Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212210124
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212210124.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.MonikouŠkolníkovouvprávnejvecižalobcu:

Inštitútpreverejnéotázky,Baštová5Bratislava,IČO:31770321,zastúpenéhoadvokátomJUDr.Petrom
Haňdiakom, konajúcim v mene spoločnosti GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova 21 Bratislava,
IČO: 36 856 380 proti žalovanej: J. Z., P. Č.: XXXXXX/XXXX, A. XX K., zastúpenej advokátom JUDr.
Martinom Machyniakom o zaplatenie istiny 2.257,- eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.204,18 eura istiny do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 9.5.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovanej zaplatiť
žalobcovi istinu 2.257,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalovaná nárok uplatnený žalobou neuznala, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietala
opodstatnenosť uplatneného nároku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedkov
O.. U. W., T.. U. C. a M.. B. K., znaleckým dokazovaním vykonaným súdom ustanoveným znalcom
Ing. Jakubom Kintlerom, PhD., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto
vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Žalobca v žalobe uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy

o poskytovaní externých služieb zo dňa 1.7.2008, ktorej predmetom bola úprava práv a povinností
zmluvných strán, ako aj zmluvných podmienok počas záväzku žalovanej vykonávať externé služby
pre žalobcu a záväzku žalobcu platiť žalovanej dohodnutú odmenu. Odmena bola zmluvnými stranami
dohodnutána30.000,-Skmesačne,pričomnajejzaplateniemalažalovanánároknazákladevystavenej
faktúry. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovanou došlo
s účinnosťou od februára 2011 k úprave výšky poskytovanej odmeny, a to tak, že mesačná odmena
žalovanej predstavovala od februára 2011 sumu 500,- eur. Aj napriek dohode žalobcu so žalovanou

o znížení výšky poskytovanej odmeny žalovaná s účinnosťou od mesiaca február 2011 do mesiaca
august2011vystavovalafaktúryajnafinančnésumy,ktorénebolisožalobcomdohodnuté.Nakoľkomala
žalovaná prístup k bankovému účtu žalobcu vyplácala si časť žalovanej sumy bez schválenia žalobcom.
Žalobca v žalobe uviedol prehľad odmien vyplácaných nad rámec dohody bez schválenia žalobcomnasledovne: faktúra č. 1003 za mesiac február 2011 - výška odmeny nad rámec dohody v sume 154,-
eur, faktúra č. 1010 za mesiac apríl 2011 - výška odmeny nad rámec dohody v sume 500,- eur, faktúra
č. 1017 za mesiac jún 2011 - výška odmeny nad rámec dohody v sume 400,- eur, faktúra č. 1018 za

mesiac júl 2011 - výška odmeny nad rámec dohody v sume 400,- eur a faktúra č. 1022 za mesiac august
2011 - výška odmeny nad rámec dohody v sume 400,- eur. Okrem uvedených faktúr boli žalovanou
vystavené faktúry za obdobie marec 2011 na sumu 203 eur, resp. 200,- eur, ktoré síce boli žalobcom
schválené, avšak právny úkon spočívajúci vo schválení takto vystavených faktúr urobil žalobca podľa
svojho vyjadrenia v žalobe v omyle, ktorý žalovaná vyvolala v žalobcovi úmyselne, čoho dôsledkom je

podľa názoru žalobcu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Úmyselné konanie žalovanej podľa názoru
žalobcu spočívalo vo vystavení predmetných faktúr vo výške 200,- eur, resp. 203,- eur a ich pridelenie
na podpis žalobcovi bez toho, aby bolo poskytovanie uvedených finančných prostriedkov so žalobcom
dohodnuté, čím žalovaná predstierala niečo, čo v skutočnosti neexistovalo. Zo strany žalovanej tak došlo
k plneniam, ktoré si žalobca od žalovanej neobjednal a ktorých výška finančného protiplnenia nebola
medzi účastníkmi konania žiadnym spôsobom dojednaná. Uvedené konanie žalovanej spočívajúce vo

vyplácaní finančných prostriedkov nad rámec dohody so žalobcom je podľa žalobcu možno kvalifikovať
ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaná nemala právny dôvod na vyplácanie finančných prostriedkov
vystavovaných v uvedených faktúrach.

Žalobca ako prílohu k žalobe predložil súdu zmluvu o poskytnutí externých služieb uzavretú medzi

účastníkmi konania v písomnej forme dňa 1.7.2008 na základe ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktorej predmetom bola podľa článku I úprava práv a povinností zmluvných strán, ako aj
zmluvných podmienok počas záväzku žalovanej vykonávať externé služby pre žalobcu a záväzku
žalobcu platiť žalovanej dohodnutú odmenu s tým, že dodaním externých služieb sa pre účely tejto
zmluvy rozumelo najmä pod bodom 1. návrh a komplexná príprava a tvorba finančných správ a

ekonomických analýz vrátane časového harmonogramu ich spracovania, prípravy textu, formulára
a všetkých súvisiacich dokumentov potrebných k ich vytvoreniu a pod bodom 2. poskytovanie
ekonomických informácií a ekonomického poradenstva. Žalovaná predmetnú zmluvu uzatvárala ako
podnikateľský subjekt - živnostník podnikajúci pod obchodným menom Zuzana Velková, IČO: 41 831
365, pričom v priebehu konania pred súdom došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalovanej, a to

ku dňu 22.12.2015.

Podľa článku II, ods. 1) predmetnej zmluvy bola žalovaná povinná plniť predmet svojho záväzku v
prevádzkach žalobcu, a to vždy po dohode so žalobcom.
Podľa článku IV, ods. 1) predmetnej zmluvy bol žalobca povinný zaplatiť odmenu žalovanej vo výške

30.000,- Sk (995,82 eura) každý mesiac na základe vystavenej faktúry. Odmena bola splatná do 7 dní
odo dňa doručenia faktúry do sídla žalobcu.

Podľa článku IV, ods. 2) predmetnej zmluvy faktúra musela spĺňať povinné obsahové náležitosti
účtovného dokladu podľa ustanovenia § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v platnom znení.

Zo znenia článku VI, ods. 1) predmetnej zmluvy vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú
od 1.7.2008 s platnosťou a účinnosťou odo dňa je podpisu oboma zmluvnými stranami.

Podľa článku VI, ods. 2) predmetnej zmluvy boli obe zmluvné strany oprávnené túto zmluvu vypovedať,

a to aj bez uvedenia dôvodu.

Zo článku VI, ods. 3) predmetnej zmluvy vyplýva, že výpovedná doba bola dva mesiace a mala
začať plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej
zmluvnej strane.

Podľa článku VII, ods. 1) predmetnej zmluvy zmluva sa vykladá podľa spoločného úmyslu strán.

Podľa článku VII, ods. 2) predmetnej zmluvy ak takýto úmysel nemožno zistiť, zmluva sa vykladá podľa
významu, ktorý by jej za tých istých okolností prikladali rozumné osoby v tom istom postavení ako

zúčastnené strany.Podľa článku IX, ods. 1) predmetnej zmluvy táto zmluva má povahu zmiešanej zmluvy mandátnej a
zmluvy o dielo a v prípade práv a povinností v tejto zmluve neupravených sa budú riadiť príslušnou
úpravou Obchodného zákonníka a inými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky.

