Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/247/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513213213
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3513213213.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci

starostlivostisúduomal.D.Ď.,Q..XX.XX.XXXX,vkonanídieťazastúpenéopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky: J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. J., D.. H. XXX/
X, a otca: J. Ď., Q.. XX.XX.XXXX, U. G. Y. XX, XXXXX R., v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. Ď., Q.. XX.XX.XXXX a to zo sumy 35,- Eur
mesačne na sumu 100,-Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 16.12.2013.

II. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 16.12.2013 do 31.05.2015 vo výške 1.138,44 Eur
súd povoľuje otcovi splácať, spolu s bežným výživnom, v mesačných splátkach po 20,-Eur, počnúc
právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k
5P/264/2009-49 zo dňa 14.02.2011 v časti výšky výživného na maloletú D..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil výživné strany otca na mal. D.. Uviedla, že od
poslednej úpravy výživného sa otec zamestnal. Ona je zamestnaná, s maloletou žije u svojej matky.
Maloletá navštevuje základnú umeleckú školu, kde navštevuje tanečný a maliarsky krúžok. Maloletá má
veľké číslo oblečenie, každé tri mesiace jej musí nakupovať nové.

Otecuviedol,žesmaloletounemáod23.08.2010žiadnykontakt,pokiaľsasnažiliotelefonickýrozhovor,

v tomto mu bolo zabránené matkou maloletej. Ďalej uviedol, že od 28.04.2012 je ženatý, z manželstva
pochádza maloletý A. Ď., Q.. XX.XX.XXXX a J. Ď., Q.. XX.XX.XXXX, manželka má syna D. X.Q., Q..
XX.XX.XXXX a W. J. Y., Q.. XX.XX.XXXX. Otec ďalej uviedol, že nevlastní žiaden majetok, nemá žiadne
úspory, ako vodič zarába sumu 1.170,-Eur netto, predtým pracoval ako čistič budov s príjmom 800-900,-
Eur. Uviedol, že by bol ochotný platiť aj viac, keby si bol istý, že tieto peniaze budú na prospech dieťaťa
a keby mohol mať s maloletou skutočný kontakt.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhujem, aby súd určil výživné vo výške 100,-Eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu
5P/264/2009, potvrdení o príjme matky a otca, nájomnou zmluvou, potvrdením o platení elektriky,potvrdení o príspevkoch na bývanie, potvrdení o poberaní rodinných prídavkov, pričom zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/264/2009-49, zo dňa 14.02.2011, súd
zverilmaloletúD.doosobnejstarostlivostimatkyazostranyotcaurčilvýživnévovýške35,-Eurmesačne
s účinnosťou od 01.10.2009. Týmto rozsudkom súd ďalej upravil styk otca s maloletou tak, že otec je
oprávnený s maloletou sa stretávať každú párnu sobotu a nedeľu od 10:00 hod. do 15:00 hod. Súd
vychádzal v tomto rozhodnutí zo skutočnosti, že otec maloletej nespolupracoval s Úradom práce, pričom

bol sankčne vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad práce v stanovenom termíne, v evidencií
uchádzačov o zamestnanie bol od 03.09.2009 od 21.12.2009, keď mu bol poskytovaný príspevok v
nezamestnanosti a to vo výške 8.751,-Kč, resp. 6.732,-Kč, resp. 6.059,-Kč. V čase rozhodnutia mal otec
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému A. Ď.O.K., otec žil v spoločnej domácnosti s F. X.. Matka
maloletej bola nezamestnaná, poberala príspevok v hmotnej núdzi od 01.11.2010 vo výške 119,10 Eur
mesačne.

Matka maloletej je zamestnaná, za obdobie od 6/2013 do 12/2013 dosiahla priemerný mesačný zárobok
391,85 Eur, za obdobie od 1/2014 do 12/2014 dosiahla priemerný mesačný zárobok 421,21 Eur, za
obdobie od 2/2015 do 4/2015 dosiahla priemerný mesačný zárobok 467,28 Eur, v januári 2015 bola
práceneschopná, jej príjem z pracovného pomeru bol vo výške 90,60 Eur, býva v spoločnej domácnosti

s maloletou, tiež so svojou matkou, v dvojizbovom byte. Maloletá navštevuje I. ročník ZŠ, na svoj vek je
veľmi veľká, pričom nosí topánky č. 38 a oblečenie číslo 158/164, obuv a ošatenie musí matka maloletej
vymieňať každé 3 mesiace.

