Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/67/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1292899952
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1292899952.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1. V. W. C., D.. XX. XX. XXXX, O.. F.. Š. XX, R., 2. A. B., D.. XX. XX. XXXX, H.
XX, N., obaja zast. JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, Nám. SNP 75/26, Zvolen, proti odporcom: 4.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičová 5, Bratislava, 5. Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o zaplatenie 184.790,55 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi vo 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd odporcovi vo 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajší súd dňa 30.03.1992, sa navrhovatelia pôvodne proti odporcom 1. Bytový
podnik II, š. p., 2. Obvodný úrad Bratislava II, 3. Zberné suroviny, š. p., 4. Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, 5. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, domáhali
rozhodnutia, ktorým by súd odporcom uložil povinnosť vydať navrhovateľom parcely č. XXXXX, č.
XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX v kat. úz. N., alebo poskytnúť náhradu
v iných pozemkoch rovnakého druhu a charakteru, alebo finančnú náhradu.

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú dedičmi (dcéra a vnuk) po T. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX,
ktorý bol vlastníkom pozemkov a budov v Bratislave, ktoré mu boli odňaté. Navrhovatelia si v zmysle zák.
č. 87/1991 Zb. uplatnili svoje nároky vlastníkov voči odporcom v 1. až 5. rade listami zo dňa 16.09.1991,
avšak títo im vyššie uvedené pozemky nevydali, neposkytli náhradu v iných pozemkoch a ani náhradu
finančnú.

Na základe späťvzatia návrhu zastavil súd konanie proti odporcom v 1. a 3. rade uznesením zo dňa

08.09.2005, právoplatným dňa 10.10.2005.
Na základe späťvzatia návrhu zastavil súd konanie v časti náhrady za parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX
uznesením zo dňa 28.09.2006, právoplatným dňa 26.10.2006.
Uznesením zo dňa 02.01.2009 pripustil súd zmenu návrhu na začatie konania, pričom zmeneným
návrhom sa navrhovatelia domáhali rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov v 2., 4. a 5. rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 5.567.000,- Sk spôsobom
ustanoveným v § 13 zák. č. 87/1991 Zb..

Na základe späťvzatia návrhu zastavil súd konanie proti odporcovi v 2. rade uznesením zo dňa
11.11.2011, právoplatným dňa 10.12.2011.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, právneho zástupcu navrhovateľov, poverených
zástupcov odporcu vo 4. a 5. rade, a oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov, a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovatelia listami zo dňa 16.09.1991, adresovanými pôvodným odporcom v 1. až 5. rade, žiadali
odškodnenie za odňatý majetok, a to vydaním nehnuteľností, prípadne poskytnutím náhrady v iných
pozemkoch alebo náhrady finančnej.
Navrhovatelia následne podali žalobu na súd dňa 30.03.1992 bez toho, aby bolo o ich uplatnenom

nároku rozhodnuté.

Odporca vo 4. rade navrhovateľom žiadosť o odškodnenie za odňatý majetok listom zo dňa 31.10.1991
vrátil s tým, že žiadosť neobsahovala náležitosti, ktoré sú nevyhnutné na prípadné priznanie finančnej
náhrady. Navrhovateľov tiež poučil o tom, ako majú pri uplatnení nároku postupovať a aké listinné
dôkazy majú k žiadosti priložiť, a vyzval ich, aby si nárok uplatnili opätovne po jej doplnení. Navrhovatelia

nepredložili rozhodnutie o odňatí ani doklady o tom, či bola vlastníkovi poskytnutá náhrada alebo nie,
bez čoho nie je možné navrhovateľov odškodniť.
Navrhovatelia napriek výzvam žiadosť nedoplnili, preto o nej nebolo rozhodnuté.

Pôvodný odporca v 5. rade, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej

republiky, potvrdil, že mu bolo dňa 23.09.1991 doručené uplatnenie nárokov zo strany navrhovateľov.
Odporca v 5. rade im odpovedal listom zo dňa 27.11.1991, v ktorom ich informoval o pôsobnosti odporcu
v 5. rade pri uspokojovaní nárokov podľa zák. č. 87/1991 Zb., a zároveň ich vyzval, aby pripojili doklady
preukazujúce, že uspokojenie ich nároku je v pôsobnosti odporcu v 5. rade, teda že ide o nárok podľa §
2 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb. v nadväznosti na § 47 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby.
Keďže navrhovatelia žiadne doklady nepredložili a zo žaloby nevyplýva, že by k odňatiu vlastníckeho
práva došlo znárodnením, a že na držiteľa predmetného majetku sa vťahuje povinnosť vypracovať
privatizačný projekt (zák. č. 92/1991 Zb.), žiadal odporca v 5. rade žalobu voči nemu zamietnuť pre
nedostatok pasívnej legitimácie.

Podľa pozemkoknižnej vložky č. XXXXX (parc. č. XXXXX,XXXXX,XXXXX V. XXXXX) bolo vlastnícke
právo T. Y. vložené dňa 25.01.1947, 08.06.1950 je uvedené, že sa podľa dožiadania Ústr. Nár.
výboru v N. zo dňa 27.05.1950, číslo XXX-XX/X-XXXX-Q. (nečitateľné) poznamenáva započatie
vyvlastňovacieho pokračovania podľa vl. nar. XXX/XX Z... Dňa 04.03.1954 je zapísané, že podľa

vyvlastňovacieho výmeru ÚNV N. z 27.03.1952 zn. Q.-XXX-XXXX (nečitateľné) a výmeru ÚNV
N. R. XX/X-XXXX zn. Q.-XXX-XXXX (nečitateľné) a odovzdania do držby vkladá vlastnícke právo
Československému štátu - Ústredný národný výbor v N..

