Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207648
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8314207648.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci mal. D. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti rodičov maloletej K. P. a
L. P., obaja bytom Q. I. XXX, B. V., obaja zastúpení PhDr. S. O., bytom K. XX, P. - L., za účasti okresného
prokurátora v Humennom, o návrhu navrhovateľov v 1. rade Ing. D. X. a v 2. rade Ing. J. X., obaja
bytom Q. XXX, T., oboch zastúpených JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, Dobrovičova

6, Bratislava, o zverenie do predosvojiteľskej starostlivosti, o odvolaní navrhovateľov v 1.a 2.rade Ing.
D. X. a Ing. J. X. proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/184/2014-111 zo dňa 20.08.2014
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne súd prvého stupňa odôvodnil ust.§ 101 ods.1, § 103 ods.1,2, 4 Zákona o
rodine a ust.§ 33 ods.1, 9, § 34 ods.12, § 39 ods.4 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrany

detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Ak nie sú schopní náležitým spôsobom zabezpečiť
výchovu dieťaťa, prichádza do úvahy náhradná starostlivosť, ktorej sprostredkovanie pre dieťa patrí do
kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Náhradná starostlivosť, na základe
ktorej vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť výlučne rozhodnutím

súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. V tomto
prípade rodičia odovzdali mal. D. navrhovateľom na 4. deň po pôrode bez akéhokoľvek súdneho
rozhodnutia za účelom jej osvojenia. Proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/203/2014
zo dňa 11.07.2014, ktorým bol návrh navrhovateľov na predbežné zverenie mal. D. do ich náhradnej
osobnej starostlivosti zamietnutý, odvolanie nepodali, preto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Mal. D. je teda v ich starostlivosti bez akéhokoľvek právneho základu.

Právne účinky osvojenia majú rozsiahly charakter, sú dlhodobé a znamenajú závažný zásah do
právneho postavenia rodičov osvojenca a osvojiteľov. V zmysle § 97 ods. 1 zák. o rodine osvojením
zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou, a medzi osvojencom
a osvojiteľmi vzniká rovnaký vzťah, aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi a medzi osvojencom a
príbuznými osvojiteľov, vzťah príbuzenský. Osvojením zaniká biologickým rodičom aj právo stretávať sa

s dieťaťom, dieťa získa priezvisko osvojiteľov a osvojitelia sú zapísaní do jeho rodného listu namiesto
jeho vlastných rodičov. Zmyslom osvojenia je teda vytvoriť príbuzenský vzťah, aby dieťa vyrastalov úplnom stabilnom rodinnom prostredí, bolo úplne začlenené do rodiny osvojiteľov, starostlivosť
prebiehala bez akýchkoľvek zásahov a rušivých momentov biologických rodičov, aby dieťa nemalo pocit,
že nie je vlastným dieťaťom osvojiteľov. Inak by malo zmätok v tom, koho oslovovať mama a koho

otec. Zákon o rodine pri osvojení vychádza z princípu zachovania anonymity v celom osvojovacom
procese, čo znamená, že aj z tohto hľadiska neobstojí tvrdenie navrhovateľov a rodičov, že postup, ktorý
v tomto prípade zvolili, je v súlade s platným právnym poriadkom. Súhlas rodičov k osvojeniu nemožno
viazať na splnenie žiadnych podmienok. Dieťa nemôže patriť osvojiteľom aj biologickým rodičom tak,
ako si to rodičia predstavujú a ktorí k dieťaťu majú zachované citové väzby, keďže prezentujú, že ak si

mal. D. nebudú môcť osvojiť navrhovatelia, tak sa o ňu chcú starať oni. Ak súhlasia s osvojením len s
podmienkou, že si ju osvoja manželia X. a inak si ju zoberú späť domov, tak nie sú pevne rozhodnutí
pre osvojenie mal. D. a potom takýto súhlas nemožno pokladať za privolenie k osvojeniu.

