadosťami po účinnosti zákona
č. 650/2004 Z. z. žiadal o zmenu frekvencie výplat jeho dávok, tak voči odporcovi v 1/ ako aj v 2/ rade.

PostuppritransformáciibolpoddohľadomD.N.Z.,vkonanínebolopreukázanéaninazákladerozsudku
NS SR č. 5Sžz/2/2009, že došlo k nezákonnému zásahu do práva navrhovateľa, naopak NS SR
nekonštatoval, že došlo k nezákonnému zásahu do práva navrhovateľa.

Súd prvého stupňa mal za to, že priamo zákon stanovil rozsah prechodu dôchodkových dávok, kde
vylúčil dávky doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. I keď dávka
doplnkového dôchodkového poistenia s rizikom dožitia nie je v predpisoch definovaná, pod pojmom
rizikojeobvyklechápanáakákoľveknepriazniváudalosť,pričomdožitiesaurčitého,vopredstanoveného
veku, iste nie je nepriaznivou udalosťou, všeobecne je však pod pojmom riziko dožitia chápaná snaha

vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu do budúcnosti a na krytie tohto rizika sa používa iba jeden druh
životného poistenia, a to kapitálové životné poistenie.Navrhovateľovi bola v súlade so zákonom a s uzatvorenými zmluvami vyplatená v roku 2005 priznaná
dávka doplnkového dôchodkového poistenia v takom rozsahu, ako to bolo preukázané v tomto konaní,
keď navrhovateľ súdu potvrdil vyplatené dávky od odporcov v 1/ a 2/ rade, za obdobie od 22. 08. 2005

do 22. 11. 2011.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 prvá veta a § 151 ods. 1 O. s. p.

Odporcovi v 1/ rade súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške

1.086,12 eur, keď vychádzal z tarifnej hodnoty veci 4.622,85 eur a základnú sadzbu tarifnej odmeny
stanovil na sumu 80,51 eur. Priznal odporcovi v 1/ rade 11 úkonov právnej služby a odporcovi v 2/
rade priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 867,87 eur, keď vychádzal z tarifnej hodnoty
veci 3.885,20 eur ako 5-násobku ročného plnenia podľa § 10 ods. 3 vyhlášky a priznal trovy právneho
zastúpenia za 11 úkonov právnej služby s tým, že u oboch odporcov súd priznal náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a režijný paušál len 1x a nie 2x, ako to bolo odporcami v 1/ a 2/ rade,

prostredníctvom ich právneho zástupcu, vyúčtované.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, nakoľko napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a žiadal, aby odporca v 1/ rade bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi žalovanú

sumuso6%úrokomzomeškaniaod1.2.2006dozaplatenia,azároveňabyrozhodolotrováchkonania.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal všetky potrebné navrhnuté dôkazy
a zároveň neúplne zistil skutkový stav veci, z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. Uviedol,
že pokiaľ sa domáhal ochrany svojho práva návrhmi predbežného opatrenia, tým sa domáhal svojho

základného práva a žiadal, aby súd zveril predmet sporu do správy 3. osoby, a tým zabránil defraudácii
jeho osobného majetku. K niekoľkonásobnej zmene návrhu vo veci samej uviedol, že tieto boli vynútené
správaním sa odporcov v konaní. Vytkol, že súd prvého stupňa uvádzal podmienky pri uzavretí poistnej
zmluvy v prospech tretej osoby, avšak vynechal tú časť, podľa ktorej takéto zmluvné dojednanie je
neúčinné voči tretím osobám, pretože tretím osobám zásadne nevzniká žiadna povinnosť zaplatiť čo i

len jediný cent poistného. Táto povinnosť vzniká výhradne poistníkovi, t. j. osobe, ktorá poistnú zmluvu
uzatvára. Odporca vlastnícke právo k dôchodkovým úsporám navrhovateľa nikdy nenadobudol, konal
bez zákonného príkazu, bez riadne udeleného plnomocenstva vlastníka týchto, t. j. navrhovateľových,
dôchodkových úspor. Odporca zaplatenie poistného majetkom navrhovateľa vo svojich podaniach
písomne priznal, odvolávajúc sa na to, že to má zákonom nariadené. Avšak v zákone o doplnkovom

dôchodkovom sporení č. 650/2004 Z. z. sa také ustanovenie nenachádza, lebo na takom prevode
nie je verejný záujem. Takýto prevod bez vôle vlastníka v Slovenskej republike môže byť zákonom
nariadený iba vo verejnom záujme, za primeranú náhradu. Uviedol, že má dôvod a právny záujem
len na vyslovení neplatnosti prevodu jeho majetku do vlastníctva tretej osoby, ktorý od 1. 2. 2006
vykonala osoba právne nespôsobilá k takémuto právnemu úkonu, pričom takýto právny úkon nebol