Podľa pozemkoknižnej vložky č. XXXXX, zápisu zo dňa 06.05.1944 boli parcely č. XXXXX a č. XXXXX

zapísané na túto vložku ako prenesené z vložky č. XXXXX a vložilo sa na ne vlastnícke právo T. Y.. Dňa
08.06.1950 je uvedené, že podľa dožiadania Ústr. Nár. výboru v N. zo dňa 27.05.1950, číslo XXX-XX/
X-XXXX-Q. sa poznamenáva započatie vyvlastňovacieho pokračovania podľa vl. nar. XXX/XX Z...
Dňa 04.03.1954 je zapísané, že podľa snímku z katastrálnej mapy sa prechodne z vl. č. XXXX parc.
č. XXXXX V. XXXXX zlučujú s parc. č. XXXXX, tieto sa rozdeľujú v zmysle zápisu na č. XXXXX dom

sp. S..XXX s dvorom na N. X vo výmere XXX O.? a č. XXXXX záhrada XXX O.? a č. XXXXX záhrada
XXX O.?. Parcela č. XXXXX sa zapisuje späť na túto vložku a parc. č. XXXXX a č. XXXXX späť do
vložky XXXX. Podľa vyvlastňovacieho výmeru ÚNV N. z 27.03.1952 zn. Q.-XXX-XXXX a výmeru ÚNV
N. R. XX/X-XXXX R.. Q.-XXX-XXXX a odovzdania do držby pripisuje sa sem z vl. č. XXXX odčlenený
pozemok a na tento ako aj na č. XXXXX V. Č.. XXXXX sa vkladá vlastnícke právo Československému

štátu - Ústredný národný výbor v N..

Podľa identifikácie parciel zo dňa 17.10.1991 boli parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX a č. XXXXX
prečíslované, sú zastavané (resp. čiastočne zastavané) a užívateľmi boli Č.. Š., Bytový podnik II, , M.
R., F. N., Š.H. N. a MSK Bratislava.

Podľa identifikácie parciel zo dňa 26.02.1996 boli parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX V. Č.. XXXXX
prečíslované, sú zastavané a užívateľmi boli Hl. mesto SR Bratislava, resp. Hl. mesto SR Bratislava -
Bytový podnik II.Podľa identifikácie parciel zo dňa 26.02.1996 boli parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX sčasti prečíslované, sú
zastavané a užívateľmi boli T. C. (LV č. XXX - parc. č. XXXXX) a Hl. mesto SR Bratislava - Bytový
podnik II.

Z vyjadrenia Magistrátu hl. m. Bratislavy zo dňa 16.02.1994 vyplýva, že pôvodné parc. č. XXXXX (v KN
parc. č. XXXXX/X), č. XXXXX (v KN parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXXX) a č. XXXXX
(v KN parc. č. XXXXX/X) sú vedené ako objekty bývania, zverené protokolom č. XX/XX do
správy Mestskej časti F.. Pôvodná parcela č. XXXXX je v časti objekt bývania (v KN parc. č. XXXXX/X a

parc. č. XXXXX), zverený protokolom č. XX/XX do správy Mestskej časti F.Ž., a v časti garáže v užívaní
M. R. (č. XXXXX/X), F. N. (č. XXXXX/X) a Š. N. (XXXXX/X). Pôvodná parcela č. XXXXX
je vedená v časti pod parc. č. XXXXX V. XXXXX na LV č. XXX vo vlastníctve V. N. s manželkou M. a
včasti pod parc. č. XXXXX/X V. XXXXX ako ojekt bývania a zastavané plochy, zverené protokolom č.
XX/XX do správy Mestskej časti F..

Z rozhodnutia Št. notárstva N. - mesto sp. zn. W. XXXX/XX, právoplatného dňa 09.01.1969 vyplýva, že
V. Y., W. Č., W.. U. Y. a navrhovateľka v 1. rade, zdedili po T. Y. nehnuteľnosti parc. č. XXXXX - záhrada
a parc. č. XXXXX - dom č. XXX a dvor na N. X, každý v ? - ine.
Z rozhodnutia Št. notárstva Bratislava - mesto sp. zn. W. XXXX/XX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že po poručiteľke V. Y. zdedil jej brat O.. U. Z. ? -inu nehnuteľností parc. č. XXXXX - záhrada

a parc. č. XXXXX - dom č. XXX a dvor na N. X.
Z darovacej zmluvy registrovanej dňa 29.12.1972 vyplýva, že W.. U. Y. daroval W. Č. a navrhovateľke
v 1. rade ? -inu nehnuteľností parc. č. XXXXX - záhrada a parc. č. XXXXX - dom č. XXX a dvor na N.
X, každej X/X-inu.
Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, registrovanej dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že W. Č. a

navrhovateľka v 1. rade predali svoje ? nehnuteľností parc. č. XXXXX - záhrada a parc. č. XXXXX - dom
č. XXX a dvor na N. X kupcom V. V. R. O..

Následne, po preukázaní vyššie uvedených skutočností, zobrali navrhovatelia návrh v časti odškodnenia
za parcely č. XXXXX V. Č.. XXXXX späť, a súd konanie v tejto časti zastavil.

Počas konania oznámil odporca vo 4. rade navrhovateľom listom zo dňa 18.05.1999 č. XXXXX/XXXX-
XX, že im nepriznáva nárok na finančnú náhradu, uplatnenú podľa § 13 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb., z
dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre priznanie finančnej náhrady.

