Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Potocký
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/386/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214562
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214562.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
rozsudkom č. k. 10C/217/2012-112 zo dňa 26. februára 2014, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podanou žalobu uplatnil voči žalovanému podľa zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Po vykonaní dokazovania, najmä oboznámením sa so spisom Okresného súdu Martin sp. zn.
17Er/5875/2010malpreukázané,žesúdnyexekútorpodalžiadosťoudeleniepovereniadňa26.11.2010,
keď poverenie bolo vydané exekučným súdom už dňa 03.12.2010. Okresný súd v ďalšej časti
odôvodnenia citujúc jednotlivé ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol, že na podklade vykonaného
dokazovania zistil, že tvrdenia žalobcu o prieťahoch v konaní neboli pravdivé, nakoľko exekučný súd
vydal poverenie už v siedmy deň po prijatí žiadosti exekútora. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
konal bez prieťahov. Vzhľadom na konštatované nárok uplatnený žalobcom nepovažoval za dôvodný,
keďže nezistil skutočnosti, v dôsledku ktorých by žalobcovi mohla vzniknúť tvrdená škoda a nemajetková
ujma.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,
hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca
vec prejednal a o nej rozhodol. Namietal, že k tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť sa,pričom okresný súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Namietal i skutočnosť, že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Žalobca ďalej tvrdil, že v
danejvecinebolomožnérozhodnúťbeznariadeniapojednávania.Aktakokresnýsúdpostupoval,porušil
jeho práva na kontradiktórny súdny proces. V závere odvolania uviedol, že ak žalovaný nereagoval na
výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal okresný súd rozhodnúť o návrhu
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka žalobcu, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa ust. § 101 ods.
2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, nie je dôvodná. Odvolací súd mal zo spisového
materiálu preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 26.02.2014,
keď právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 06.12.2013. Zo spisového materiálu zároveň
vyplýva, že žalobca svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o
odročenie tohto pojednávania. Na základe vyššie uvedených zistení možno bez dôvodných pochybností
konštatovať, že boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejedanie veci
bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní
vykonal dokazovanie, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám
zbavil. Neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie
a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na stanovisko
Krajského súdu v Žiline č. k. 7NcC/89/2013-46 zo dňa 30.04.2013, na skutočnosť, že sudkyňa, ktorá
vec prejednala a rozhodla, sa necítila byť vo veci zaujatá i na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.
k. 11Co/243/2013-81 zo dňa 11.11.2013, v ktorom odvolací súd už podrobne reagoval na námietku
žalobcu, ktorá smerovala k sudcovi prejednávajúcemu predmetnú vec. Námietka žalobcu, že okresný
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalovaného, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je
účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na
skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre
vznik nároku žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Námietka žalobcu, že v danej
veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania sa preukázala ako nepravdivá, nakoľko zo
spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd vo veci rozhodol po riadne nariadenom pojednávaní.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.