Podľa článku IX, ods. 2) predmetnej zmluvy obsah tejto zmluvy je možné meniť a doplňovať po dohode
zmluvných strán. Zmeny sa vykonávajú v písomnej forme dodatkami označenými poradovým číslom a
budú podpísané zodpovednými osobami zastupujúcimi zmluvné strany.

Ďalej žalobca predložil súdu jednotlivé faktúry vystavené žalovanou za mesiace február 2011 až august
2011, a to faktúru č. 1003 vystavenú dňa 1.3.2011 s dátumom dodania 28.2.2011 a splatnú dňa
11.3.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac február 2011 sumu 654,- eur (sumu 500,-
eur za vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo a sumu 154,- eur za spracovanie
podkladov do finančnej správy v rámci projektu "Migranti a migrantky na trhu práce SR"), faktúru
č. 1005 vystavenú dňa 23.3.2011 s dátumom dodania 23.3.2011 a splatnú dňa 30.3.2011, ktorou

žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac marec 2011 sumu 203,- eur za spracovanie podkladov do
finančnej správy v rámci projektu "Migranti a migrantky na trhu práce SR", faktúru č. 1006 vystavenú
dňa 31.3.2011 s dátumom dodania 31.3.2011 a splatnú dňa 10.4.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala
žalobcovi za mesiac marec 2011 sumu 200,- eur za spracovanie podkladov do finančnej správy v
rámci projektu "Ekonomické aspekty migrácie a integrácie migrantov v SR", faktúru č. 1008 vystavenú

dňa 1.4.2011 s dátumom dodania 31.3.2011 a splatnú dňa 11.4.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala
žalobcovi za mesiac marec 2011 sumu 500,- eur za vykonané administratívne práce a ekonomické
poradenstvo, faktúru č. 1009 vystavenú dňa 2.5.2011 s dátumom dodania 30.4.2011 a splatnú dňa
12.5.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac apríl 2011 sumu 500,- eur za vykonané
administratívne práce a ekonomické poradenstvo, faktúru č. 1010 vystavenú dňa 2.5.2011 s dátumom

dodania 30.4.2011 a splatnú dňa 12.5.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi sumu 500,- eur
za vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo v rámci projektu "Ekonomické aspekty
migrácie a integrácie migrantov v SR", faktúru č. 1013 vystavenú dňa 1.6.2011 s dátumom dodania
31.5.2011 a splatnú dňa 11.6.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac máj 2011 sumu
500,- eur za vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo, faktúru č. 1017 vystavenú dňa

30.6.2011 s dátumom dodania 30.6.2011 a splatnú dňa 11.7.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi
sumu 400,- eur za vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo v rámci projektu "ERSTE
Female migrants and domestic work. Case of Slovakia", faktúru č. 1016 vystavenú dňa 30.6.2011 s
dátumom dodania 30.6.2011 a splatnú dňa 11.7.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac
jún 2011 sumu 500,- eur za vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo, faktúru č.

1018 vystavenú dňa 31.7.2011 s dátumom dodania 31.7.2011 a splatnú dňa 11.8.2011, ktorou žalovaná
vyúčtovala žalobcovi sumu 400,- eur za vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo
v rámci projektu "Institutional grant - Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe", faktúru
č. 1019 vystavenú dňa 31.7.2011 s dátumom dodania 31.7.2011 a splatnú dňa 11.8.2011, ktorou
žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac júl 2011 sumu 500,- eur za vykonané administratívne práce

a ekonomické poradenstvo, faktúru č. 1021 vystavenú dňa 31.8.2011 s dátumom dodania 31.8.2011 a
splatnú dňa 10.9.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac august 2011 sumu 500,- eur za
vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo a faktúru č. 1022 vystavenú dňa 31.8.2011 s
dátumom dodania 31.8.2011 a splatnú dňa 10.9.2011, ktorou žalovaná vyúčtovala žalobcovi sumu 400,-
eur za vykonané administratívne práce a ekonomické poradenstvo v rámci projektov "Institutional grant

- Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe", "Slovensko 2010" - Nadácia SPP a "Statistical
Monitoring od Selected Populations Groups" - UNDP.

Z vyššie uvedených faktúr vystavených žalovanou za mesiace február 2011 až august 2011 je zrejmé, že
žalovaná vyúčtovala žalobcovi za mesiac február 2011 celkovo sumu 654,- eur, za mesiac marec 2011

celkovo sumu 903,- eur (203,- eur + 200,- eur + 500,- eur), za mesiac apríl 2011 celkovo sumu 1.000,-
eur (500,- eur + 500,- eur), za mesiac máj 2011 celkovo sumu 500,- eur, za mesiac jún 2011 celkovo
sumu 900,- eur (400,- eur + 500,- eur), za mesiac júl 2011 celkovo sumu 900,- eur (400,- eur + 500,-
eur) a za mesiac august 2011 celkovo sumu 900,- eur (500,- eur + 400,- eur), pričom v priebehu konania
nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca všetky vyššie uvedené žalovanou vystavené

faktúry žalovanej v celosti uhradil.

Právny zástupca žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že právny vzťah medzi
účastníkmi konania bol založený zmluvou o poskytnutí externých služieb zo dňa 1.7.2008, podľa ktorejpatrila žalovanej mesačná odmena vo výške 30.000,- Sk (t.j. 995,82 eura). Koncom roka 2010 a
začiatkom roka 2011 sa žalobca dostal do kritického finančného stavu a vo februári 2011 ústne oslovil
žalovanú s návrhom na úpravu odmeňovania tak, že jej odmena by sa mala skladať z dvoch zložiek

- fixnej zložky vo výške 500,- eur mesačne a variabilnej zložky, ktorej výška sa mala odvíjať od výšky
disponibilných zdrojov žalobcu v rámci grantov poskytnutých na riešenie žalobcových projektov, pre
ktoré poskytovala svoje služby aj žalovaná. Súčet fixnej a variabilnej zložky odmeny žalovanej však
nemal presiahnuť pôvodne dohodnutú výšku odmeny, teda 995,82 eura. Žalovaná, poznajúc kritický
stav finančnej situácie žalobcu, s týmto návrhom ústne súhlasila. V súlade s dohodnutou zmenou

odmeňovania vyhotovila žalovaná faktúru na úhradu svojej odmeny v mesiaci február 2011 (faktúra
č. 1003 zo dňa 1.3.2011) tak, že fakturovaná suma pozostávala z dvoch položiek - fixnej zložky vo
výške 500,- eur a variabilnej zložky vo výške 154,- eur za služby žalovanej poskytnuté v mesiaci február
2011 pre projekt označený vo faktúre. Žalobca túto faktúru akceptoval a riadne ju žalovanej uhradil.
V marci 2011 oslovil žalobca žalovanú opäť s tým, že žalobcova finančná situácia je stále kritická a
navrhol žalovanej, aby sa odmena žalovanej znížila na paušálnu sumu vo výške 500,- eur mesačne bez