Z výmeru č. Q.-XXX-XXXX zo dňa 27.03.1952, vydaného Ústredným národným výborom v N., vyplýva,
že nehnuteľnosti vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľov T. Y. vo výmere X.XXX O.? boli
vyvlastnené za náhradu spolu s ďalšími nehnuteľnosťami iných vlastníkov na hromadnú výstavbu
bytových jednotiek.
Z uvedeného výmeru je zrejmé, že z parciel, ktorých vlastníkom bol v tom čase T. Y. boli vyvlastnené

celé parcely č. XXXXX V. XXXXX o výmere XXX O.? a XXX O.?, spolu teda XXXX O.?, z parcely
č. XXXXX o výmere XXX O.? bola vyvlastnená plocha XX O.?, parcela č. XXXXX bola vyvlastnená
celá, vo výmere XXX O.?, z parcely č. XXXXX o výmere XXX O.? bola vyvlastnená časť XXX
O.?. Zo všetkých parciel č. parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX V. Č.. XXXXX
bolo T. Y. vyvlastnených X.XXX O.?.

Vyvlastňovacia náhrada bola určená v sume 135.204,- Kčs, ktorá je podľa výmeru splatná v
siedmych ročných splátkach od právoplatnosti výmeru. Vyvlastňovaciu náhradu za všetky vyvlastnené
nehnuteľnosti vo výške 577.859,- Kčs musí vyvlastniteľ zložiť na Okresnom súde v N. do troch mesiacov
od vydania výmeru v prospech vyvlastnených.
Z predmetného výmeru je tiež nepochybné, že parcela č. XXXXX nebola vyvlastnená a z parcely č.

XXXXX o výmere XXX O.? bola vyvlastnená časť XX O.? vlastníčke N.I. V. F.. D..
Výmer sa stal právoplatným dňa 15.10.1953.

Z výmeru Ústredného národného výboru v N. zn. Q.-XXX-XXXX zo dňa 20.02.1954 vyplýva, že
vyvlastnené nehnuteľnosti (tak ako sú vo výmere špecifikované) sa odovzdávajú s konečnou platnosťou

do držby vyvlastniteľovi Ústrednému národnému výboru v N. s odôvodnením, že vyvlastňovací výmer č.
Q.-XXX-XXXX zo dňa 27.03.1952 nadobudol právoplatnosť a vyvlastniteľ zložil predmetným výmerom
určenú náhradu 577.839,- Kčs do depozitu Ľudového súdu v N..Z rozvrhového uznesenia Ľudového súdu v N. zn. XXNo XX/XX zo dňa 20.02.1953, právoplatného dňa
01.08.1953 súd zistil že z celkovej rozdeľovanej sumy 621.419,- Kčs, ktorá tvorí výťažok vyvlastnených
nehnuteľností, súd prikázal odškodné za vyvlastnené nehnuteľnosti na meno T. Y. (masa VIII) v sume

135.204,- Kčs spolu s depozitnými úrokmi, ktoré má byť ponechané do právoplatnosti výmeru ÚNV N.
v súdnom depozite a spravované ako zvláštny súdny depozit až do ďalšieho nariadenia súdu.

Z oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v N. č. XX/XXXXXX/súd/Bru zo dňa 11.06.1954,
adresovanému Ľudovému Z. k č. XXNo XX/XX súd zistil, že oznamovateľ zrušil súdny bežný podúčet

č. XXXX/XXXXXX, znejúci na "zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol." a z čistého
výnosu účtu urobil poukazy vychádzajúc z progresívneho prepočtu v pomere X:X, a masu VIII previedol
nezmenene, teda prepočítane v pomere X:X s úrokmi na nový súdny bežný podúčet XXXX/XXXXXX
pod menom T. Y. v sume 29.523,40,- Kčs s dispozičným právom súdu.

Na výzvu súdu oznámila Slovenská sporiteľňa a.s., že informácie o účtoch z päťdesiatych rokov nevie

poskytnúť, nakoľko doklady uchováva najmenej 5 rokov od uskutočnenia obchodu, a ak sa požadované
doklady nachádzali v minulosti vo vlastníctve Slovenskej sporiteľne alebo jej predchodcov, neboli určené
na archiváciu a bolivyradené a zlikvidované.

SúdusanepodarilopripojiťanispisyĽudovéhosúduč.20No86/52a16No496/51,lebosanenachádzajú

v archíve.

Navrhovatelia následne v konaní argumentovali tým, že sú právnymi nástupcami T. Y., ktorému boli
odňaté pozemky, vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXXXX a XXXXX, a to parcely č. XXXXXX -
záhrada o výmere XXX O.?, Č.. XXXXX - záhrada o výmere XXX O.?, Č.. XXXXX - záhrada

o výmere XXX O.? a č. XXXXX - záhrada o výmere XXX O.?. Uvedené pozemky boli T. Y. odňaté
vyvlastnením na hromadnú výstavbu bytových jednotiek pre mesto N. na základe výmeru č. Q.-XXX-
XXXXzodňa27.03.1952,vydanéhoÚstrednýmnárodnýmvýboromvN..Výmerombolaurčenánáhrada
zavyvlastnenépozemkyazainvestície,nachádzajúcesanatýchtonehnuteľnostiachvovýške135.204,-
Kčs, splatná v siedmych ročných splátkach od právoplatnosti uvedeného výmeru. Predmetné pozemky

nie je možné vydať, lebo sú zastavané jednak hromadnou výstavbou bytových jednotiek, ale aj garážami
vo vlastníctve súkromných osôb.
Navrhovateliatvrdia,ženebolopreukázané,ževlastníkovialebojehopotomkombolavyplatenánáhrada
za vyvlastnené pozemky a časť pozemkov nikdy neslúžila na účel, pre ktorý bola vyvlastnená, čím
došlo k naplneniu § 6 ods. 1 písm. i) písm. j) zák. č. 87/1991 Zb.. Uviedli, že náhrada za pozemky bola

zložená do depozitu súdu, ale tento vklad mal byť Ferdinandovi Chlumeckému vyplatený v siedmych
ročných splátkach, čo podľa nich nebol, keďže došlo k menovej reforme a viazané vklady boli zrušené.
Pravdepodobne nebola vyplatená ani prvá splátka.
Navrhovatelia súhlasili s argumentáciou odporcu vo 4. rade, že zložením do depozitu bola náhrada zo
strany štátu vyplatená, ale v skutočnosti podľa ich názoru vyplatená nebola. Jej vyplatenie nie je možné