Platný zákon o rodine a slovenský právny poriadok nepozná dohodu o adopcii medzi budúcimi
osvojiteľmi a rodičmi a neumožňuje takúto priamu adopciu v záujme ochrany maloletých detí pred

možným zneužívaním a obchodovaním s nimi. Pre spoločnosť je nežiaduce, aby bez dohľadu,
regulovania a rozhodnutia príslušnej štátnej inštitúcie bolo možné odovzdať dieťa do moci inej osoby za
účelom adopcie aj vzhľadom na možné trestnoprávne následky v zmysle trestného zákona. Preto zák. č.
305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upravuje postup príslušných štátnych
orgánov a ich poradenskú pomocnú a sprostredkovateľskú činnosť súvisiacu s osvojením maloletých

detíazverujetýmtoorgánomkontrolunadadopciami,abysazabrániloprípadnýmnelegálnympraktikám
pri osvojení maloletých detí. Pri zápise do zoznamu osvojiteľov boli navrhovatelia poučení, ako majú
postupovať pri osvojení a hoci si boli vedomí následkov, neriadili sa týmto odporúčaním, čím porušili
ustanovenia uvedeného právneho predpisu a hrozí im v súčasnosti vyradenie zo zoznamu žiadateľov
o osvojenie.

Platný právny poriadok nemá takú úpravu osvojenia, na základe ktorej by rodičia mohli bez účasti
príslušného štátneho orgánu sami odovzdať dieťa inej osobe za účelom adopcie na základe adopčnej
dohody vo vzťahu k určitým osvojiteľom s možnosťou vychovávať dieťa tak, že má biologických a
právnych rodičov, ba dokonca je to v rozpore s princípmi osvojenia vyplývajúcimi zo znenia zákona

o rodine, preto súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti návrh navrhovateľov ako nedôvodný
zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie navrhovatelia v 1.a 2.rade Ing. D. X. a Ing. J. X.
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhli po preskúmaní rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové prejednanie veci, rozhodnutie a doplnenie riadneho odôvodnenia v
súlade s ústavným právom účastníkov konania. Namietali, že napadnutým rozsudkom boli 1/ vážne
porušené procesné predpisy, keď súd mal vydať uznesenie a vydal rozsudok, 2/ boli nerešpektované

hmotnoprávne predpisy relevantné pre vec a to Zákon o rodine a jeho ustanovenia, 3/ bolo porušené
právo účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako ho vyžaduje dodržanie práva
na spravodlivý súdny proces. Konajúci súd vysloví vážny právny záver, že priamy súhlas na osvojenie
rodičmi dieťaťa nie je možný, potom je právom účastníka konania, aby dostali presnú odpoveď
na otázku prečo to súd skonštatoval a o ktoré právne predpisy svoj záver oprel. Absencia týchto

argumentov a zároveň absencia odpovede na argumentácie účastníkov je v zmysle Nálezov Ústavného
súdu porušením práva na spravodlivý súdny proces. Ak k nej dôjde, potom sa účastníkovi konania
odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu voči ktorému chce
využiť opravný prostriedok (napríklad III. US 209/04, III ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07),
4/ bola spochybnená dôveryhodnosť súdu a jeho nezaujatosť, keď sudkyňa evidentne disponovala

informáciami, ktoré nemala odkiaľ vedieť a o ktorých sa v konaní nehovorilo ani neuvažovalo (dôvod
začatia konania o vyškrtnutie zo zoznamu záujemcov o osvojenie). Buď teda tieto informácie získala
inak, ako legálnou cestou (inak by o nich vedeli aj účastníci konania) alebo ich nevedela a potom je
otázne, prečo ich v rozsudku uviedla v ich neprospech a vyvodila tak úplne nesprávny záver.

