Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2011

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Er/1125/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609215418
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Paulovičová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2011:6609215418.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekárenská č. 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Z.
XXXX/XX, o vymoženie 1 365,27 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod sp. zn. EX 972/09 s a v
y h l a s u j ez a n e p r í p u s t n úa z a s t a v u j e s a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 16.11.2009 podal súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 1 365,27 eura s príslušenstvom, prílohou ktorej žiadosti
je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2009. Návrhom na vykonanie exekúcie sa
oprávnený v danej veci domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia pohľadávky
vo výške 1 365,27 eura spolu s 14,25 % ročným úrokom zo sumy 1 365,27 eura od 14.02.2008

do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura a trov exekúcie, na podklade
Rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-193/08-EK vydaného dňa 24.07.2008 Mgr. Erikom Končokom,
rozhodcom so sídlom v Bratislave. Exekučný súd dňa 26.11.2009 aj v dôsledku nejednotného výkladu
ustanovení Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravujúcich
rozsah prieskumného oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia, udelil
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 04.11.2010, doplneným podaním zo dňa 26.11.2010, súdny exekútor predložil vec
tunajšiemu súdu v zmysle § 57 ods. 4 EP z dôvodu, že nadobudol pochybnosti o prípustnosti exekúcie
vzhľadom na skutočnosť, že podľa súčasnej judikatúry je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou
podmienkouaneprijateľnározhodcovskádoložkapriečidobrýmmravom,pričomvýkonprávapovinností
z tejto doložky tiež odporuje dobrým mravom. V dôsledku toho súd prikročil k preskúmaniu materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu a to v zmysle zákonného zmocnenia v § 45 z.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Podaním zo dňa 05.04.2011 sa oprávnený vyjadril k podaniu exekútora podľa § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku, v ktorom podaní oprávnený uviedol, že argumentáciu exekútora vo vzťahu k rozhodcovskej
doložke považuje za neurčitú, nekonkrétnu a z vecnej stránky za nedôvodnú. Platná právna úprava

(§ 53 ods. 4 OZ, resp. Smernica EHS 93/13 - príloha č. 1 písm. q) pripúšťa podľa oprávneného,
aby súčasťou tzv. spotrebiteľskej zmluvy bola aj rozhodcovská doložka ako individuálne nedohodnuté
ustanovenie (keďže v spomenutých predpisoch sa zakazuje len také ustanovenie v doložke, ktoré
vyžaduje od spotrebiteľa, aby svoje nároky riešil len v rozhodcovskom konaní, ktoré nepodlieha právnym
predpisom). Oprávnený tiež poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorej "cieľom
takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. Uvedené ustanovenie

teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky". Rozhodcovská doložka
dojednaná v tomto prípade nepredstavuje podľa oprávneného neprijateľnú podmienku.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok sp. zn. RK-193/08-EK vydaný dňa 24.07.2008 Mgr.
Erikom Končokom, rozhodcom so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2008
a vykonateľnosť dňa 05.08.2008. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd
povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 41 130,- Sk spolu so 14,25 % ročným úrokom od 14.02.2008 do

zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania vo výške 1 500,- Sk. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že povinný bol zaviazaný na uvedené plnenie z titulu nesplateného
úveru poskytnutého mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere U. uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným dňa XX.XX.XXXX.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V

zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného
zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmluve o revolvingovom úvere U. uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 20.07.2007 si

účastníci dojednali, že oprávnený ako veriteľ poskytne povinnému ako dlžníkovi úver vo výške XX XXX,-
Sk a povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o úroky a zmluvnú odmenu vo výške
celkom XX XXX,- Sk v 18 mesačných splátkach po X XXX,- Sk.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX . uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa
XX.XX.XXXX, je zrejmé, že dodávateľ pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní tejto

zmluvy nekonala ako podnikateľ, úver jej nebol poskytnutý na účely zamestnania, ani povolania. Súd
po preskúmaní obsahu úverovej zmluvy musel konštatovať, že na uvedený zmluvný vzťah dopadá
špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. V danom prípade sa jedná sa o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa
za odplatu, na základe zmluvy, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s
úverom. Chápanie revolvingového úveru ako sústavného poskytovania služieb, a tým jeho vylúčenie
spod zákona o spotrebiteľských úveroch by odporovalo definícii spotrebiteľského úveru a znamenalo
by porušenie smernice a nezregulovanie časti spotrebiteľských úverov. Revolvingový uver má všetky
znakyúveru-poskytnutiefinančnýchprostriedkov,platbapoplatkovaúrokov).Zasústavnéposkytovanie
služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, za ktoré sa platí v priebehu ich dodávania formou

splátok, môže byť napr. poistná zmluva (viď. recitál smernice ods. 12), ale aj napr. zmluva o dodávkach
elektriny a plynu, faktúry za telefón, káblovku, nákup kolekcie kníh po častiach na splátky a pod. Pri
takýchto typoch zmlúv totiž v žiadnom prípade nejde o úver, je to len platenie za službu v splátkach - či
už v preddavkoch (elektrina, plyn) alebo následne po dodaní služby (telefón).

Do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka
nevzťahovali na zmluvy o úvere (definícia spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1 OZ v znení platnom do
31.12.2007). Zmluva o úvere ako absolútny obchod však bola upravená v Obchodnom zákonníku a v
zákone o spotrebiteľských úveroch.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných

strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu

povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,

že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveňinformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica

priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie priamy účinok majú niektoré normy práva Európskej
únie, a tie sú aplikovateľné vo vnútroštátnom práve bez aproximácie ( nariadenia ). Smernice
musia najprv byť najprv stanovenej lehote implementované do vnútroštátneho poriadku. Porovnajúc
ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a súčasné
znenie § 52 a nasl. OZ, s prihliadnutím aj na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD treba

konštatovať nedostatočnú alebo neúplnú transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej
republiky v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania. Čiastočný priamy účinok
smernice spočíva práve v povinnosti exekučného súdu aplikovať ustanovenia smernice na prebiehajúce
exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku, resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť

obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí

mu to menej obtiažnym.

Rozhodca Mgr. Erik Končok odvodil svoju právomoc od článku 18 Zmluvných dojednaní o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., kde je uvedené, že "akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto

Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ, budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky
uvedenej v čl. 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ
spočíva na žalobcovi". Podľa toto istého článku zmluvy, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka
tiež platí, že "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo

súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou s ustanoveniami
tejto Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom
konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát so sídlom Tomášikova 30,
Bratislava 3, Mgr. Michal Krnáč, advokát so sídlom Mydlárska 185, Žilina, Mgr. Erik Končok, advokát
so sídlom Koceľova 9, Bratislava. V prípade, že postupne, alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z

hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej
doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ".

Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej)

zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku
uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie
nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy
samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho

práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka.
Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v miestejeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na
svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť,
resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v
rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi
nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde

(nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Dodávateľ v rozhodcovskej doložke dokonca uviedol konkrétne mená rozhodcov, ktorí by výlučne spory
rozhodovali s tým, že ak nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť
prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu dodávateľ. Konkrétne osoby rozhodcov sú pritom
paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o

objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v
závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu
medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula
s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo

sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd exekúciu v

celosti z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec (§ 58 ods. 4 EP).

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.