preukázať, lebo Slovenská sporiteľňa záznamami o účte už nedisponuje. Následne uvádzali, že neboli
splnené podmienky na splnenie záväzku zložením do úschovy, preto dlh nezanikol a trvá.
Hodnota uvedených pozemkov je na úrovni stavebných pozemkov v M. č. N. - F., teda cca 3.000,- Sk/
O.?, podľa realitných kancelárií cca 4.000,- Sk/O.?. Hodnota odňatých pozemkov o celkovej výmere
1.892 m? je cca 5,676.000,- Sk, preto žiadajú finančnú náhradu v uvedenej výške.

Odporca vo 4. rade sa písomne vyjadril a žiadal návrh zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľov,
že sú u navrhovateľov splnené podmienky na priznanie nároku na finančnú náhradu za vyvlastnené
nehnuteľnosti. Poukázal na to, že vyvlastnené nehnuteľnosti slúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené a
štát si svoju povinnosť vyplatiť náhradu jej zložením do depozitu Ľudovému súdu v N. splnil.

Nehnuteľnosti vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľov T. Y. vo výmere X.XXX O.? boli
vyvlastnené za náhradu spolu s ďalšími nehnuteľnosťami iných vlastníkov na hromadnú výstavbu
bytových jednotiek výmerom č. Q.-XXX-XXXX zo dňa 27.03.1952, vydaného Ústredným národným
výborom v N.. Vyvlastňovacia náhrada bola určená v sume 135.204,- Kčs, ktorú musel vyvlastniteľ zložiť
na Okresnom súde v N. do troch mesiacov od vydania výmeru a bola splatná v siedmych ročných

splátkach od právoplatnosti výmeru.
Ľudový súd v N. rozhodol rozvrhovým uznesením č. XX D. XX/XX zo dňa 20.02.1953 o rozvrhnutí
vyvlastňovacej náhrady tak, že suma 135.204,- Kčs má byť spolu s depozitnými úrokmi, ako súčasťmasy VIII, ponechaná do právoplatnosti vyvlastňovacieho výmeru v súdnom depozite a spravovaná ako
zvláštny súdny depozit až do nariadenia Ľudového súdu v Bratislave.
Vyvlastnené nehnuteľnosti boli odovzdané vyvlastniteľovi do držby výmerom č. Q.-XXX-XXXX W.. Z..

zo dňa 20.02.1954, pričom v tomto výmere je uvedené, že výmer č. Q.-XXX-XXXX zo dňa 27.03.1952
nadobudolprávoplatnosťavyvlastniteľzložiltýmtovýmeromurčenúnáhradu(vcelkovejvýške577.839,-
Kčs za všetky vyvlastnené nehnuteľnosti aj iných vlastníkov) do depozitu Ľudového súdu v Bratislave.
Listom zn. XX/XXXXXX/súd/Bru zo dňa 11.06.1954 oznámila Štátna sporiteľňa v N. Ľudovému súdu v
N., že bežný súdny podúčet č. XXXX/XXXXXX na zn. zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y.

a spol., bol zrušený a z čistého výnosu boli urobené poukazy v zmysle pripojeného odpočtu. Masy boli
prepočítané v pomere X:X a masa S., ktorá sa týka vyvlastňovacej náhrady pre T. Y., bola prevedená
nezmenene i s úrokmi na nový bežný súdny podúčet č. XXXX/XXXXXX pod menom T. Y. a spol. v sume
29.523,40,- Kčs, s dispozičným právom Ľudového súdu N..
V prípade, že náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola zložená do súdneho depozitu za účelom
splnenia záväzku, považuje sa za vyplatenú a štát svoj dlh splnil.

Odporca vo 4. rade spochybnil aj výšku požadovanej náhrady, a namietal nedostatok pasívnej
legitimácie, nakoľko pasívne legitimovaný v tomto konaní má byť štát, zastúpený odporcom vo 4. rade.

Odporca v 5. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Uviedol, že je
právnym nástupcom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, a je príslušný len

na poskytovanie peňažnej náhrady podľa zák. č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých
majetkovýchkrívdvprípadoch,keďvlastníctvoprešlonaštátpodľavl.nar.č.15/1959Zb.,zákč.71/1959
Zb. alebo na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev o znárodnení, vydaných po roku
1955.
Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb. v nadväznosti na § 47 zák. č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu

na iné osoby, je odporca v 5. rade príslušný aj na uplatnenie nárokov v prípadoch, keď vlastníctvo bolo
odňaté podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 až 1948 v období od 25.02.1948 do 01.01.1990
bez poskytnutia peňažnej náhrady spôsobom vysporiadania, ktorý určí privatizačný projekt, týkajúci sa
tohto majetku.
Vyporiadanie nároku z titulu vyvlastnenia za odňaté pozemky T. Y. nie je v pôsobnosti Ministerstva

hospodárstva SR.

Podľa § 7 ods. 1 vl. nar. č. 296/1948 Zb. o opatreniach v stavebníctve v päťročnom pláne vlastníci sú
povinní postúpiť za primeranú náhradu nehnuteľnosti, ak sú potrebné pre stavby uvedené v § 1, ods.
1, písm. a) alebo pre stavby verejných zariadení (cesty, vodovod a pod.) súvisiacich s nimi. Zadovážiť

nehnuteľnosti pre bytovú výstavbu je povinnosťou miestnych národných výborov. Nehnuteľnosti sa
postúpia buď prevodom vlastníckeho práva, alebo zrušením vecného práva, ktoré bráni tomuto použitiu,
alebo omedzením týchto práv, alebo pokiaľ ide o stavbu budov, tiež zriadením práva stavby. Iné predpisy,
ktorými sa stanoví povinnosť k bezplatnému postupu, zostávajú nedotknuté.