Navrhovatelia namietali okrem procesnej zmätočnosti rozhodnutia tiež rozpor s Nálezmi Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Počas ústneho pojednávania veci právna zástupkyňa
navrhovateľov podrobne sa venovala otázke priamej adopcie (súhlas rodičov dieťaťa na osvojenie
konkrétnym osvojiteľom), keď vysvetlila právnu úpravu, celú jej konštrukciu, dôvodovú správu kpôvodnému Zákonu o rodine, z ktorého bola táto právna úprava prebratá. Uvedené právna zástupkyňa
navrhovateľov vysvetľuje aj v Komentári k Zákonu o rodine (C. H. Beck - 1. aj 2. vydanie), ktorý
konajúca sudkyňa na pojednávaní pomerne dehonestujúco ohodnotila slovami, že si to napísala právna

zástupkyňa sama. Táto má za to, že z hľadiska právnej argumentácie a logiky je úplne jedno, či
komentár k zákonu sama napísala, alebo cituje názor autora. Je predsa podstatné, či je výklad právnej
zástupkyne navrhovateľov v súlade so zákonom alebo v rozpore so zákonom. Nevie si vôbec vysvetliť,
ako môže sudca slovenského súdu vysloviť v odôvodnení rozhodnutia tak závažný právny názor, ako
to urobila konajúca sudkyňa na strane 7 rozsudku, keď citovala, že platný Zákon o rodine nepozná

dohodu o adopcii medzi budúcimi osvojiteľmi a rodičmi a neumožňuje takúto priamu adopciu v záujme
ochrany maloletých detí pred možným zneužívaním a obchodovaním s nimi. Nikde nie sú v rozsudku
citované ustanovenia zákona, ktoré by tento názor konajúceho súdu odobrili. Vôbec sa konajúca
sudkyňa nevenovala vyvráteniu právnej argumentácie právnej zástupkyne navrhovateľov a vôbec sa
neusilovala zistiť, či nemá skutočne pravdu a nie je právna úprava taká, ako hovorí právna zástupkyňa
navrhovateľov. Odkaz na komentár právnej zástupkyne navrhovateľov opierajúci sa o výklad zákona

a pôvodnú dôvodovú správu z času, keď právna úprava vznikala sudkyňa odmietla so slovami, že
si ich právna zástupkyňa sama napísala. Lenže prvýkrát v roku 2010, keď maloletá D. nebola ani v
pláne, nieto na svete. Sudkyňa vôbec nevysvetľuje, prečo má zato, že táto argumentácia neobstojí
a v čom vidí jej neprimeranosť. Takýto postup je v príkrom rozpore s mnohými prameňmi práva.
Následne navrhovatelia uviedli citáciu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/211/2010 s tým,

že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument. Ako jediné právne predpisy na podporu svojich argumentov súd uvádza zákon o
sociálnoprávnej ochrane detí, ktorý však určuje kompetencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo
vzťahu k sprostredkovaniu osvojenia. Tento predpis je záväzný pre štátny orgán, ktorému je určený.
Nemôže zasiahnuť do súkromnoprávnych vzťahov tým, že určí obmedzenia dvom osobám, konajúcim

bezvzťahuktomutoštátnemuorgánu.PrenichjezáväznáÚstavaasúkromnoprávnepredpisy,ktoréboli
riadne dodržané. Ak zákon o rodine umožňuje biologickým rodičom dať súhlas na osvojenie konkrétnym
osvojiteľom (ba priamo to uprednostňuje pred generálnym (blanketovým) súhlasom, ktorý sa považuje
za degradáciu rodičovského vzťahu až tak, že je rodič vyautovaný z účastníctva v konaní o osvojenie
a z práva dať súhlas konkrétnej osobe), potom nemôže predpis verejného práva, určujúci kompetencie