ohľadu na rozsah žalovanou poskytnutých služieb v rámci žalobcových projektov a výšku disponibilných
prostriedkov v grantoch určených na financovanie týchto projektov. Žalovaná túto ponuku žalobcu
neprijala. Následne žalovaná dňa 28.3.2011 v obavách o schopnosť žalobcu platiť žalovanej dohodnutú
odmenu vypovedala zmluvu o poskytnutí externých služieb zo dňa 1.7.2008. Pred uplynutím výpovednej
doby, ktorá mala skončiť 31.5.2011, žalobca požiadal žalovanú, aby mu poskytovala služby v zmysle

zmluvy o poskytnutí externých služieb zo dňa 1.7.2008 až do nástupu pracovníka, ktorý nahradí v práci
žalovanú a ktorý k žalobcovi nastúpil dňa 1.9.2011. Žalovaná s tým súhlasila a žalobcovi poskytovala
služby až do 31.8.2011. Keďže žalovaná neprijala žalobcov návrh na zníženie odmeny na paušálnu
sumu vo výške 500,- eur, riadil sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou zmluvou o poskytnutí
externých služieb v znení ústne dohodnutej zmeny odmeňovania ohľadom fixnej a variabilnej zložky

odmeny. Žalovaná v súlade s uvedenou zmluvou a jej ústne dohodnutou zmenou vyhotovovala za svoje
služby faktúry, ktoré žalobca žalovanej riadne zaplatil. Žalobca riadnym zaplatením faktúr č. 1003, 1005,
1006, 1010, 1017, 1018 a 1022, ktorými si žalovaná u žalobcu uplatnila variabilnú zložku odmeny za
mesiace február 2011, marec 2011, apríl 2011, jún 2011, júl 2011 a august 2011, nepochybne osvedčil
pravosť a výšku nárokov žalovanej na zaplatenie variabilnej zložky odmeny. Žalobcovo tvrdenie, že

faktúry týkajúce sa variabilnej zložky odmeny žalovanej za obdobie od februára 2011 do augusta 2011
si žalovaná zaplatila sama, keďže mala prístup k bankovému účtu žalobcu, je zavádzajúce a účelové.
Žalovaná síce mala prístup k žalobcovmu bankovému účtu, avšak len pasívny prístup. To znamená, že
žalovaná mohla skontrolovať len stav bankového účtu žalobcu a to, či bola nejaká platba pripísaná v
prospech bankového účtu, resp. či bola platba uhradená. Žalovaná nemohla vykonávať aktívne operácie

s bankovým účtom žalobcu, ako sú platobné príkazy, trvalé príkazy, inkasá a podobne. Ďalej právny
zástupca žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca dokonca dve faktúry, a to
faktúru č. 1005 a faktúru č. 1006 sám formálne schválil v rámci svojho interného postupu, čím opäť
potvrdil pravosť, dôvodnosť a výšku nárokov žalovanej. Žalobca síce tvrdí, že tak urobil v omyle, do
ktorého ho uviedla žalovaná, ale táto argumentácia neobstojí. Žalobca tvrdí, že úmyselné konanie

žalovanej, ktoré vyvolalo omyl u žalobcu pri schválení faktúr, spočíva v tom, že žalovaná vyhotovila
faktúry za služby, ktorých poskytovanie a odmeňovanie nebolo so žalobcom vopred dohodnuté a
odovzdala tieto faktúry na schválenie žalobcovi, žalovaná mala teda predstierať niečo, čo v skutočnosti
neexistovalo. Žalobca však takéto faktúry žalovanej dobrovoľne schválil a aj ich riadne žalovanej zaplatil.
Zmyselinternéhoschvaľovaniafaktúrspočívaprávevtom,abyosoba,ktorámáfaktúryplniť,odobrila,že

došláfaktúrajeoprávnenáadôvodnáafakturovanásumazodpovedádohodnutejvýške aabysaodhalili
prípadne neoprávnené, či chybné faktúry. V rámci schvaľovania faktúr žalobca, resp. ním poverená
osoba, dokonca na faktúre vyznačil/a projekt a grant, ktorého sa daná faktúra týka a ku ktorému má byť
zaúčtovaná. Ak žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovanou bola vo februári 2011 uzatvorená ústna dohoda
o zmene odmeňovania tak, že bola znížená odmena žalovanej na paušálnu sumu vo výške 500,- eur

mesačne, potom v čase schválenia faktúry č. 1005 zo dňa 23.3.2011 a faktúry č. 1006 zo dňa 31.3.2011
musel žalobca vedieť, že tieto faktúry sú v rozpore s údajnou dohodou o znížení odmeny žalovanej na
paušálnu sumu 500,- eur mesačne a na uhradenie takýchto faktúr nemá žalobca právny titul a faktúry
žalovanej sú neoprávnené. Napriek tomu žalobca obe faktúry schválil a riadne uhradil fakturované sumy
žalovanej. Z uvedeného je podľa názoru právneho zástupcu žalovanej nepochybné, že žalobca konal

plne v súlade s ústnou dohodou medzi žalobcom a žalovanou z februára 2011, podľa ktorej mal žalobca
žalovanej za poskytnuté služby vyplácať okrem pevnej zložky odmeny aj variabilnú zložku odmeny,
ktorej výška sa stanovovala podľa finančných možností grantov určených na financovanie žalobcových
projektov, ktorých sa zúčastňovala aj žalovaná. Rovnako podľa názoru právneho zástupcu žalovanejneobstojí žalobcovo tvrdenie, že vyplácanie finančných prostriedkov nad rámec dohody so žalobcom je
bezdôvodným obohatením, keďže boli poskytnuté bez právneho dôvodu. Plnenia, ktoré boli žalovanej
poskytnuté zo strany žalobcu, boli poskytnuté na základe zmluvy o poskytnutí externých služieb zo dňa

1.7.2008 v znení jej zmeny a doplnenia podľa ústnej dohody o spôsobe odmeňovania uzavretej medzi
žalobcom a žalovanou vo februári 2011.

K odporu proti platobnému rozkazu bola zo strany žalovanej predložená súdu listina nadpísaná ako
"Výpoveď Zmluvy o poskytnutí externých služieb" a datovaná dňom 28.3.2011, ktorou žalovaná na

základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí externých služieb zo dňa 1.4.2006 predložila žalobcovi
výpoveď podľa čl. VI. ods. 3 k 1.6.2011. Predmetná listina je podpísaná žalovanou a štatutárnym
zástupcom žalobcu bez toho, aby bol na predmetnej listine uvedený dátum jej prevzatia žalobcom. K
predmetnej výpovedi je potrebné zo strany súdu uviesť, že je v nej nesprávne uvedený dátum uzavretia
zmluvy o poskytnutí externých služieb.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 16.7.2012, podanom na súd dňa
16.7.2012, uviedol, že v odpore žalovaná uvádza, že na základe ústnej dohody z februára 2011 sa
žalobca so žalovanou dohodli na úprave odmeňovania, podľa ktorého odmena žalovanej mala byť
zložená z dvoch zložiek, a to fixnej zložky a variabilnej zložky. K tomu žalobca uvádza, že obsahom
ústnej dohody o zmene odmeňovania medzi žalobcom a žalovanou však nebolo určenie fixnej zložky