prípustný. Zdôraznil, že nielen zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení č. 650/2004 Z. z., ale aj
Občiansky zákonník, ako aj VPP, stanovujú, že povinnosť zaplatiť poistné uzavretím poistnej zmluvy
vzniká zásadne poistníkovi a tento je povinný ho zaplatiť výhradne vlastným majetkom alebo na základe
riadne udeleného plnomocenstva vlastníka. Na túto povinnosť bol poistník osobitne upozornený aj v
článku 4 bod 4 skupinovej poistnej zmluvy, t. j. PDDP Tatry - Sympatia v postavení poistníka bola

opakovane na tieto skutočnosti upozorňovaná. Uviedol, že s vyplácaním dôchodku so zohľadnením
rizikom dožitia nikdy neprejavil súhlas, pričom je jedno ako to odporca definoval a označil. Doplnkové
dôchodkové poistenie je zmluvou o zverení majetku, rovnako ako doplnkové dôchodkové sporenie,
stále ide o vzťah veriteľ - dlžník. Uviedol, že počas celého súdneho konania namieta svoj nesúhlas
v osobe dlžníka, čo je neprípustná zmena v obsahu dlhu, a to prevodu jeho osobného majetku do

vlastníctva tretej osoby. Zmluva uzavretá medzi odporcami mala byť a je v zmysle § 79 ods. 2 písm.
q/ zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení č. 650/2004 Z. z., poistnou zmluvou (§ 788 Obč. zák.)
ktorá je uzatvorená medzi odporcami a nejde o zmluvu o prevzatí záväzku podľa § 531 Obč. zák.
Medzi poistnom zmluvou a zmluvou o prevzatí záväzku je rozdiel, a sú absolútne neporovnateľné a
nezameniteľné. Uviedol, že poistnou zmluvou nemožno prevziať už existujúci zväzok ale len záväzok

ktorý môže vzniknúť perfuturum ak nastane udalosť v poistnej zmluve popísaná.

Spolu s návrhom doručil navrhovateľ nespochybniteľnú listinu „oznámenie o priznaní doplnkového
starobného dôchodku zo dňa 22. 8. 2005“ a opakovane uvádzal, že v dobách poberania dôchodku,ako aj celková suma v súčte vyplácaného právnym predchodcom odporcu v 1/, bola vopred presne
stanovená, a to na základe práve žiadosti navrhovateľa, keď právny predchodca odporcu mu priznal
druh a formu doplnkového dôchodku na základe jeho žiadosti, ibaže právny predchodca odporcu

úmyselne nesprávne pomenoval tento druh doplnkového starobného dôchodku, ako doplnkový starobný
dôchodok, bez nároku na pozostalostný dôchodok. Takýto druh doplnkového dôchodku však neexistuje.
Existuje iba doplnkový starobný dôchodok bez určenia osoby s nárokom na pozostalostný dôchodok
alebo doplnkový starobný dôchodok s určením osoby s nárokom na pozostalostný dôchodok. Zdôraznil,
že v zákone č. 123/1996 Z. z. existujú iba doplnkové dôchodky s nárokom na pozostalostný dôchodok.

Doplnkové dôchodky bez nároku na pozostalostný dôchodok existujú iba v zmluvách o doplnkovom
dôchodkom sporení, ktoré sú uzatvorené podľa zákona číslo 650/2004 Z. z. Výhodnejší prepočet
výšky doplnkového starobného dôchodku platí v prípade neurčenia oprávnenej osoby pred priznaním
doplnkového dôchodku, avšak neznamená zánik vlastníctva dôchodkových úspor. Právny predchodca
odporcu mal teda navrhovateľovi plniť v súlade s jeho žiadosťou o priznanie doplnkového starobného
dôchodku, t. j. vo výške určenej v zmysle dávkového plánu, a preto neexitoval dôvod na neprijatie

takéhoto plnenia, nakoľko by sa vystavil riziku omeškania veriteľa. Zároveň uviedol, že súd prvého
stupňa pri citácii ust. § 21, ust. § 83 ods. 5 ním citovaných ustanovení nevyvodil žiaden právny záver k
odôvodneniu súdu prvého stupňa v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Navrhovateľ ponechal
na posúdenie odvolacieho súdu, či NS SR svojím rozsudkom skutočne právne závery nevyslovil, a či
v danom prípade platí, resp. neplatí, hierarchistický princíp slovenského súdnictva. Pokiaľ súd prvého