Podľa § 8 ods. 1 vl. nar. č. 296/1948 Zb. ak nedôjde k dohode o postupe nehnuteľností (§ 7, ods. 1),
možno ich na žiadosť vyvlastniť, pokiaľ nejde o nehnuteľnosti vo vlastníctve, správe alebo užívaní štátu
alebo o nehnuteľnosti, ktoré slúžia účelom železničným.

Podľa § 9 ods. 1 o vyvlastnení rozhoduje okresný národný výbor.

Podľa § 9 ods. 5 vl. nar. č. 296/1948 Zb. vo výmere o vyvlastnení sa určí predmet, spôsob a rozsah
vyvlastnenia, osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňuje, účel, na ktorý sa vyvlastňuje, lehota, do ktorej
treba začať s použitím vyvlastneného pozemku k účelu, pre ktorý bolo vyvlastnenie povolené; túto lehotu
treba určiť v zhode s vykonávacími plánmi, pri nútenom zriadení práva stavby doba, na ktorú sa právo

stavby zriaďuje, a náhrada za vyvlastnenie alebo zábezpeka (§ 10).

Podľa § 11 ods. 1, 2, 4 vl. nar. č. 296/1948 Zb. náhrada za vyvlastnenie sa určí so zreteľom na všeobecnú
cenu pôdohospodárskej pôdy zväčšenú o hodnotu investícií vynaložených na vyvlastnený pozemok.
PodrobnostiurčíNajvyššícenovýúradpodohodesozúčastnenýmiministerstvamivyhláškouvÚradnom

liste.
Náhrada sa určí v dlhodobých ročných splátkach. Prvá splátka je zročná do jedného mesiaca po
právoplatnomurčenínáhrady.Zosplátokvčasnezaplatenýchprislúchajúvyvlastnenémuzákonnéúroky.Ak nepreukáže vyvlastnený, že osoby, ktorým prislúchajú práva z pozemnoknižných zápisov, súhlasia,
aby splátka alebo náhrada bola vyplatená priamo jemu, zloží ju vyvlastniteľ na pozemnoknižnom súde,
ktorý ju rozvrhne v nespornom konaní podľa zásad exekučného poriadku (zákona). Preukaz podľa

predchádzajúcej vety podá vyvlastnený listinou, na ktorej je podpis oprávneného, overený súdom alebo
verejným notárom alebo verejnou listinou.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, sa zákon vzťahuje na zmiernenie
následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi

úkonmi a správnymi aktmi, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej
len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva
občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv
a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych právach.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, zmiernenie následkov majetkových
a iných krívd spôsobených občianskoprávnymi úkonmi, správnymi aktmi alebo inými protiprávnymi
postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období, spočíva vo vydaní veci alebo v poskytnutí finančnej
náhrady alebo v zrušení niektorých správnych aktov, prípadne v úpravách v oblasti sociálneho
zabezpečenia,

a) ak je to v zákone výslovne ustanovené,
b) ak k nim došlo na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon zrušuje, alebo
c) ak bol dôsledkom politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské
práva a slobody.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, oprávnenou osobou je fyzická
osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym
občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, ak osoba, ktorej vec prešla do

vlastníctvaštátuvprípadochuvedenýchv§6,zomrelapreduplynutímlehotyuvedenejv§5ods.2,alebo
ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi
občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby
v tomto poradí:
a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol časť dedičstva, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému
podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti veci, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania podľa § 6, je oprávnený iba
k tejto veci,
c/ deti a manžel osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6, všetci rovným

dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho potomci, a ak niektorý z nich zomrel, jeho deti,
d/ rodičia osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6,
e/ súrodenci osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6, a ak niektorý
z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnené jeho deti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, povinnými osobami sú štát alebo
právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou
majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne
fyzické osoby. Táto výnimka však neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri

1990, b) cudzích štátov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, povinnosť vydať vec sa vzťahuje
na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát
i/ vyvlastnením za náhradu, pokiaľ vec existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,

j/ vyvlastnením bez vyplatenia náhrady,Podľa § 13 ods. 1, 3, 4, 5 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, finančná náhrada sa
oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať, alebo ak táto osoba požiada
o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona.

Písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy
republiky najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka
odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo
ktorým bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení
neskorších predpisov, alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie,

ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora podanému podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká.
Na žiadosť podľa odseku 3 poskytne ústredný orgán štátnej správy republiky oprávnenej osobe finančnú
náhradu najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti.
Finančná náhrada spočíva vo vyplatení hotovosti najviac vo výške 30 000 Kčs a vo vydaní cenných
papierov, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu. Výšku finančnej náhrady v hotovosti upraví vláda
Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. Finančná náhrada podľa odseku 1 sa

ustanovuje podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností ku dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o
pôsobnostiorgánovštátnejsprávySlovenskejrepublikyvoblastimimosúdnychrehabilitácií,Ministerstvo
financií Slovenskej republiky je príslušné na vyplatenie finančnej náhrady v prípadoch podľa § 6

osobitného predpisu (zák. č. 87/1991 Zb.)