Otec maloletej predložil v konaní potvrdenia, z ktorých vyplynulo, že býva v štvorizbovom nájomnom

byte, kde platí nájomné vo výške 644,71 Eur, v čom sú zahrnuté všetky náklady okrem elektriky, zmluva
je uzatvorená od 04.12.2013 na dobu neurčitú, otec platí elektriku vo výške 52,-Eur mesačne, otec spolu
s rodinou poberajú príspevok na zabezpečenie životných potrieb na dospelé osoby, ktorý bol priznaný
pričom tento sa priznáva otcovi vo výške 49,13 Eur, F. Ď. vo výške 49,09 Eur, ďalej má rodina otca
priznané príspevky na bývanie a kúrenie a to otec vo výške 74,80 Eur, F. Ď. vo výške 74,84 Eur, D.

X. 54,12 Eur, W. Y. 43,98 Eur, A. Ď. 32,98 Eur a J. Ď. 25,73 Eur. Otec ďalej poberá rodinné prídavky
na maloletého syna A. vo výške 190,-Eur mesačne a na maloletého J. vo výške 215,-Eur mesačne,
rodinné prídavky sú ďalej poskytované maloletému W. a maloletému D. vo výške po 184,-Eur mesačne.
Zo mzdových listov predložených otcom súd zistil, že otec za obdobie od januára 2013 do decembra
2013 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 1.132,73 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca, tento

toho času dosahuje príjem 1.170,- Eur mesačne.

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine k sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať
pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia
s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže
nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá

spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy
výživného dôvodné, vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane mal. D.. Výživné bolo posledne
určené pred cca 4-mi rokmi. Maloletá mala vtedy 3 a pol roka. Toho času maloletá navštevuje I. ročník

ZŠ. Pokiaľ ide o zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, matka poukázala najmä na
zvýšené výdavky spojené so zabezpečením ošatenia pre maloletú, ktorá je vzhľadom na svoj vek veľmi
veľká s tým, že toho času jej matka musí kupovať topánky č. 38 a ošatenie č. 158/164 alebo ošatenie
na dospelého.

Ako je vyššie uvedené, k zmene pomerov došlo najmä na strane mal. D.. Oproti poslednej úprave však
došlo i k výraznej zmene na strane otca. V čase úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom zo
dňa 14.2.2011, otec nemal žiadny príjem a to z dôvodu, že bol sankčne vyradený z evidencie úradu
práce. Toho času otec dosahuje príjem 1.170,- Eur mesačne, v roku 2013 dosahoval príjem 1.132,73 Eur
mesačne. I keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému J. Ď., Q.. XX.XX.XXXX, súd

je toho názoru, že zo svojho príjmu môže platiť zvýšené výživné vo výške 100,-Eur mesačne na maloletú
D. bez toho, aby boli ohrozené životné potreby rodiny otca spolu s maloletými deťmi. Súd podotýka, že
otec nemá vyživovaciu povinnosť k deťom svojej manželky (D. X. G. W. J. Y.). Po zaplatení výživného vo
výške100,-Eurmesačneotcovistáleostávapríjemvovýške1.070,-Eurmesačne, zktoréhomôžehradiť
nájomné ako aj ďalšie potreby svojej terajšej rodiny. Súd tiež poukazuje na výšku poberaných rodinných

prídavkov na maloletého A. a maloletého J., ako aj na príspevky na zabezpečenie životných potrieb a
príspevok na bývanie, ktoré rodina otca poberá vo vyššie uvedenej výške. Záverom je potrebné uviesť,
že matka takmer od narodenia maloletej sama zabezpečuje o maloletú starostlivosť, jej starostlivosť
je na výbornej úrovni a neboli v tomto smere zistené žiadne nedostatky. I keď oproti poslednej úprave
výživného došlo i k zvýšeniu príjmu na strane matky, nie je možné, aby matka v prevažnej miere hradila

výdavky na maloletú. K námietkam otca o nemožnosti stretnutí s maloletou je potrebné uviesť, že tieto
námietky sú v predmetnej veci irelevantné, pretože predmetom konania vo veci bolo zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, platenie výživného zo strany otca nie je možné podmieňovať žiadnymi podmienkami,
a to ani stretnutiami s maloletou.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. D. zo sumy 35,- Eur mesačne
na sumu100,- Eur mesačne s účinnosťou 16.12.2013, teda odo dňa podania návrhu.

Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 16.12.2013 do 31.05.2015, vznikol otcovi
nedoplatok na splatnom výživnom za 16 dní mesiaca december 2013 vo výške 33,40 Eur (100,- Eur

- 35,- Eur = 65,- Eur : 31 dní x 16 dní) a za mesiac január až december 2014 a január až máj 2015
vo výške 1.105,- Eur (65,- Eur x 17 mesiacov). Otec ničím nepreukázal, že platil výživné i nad rámec
súdom určeného výživného, teda nad sumu 35,- Eur.Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov
konaniarozhodolpodľa§146ods.1písm.a),podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje

ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.