stupňa uvádza, že oboma odporcami bola navrhovateľovi vyplatená suma v súlade so zákonom, „sčítava
jabĺčka s hruškami“, keď zrátal sumy doplnkového starobného dôchodku v dočasnej forme, kedy
aj ešte nevyplatené dávky sú stále predmetom osobného vlastníctva a teda aj dedenia, vyplatené
právnym predchodcom odporcu v 1/ rade a sumy doplnkového starobného dôchodku v doživotnej
forme, kedy žiadne ešte nevyplatené dávky už nie sú predmetom osobného vlastníctva a teda ani

dedenia. Tieto dve formy zásadne jedna druhú nenahrádzajú, môžu byť poberané iba v súbehu a
zdôraznil, že plnenie zo zmluvy o zverení majetku, nie je poistným plnením. Uviedol, že odporcovia
sú držiteľmi rozdielnych licencií na výkon rozdielnych činností, keď nároky navrhovateľa voči nim
vyplývajú voči nim z dvoch diametrálne odlišných zmlúv, a preto ich splynutie nie je možné. Z týchto
dôvodov mal za to, že súd prvého stupňa nevykonal dôslednú komparáciu tvrdenia odporcov, že výplatu

dávok doplnkového dôchodkového poistenia nemôžu vykonať doplnkové dôchodkové spoločnosti, ale
len poisťovne /spoločnosti/ s licenciou podľa zákona o poisťovníctve. Navyše súd prvého stupňa v
odôvodnenírozsudkucituje vymyslenézneniazákona,prehliadavlastnéuznesenie,ktorýmtotokonanie
ako určovaciu žalobu zmenil na reinvindikačnú žalobu. Inak cituje vyjadrenie navrhovateľa v rozsudku
oproti zápisnici z pojednávania, ako aj inak ako boli uvedené v podaniach navrhovateľa, prehliada

skutočnosť, že z jeho dôchodkového účtu, vedeného u právneho odporcu (správne asi má znieť
právneho predchodcu odporcu), bola 1. 2. 2006 vybratá suma 129.149,- Sk (4.298,28 eur), ktorá mu
nebola vyplatená ako vrátenie zverenej veci, ale bola prevedená do vlastníctva ING životná poisťovňa,
a. s., čím bol navrhovateľ ukrátený na jeho majetkovom práve ako aj skutočnosť, že poistné vo výške
133.375,- Sk (4.427,24 eur) dostal vyplatenú celkovo iba na túto sumu a to napriek tomu, že v zozname

poistených osôb sa žiadny údaj v zmysle článku II bod 2.2 písm. h/ nenachádza. V konaní nebolo
preukázané, že D. schválila postup odporcov, ale len že transformačný projekt existuje, avšak o jeho
obsahu a podmienkach v ňou uvedených v D. niet v tomto súdnom konaní žiadnych dôkazov. Súd
žiadny dôkaz o obsahu transformačného projektu nežiadal. Zároveň uviedol, že od 30. 5. 1997 disponuje
písomným zmluvným záväzkom konkrétnej osoby, a to odporcu v 1/ rade vyplácať navrhovateľovi

dôchodok a od 22. 8. 2005 disponuje písomným záväzkom odporcu s konkrétnym určením výšky, počtu
a celkovej sumy, ktorú sa odporca zaviazal vyplatiť. Všetky tieto sumy sú vrátením /splácaním/ zverenej
sumy, jeho zvoleným postupom a teda jeho osobným vlastníctvom. Pokiaľ súd disponuje listinou z ktorej
je zrejmé, že ING Tatry - Sympatia, d. d. s., a. s., Bratislava, Trnavská 50, je univerzálnym, t. j. jediným
právnym nástupcom PDDP Tatry - Sympatia, z nej by malo byť tak isto zrejmé, ktorý subjekt jediný môže

tento záväzok prevziať a splniť. Žiadna dohoda s takýmto obsahom nebola súdu doručená, pretože
neexistuje záväzok ING Tatry - Sympatia, d. d. s., a. s., voči navrhovateľovi stále trvá. Preto navrhovateľ
mal za to, že zaplatením poistného poisťovni jeho majetkom za poistnú zmluvu kde nefiguruje v
postavení poistníka bez riadne udeleného plnomocenstva je treba považovať za právny úkon, ktorý nie
je prípustný, a teda absolútne neplatný ex tunc. Zdôraznil, že konanie súdu bolo príliš formalistické,

keď neadvokát súdu nič neosvedčuje. Naopak advokát osvedčuje všetko, odporcovia súdu predložili
de facto 6 identických vyjadrení bez akéhokoľvek, resp. minimálneho zákonného, t. j. paragrafového
odôvodnenia.K odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia v 1/ a 2/ rade a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil. Navrhovateľom uvádzané dôvody odvolania
sú účelové a relevantné, nakoľko v celom odvolaní navrhovateľ nepoukázal na žiadne skutočnosti,