štátneho orgánu splnomocniť tento štátny orgán nad rámec základných ľudských práv človeka. Už
pôvodný zákon o rodine považoval za ľudské právo každého rodiča vybrať pre svoje dieťa vhodného
osvojiteľa, osobu, ktorej chce nechať dieťa osvojiť. V podstate sa toto osvojenie mohlo realizovať aj
tak, že by K. a L. P. odmietali súhlas každému úradom ponúknutému záujemcovi o osvojenie, kým by
neprišli na rad navrhovatelia. Tento postup by úrad obmedziť nemohol. Nie je teda vôbec logické, prečo

by nemohli oni sami ako dvaja rodiča povedať, že si prajú, aby toto ich dieťa vychovávali navrhovatelia,
ktorí boli riadne zapísaní do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Nevybrali si na ulici osobu mimo zoznamu,
ktorej svoje dieťa zverili. Práve naopak našli osoby, ktoré úrad preveril, vyškolil, vybral, zapísal. Už
len ako paradox v celej situácii vyznieva skutočnosť, že pri zapisovaní manželov X. to bol práve tento
úrad (ktorý má bdieť na tým, aby sa neobchodovalo s deťmi), ktorý nesplnil svoju povinnosť, nežiadal

si odpis z registra trestov budúcich osvojiteľov a týchto bez splnenia zákonných podmienok zapísal.
Ako teda môžu mať rodičia maloletej D. dôveru v túto štátnu inštitúciu, keď v takej jednoduchej veci
urobí základnú a neospravedlniteľnú chybu? Že priame osvojenie nie je žiadnou novinkou, možno zistiť
napríklad z komentárov k starému zákonu o rodine. Poznajú ho všetky právne poriadky. V českom
Občianskom zákonníku sa to možno explicitne dočítať. Počíta s ním európska judikatúra a výslovne

odsudzuje práve negovanie rodičov pri výbere osvojiteľov a ich vylučovanie z procesu osvojenia. Preto
je rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny. Vôbec nereflektuje právo, právne tradície, naše záväzky
voči Európskemu súdu pre ľudské práva. Hodnotí a vyvodzuje závery, ktoré nemajú žiadnu oporu v
zákone,aninikdynemali.Vymýšľainštitúty,ktoréniktonepoužil(adopčnádohoda),ktoréniktonepoznáa
nikto sa na ne neodvolával. Za úplne najhoršiu časť považujú navrhovatelia poslednú vetu odôvodnenia

rozsudku, kde je napísané,: ..že možnosť vychovávať dieťa tak, že má biologických a právnych rodičov,
je dokonca v rozpore s princípmi osvojenia, vyplývajúcimi zo znenia zákona o rodine". Podľa dohovoru o
právach dieťaťa má dieťa právo poznať svojich biologických rodičov a právo poznať svoj pôvod. Keďže
sa do nášho znenia aktuálneho zákona o rodine dostalo toto právo dieťaťa len veľmi vágne (ako právo
osvojiteľov informovať dieťa o tom, že je osvojené a kto sú jeho biologickí rodičia), sme veľmi kritizovaní.

Európsketrendysúúplneopačné,dieťamásvojejednoznačnéprávopoznaťbiologickýpôvod,máprávo
na svoje väzby a rodinnú anamnézu. Väčšina štátov ukladá povinnosť najneskôr do plnoletosti oznámiť
dieťaťu, kto sú jeho biologickí rodičia a umožniť mu kontakt. Navrhovatelia sa pozastavili nad tým, žeako je možné, že sudca slovenského súdu vydá takýto rozsudok a položili otázku ako bude obhájený
pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Nakoniec navrhovatelia v napadnutom rozsudku považujú za ďalšiu veľmi vážnu právnu vadu tiež
skutočnosť, že obsahuje také výroky, ktoré nie sú nijakým dokazovaním podložené a ich existenciu
a dôvodnosť nemožno vyvodiť ani zo spisu. Na mysli majú vyjadrenie zákonnej sudkyne, že
navrhovateľom hrozí vyradenie zo zoznamu žiadateľov o osvojenie na str. 8 rozsudku. Toto však nikde v
konaní nebolo povedané, ani to nemožno z nijakého dôkazu vyvodiť. Bolo síce navrhovateľom doručené

začatie konania o vyradenie zo zoznamu, ale z úplne iného dôvodu (neexistencia odpisu z registra
trestov). Preto navrhovatelia majú za to, že vážnosť a dôvera v spravodlivé súdne konanie je týmto
narušená.