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o
pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, písomnú
žiadosť na poskytnutie finančnej náhrady podľa § 4 ods. 1 podáva oprávnená osoba na príslušný

ústredný orgán prostredníctvom obvodného úradu v sídle kraja (ďalej len "obvodný úrad"), v ktorého
územnom obvode sa nachádza vec, ktorá prešla na štát. Dňom podania písomnej žiadosti na obvodný
úrad začína plynúť lehota určená osobitným predpisom.
Obvodný úrad žiadosť preskúma a podanie oprávnenej osoby s príslušnými dokladmi postúpi
Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Neúplnú žiadosť vráti obvodný úrad na doplnenie. Od doby

vrátenia žiadosti do doby doručenia doplnenej žiadosti lehota určená osobitným predpisom neplynie.
Finančnú náhradu vyplatí ústredný orgán.
Ak predmetom uplatneného nároku je finančná náhrada za nehnuteľnosť, oprávnený pripojí k žiadosti
výpis z evidencie nehnuteľností, prípadne z pozemkovej knihy, znalecký posudok a doklad o odňatí
veci alebo iný doklad, v ktorom je uvedený právny dôvod a meno osoby (osôb), ktorej vec bola odňatá.

Nevyhnutné náklady maximálne do výšky 3 000 Kčs spojené s vypracovaním znaleckého posudku
uhradí v prípade priznania finančnej náhrady podľa § 13 ods.1 a 2 osobitného predpisu Ministerstvo
financií Slovenskej republiky v hotovosti.
Príslušný ústredný orgán podľa § 4 vráti neúplnú žiadosť oprávnenej osobe na doplnenie. Do doby
doplnenia žiadosti oprávnenou osobou lehota podľa osobitného predpisu neplynie.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o
pôsobnostiorgánovštátnejsprávySlovenskejrepublikyvoblastimimosúdnychrehabilitácií,Ministerstvo
financií Slovenskej republiky alebo iný príslušný ústredný orgán podľa § 4 posúdi oprávnenosť
uplatneného nároku a poskytne finančnú náhradu v hotovosti vo výške určenej osobitným predpisom. Ak

sa finančná náhrada poskytuje aj vydaním cenných papierov, potvrdí nárok na ich vydanie a postúpi vec
na ďalšie opatrenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý zabezpečí vydanie cenných
papierov oprávnenej osobe; zároveň vyrozumie oprávnenú osobu o postúpení veci tomuto fondu.
Príslušné ústredné orgány posúdia oprávnenosť uplatneného nároku a poskytnú peňažnú náhradu
podľa osobitného predpisu.

Ak príslušný ústredný orgán neuspokojí nárok oprávnenej osoby, môže sa oprávnená osoba domáhať
jehopriznanianasúdevlehotejednéhorokaoddoručeniazamietavéhostanoviskaorgánuoprávneného
uspokojiť nárok oprávnenej osoby, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Navrhovatelia sa pôvodne domáhali voči piatim odporcom vydania nehnuteľností, príp. pridelenia

náhradných nehnuteľností, alebo finančnej náhrady, a to za nehnuteľnosti parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX,
Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX V. Č.. XXXXX vo vlastníctve právneho predchodcu
navrhovateľov T. Y.. Skutočnosť, že navrhovatelia sú aktívne legitimovaní podľa § 3 ods. 2 písm. c)zákonač.87/1991,malsúdzapreukázanú,nakoľkonavrhovateľkav1.radejedcérouT.Y.anavrhovateľ
v 2. rade je jeho vnukom (synom jeho zomrelej dcéry W. Č.).
Počas konania zobrali svoj návrh v časti náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti parc. č.

XXXXX V. Č.. XXXXX späť. Proti odporcom v 1., 2. a 3. rade zobrali návrh taktiež späť. Navrhovatelia
následne zmenili požadovaný petit návrhu a žiadali od odporcov vo 4. a 5. rade zaplatenie finančnej
náhrady spoločne a nerozdielne za odňaté nehnuteľnosti vo výške 184,790,55 eur.

Súd najskôr k celému konaniu uvádza, že navrhovatelia sa návrhom na súd domáhali náhrady za odňaté

nehnuteľnosti podľa zák. č. 87/1991, hoci o ich uplatnených nárokoch nebolo v čase podania návrhu na
súd rozhodnuté (teda nebolo im nevyhovené), teda je nepochybné, že návrh bol podaný predčasne.
Oprávnená osoba sa môže domáhať priznania nároku na súde, ak príslušný ústredný orgán neuspokojí
jej nárok, a to v lehote jedného roka od doručenia zamietavého stanoviska orgánu oprávneného
uspokojiť nárok oprávnenej osoby.
Súd má však za to, že tento nedostatok bol "zhojený", nakoľko počas konania oznámil odporca vo 4.

rade navrhovateľom listom zo dňa 18.05.1999 č. 11774/1998-72, že im nepriznáva nárok na finančnú
náhradu, uplatnenú podľa § 13 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb., z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre
priznanie finančnej náhrady.

Predmetom konania po čiastočných späťvzatiach zostal uplatnený nárok navrhovateľov proti odporcom

vo 4. a 5. rade na finančnú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX,
Č.. XXXXX, Č.. XXXXX V. Č.. XXXXX. Súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

Súd najskôr poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia počas celého konania nepreukázali, že ich
právny predchodca T. Y. bol v čase vyvlastnenia (a vôbec niekedy) vlastníkom parc. č. XXXXX.

Navrhovatelia toto tvrdenie preukazovali poukazom na pozemnoknižnú vložku (majetkovú podstatu) č.
XXXXX, z ktorej však nevyplýva, že by bol T. Y. vlastníkom parcely č. XXXXX. V predmetnej vložke je
vo vzťahu k T. Y. uvedený len zápis zo dňa 06.05.1944 o tom, že parcely č. XXXXX V. Č.. XXXXX boli
zapísané na túto vložku ako prenesené z vložky č. XXXXX a vložilo sa na ne vlastnícke právo T. Y..
Ohľadom jeho vlastníctva parc. č. XXXXX nie je žiadny záznam.