tak právne ako aj skutkové, ktoré by boli subsumovateľné pod navrhovateľom uvádzané odvolacie
dôvody. Navrhovateľ nesprávne interpretuje procesné právne normy najmä ust. § 205 O. s. p., avšak ním
uvedený názor odvodzuje výlučne zo svojho nesúhlasu s právnym názorom, záverom a rozhodnutím
súdu prvého stupňa. Mali za to, že súd prvého stupňa vykonal všetky navrhovateľom navrhnuté a
označenédôkazy;navrhovateľneuviedolvodvolanížiadnedôkazy,ktoréúdajnenebolisúdomvykonané

napriek jeho návrhu. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol, žiadny právny argument, ktorým by vyvrátil
správnosť právnej úvahy a záverov súdu prvého stupňa. Navrhovateľ nerozlišuje medzi subjektívnym a
absolútnym charakterom práv, nerozlišuje rozdiel medzi charakterom poistného a vkladmi, keď mylne
uvádza, že ním zaplatené poistné predstavuje prostriedky, ktoré má vo svojom vlastníctve. Opomína
skutočnosť, že prostriedky, ktoré platil právnemu predchodcovi odporcu v 1/ rade, nepredstavovali
jeho majetok, naopak, tieto prostriedky predstavovali jeho záväzok, na ktorý sa zaviazal v zmysle

zamestnaneckej zmluvy s právnym predchodcom odporcu v 1/ rade. Opomína skutočnosť, že režim
jeho právneho vzťahu s právnym predchodcom odporcu v 1/ rade bol vyňatý z režimu doplnkového
dôchodkového sporenia v zmysle § 79 ods. 2 písm. q/ zákona o DDS, vzhľadom na to, že navrhovateľovi
už boli priznané dávky, ktorým suma bola určená so zohľadnením rizika dožitia navrhovateľa, a teda
nemožno tieto prostriedky uvádzané ako poistné kvalifikovať ako jeho dôchodkové úspory. Navrhovateľ

opomína zásadu právneho poriadku - lex posterior derogat legi priori, ako aj vzťahy lex specialis a lex
generalis. A to medzi ust. Obč. zák. (poistné zmluvy § 788 a nasl.), a zákonom o DDS. Navrhovateľ
účelovo opomína spôsob určenia výšky dávok, ktoré mu priznal právny predchodca odporcu v 1/ rade
a skutočnosti v nich zohľadnené, t. j. vzhľadom na neurčenie osoby ktorej by mal byť vyplácaný
dôchodok /dávky/ aj po smrti navrhovateľa, bol navrhovateľovi priznaný vyšší dôchodok /dávky/ než

by mu bol priznaný pri priznaní práv na dovyplácanie dôchodku /dávok/ po jeho smrti, a teda sa v
takto určenom dôchodku prejavil aspekt rizika jeho dožitia. Navrhovateľ napriek plnému uspokojeniu
jeho nárokov účelovo uplatňuje údajné nároky napriek tomu že na pojednávaní dňa 3. 7. 2013 priznal,
že zo strany právneho predchodcu odporcu v 1/ rade a odporcom v 2/ rade mu boli v plnej výške
vyplatené všetky nároky v zmysle priznania ešte právnym predchodcom odporcu v 1/ rade. Navrhovateľ

tak neuniesol dôkazné bremeno a i napriek splneniu záväzkov právneho predchodcu odporcu v 1/
rade, odporcu v 2/ rade, sa domáha totožného plnenia len od iného subjektu, t. j. od odporcu v 1/
rade, ku ktorému nepreukázal žiadny právny nárok. Odporcovia poukázali na ust. § 79 ods. 2 písm.
q/ zákona o DDS a ust. § 83 ods. 5 zákona o DDS, pričom zdôraznili, že skupinová poistná zmluva
uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade nie je štandardnou poistnou zmluvou,

ale osobitným, typickým, inominátnym kontraktom, ktorý sa spravuje jednak zákonom o DDS a jednak
príslušnými ustanoveniami Obč. zák., všeobecnými poistnými podmienkami ING. životnej poisťovne, a.
s., a dávkovým plánom 1S, dávkovým plánom 3Z, dávkovým plánom č. 1 a č. 2, tak ako to vyplýva zo
samotnej skupinovej poistnej zmluvy. Navrhovateľ v zamestnaneckej zmluve, uzatvorenej s právnym
predchodcom odporcu v 1/ rade, neuviedol pozostalé osoby s nárokom na pozostalostný dôchodok

pre prípad jeho úmrtia, rovnako žiadosť o priznanie doplnkového starobného dôchodku zo dňa 26. 7.
2005. Požiadal o vyplácanie dávky doplnkového starobného dôchodku bez nároku na pozostalostný
dôchodok. Pri tomto druhu dávky v prípade predčasnej smrti poberateľa nedochádza k dedeniu zostatku
prostriedkov na jeho účte, nakoľko ide o dávku s rizikom dožitia „rizikovosť“ dávky je daná tým, že v
prípade úmrtia príjemcu dávky pred jej dovyplácaním už nie sú vyplácané žiadne dávky tretím osobám.