a variabilnej zložky odmeny, ale zníženie odmeny pre žalovanú, a to na fixnú čiastku 500,- eur z
pôvodnej sumy 995,82 eura. Tvrdenia žalovanej, ktorými poukazuje na dohodu žalobcu a žalovanej v
záväzku poskytovať variabilnú zložku odmeny nie sú pravdivé a z tohto dôvodu žalobca navrhuje súdu
vykonať výsluch W. M., prezidenta žalobcu a U. W., analytičku žalobcu, ktorí boli prítomní na rokovaní so
žalovanou o zmene výšky odmeny. Žalovaná v odpore ďalej uvádza, že v mesiaci marec 2011 došlo zo

strany žalobcu k osloveniu žalovanej, ktorého cieľom bol návrh na zníženie odmeny na paušálnu sumu
500,- eur mesačne bez ohľadu na rozsah odpracovaných služieb poskytnutých v rámci žalobcových
projektov a výšku disponibilných prostriedkov v grantoch určených na financovanie týchto projektov. K
uvedenému návrhu zo strany žalobcu nikdy nedošlo, jediným návrhom, resp. dohodou bola dohoda o
znížení odmeny na fixnú odmenu vo výške 500,- eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa tak

riadil zmluvou o poskytnutí externých služieb zo dňa 1.7.2008 v znení ústnej dohody, podľa ktorej bol
žalobca žalovanej povinný vyplácať finančnú odmenu vo výške 500,- eur. Žalovaná v odpore poukazuje
na faktúry, konkrétne faktúry č. 1003, č. 1005, č. 1006, č. 1010, č. 1017, č. 1018 a č. 1022, na základe
ktorých mala byť žalovanej vyplácaná odmena nad rámec fixnej odmeny 500,- eur. Okrem faktúr č. 1005
a č. 1006 nebola ani jedna faktúra zo strany žalobcu interne schválená a z tohto dôvodu nie je pravdivé

tvrdenie žalovanej, podľa ktorého žalobca dobrovoľne zaplatil žalovanej finančnú odmenu presahujúcu
fixnú odmenu 500,- eur.

Štatutárny zástupca žalobcu O.. W. M. na pojednávaní konanom dňa 6.2.2013 uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava písomnej žaloby s tým, že vo februári 2011 došlo medzi ním a žalovanou za

prítomnosti U. W. k dohode o znížení odmeny v zmysle zmluvy zo dňa 1.7.2008, a to z dôvodu vtedajších
finančných možností a objemu prác žalobcu. Na otázku súdu štatutárny zástupca žalobcu uviedol,
že písomný dodatok k zmluve obsahujúci dohodu o zmene výšky odmeny nebol medzi účastníkmi
konania uzatvorený z dôvodu, že žalobca so žalovanou dlhodobo spolupracoval a vzťahy boli založené
na vzájomnej dôvere a preto štatutárny zástupca žalobcu nemal dôvod pochybovať o plnení ústnej

dohody žalovanou. Neskôr sa však auditom zistilo, že žalovaná fakturovala odmenu v rozpore s touto
ústnou dohodou a táto jej aj bola vyplatená, pričom platby realizovalo finančné oddelenie, na ktorom
pôsobila žalovaná a ešte jedna pracovníčka, ktorá tieto platby aj realizovala, a to pani Kočišová,
ktorá už v súčasnosti nie je zamestnancom žalobcu. Štandardný postup u žalobcu bol taký, že platby
pred realizáciou boli schvaľované zodpovedným programovým pracovníkom alebo priamo štatutárnym

zástupcom žalobcu, pričom auditom sa zistilo, že v prípade týchto platieb poukázaných žalovanej takéto
schválenie chýbalo. Ďalej štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že po
obdržaní výpovede od žalovanej sa opäť ústne dohodli o tom, že bude vykonávať činnosť finančného
manažmentu až do 31.8.2011, a to za podmienok v súlade s ústnou dohodou o výške odmeny, t.j. 500,-
eur mesačne. V období mesiacov jún, júl a august 2011 žalovaná vykonávala rovnakú činnosť, akú

vykonávala aj na základe písomnej zmluvy.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 6.2.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomnej žaloby s tým, že podľa názoru žalobcu bola suma 2.257,- eur vyplatená žalovanej
neoprávnene, pričom na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že ustanovenia čl. IX, ods. 1 a2 zmluvy nie je možné aplikovať, keďže medzi stranami jednoznačne došlo k uzavretiu ústnej dohody
o zmene výšky odmeny, ktorú žalovaná uznala a vystavovala faktúry na dohodnutú odmenu 500,- eur,
avšak navyše vystavovala faktúry na tzv. variabilné zložky, ktoré však neboli medzi zmluvnými stranami

dohodnuté. Tieto platby realizovala pracovníčka finančného oddelenia pani C., pričom s výnimkou dvoch
prípadov neboli tieto platby schválené a v prípade dvoch schválených platieb došlo k ich schváleniu len
tým spôsobom, že boli podstrčené na podpis pani W. spolu s ďalšími faktúrami.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 6.2.2013 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava odporu

voči platobnému rozkazu s tým, že vo februári 2011 bola predvolaná pánom M. a pani W. s tým, že
z dôvodu finančných ťažkostí nie je možné vyplácanie odmeny v pôvodne dohodnutej výške približne
1.000,- eur mesačne, pričom sa dohodli na tom, že fixná paušálna odmena bude 500,- eur mesačne
a k nej bude žalovaná účtovať pohyblivú zložku v prípade, ak v projektoch na ten ktorý mesiac budú
vyčlenené peniaze na túto prácu, a to tým spôsobom, aby celková fakturovaná suma za konkrétny
mesiac nepresiahla pôvodne zmluvne dohodnutú odmenu. V marci 2011 pani W. žalovanej povedala,

že odmena za činnosť žalovanej bude len 500,- eur mesačne bez akýchkoľvek ďalších pohyblivých
zložiek, s čím žalovaná nesúhlasila a z toho dôvodu aj napísala výpoveď zo dňa 28.3.2011, pričom pri
jej odovzdaní pánovi M. žalovaná tiež povedala, že dôvodom je nesúhlas s výškou odmeny 500,- eur
mesačne. V apríli 2011 bola žalovaná požiadaná pánom M. o pokračovanie v činnosti až do 31.8.2011,
nakoľko nová pracovníčka na miesto žalovanej mala nastúpiť až od 1.9.2011. Na otázku súdu žalovaná

uviedla, že pri rozhovore v apríli 2011, kedy sa žalovaná so štatutárnym zástupcom žalobcu dohodla na
ďalšej činnosti za mesiace jún až august 2011, sa nehovorilo o výške odmeny, len žalovaná mala za
to, že sa pokračuje v zmysle ústnej dohody z februára 2011. Na otázku súdu žalovaná uviedla, že vo
výpovedi zo dňa 28.3.2011 uviedla zmluvu o poskytnutí služieb zo dňa 1.4.2006 z dôvodu, že to bola
pôvodná zmluva žalovanej so žalobcom, ktorej pokračovaním bola zmluva zo dňa 1.7.2008. Na ďalšiu