K odvolaniu navrhovateľov v 1.a 2.rade sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a

rodiny Humenné, pracovisko Snina. Považoval rozhodnutie súdu za správne s tým, že je toho názoru,
že je potrebné naďalej sledovať stabilitu rodinného prostredia a podporovať rodinu k rozvoju vzťahu
s mal. D. s cieľom jej návratu do biologickej rodiny. Výchova dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov,
rozhodnutie rodičov zveriť maloletú do moci iného na účel adopcie považuje kolízny opatrovník za
nesprávne. Súhlas rodičov na osvojenie nebol v súlade s ust.§ 102 Zákona o rodine z dôvodu, že

nebol uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany alebo pred povereným
zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo bez
vzťahu k osobe budúceho osvojiteľa. Kolízny opatrovník poukázal na ust.§ 42 a § 43 zákona č. 305/2005
Z.z., kde upravený postup pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťa, ktoré je v
kompetencií určených úradov. Určený orgán v procese sprostredkovania nadviazania osobného vzťahu

sdieťaťomdbánato,abybolozachovanéporadiežiadateľovzapísanýchdozoznamužiadateľov,ktorév
tomto prípade nebolo dodržané. V zmysle § 34 nebola maloletá zapísaná do prehľadu detí, ktorým treba
sprostredkovaťnáhradnúrodinnústarostlivosťaktorývedieurčenýorgánsociálnoprávnejochranydetía
sociálnej kurately. Tento postup je potrebné dodržiavať hlavne z dôvodu, aby nedochádzalo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 180 Trestného zákona. Zároveň kolízny opatrovník poukázal

na znenie článku 41 ods.4 Ústavy SR s tým, že starostlivosť o detí a ich výchovu je právom rodičov a
detí majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného
občana než rodiča je výnimkou zo zásady a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie
okolností, ktoré svedčia o závere, že ani jeden z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť
riadnu výchovu dieťaťa. Toto preukázané na strane rodičov nebolo.

Následne kolízny opatrovník doručil do spisu informáciu zo dňa 22.10.2014 s tým, že dňa 22.10.2014
obdržal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov oznámenie, že dňa 08.09.2014 bola doručená
žiadosť manželov X. o vyradenie zo zoznamu žiadateľov o NRS. Na základe tejto skutočnosti boli
manželia X. vyradení zo zoznamu žiadateľov O NRS v Prešovskom kraji dňom 08.09.2014.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 10.12.2014 a zistil, že odvolanie navrhovateľov Ing. D. X. a Ing. J. X. nie je

dôvodné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovatelia (odvolatelia) Ing. D. X. a Ing. J. X. podali
dňa 18.06.2014 na súd návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorým navrhli,
aby im súd zveril mal. D. P., nar. XX.XX.XXXX do predosvojiteľskej starostlivosti a vymedzil im práva a

povinnosti tak, že sú oprávnení a povinní sa o mal. D. osobne starať, rozhodovať o nej a zastupovať ju
v bežných veciach, spravovať jej majetok v bežných veciach a prijímať za ňu bežné plnenia.

Svoj návrh odôvodnili tým, že sú zapísaní v zozname žiadateľov o osvojenie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov podľa rozhodnutia zo dňa 20.02.2013 č. Po1/SPO/2013/462-4,5. Sú manželmi,

vlastné deti nemajú. Žijú v usporiadanom manželstve, ich sociálna a finančná situácia je dobrá, obaja
sú riadne zamestnaní.Dňa 13.06.2014 sa narodila rodičom K. P. a L. P. dcéra D., ktorá je ich desiatym dieťaťom. Sociálne
pomery v rodine ich primäli zvážiť, či si ďalšieho novorodenca ponechajú vo svojej osobnej starostlivosti,
nakoľko doteraz najmladšie dieťa má len 1 rok veku a najstaršie 11. Otec rodiny stratil prácu a matka

pre množstvo materských povinností nemá priestor pracovať. Na základe týchto skutočností sa rozhodli
dať mal. D. na osvojenie.