Výhoda pre klienta je v tom, že dávky v tomto prípade sú vyššie. Dedenie dávky, ktorá má charakter
dávky, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia je pojmovo vylúčené, pretože jej charakteristickou črtou je
absencia možnosti dedenia. Novela zákona o DDS účinná od 1. 8. 2006 stanovila, že na dedenie v
doplnkovom dôchodkovom poistení sa vzťahujú ust. o dedení v doplnkovom dôchodkovom sporení.
Je potrebné rozlišovať dávky v ktorých je zohľadnené riziko dožitia a dávky v ktorých takéto riziko

zohľadnené nie je, pričom ust. zákona o DDS sa môžu vzťahovať len na druhú skupinu dávok, pretože
dedenie je pri dávkach zohľadňujúcich riziko dožitia pojmovo vylúčené. Odporcovia zároveň uviedli, že
plnenie poskytnuté navrhovateľovi právnym predchodcom odporu v 1/ rade, ako aj odporcu v 2/ rade,
predstavoval celú sumu pôvodne priznaných dávok navrhovateľovi, ešte zo strany právneho predchodcu
odporcu v1/ rade, a to na základe žiadosti navrhovateľa, čo navrhovateľ potvrdil na pojednávaní dňa

3. 7. 2013. Odporca v 1/ rade doručil navrhovateľovi oznámenie o priznaní doplnkového starobného
dôchodku zo dňa 22. 8. 2005. Navrhovateľ takéto priznanie dôchodku nikdy nenamietal, k domáhaniu sa
nároku zo strany navrhovateľa došlo až v oznámení o transformácii odporcu v 1/ rade. Následne listom
zodňa8.2.2006potransformáciiodporcuv1/radeodporcav2/radeoznámilnavrhovateľovi,žeprevzalzáväzok dovyplácať navrhovateľove dôchodkové dávky. Následne tieto začal vyplácať v zmysle dohody.
Preto nie je daný hmotnoprávny základ nároku uplatňovaného navrhovateľom. Ide o šikanózny výkon
práva zo strany navrhovateľa, ktorý je len snahou o získanie neoprávneného plnenia bez akéhokoľvek

právneho titulu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
§ 212 ods. 1 O. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., v
spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť

z nasledovných dôvodov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu prvostupňového
konania niekoľkokrát menil pôvodne podaný návrh vo veci samej, keď pôvodným návrhom zo dňa 7.
1. 2008 sa domáhal, aby súd určil, že „skupinová poistná zmluva“ uzavretá medzi odporcami v 1/ a
2/ rade dňa 10. 1. 2006 je neplatná. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu v 2/ rade vrátiť to, čo

plnením na základe tejto zmluvy získal, zároveň sa domáha toho, aby rozhodnutím súdu bol ukončený
zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade, a to vyplatením jednorazového vyrovnania
v sume 4.622,85 eur, vypočítaného podľa prílohy č. 2 dávkového plánu s tým, že odporca v 2/ rade je pri
výpočtevyrovnaniapovinnýpoužiťhodnotudôchodkovéhoúčtukudňupriznaniadoplnkovéhodôchodku
a vyplatených dávok navrhovateľa ku pôvodnému dňu zániku Zamestnaneckej zmluvy č. XXXXXXXXX,

t. j. ku dňu 31. 1. 2006. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ opakovane viackrát menil návrh
vo veci samej. Jednak písomným podaním zo dňa 30. 1. 2009, došlým súdu prvého stupňa dňa 3. 2.
2009 (č. l. 72, ústne do zápisnice súdu prvého stupňa dňa 23. 4. 2009 č. l. 154), následne upravil svoj
návrh písomným podaním zo dňa 11. 1. 2010 (č. l. 266). Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 15.
2. 2011 pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť:

„odporca v 2/ rade je povinný vyplácať navrhovateľovi doživotný doplnkový dôchodok v sume 194,26
eur štvrťročne,
odporca v 2/ rade je povinný vyplácať navrhovateľovi doživotný doplnkový dôchodok s nárokom na
pozostalostný dôchodok,
odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.622,85 eur so 6 % ročným úrokom z

omeškania odo dňa 1. 2. 2006 do zaplatenia,
odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy súdneho konania.“