Navrhovatelia ani nepreukázali, že by táto parcela mala byť vyvlastnená T. Y.. Naopak, súd počas
konania zistil, že z uvedenej parcely č. XXXXX o výmere XXX O.? bola podľa výmeru č. Q.-XXX-XXXX
zo dňa 27.03.1952, vydaného Ústredným národným výborom v N. vyvlastnená časť XX O.? úplne inému
vlastníkovi, a to N.I. V. rod. D..
KeďženavrhovateliažiadnedôkazyovlastníctveT.Y.vovzťahu kparc.č.XXXXX,ktorámumala

byť odňatá, nepredložili, súd konštatuje, že neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Súd naopak
zistil, že časť tejto parcely bola odňatá jej vlastníčke N. V., a preto v tejto časti (v časti požadovanej
náhrady za odňatú parc. č. XXXXX) návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd mal v konaní za preukázané, že vlastníkovi T. Y. (právnemu predchodcovi navrhovateľov) boli
výmerom Ústredného národného výboru v N. č. Q.-XXX-XXXX zo dňa 27.03.1952,

vyvlastnené nehnuteľnosti vo výmere X.XXX O.? za náhradu spolu s ďalšími nehnuteľnosťami iných
vlastníkov na hromadnú výstavbu bytových jednotiek.
Z uvedeného výmeru vyplýva, že T. Y. boli vyvlastnené celé parcely č. XXXXX V. XXXXX o výmere XXX
O.? V. XXX O.?, z parcely č. XXXXX o výmere XXX O.? bola vyvlastnená plocha XX O.?, parcela č.
XXXXX bola vyvlastnená celá vo výmere XXX O.?, z parcely č. XXXXX o výmere XXX O.?

bola vyvlastnená časť XXX O.?.
Vyvlastňovacia náhrada bola určená v sume 135.204,- Kčs, ktorá bola podľa výmeru splatná v siedmych
ročných splátkach od právoplatnosti výmeru.
Vyvlastňovaciu náhradu za všetky vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 577.859,- Kčs musí vyvlastniteľ
zložiť na Okresnom súde v N. do troch mesiacov od vydania výmeru v prospech vyvlastnených. Je

nepochybné, že vyvlastniteľ náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti do súdneho depozitu zložil, a táto
skutočnosť ani v konaní nebola sporná. Skutočnosť, že suma 621.499,- Kčs bola prijatá do súdneho
depozitu je zrejmá i z listu Okresnej sporiteľne a pokladnice zo dňa 02.12.1952, adresovanému súdu, o
tom, že táto suma bola prijatá do súdneho depozitu uznesením č. XXNo XXX/XX zo dňa 20.11.1951.
Ľudový súd v N. rozhodol rozvrhovým uznesením č. XX D. XX/XX zo dňa 20.02.1953 o rozvrhnutí

vyvlastňovacej náhrady tak, že suma 135.204,- Kčs má byť spolu s depozitnými úrokmi, ponechaná do
právoplatnosti vyvlastňovacieho výmeru v súdnom depozite a spravovaná ako zvláštny súdny depozit až
do nariadenia Ľudového súdu v N.. Predmetný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.1954. Listom
zn. XX/XXXXXX/súd/Bru zo dňa 11.06.1954 oznámila Štátna sporiteľňa v N. Ľudovému súdu v N., žebežný súdny podúčet č. XXXX/XXXXXX na zn. zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol.,
bol zrušený a v zmysle menovej reformy boli z čistého výnosu urobené poukazy po prepočítaní v pomere
X:X a vyvlastňovacia náhrada pre T. Y.C. bola prevedená nezmenene i s úrokmi na nový bežný súdny

podúčet č. XXXX/XXXXXX pod menom T. Y. a spol. v sume 29.523,40,- Kčs, s dispozičným právom
Ľudového súdu N..
Z uvedených skutočností je nepochybné, že v konaní boli predložené dôkazy o zložení náhrady za
vyvlastnené nehnuteľnosti do súdneho depozitu, a táto bola v zmysle rozvrhového uznesenia uložená na
účet v Štátnej sporiteľni, ktorá ju na účte viedla i po menovej reforme, v roku XXXX, čo súd jednoznačne

vyhodnotil ako splnenie si povinnosti vyvlastniteľom na zaplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti
v súlade s právoplatným výmerom.
Súd preto dospel k záveru, že navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami na zaplatenie finančnej
náhrady z dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. j) zák. č. 87/1991 Zb., nakoľko nehnuteľnosti ich právneho
predchodcu boli vyvlastnené za náhradu, ktorá bola, ako je vyššie uvedené zložená do súdneho
depozitu.

K tomuto záveru súd ešte uvádza, že vzhľadom na plynutie času a nemožnosť zadovážiť všetky listinné
dôkazy, ktoré sa na vec vzťahujú, samotní navrhovatelia nemajú vedomosť o tom, či bola T. Y.
náhrada vyplatená, alebo vyplatená z časti, tvrdia však, že vyplatená nebola. Navrhovatelia poukazovali
pred súdom v roku 2011 na list predsedu Ľudového súdu zo 14.10.1953, z ktorého by malo vyplývať, že
vzhľadom na menovú reformu nemohlo byť realizované rozvrhové konanie, avšak takýto list nepredložili,

a v spise sa nenachádza. Je však nepochybné, že peniaze boli zložené v depozite súdu na účte v Štátnej
sporiteľni aj po menovej reforme v roku 1954.
Súd má za to, že ak sa navrhovatelia domáhajú finančnej náhrady s poukazom na § 6 ods. 1 písm.
j) zák. č. 87/1991 Zb., zaťažuje ich dôkazné bremeno preukázať, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené
bez náhrady, čo však v konaní nepreukázali. Naopak, odporca vo 4. rade preukázal, že náhrada za

vyvlastnené nehnuteľnosti bola výmerom určená, bola vyvlastniteľom zložená do depozitu súdu, súd
o nej rozhodol rozvrhovým uznesením, a bola vedená na účtoch v Štátnej sporiteľni. Navrhovatelia
teda neuniesli dôkazné bremeno preukázať, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené bez náhrady, a v konaní
bolo preukázané, že náhrada za nehnuteľnosti bola štátom zložená do súdneho depozitu, čím si štát
povinnosť splnil.

Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľov, že neboli splnené podmienky na splnenie
povinnosti štátu zložením plnenia do úschovy a preto dlh trvá, nakoľko je nepochybné, že vyvlastniteľ
postupoval v súlade s právoplatným výmerom, ktorý je pre neho záväzný, a ktorý nebol zrušený. Postup
zloženia náhrady do súdneho depozitu je i v súlade s § 11 ods. 4 vl. nar. 296/48 Zb., podľa ktorého
následne postupoval i súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že navrhovatelia nepreukázali, že sú oprávnenými
osobami na zaplatenie finančnej náhrady z dôvodu, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené bez náhrady.

Navrhovatelia tvrdili, že im náhrada patrí aj s poukazom na § 6 ods. 1 písm. i) zák. č. 87/1991 Zb.. Tu
by išlo o prípad, ak by nehnuteľnosti boli vyvlastnené za náhradu, a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli

vyvlastnené. Súd poukazuje na skutočnosť, že takéto tvrdenie navrhovateľov je v príkrom rozpore s ich
tvrdením a argumentáciou počas celého konania, a síce, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené bez náhrady.
Napriek tomu, keďže súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené za náhradu (vyvlastniteľ si
svoju povinnosť splnil zložením náhrady do depozitu súdu), zaoberal sa i týmto tvrdeným dôvodom na
oprávnenie navrhovateľov na finančnú náhradu.

Súd konštatuje, že dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia aj v tomto prípade spočíva na
navrhovateľoch. Navrhovatelia poukázali na list Magistrátu zo dňa 16.02,1994, v ktorom sa Magistrát
vyjadroval k pozemkom parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX V. XXXXX. Uviedli,
že z uvedeného listu je zrejmé, že z parc. č. XXXXX časť pod parc. XXXXX/X, na EL č. XXXX je vedená
ako garáž v užívaní M. R., časť pod parc. č. XXXXX/X, na EL č. XXXX je vedená ako garáž v užívaní F.

N. a časť pod parc. č. XXXXX/X je vedená ako garáž v užívaní Š. N.. Pri parc. č. XXXXX je stav zapísaný
na LV č. XXX, a to parc. č. XXXXX V. Č.. XXXXX je vo vlastníctve V. N. a manželky M.. Uvedeným listom
Magistrátu má byť nepochybné, že pozemky odňaté pôvodnému vlastníkovi neboli v celom rozsahu
využité na hromadnú výstavbu bytových jednotiek, keďže na časti odňatých pozemkov boli postavené
súkromné garáže uvedených občanov.

Súd za nezaoberal argumentáciou ohľadom parcely č. XXXXX, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, táto
parcela nebola vo vlastníctve T. Y., a jej časť bola vyvlastnená jej vlastníčke N. V..
Súd poukazuje na to, že okrem poukázania na list Magistrátu, ktorý je sám o sebe ako dôkaz
bez významu, neprodukovali navrhovatelia žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že nehnuteľnostiboli vyvlastnené za náhradu, a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené. Navrhovatelia súdu
nepredložili v tomto smere žiaden listinný alebo iný relevantný dôkaz, a žiadne dokazovanie ani
nenavrhli, preto má súd za to, že neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by vyvlastnené

nehnuteľnosti nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené. Nehnuteľnosti boli vyvlastnené v
päťdesiatychrokoch,pretonapreukázanieskutočnosti,ženikdyúčelunaktorýbolivyvlastnenéneslúžili,
nepostačí len poukaz na list o tom, že v roku XXXX sú na časti pozemku XXXXX garáže v užívaní
fyzických osôb.
Súdtedadospelkzáveru,ženavrhovatelianiesúoprávnenýmiosobaminazaplateniefinančnejnáhrady

z dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. i) zák. č. 87/1991 Zb., nakoľko ničím nepreukázali, že by nehnuteľnosti
nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že návrh
nie je dôvodný, preto ho zamietol.

Na záver súd ešte uvádza, že navrhovatelia ako odporcov v konaní označili Ministerstvo financií SR
a Ministerstvo hospodárstva SR, pričom súd zastáva názor, že takto označení odporcovia nie sú v
tomto konaní pasívne legitimovaní, keďže s poukazom na § 4 zákona č. 87/1991 Zb. je nepochybné,
že povinným a teda nositeľom zodpovednosti je Slovenská republika. Štát je zodpovedným subjektom,
a označený odporca vo 4. rade len za štát za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok

poskytuje finančnú náhradu, čo je v jeho pôsobnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 319/1991 Zb..
Vyplácanie finančnej náhrady podľa § 6 zák. č. 87/1991 Zb. nie je v danom prípade vôbec v pôsobnosti
označeného odporcu v 5. rade, čo je nepochybné z ustanovení zák. č. 319/1991 Zb., a navrhovatelia
si neuplatnili ani nepreukázali nárok na finančnú náhradu podľa žiadneho iného ustanovenia, ktoré by
odôvodňovalo predpoklad, že by náhradu vyplácal odporca v 5. rade, preto tento nie je (i keby bol

správne označený) v konaní pasívne legitimovaný. Odporca v 5. rade vypláca náhradu podľa zák. č.
403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, pričom nárok na náhradu podľa tohto
zákona navrhovatelia nepreukázali a ani netvrdili.
Nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov má taktiež za následok zamietnutie návrhu súdom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust.§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia vo 4. a 5. rade mali vo veci plný úspech, keďže
im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.