otázku súdu žalovaná uviedla, že v priebehu mesiacov jún až august 2011 žalovaná vykonávala činnosti
súvisiace so spracovávaním finančných správ o čerpaní grantov, pričom listinnými dôkazmi o obsahu a
rozsahu svojej činnosti za toto obdobie žalovaná nedisponuje a tieto doklady sa nachádzajú u žalobcu.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 6.2.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava odporu proti platobnému rozkazu s tým, že má za to, že ústna dohoda z februára 2011, podľa
ktorej sa mala mesačná odmena skladať z fixnej zložky 500,- eur a z pohyblivej zložky v závislosti od
projektov, pričom celková fakturovaná suma za mesiac nemala presiahnuť zmluvnú mesačnú odmenu,
je platnou dohodou, keďže išlo prejavy vôle účastníkov konania, a to napriek ustanoveniu čl. 9 písomnej
zmluvy zo dňa 1.7.2008. Za mesiace jún až august 2011 podľa názoru právneho zástupcu žalovanej

išlo o zmluvný vzťah založený ústnou dohodou za rovnakých podmienok ako boli dohodnuté v písomnej
zmluve, resp. v ústnej dohode z februára 2011, keďže sa dohodli zmluvné strany na pokračovaní činnosti
vzmyslepísomnejzmluvy.Ikeďnedošlokvýslovnejdohodeovýškeodmeny,právnyzástupcažalovanej
má za to, že ďalšie úkony žalobcu, t.j. úhrada faktúr vystavených žalovanou, preukazujú tú skutočnosť,
že aj zo strany žalobcu bola akceptovaná dohoda o odmene v zmysle ústnej dohody z februára 2011.

V jednej faktúre, a to vo faktúre č. 1003 bola súčasne účtovaná fixná a variabilná zložka a žalobca mal
možnosť si správnosť tejto fakturácie overiť. Zo strany žalobcu boli všetky platby riadne zrealizované
bez akýchkoľvek námietok a až po značnom časovom odstupe boli tieto platby namietané. N otázku
súdu z akého dôvodu bola faktúrami č. 1009 a č. 1010 za mesiac apríl fakturovaná celková suma
1.000,- eur, t.j. suma prevyšujúca zmluvne dohodnutú výšku odmeny v zmysle písomnej zmluvy, právny

zástupca žalovanej uviedol, že zmluvné strany neprikladali dôležitosť tak zanedbateľným finančným
rozdielom ako tomu bolo v tomto prípade, pričom právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť,
že za iné mesiace žalovaná účtovala sumy nižšie než bola zmluvne dohodnutá mesačná odmena.
Právny zástupca žalovanej ďalej na pojednávaní uviedol, že ho zaujímajú odpovede konateľa žalobcu na
otázky, či boli všetky faktúry u žalobcu formálne schvaľované, a to v čase ich splatnosti, či bola žalovaná

oprávnená disponovať s finančnými prostriedkami žalobcu a ako žalobca v prípade úspechu v danom
spore naloží s prostriedkami získanými od žalovanej. Ďalej by právneho zástupcu žalovanej zaujímalo,
či sú ukončené projekty, ktorých sa týkali faktúry tvoriace predmet daného sporu, či je financovanie
projektov účelovo viazané a ako sa nakladá s nevyčerpanými prostriedkami z jednotlivých projektov.
Právneho zástupcu žalovanej by tiež zaujímalo, či niekto iný okrem žalobcu namietal nehospodárnosť

s nakladaním s finančnými prostriedkami vo vzťahu k predmetným platbám vyplateným žalovanej.

Štatutárny zástupca žalobcu ďalej na pojednávaní konanom dňa 6.2.2013 uviedol, že namieta
nepravdivosť tvrdenia žalovanej ohľadom obsahu dohody z februára 2011, nakoľko v skutočnosti savo februári 2011 dohodli len na fixnej odmene vo výške 500,- eur, t.j. len na fixnej odmene zníženej o
polovicuoprotipísomnejzmluve.Takistoniejepravdivétvrdeniežalovanej,ževmarci2011štatutárnemu
zástupcovi žalobcu pri doručovaní výpovede prejavila svoj nesúhlas s výškou odmeny 500,- eur, nakoľko

vtedy žalovaná štatutárnemu zástupcovi žalobcu len doručila výpoveď. Námietky voči vyplateným
platbám žalovanej žalobca uplatnil ihneď po ich zistení auditom. Pokiaľ ide o otázky uvádzané právnym
zástupcom žalovanej smerom na žalobcu, štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že
všetky faktúry u žalobcu boli pred ich realizáciou podpisované zodpovedným pracovníkom a tento
postup nebol dodržaný v prípade faktúr žalovanej. Dispozičné oprávnenie s účtom žalobcu mala len pani

Kočišová, v prípade ktorej sa taktiež zistili neoprávnené platby, ktoré však následne vrátila žalobcovi.
Žalovaná priamo nemala dispozičné oprávnenie k účtu žalobcu. Súčasne štatutárny zástupca žalobcu
uviedol, že k ďalším otázkam právneho zástupcu žalovanej sa vyjadrovať nebude, nakoľko podľa jeho
názoru nesúvisia s meritom veci.

Ako prílohu podania zo dňa 8.2.2013, podaného na súd dňa 8.2.2013, právny zástupca žalobcu na

základe výzvy súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce rozsah činnosti žalovanej vykonávanej v
mesiacoch jún až august 2011 pre žalobcu.

Ako prílohu podania zo dňa 23.5.2013, podaného na súd dňa 23.5.2013, právny zástupca žalovanej na
základevýzvysúdupredložilzmluvuovedeníúčtovníctvauzavretúmedzižalobcomakoobjednávateľom

a žalovanou ako poskytovateľom v písomnej forme dňa 1.4.2006 s tým, že touto zmluvou sa riadil
právny vzťah medzi účastníkmi konania pred uzavretím zmluvy o poskytovaní externých služieb zo dňa
1.7.2008.

Svedkyňa O.. U. W. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013 uviedla, že v roku 2011

pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy ako programová riaditeľka a z tohto titulu prichádzala
do kontaktu s projektmi, ktorých sa aj predmet sporu týka. Vo februári 2011 svedkyňa spolu so štatutárom
žalobcu pánom M. jednala so žalovanou o znížení odmeny z pôvodnej sumy približne 1.000,- eur na
polovicu, t.j. na sumu 500,- eur mesačne. Žalovaná s touto dohodou pri ústnom jednaní súhlasila,
pričom svedkyňa ešte uviedla, že rovnaké jednanie spolu so štatutárom absolvovala v trojici aj s pani

Kočišovou, ktorá taktiež so znížením odmeny súhlasila. Ďalej svedkyňa uviedla, že v prípade žalobcu
ide o malú inštitúciu, v ktorej mnohé veci neboli formalizované, ale vzájomné vzťahy boli založené na
dôvere. Aj z toho dôvodu nebola ústna dohoda medzi účastníkmi konania o znížení mesačnej odmeny
uzavretá v písomnej forme, pričom predpokladali, že tieto dohody budú dodržiavané. Neskôr však zistili,
že zo strany žalovanej boli vystavované faktúry nad rámec tejto dohody, ktoré jej aj boli uhradené,

pričom išlo o dva typy faktúr, a to faktúry, ktoré neboli svedkyňou vôbec signované a faktúry, ktoré
síce svedkyňa podpísala, ale z dôvodu neznalosti, resp. neuvedomenia si, že ide o faktúry za ten
istý mesiac. Žalovaná u žalobcu pracovala do konca mesiaca august 2011, pričom svedkyňa má za
to, že až do konca augusta 2011 vykonávala svoju činnosť na základe písomnej zmluvy. Svedkyňa
uviedla, že síce vie o tom, že niekedy v júni 2011 im žalovaná oznámila svoju výpoveď a je možné,