Priamy súhlas na osvojenie udelili predbežne aj písomne dňa 14.06.2014 pred Matričným úradom Obce
P.. Zároveň udelili aj priamy písomný súhlas so zverením mal. D. do predosvojiteľskej starostlivosti

konkrétnym budúcim osvojiteľom, teda im ako navrhovateľom 1 a 2.

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rodičia mal. D. P., nar. XX.XX.XXXX dňa 14.06.2014 podpísali
súhlas so zverením dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, s osvojením dieťaťa a poverenie na
dočasnú osobnú starostlivosť iných osôb o dieťa, na základe čoho dali písomný súhlas k zvereniu mal.
D. do predosvojiteľskej starostlivosti a k osvojeniu mal. D. s tým, že tento súhlas platí iba pre budúcich

osvojiteľov Ing. D. X. a Ing. J. X. a poverili týchto manželov dočasnou osobnou starostlivosťou o mal. D..

Mal. D. sa narodila v pôrodnici v K., kde v deň jej narodenia prišla navrhovateľka Ing. D. X. a starala sa
tamodieťaažkýmbolamaloletáprepustenázpôrodnice,tedado17.06.2014,biologickémuotcovi,ktorý
dieťa navrhovateľke odovzdal. V ten deň maloletú zobrala domov a odvtedy je mal. D. v starostlivosti

navrhovateľov.

Navrhovatelia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je bezdetné. Bývajú v rodinnom
dome, kde majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa a starostlivosť. Obaja sú
zamestnaní. Podľa lekárskych správ sú spôsobilí k osvojeniu dieťaťa. Podľa vyjadrenia psychologičky

z psychologického hľadiska nie sú žiadne výhrady voči zvereniu mal. D. P. do predosvojiteľskej
starostlivosti navrhovateľom. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov
zo dňa 20.02.2013 sp.zn. Po1/SPO/2013/462-4,5 sú navrhovatelia zapísaní do zoznamu žiadateľov
o osvojenie, resp. pestúnsku starostlivosť dňom 20.02.2013. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že
všetky rozhodujúce skutočnosti na sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu s dieťaťom a na

sprostredkovanie osvojenia alebo pestúnskej starostlivosti sú žiadatelia povinní oznámiť Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov do 15 dní od ich vzniku v zmysle § 39 ods. 5 zák. č. 305/2005 Z.z.
o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa výpisu z registra trestov od Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 19.06.2014 navrhovatelia
nemajú záznam v registri trestov Generálnej prokuratúry SR. Zo správy od OO PZ v Snine zo dňa
08.07.2014vyplýva,ženavrhovateľJ.X.bolvminulostiriešenýpretrestnýčinatopodč.ČVS:OUV-534/
VV-1995, 01.12.1995 vznesené obvinenie - trestný čin podľa § 221/1 TZ § 9/2, trestný čin podľa § 202/1
TZ § 9/2, dňa 29.02.1996 ukončenie - § 166/3 TP - NPO.

Podľa ust. § 103 ods. 1 Zákona o rodine pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa
najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.

Podľa ust. § 103 ods. 2 Zákona o rodine o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich

osvojiteľov podľa odseku 1 rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd; ustanovenia § 101 a 102 sa
použijú primerane.

Podľa ust. § 103 ods. 4 Zákona o rodine v rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti
budúcich osvojiteľov súd vymedzí rozsah ich práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas
maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len
do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich

osvojiteľov.

Podľaust.§33ods.1zák.č.305/2005Z.z.osociálnoprávnejochranedetíasociálnejkurateleaozmene
a doplnení niektorých zákonov, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosťo dieťa a nie je možné dieťa zveriť do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa
osobitného predpisu, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkuje dieťaťu
pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie.

Podľa ust.§ 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je
zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a
života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.