Následne navrhovateľ opätovne písomným podaním zo dňa 27. 1. 2013, doručeným súdu dňa 6. 2.
2013 ( č. l. 479) žiadal, aby len odporca v 1/ rade bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.622,85

eur so 6 % ročným úrokom z omeškania od 1. 2. 2006 do zaplatenia a zároveň, aby odporca v 1/ rade
bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi trovy súdneho konania. Následne ďalším písomným podaním zo
dňa 26. 6. 2013, doručeným súdu dňa 28. 6. 2013, vzal svoj návrh v časti voči odporcovi v 2/ rade v
celom rozsahu späť a naďalej trval na svojom návrhu voči odporcovi v 1/ rade. Súd prvého stupňa na
pojednávaní dňa 3. 7. 2013 upresnil petit navrhovateľa, ktorý uviedol, že berie svoj návrh v časti určenia

neplatnosti skupinovej zmluvy a návrh voči odporcovi v 2/ rade späť.

Súd prvého stupňa konštatoval, že návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2/ rade zastavil, nakoľko
navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi v 2/ rade pred rozhodnutím vo veci samej vzal späť, zároveň došlo
k zastaveniu konania aj v časti určenia neplatnosti skupinovej zmluvy, z dôvodu čiastočného späťvzatia

návrhu zo strany navrhovateľa. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust.
§ 96 ods. 1 O. s. p.

Odvolanie navrhovateľa smeruje voči výroku súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh navrhovateľa voči
odporcovi v 1/ rade zamietol.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania zistil, že dňa 30. 5. 1997 medzi navrhovateľom a Prvou
doplnkovou dôchodkovou poisťovňou TATRY SYMPATIA, bola uzatvorená zamestnanecká zmluva
o doplnkovom dôchodkovom poistení č. XXXXXXXXX, kde sa navrhovateľ zaviazal mesačne platiť
poisťovni príspevky vo výške 300,- Sk a poisťovňa sa zaviazala po splnení podmienok, stanovených

v dávkovom pláne a zamestnaneckou zmluvou, poskytnúť navrhovateľovi dávku doplnkového
dôchodkového poistenia. Súčasťou zamestnaneckej zmluvy bol dávkový plán, ktorý definoval druhy
dávok podmienky vzniku nároku na dávku, zároveň aj spôsob a výpočet tejto dávky. Podľa tohto
dávkového plánu doplnkový starobný dôchodok má poskytovať poisťovňa podľa výberu, a to doživotnealebo na dobu určitú najmenej na dobu 6 rokov a so zvýšenou prvou dávkou až do výšky 30 % so
stavom na osobnom účte poistenca. Navrhovateľ ako poistenec však v zmluve neuviedol osoby určené
za pozostalých.

Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že dňa 14. 5. 1998 navrhovateľ uzatvoril s Prvou doplnkovou
dôchodkovou poisťovňou TATRY SYMPATIA dodatok k zamestnaneckej zmluve, v zmysle ktorého sa
zmenila príloha k zmluve, a to dávkový plán. Na základe oznámenia Prvej doplnkovej dôchodkovej
poisťovne TATRY SYMPATIA zo dňa 22. 8. 2005 bol navrhovateľovi priznaný dôchodok ku dňu 22.

8. 2005 v sume 193.159,31 Sk, pričom dôchodok mu bol priznaný na dobu určitú, a to 6 rokov (24
výplat) so zvýšenou prvou výplatou vo výške 30 % s tým, že dôchodok bol priznaný bez nároku na
pozostalostný dôchodok.

Správne súd prvého stupňa konštatoval, že dňa 1. 1. 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 650/2004 Z.
z. o doplnkovom dôchodkovom sporení o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne dňa 10.

1. 2006 bola uzatvorená skupinová poistná zmluva medzi odporcom v 2/ rade, ako poisťovateľom a
Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou TATRY SYMPATIA, ako poistníkom a dňa 8. 2. 2006 bol
uzatvorený dodatok č. 1 k tejto zmluve. V predmetnej zmluve sa odporca v 2/ rade zaviazal dokončiť
dovyplácanie poisteným osobám dávky doplnkového dôchodkového poistenia, a to v takej výške výplaty
a v takej periodicite, ako tieto dávky vypláca poistník, na základe zmlúv o doplnkovom dôchodkovom

poistení. Následne Prvá doplnková dôchodková poisťovňa TATRY SYMPATIA bola dňom 1. 2. 2006
vymazaná z registra doplnkových dôchodkových poisťovní a právnym nástupcom od 1. 2. 2006 sa stal
odporca v 1/ rade.