že nejaké obdobie žalovaná so svojou činnosťou ešte dobiehala, keďže hľadali náhradu. Na otázky
právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa uviedla, že k úhrade predmetných faktúr bez vedomia žalobcu
mohlo dôjsť tým spôsobom, že v prípade žalobcu ide o malú inštitúciu, v ktorej ekonomické oddelenie
pozostávajúce zo žalovanej ako ekonomickej manažérky a T.. C. ako účtovníčky pracovalo samostatne,
pričom podľa vedomostí svedkyne mali obidve prístup k účtu žalobcu. O úhrade predmetných faktúr

sa dozvedeli koncom roku 2011, predtým nemali žiadnu vedomosť o ich úhradách. Nerobili priebežnú
kontrolu účtovníctva, ale vždy až po uzavretí daňového roku, keď sa vyhotovovala revízna správa pre
správnu radu. Na úhradu týchto faktúr vlastne prišla nová finančná manažérka žalobcu. Na otázky
právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla, že signovala všetky faktúry, ktoré boli zo strany inštitútu
uhrádzané s výnimkou faktúr, ktoré sú predmetom daného sporu. Právo podpisovať faktúry mal v

prvom rade štatutár, avšak podpisovala ich aj svedkyňa, keďže mala bližšie informácie o jednotlivých
projektoch.Naotázkuakomohlodôjsťktomu,žezamarec2011svedkyňasignovalatrifaktúryvcelkovej
sume 903,- eur, t.j. v sume prevyšujúcej dohodnutú odmenu vo výške 500,- eur, svedkyňa uviedla, že
k tomu mohlo dôjsť tým spôsobom, že medzi jednotlivými faktúrami bol dlhší časový odstup, ani jedna
z nich neznela na sumu vyššiu ako 500,- eur a svedkyňa si nedala tieto faktúry dokopy za príslušný

mesiac, ale zrejme sa domnievala, že časť z nich je fakturáciou za iný mesiac roka. Ďalej svedkyňa
uviedla, že s odstupom času je možné povedať, že kontrola zo strany žalobcu nebola dostatočná, avšak
vyplývalo to z toho, že boli malou inštitúciou a nepredpokladali, že by niekto predkladal na úhradu
faktúry, na ktoré nemá nárok. V období roku 2011 svedkyňa nebola na pracovisku neprítomná dlhšieako týždeň, pričom v prípade, ak bolo potrebné faktúru podpísať v čase neprítomnosti svedkyne, buď ju
podpísal štatutárny zástupca žalobcu alebo sa počkalo na návrat svedkyne. Náplňou práce žalovanej
bol finančný manažment, realizovala rozpočty jednotlivých projektov a následné vyúčtovanie projektov.

Žalovaná manažovala projekty po finančnej stránke a svedkyňa zabezpečovala ich obsahovú stránku.
Ďalej svedkyňa uviedla, že v súčasnosti už nie je v pracovnom pomere so žalobcom, avšak vie, že
činnosť žalovanej vykonáva u žalobcu nová pracovníčka, pričom v čase uzatvárania zmluvy s touto
pracovníčkou jej odmena nepresahovala odmenu žalovanej. Vzhľadom na odchod T.. C. boli obidve
funkcie spojené a z toho dôvodu v súčasnosti nová pracovníčka vykonáva činnosť, ktorú predtým

vykonávali dve pracovníčky, a to žalovaná a Ing. Kočišová.

Svedkyňa T.. U. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013 uviedla, že so žalobcom
mala obchodnú zmluvu ako živnostník, a to od roku 2004 do 31.3.2012. Faktúry, ktoré boli uhradené
žalovanej za obdobie február až august 2011 svedkyňa uhrádzala z toho dôvodu, že bola daná ich
splatnosť a svedkyňa vedela, že patria žalobcovi. Prístup k účtu žalobcu mala len svedkyňa a štatutárny

zástupcažalobcu,alevšetkyplatbyreálnevykonávalasvedkyňa.Preúhradufaktúrynebolopodmienkou
jej signovanie štatutárom alebo iným pracovníkom žalobcu. Pred príchodom žalovanej k žalobcovi sa
faktúry nesignovali vôbec, ich signovanie zaviedla práve žalovaná, a to z dôvodu, aby bolo zrejmé,
ku ktorému projektu ktorá faktúra patrí a aby neskôr neboli problémy s ich zaúčtovaním, keďže z
niektorých faktúr nebolo zrejmé, ktorých projektov sa týkajú. Vedomosť o výške odmeny žalovanej mala

svedkyňa len z predmetných faktúr, nemala žiadnu inú vedomosť o výške dohodnutej odmeny. Ďalej
svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o jej zmluvný vzťah so žalobcom, v januári 2011
bolo jednanie medzi svedkyňou, štatutárnym zástupcom žalobcu a pani W., pri ktorom bolo svedkyni
navrhnuté dočasné zníženie odmeny z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s tým, že ku koncu
roka bude odmena doplatená, ak budú peniaze. Svedkyňa s touto dohodou súhlasila, keďže sa jej

súčasne znížil aj pracovný úväzok, nakoľko predtým svedkyňa do inštitútu dochádzala každý deň a po
tejto dohode len trikrát do týždňa na pár hodín. Nakoľko však koncom roka 2011 bolo jasné, že dohoda
o doplatení odmeny nebude zo strany žalobcu naplnená, svedkyňa skončila svoj zmluvný vzťah so
žalobcom k 31.3.2012. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa uviedla, že faktúry uhrádzala
aj bez ich predchádzajúceho signovania, nakoľko signovanie malo význam len pre určenie strediska,

pod ktorý daný projekt patrí. Nesignovaných faktúr však nebolo veľa. Jednotliví pracovníci predkladali
na úhradu aj viac faktúr za mesiac, pričom svedkyňa neskúmala ich dôvodnosť, keďže niekedy boli ich
platby aj urgované a svedkyni bolo povedané, že sa nemá zaoberať ich opodstatnenosťou. Svedkyňa
mala k dispozícii zmluvy jednotlivých pracovníkov, čiže vedela, aká bola dohodnutá písomne výška
odmeny, ale svedkyňa už nemala vedomosť o žiadnych prípadných ústnych dohodách. Svedkyňa

ďalej uviedla, že je pravdou, že pri odchode od žalobcu v marci 2012 svedkyňa vystavila smerom na
žalobcu dobropis vo výške 1.300,- eur za faktúry, ktoré jej po audite neboli zo strany žalobcu uznané,
pričom išlo o faktúry, ktorými mali byť svedkyni doplácané rozdiely v znížení odmeny. Tieto faktúry
boli vystavené svedkyňou a svedkyňou priebežne uhrádzané, boli riadne zaúčtované v jednotlivých
projektoch a donor na ne svedkyni poskytol finančné prostriedky. Dobropis svedkyňa vystavila z dôvodu,

že sa chcela vyhnúť následným problémom a prípadnému súdnemu sporu, pričom dobropisovanú sumu
za svedkyňu žalobcovi uhradili jej deti. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla, že
faktúry, ktoré boli uhrádzané žalovanej, boli uhrádzané z rozpočtovaných prostriedkov na jednotlivé
projekty. Následne boli vyúčtované a zahrnuté vo finančnej správe, ktorá bola zasielaná donorovi. Zo
strany donora neboli uplatnené žiadne námietky voči úhrade týchto faktúr a nemuseli mu byť vracané

žiadne finančné prostriedky. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa uviedla, že faktúry na
vyplatenie rozdielu v dôsledku dohody o znížení odmeny svedkyne, vystavovala svedkyňa priebežne
a nie až koncom roka z toho dôvodu, že v priebehu roka boli na tieto faktúry peniaze, pričom faktúry
patrili do grantov, ktoré trvali len určité obdobie, v rámci ktorého museli byť faktúry nielen vystavené, ale
aj uhradené, aby sa prostriedky čerpali v danom určenom období trvania grantu. Na otátku právneho

zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, ako bolo zo strany žalobcu naložené
s peňažnými prostriedkami, ktoré svedkyňa žalobcovi vrátila na základe ňou vystaveného dobropisu.