Táto podmienka sa nevzťahuje na ust.§ 100 ods.3.

Z uvedeného ustanovenia, i z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákona vyplýva, že podmienka
zápisu do zoznamu žiadateľov o osvojenie má za cieľ zrovnoprávnenie všetkých záujemcov o osvojenie
a elimináciu rizík „dohodnutých v osvojení v prípadoch súhlasu daného vopred osobám, ktoré nemusia
absolvovať potrebnú prípravu“. Príprava záujemcov o osvojenie sa vykonáva v rozsahu najmenej 26

hodínapojejskončenísavypracúvazáverečnásprávaopríprave.Ďalšímkrokomjezaradeniežiadateľa
do procesu sprostredkovania nadviazania osobného vzťahu s dieťaťom, ktorému treba sprostredkovať
náhradnú rodinnú starostlivosť, pričom sa berie do úvahy poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu
žiadateľov. Toto poradie môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zmeniť, ak je to
v záujme dieťaťa. Zmenu poradia musí odôvodniť. Všetko má však v konečnom dôsledku smerovať k

tomu, aby osvojenie bolo v záujme dieťaťa. Pojem záujem dieťaťa nie je v zákone definovaný. Možno
ho však vyvodiť z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine a z teórie rodinného práva. Záujem dieťaťa
je, aby sa dostalo do výchovného prostredia zabezpečujúceho z citovaného a hmotného hľadiska jeho
všestranný nerušený a priaznivý vývoj.

Z platnej právnej úpravy teda nevyplýva, aby mohlo osvojenie vzniknúť aj na základe dohody, tak ako to
bolo možné na základe starej právnej úpravy z rakúskeho práva platného na našom území do roku 1949.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Na dôvody uvedené v rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje i odvolací súd. Rodičia mal. D. skutočne odovzdali navrhovateľom v 1.a

2.rade na štvrtý deň po pôrode bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia za účelom jej osvojenia. Zákon o
rodine skutočne pri osvojení vychádza z princípu zachovania anonymity v celom osvojovacom procese,
preto sa javí, že postup, ktorý navrhovatelia v 1.a 2.rade zvolili za pomoci rodičov mal. D. nie je v
súlade s platným právnym poriadkom. Súhlas rodičov k osvojeniu skutočne nemožno viazať na splnenie
žiadnych podmienok. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.

ÚS 379/2010, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podmienený súhlas nemožno považovať za súhlas
na osvojenie. Preto možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že ak biologickí rodičia mal. D. súhlasia s
osvojením len s podmienkou, že si ju osvoja manželia X. a inak si ju zoberú späť, tak takýto súhlas
nemožno pokladať za privolenie k osvojeniu.

Odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvého stupňa, že slovenský právny poriadok nepozná dohodu
o adopciu medzi budúcimi osvojiteľmi a rodičmi a neumožňuje priamu adopciu v záujme ochrany
maloletých detí pred možným zneužívaním a obchodovaním s deťmi. Zákon č. 305/2005 Z.z., ktorý
bol citovaný vyššie, o sociálnej ochrany detí a sociálnej kuratele skutočne upravuje postup príslušných
štátnych orgánov a ich poradenskú, pomocnú a sprostredkovateľskú činnosť súvisiacu s osvojením

maloletých detí, zveruje týmto orgánom kontrolu nad adopciami, aby sa zabránilo nelegálnym praktikám
pri osvojení maloletých detí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že reálne neexistuje možnosť cituje
ustanovenie zákon, ktorý by priamu adopciu výslovne vylučovalo.

Tak ako súd prvého stupňa, i odvolací súd nesúhlasí s vysvetlením v komentári k Zákonu o rodine

(C.H.Beck - 1., 2.vydanie) i s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá kritériám uvedeným v
ust.§ 157 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, teda že dáva jasne a zrozumiteľné odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom odôvodnenie je

zrozumiteľné, nie je zmätočné a podľa názoru odvolacieho súdu i presvedčivé.