V konaní bolo preukázané, pričom navrhovateľ sám konštatoval, že mu od právneho predchodcu

odporcu v 1/ rade od roku 2005 bola vyplatená suma 1.856,87 eur a suma 193,84 eur a v rokoch 2006
- 2011 od odporcu v 2/ rade suma 4.269,25 eur. Tým, teda v konaní bolo preukázané, že odporca v 1/
rade po priznaní doplnkového starobného dôchodku ako právny nástupca Prvej doplnkovej dôchodkovej
poisťovne TATRY SYMPATIA uhradil navrhovateľovi v roku 2005 dávku vo výške 1.857,49 eur, v
septembri2005dávku193,81eur,vnovembri2005.Následnedošlokúhradedávokštvrťročnýchsplátok

v roku 2006 až do 22. 8. 2011 od odporcu v 2/ rade k úhrade sumy 4.269,25 eur.

Správne súd prvého stupňa poukázal na ust. § 83 ods. 2 zák. č. 650/2004 Z. z., v zmysle
ktorého dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza do majetku v príspevkovom
doplnkovom fonde majetok zodpovedajúci hodnote záväzkov v doplnkovej dôchodkovej poisťovne

voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia, a to majetku vo výplatnom dôchodkovom
fonde majetok, zodpovedajúci hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom
dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem majetku zodpovedajúcemu hodnote záväzkov
doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia,
v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne

sa rozdelí medzi príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový
fond tak, že do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu prechádza hodnota záväzkov
doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a do
výplatného doplnkového dôchodkového fondu hodnota záväzkov v doplnkovej dôchodkovej poisťovne
voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem hodnoty záväzkov doplnkovej

dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je
zohľadnené riziko dožitia.

Podľa § 86 ods. 1 zák. č. 650/2004 Z. z. odo dňa vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti poistenci
doplnkovéhodôchodkovéhopoisteniasúúčastníkmidoplnkovéhodôchodkovéhosporeniaapríjemcovia

dávok doplnkového dôchodkového poistenia sú poberateľmi dávok doplnkového dôchodkového
sporenia, a to za podmienok dohodnutých v zamestnávateľskej zmluve, v zamestnaneckej zmluve a
v poisteneckej zmluve, uzatvorených podľa doterajšieho predpisu. Doplnková dôchodková spoločnosť
je povinná do 2 mesiacov odo dňa svojho vzniku oznámiť účastníkom, poberateľom dávok a
zamestnávateľom, ktorí uzatvorili zamestnávateľskú zmluvu podľa doterajšieho predpisu,

a/ transformáciu na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,
b/ skutočnosť, že sa poistenci doplnkového dôchodkového poistenia stali účastníkmi doplnkového
dôchodkového sporenia,c/ skutočnosť, že sa príjemcovia dávok doplnkového dôchodkového poistenia stali poberateľmi dávok
doplnkového dôchodkového sporenia.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že práve s poukazom na ust. § 83 ods. 5 zák. č. 650/2004 Z.
z. priamo zákon stanovil rozsah prechodu dôchodkových dávok a zároveň vylúčil dávky doplnkového
dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Správne preto súd prvého stupňa
konštatoval, že priamo zákon stanovil rozsah prechodu dôchodkových dávok a práve zákon vylúčil
dávkydoplnkovéhodôchodkovéhopoistenia,vktorýchjezohľadnenérizikodožitia.Vzhľadomnapriamo

zákonom stanovený rozsah prechodu dôchodkových dávok mal súd prvého stupňa za preukázané,
že v súlade s týmto zákonom a s uzatvorenými zmluvami, navrhovateľovi bola vyplatená v roku 2005
dávka doplnkového dôchodkového poistenia vo výške 1.857,49 eur a v novembri v roku 2005 v sume
193,71 eur a následne dávky od odporcu v 1/ a 2/ rade za obdobie od 22. 8. 2005 do 22. 11. 2011 vo
výške 4.269,25 eur. Správne preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
v 1/ rade domáhal zaplatenia žalovanej sumy, ako nedôvodný zamietol. Správne preto súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že dňa 10. 1. 2006 bola uzatvorená skupinová
poistná zmluva podľa § 788 Obč. zák., v spojení s ust. § 79 ods. 2 písm. q/ zák. č. 650/2004 Z. z. o
doplnkovom sporení medzi odporcom v 2/ rade, ako poisťovateľom a Prvou doplnkovou dôchodkovou
poisťovňou TATRY SYMPATIA, ako poistníkom a následne dňa 8. 2. 2006 bol uzatvorený dodatok
č. 1 k tejto zmluve. Teda priamo zákon stanovil právnemu predchodcovi odporcu v 1/ rade, aby sa

transformoval na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a aby následne vysporiadal svoje nároky príjemcov
dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej má byť zohľadnené riziko dožitia prostredníctvom
uzatvorenej skupinovej poistnej zmluvy s poisťovňou, tiež zákon stanovil použiť na zaplatenie takého
to poistného zo skupinovej poistnej zmluvy majetok, ktorý zodpovedá hodnote záväzkov doplnkovej
dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých bude

zohľadnené riziko dožitia. Navyše, celý proces transformácie odporcu v 1/ rade, vrátane uzatvorenia
skupinovej poistnej zmluvy s odporcom v 2/ rade, prebehol pod dohľadom D. N. Z., ktorá v rámci výkonu
dohľadu nezistila žiadne pochybenia.