Prisvedčiť však možno odvolateľom v otázke formy rozhodnutia. Skutočne v zmysle ust.§ 176 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku je taxatívne vymenované konanie, v ktorých pri starostlivosti omaloletých rozhoduje súd rozsudkom. O zverenie dieťaťa do predadopčnej starostlivosti, ako je to v
tomto prípade sa skutočne rozhoduje uznesením. Neide však o chybu, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd na uvedenú odvolaciu námietku neprihliadol.

Odvolací súd však rozhodol o odvolaní proti rozsudku uznesením tak ako to zákon vyžaduje.

K poznámke súdu prvého stupňa, tak ako to namietajú odvolatelia čo do hrozby vyradenia žiadateľov
o osvojenie, odvolací súd uvádza, že toto konštatovanie súdu prvého stupňa je predčasné a skutočne
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Neide však o takú vadu konania, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto ani na túto odvolaciu námietku odvolací súd neprihliadol.

V tejto súvislosti k odvolacej námietke navrhovateľov v 1.a 2.rade, že súd z tejto informácie v neprospech
navrhovateľovvyvodilúplnenesprávnezávery,odvolacísúduvádza,žeišlookonštatovaniesúduprvého
stupňa a z dôvodov rozsudku nevyplýva, že by z uvedenej skutočnosti vyvodzoval súd prvého stupňa
právne závery. Teda zo skutočnosti, ktorá nebola v konaní preukázané, že hrozí navrhovateľom v 1.a

2.rade vyradenie zo zoznamu žiadateľov o osvojenie.

Na záver odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súhlasí s právnym záverom súdu prvého
stupňa, že platný právny poriadok nemá takú úpravu osvojenia, na základe ktorej by rodičia mohli bez
účasti príslušného štátneho orgánu samy odovzdať dieťa inej osobe za účelom adopcie na základe

dohody vo vzťahu k určitým osvojiteľom s možnosťou vychovávať ho tak, že má biologických a právnych
rodičov. Skutočne sa javí, že ide o rozpor s princípmi osvojenia vyplývajúcich zo znenia Zákona o rodine.
To bolo aj dôvodom zamietnutia návrhu súdom prvého stupňa.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 41 ods.1 a 4 Ústavy SR, že rodičovstvo a rodina sú

pod ochranou zákona; starostlivosť o deti a ich výchova sú právom rodičov. Rozhodnutie súdu o zverení
mal. D. do predadopčnej starostlivosti navrhovateľov v 1.a 2.rade by podľa názoru odvolacieho súdu
predstavovalo odklon vo vzťahu k článku 41 ods.1a 4 Ústavy SR a to bez ohľadu na kvalitu starostlivosti
o mal. D. realizovanú navrhovateľmi v 1.a 2.rade.

Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Pini a Bertani and
Manera a Atripoldi proti Rumunsku, z ktorého jednoznačne vyplýva význam uprednostnenia záujmu
dieťaťa pred záujmami rodičov, ktorý narastá v prípade, ak ide o vzťah založený osvojením, keďže
osvojenie znamená „dať rodinu dieťaťu a nie dieťa rodine“.

Súd prvého stupňa sa otázkou splnenia podmienok na zverenie mal. D. do predadopčnej starostlivosti
dôsledne zaoberal. Aj keď vo forme rozhodnutia pochybil a nad rámec dokazovania uviedol svoj názor
o hrozbe vyradenia navrhovateľov v 1.a 2.rade zo zoznamu žiadateľov o osvojenie, rozhodol vecne
správne, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil tak, že odôvodnenie zodpovedá kritériám uvedeným
v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. Zároveň vec i správne právne posúdil, teda aplikoval riadne právne predpisy,

ktoré sa predmetu sporu týkajú. Riadne aplikoval aj princípy osvojenia vyplývajúce zo znenia Zákona
o rodine.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 146
ods.1 písm.a/ O.s.p., z dôvodu, že ide o konanie týkajúce sa maloletých detí, ktoré možno začať i bez
návrhu. Preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.