Možno súhlasiť s navrhovateľom, s jeho odvolacím názorom, pokiaľ namietal nesprávnu citáciu

zákonných ustanovení, avšak len čiastočne, a to na str. 8 odôvodnenia rozsudku, keď šiesty odsek sa
týkal citácie ustanovenia § 16 ods. 3 zák. č. 650/2004 Z. z., a siedmy odsek ustanovenia § 16 ods. 4
citovaného zákona. Pravdepodobne však zo strany súdu išlo len v tejto časti o písaciu chybu, pretože
ďalšie ustanovenia sú citované správne.

Rozhodne je potrebné tiež súhlasiť so stanoviskom odporcov v 1/ a 2/ rade, v ich písomnom vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľa, že navrhovateľ v zamestnaneckej zmluve zo dňa 30. 5. 1997, ktorú uzatvoril
ešte s právnym predchodcom odporcu v 1/ rade, neuviedol pozostalé osoby s nárokom na pozostalostný
dôchodok, pre prípad jeho úmrtia. Sám navrhovateľ v jeho žiadosti o priznanie doplnkového starobného
dôchodku zo dňa 26. 7. 2005 požiadal o vyplácanie dávky doplnkového starobného dôchodku

bez nároku na pozostalostný dôchodok. Tak ako i súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
i odporcovia poukázali na tú skutočnosť, že pri takomto druhu dávky, vzhľadom na jej charakter, v
prípade predčasnej smrti poberateľa, nedochádza k jedinému zostatku na jeho účte, pretože ide o dávku
klasifikovanú ako „dávka s rizikom dožitia“. Rizikovosť dávky je daná tým, že v prípade úmrtia príjemcu
dávky pred jej dovyplácaním, už nie sú vyplácané žiadne dávky tretím osobám, pričom výhoda klienta

je v tom, že dávky sú vyššie. Inak povedané, dedenie dávky majúcej charakter, v ktorej je zohľadnené
riziko dožitia, je pojmovo vylúčené, pretože jej črtou je absencia možnosti dedenia.

V konaní súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že dňa 22. 8. 2005 Prvá doplnková
dôchodková poisťovňa TATRY SYMPATIA oznámila navrhovateľovi, že mu bol priznaný doplnkový

starobný dôchodok zo dňa 22. 8. 2005, a to na dobu 6 rokov - 24 výplat so zvýšenou prvou výplatou
vo výške 30 % zo stavu účtu ku dňu priznania, a zároveň že dôchodok bol navrhovateľovi priznaný bez
nároku na pozostalostný dôchodok. Takéto priznanie dôchodku navrhovateľ v priebehu prvostupňového
konania nenamietal a plnenie oprávneného predchodcu odporcu v 1/ rade a odporcu v 2/ rade
navrhovateľovi navrhovateľ jednoznačne potvrdil i na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil

i rozsudok.Návrh navrhovateľa na určenie, že skupinová zmluva, uzavretá medzi odporcom v 1/ a 2/ rade dňa 10.
1. 2006, ktoré konanie v tejto časti súd prvého stupňa zastavil, nebolo napadnuté odvolaním, a preto
ani nebolo predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, vrátane výrokov, týkajúcich sa trov prvostupňového konania, keď
odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a odvolanie navrhovateľa posúdil podľa jeho obsahu ako odvolanie, ktorým navrhovateľ žiadal, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, jeho návrhu vo veci samej vyhovel a v prípade
úspechu navrhovateľa vo veci samej, navrhovateľ žiadal priznať trovy prvostupňového konania ako
úspešnému účastníkovi. Navrhovateľ teda nenapádal výšku vyčíslených trov, ani jednotlivých úkonov
právneho zastúpenia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania, odvolací súd preto nepreskúmaval
súdom prvého stupňa vyčíslenú náhradu trov konania, ustálenú tarifnú hodnotu a počet úkonov právnej
služby.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ nebol úspešný v odvolacom
konaní, naopak odporcovia v 1/ a 2/ rade boli v odvolacom konaní úspešní, avšak trovy odvolacieho
konania si neuplatnili a ani nevyčíslili. Vzhľadom na tieto skutočnosti, preto odvolací súd o trovách

odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Súd prvého stupňa zároveň rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.