Právny zástupca žalovanej ďalej na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013 uviedol, že doklady
predložené žalobcom na preukázanie činnosti žalovanej v období mesiacov jún až august 2011

nepreukazujú celý rozsah činnosti žalovanej realizovaný v tomto období s tým, že žalovaná strana
dodatočne predloží podrobnejšiu špecifikáciu rozsahu činnosti žalovanej za predmetné tri mesiace.Procesným uznesením prijatým na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013 súd uložil žalovanej strane
povinnosť v lehote 15 dní predložiť súdu podrobnú špecifikáciu rozsahu činnosti žalovanej realizovanej
pre žalobcu v období jún, júl a august 2011 spolu so všetkými listinnými dôkazmi. Žalovaná

prostredníctvom svojho právneho zástupcu uloženú povinnosť nesplnila, a to napriek opakovaným
výzvam súdu doručeným právnemu zástupcovi žalovanej v dňoch 19.6.2013, 2.8.2013, 9.9.2013,
19.11.2013, 17.1.2014 a 18.3.2014. Až dňa 3.4.2014 bolo na súd podané písomné vyjadrenie právneho
zástupcu žalovanej zo dňa 2.4.2014, ktorého prílohou bol opis služieb a výkonov, ktoré žalovaná
zabezpečovala pre žalobcu spracovaný žalovanou stranou a nepotvrdený stranou žalobcu, ku ktorému

však neboli priložené žiadne listinné dôkazy. Právny zástupca žalovanej v predmetnom písomnom
vyjadrení uviedol, že žalobca argumentuje, že so žalovanou uzavrel ústnu dohodu, na základe ktorej
došlo k zmene písomne uzavretej zmluvy o poskytnutí externých služieb zo dňa 1.7.2008. Žalobca
vyslovil právny záver, že nakoľko sa žiadna zo zmluvných strán neplatnosti ústnej dohody o zmene
pôvodnej zmluvy nedovolala, má za to, že písomná zmluva bola vo februári 2011 platne zmenená ústnou
dohodouúčastníkov,atovčastitýkajúcejsaodmenyzaposkytovanieexternýchslužieb.Vtejtosúvislosti

žalobca poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1264/11 a na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 23Cdo 332/2010. S vyššie uvedeným záverom právny zástupca žalovanej nesúhlasí,
pričom je toho názoru, že ustanovenie § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením,
od ktorého sa účastníci nemôžu odchýliť. Akákoľvek dohoda uzavretá v inej ako písomnej forme je podľa
názoru právneho zástupcu žalovanej v režime obchodno-právnych vzťahov v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatná, nakoľko takáto dohoda je uzavretá v rozpore so zákonom, resp. účelom
zákonaapretonemôžespôsobiťžiadneprávnenásledky.Ustanovenie§40aObčianskehozákonníkasa
môže aplikovať len na právne úkony v rámci občiansko-právnych vzťahov, nakoľko Obchodný zákonník
stanovuje pre zachovanie formy právneho úkonu osobitnú úpravu. Navyše v zmysle § 267 ods. 1
Obchodného zákonníka platí, že relatívnej neplatnosti sa môže dovolávať ten účastník, na ktorého

ochranu je neplatnosť právneho úkonu ustanovená zákonom. V tomto prípade však ustanovenie § 272
ods. 2 Obchodného zákonníka chráni oboch účastníkov právneho vzťahu rovnako, preto je podľa názoru
právneho zástupcu žalovanej potrebné hľadieť na nedodržanie písomnej formy v obchodno-právnych
vzťahoch ako na úkon absolútne neplatný. Pripustením iného výkladu by sme totižto dospeli k záveru, že
ustanovenie § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka by bolo de facto zbytočné. Ak strany raz prejavia vôľu,

aby sa ich právny vzťah mohol meniť alebo zrušiť len úkonom v písomnej forme, potom musí byť táto
vôľa v plnom rozsahu rešpektovaná a jej nedodržanie by malo byť postihnuté absolútnou neplatnosťou
a nie len relatívnou, inak by takáto dohoda nemala zmysel, podobne ako ustanovenie § 272 ods. 2
Obchodného zákonníka. Ak by sa však súd stotožnil s právnym názorom žalobcu ohľadom platnosti
zmeny zmluvy ústnou formou, žalovaná strana uvádza, že z vykonaného dokazovania nie je podľa

názoru žalovanej strany možné nepochybne zistiť obsah tejto dohody. V konaní boli vypočutí účastníci
konania, ktorých vyjadrenia v tejto veci sú odlišné a tiež dvaja svedkovia, ktorých svedecké výpovede
taktiež nie sú konzistentné. Svedkyňa PhDr. Oľga Gyárfášová na pojednávaní síce uviedla, že sa vo
februári žalobca so žalovanou dohodli na znížení odmeny na polovicu, teda 500,- eur mesačne. Naproti
tomu zo svedeckej výpovede Ing. Oľgy Kočišovej vyplýva, že sa síce dohodli na znížení odmeny, avšak

s tým, že táto bude ku koncu roka 2011 doplatená podľa finančných možností žalobcu. Podľa názoru
právnehozástupcužalovanejúhradoufaktúržalovanejžalobcauznalsvojzáväzoktakčododôvodu,ako
aj výšky, preto jeho žalobu považuje žalovaná strana za neopodstatnenú. V konaní nebol jednoznačne
a nad akúkoľvek pochybnosť preukázaný obsah ústnej dohody medzi žalobcom a žalovanou, preto je
žalovaná strana toho názoru, že samotný fakt, že tieto faktúry boli žalovanej uhradené, svedčí o tom,

že plnenia boli poskytované v súlade so zmluvou, resp. ústnou dohodou uzavretou medzi žalobcom a
žalovanou.

Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.4.2014 uviedol, že doklady, ktoré boli
predložené žalobcom ako príloha podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.2.2013, sú výstupom z

celkovej činnosti žalovanej realizovanej v prospech žalobcu v období mesiacov jún, júl a august 2011.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.4.2014 k poslednému vyjadreniu právneho
zástupcu žalovanej uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu predchádzajúceho písomného
vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vrátane v ňom uvádzanej judikatúry. Žalobca má za to, že dohoda

o odmene obsiahnutá v písomnej zmluve bola platne zmenená ústnou dohodou zmluvných strán. K
špecifikácii činnosti predloženej právnym zástupcom žalovanej ako príloha podania zo dňa 2.4.2014
právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že je len veľmi všeobecná a nezodpovedá činnosti
žalovanej realizovanej v mesiacoch jún, júl a august 2011, pričom je potrebné uviesť, že práve v obdobíod januára do augusta 2011 mnoho projektov už bolo ukončených a vypracovávali sa len záverečné
správy, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý žalobca navrhoval žalovanej zníženie odmeny.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 30.4.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava posledného písomného vyjadrenia zo dňa 2.4.2014, pričom pokiaľ ide o pani Kočišovú, podľa
jeho názoru nie je možné vzhľadom na jej výpoveď ustáliť, že došlo k ústnej dohode o znížení odmeny,
nakoľko pani Kočišová vrátením vyplatenej odmeny nepotvrdila uznanie uzavretia tejto dohody, ale ako
sa ma uviedla, chcela sa len vyhnúť súdnemu konaniu, čo bolo motivované aj jej zdravotným stavom.

Právny zástupca žalovanej má za to, že od žalovanej nemožno požadovať, aby si presne pamätala, aké
činnosti a v akom rozsahu realizovala pre žalobcu v období mesiacov, jún, júl a august 2011 a z toho
dôvodu bola špecifikácia urobená len vo všeobecnej forme.

Právna zástupkyňa žalobcu ďalej na pojednávaní konanom dňa 30.4.2014 uviedla, že na preukázanie
toho, že špecifikácia predložená žalovanou nezodpovedá obdobiu, za ktoré mala byť spracovaná,

uvádza, že projekty č. 1, 2, 5, 6 a 9 už v období mesiacov jún, júl a august neprebiehali a boli ukončené
ešte pred mesiacom jún 2011 a projekty č. 10 a 11 sa začali až v mesiaci júl 2011, t.j. neboli realizované
v mesiaci jún 2011.

Súd ustanovil vo veci znalca z odboru "Ekonómia a manažment" Ing. Jakuba Kintlera, PhD., ktorému

bolo súdom uložené zodpovedať otázku týkajúcu sa určenia obvyklej odmeny za činnosti realizované
žalovanou v období mesiacov jún, júl a august 2011. Ustanovený znalec v závere znaleckého posudku
č. 3/2014 zo dňa 28.10.2014 uviedol, že pre určenie obvyklej odmeny za vykonávané činnosti žalovanou
pre žalobcu v období 06/2011-08/2011 boli použité nasledovné prístupy:
- komparácia odmien určených na finančný manažment projektov v rámci SR

- identifikácia finančných odmien za finančný a ekonomický consulting
- určenie hrubej mzdy na pozícii administratívny pracovník - finančný riaditeľ.

Ďalej ustanovený znalec v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že využitím prvého prístupu
porovnával výšku odmeny určenú na finančný manažment projektu v jednotlivých mestách a

obciach Slovenska. Znalec identifikoval celkovo 12 zmlúv, kde bol špecifikovaný rozsah prác
finančného manažmentu, dĺžka trvania projektu a celková odmena. Priemerovaním hodinových sadzieb
vypočítaných za jednotlivé projekty znalec stanovil cenu za hodinu výkonu činností spojených s
finančným manažmentom projektu, túto sadzbu znalec vynásobil priemerným počtom hodín potrebných
na finančné riadenie a zabezpečenie vykonávaných činností žalovanej pre žalobcu v skúmanom období.

Na základe vykonaných analýz znalec výšku odmeny za výkon činností finančného riadenia žalovanej
vypočítal na úrovni 479,96 eura mesačne.

Druhý prístup bol zameraný na stanovenie odmeny za výkon finančného riadenia na základe
porovnania cien za konzultačnú činnosť jednotlivých spoločností. V rámci znaleckého dokazovania boli

identifikované hodinové sadzby veľkých konzultačných spoločnosti tzv. veľkej štvorky, ako aj ďalších
spoločností zaoberajúcich sa účtovným, daňovým a finančným poradenstvom. Na základe vykonaných
analýz znalec výšku odmeny za výkon činností finančného riadenia žalovanej vypočítal na úrovni 579,15
eura mesačne.

Posledným prístupom bolo určenie hrubej mzdy na pozícii administratívny pracovník. Informácie pre
určenie hrubej mzdy administratívneho pracovníka na Slovensku znalec čerpal zo Štatistického úradu
SR. Vypočítaný hodinový mzdový nárok znalec vynásobil počtom hodín potrebných na výkon činností
spojených s finančným riadením v analyzovanom období. Výška odmeny uvedeným prístupom bola
vypočítaná na úrovni 195,51 eura mesačne.

Znalec v závere predmetného znaleckého posudku uviedol, že na základe všetkých vykonaných analýz
sa obvyklá odmena za výkon činností spojených s finančným manažmentom projektov v sledovanom
období jún 2011 - august 2011 pohybuje mesačne od 195,51 eura do 579,15 eura brutto. Vypočítaná
odmena podlieha zdaneniu a odvodom v zmysle platnej legislatívy SR. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná vykonávala činnosti pre žalobcu na základe Mandátnej zmluvy, daňová a odvodová ťarcha je

na strane mandatára, teda na strane žalovanej.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2014, doručenom súdu dňa 21.11.2014
elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, uviedol, že žalobca súhlasí s vypracovanýmznaleckým posudkom, v zmysle ktorého obvyklá odmena za výkon činností spojených s finančným
manažmentom projektov v sledovanom období jún 2011 - august 2011, na ktorú má žalovaná nárok,
sa pohybuje mesačne v rozmedzí 195,51 eura do 579,15 eura brutto, nakoľko znalec pri vypracúvaní

znaleckého posudku vzal do úvahy, že
a) v období od januára 2011 do augusta 2011 sa znížil objem projektov, nad ktorými v tom čase
žalovaná vykonávala dohľad, nakoľko niektoré projekty boli v štádiu ukončenia alebo sa len začínalo
s ich realizáciou,
b) projekty, ktoré prebiehali v sledovanom období, dosahovali maximálnu finančnú úroveň desiatok tisíc

eur, a teda nešlo o projekty, ktoré by boli náročné z hľadiska ich finančného riadenia.

Ďalej právny zástupca žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti,
že znalec vymedzil obvyklú odmenu, na ktorú má žalovaná nárok pomerne širokým rozsahom, žalobca
navrhuje, aby súd určil odmenu žalovanej za činnosti, ktoré pre žalobcu realizovala v období mesiacov
jún, júl a august 2011 v rámci dolnej polovice znalcom vymedzeného rozsahu obvyklej odmeny, Žalobca

tak navrhuje z dôvodu, že činnosti, ktoré v zmysle tabuľky 3, strana 12 znaleckého posudku žalovaná
v sledovanom období pre žalobcu v rámci finančného riadenia projektov vykonávala, neboli odborne
náročné a nevyžadovali si špecifický prístup k riešeniu úloh spojených s finančným riadením projektu,
ktorý by odôvodňoval použitie vyššej sadzby odmeny pri výpočte odmeny žalovanej.

Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2014, podanom na súd dňa 26.11.2014,
uviedol, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov založených v súdnom
spise a z podkladov a informácií poskytnutých mu účastníkmi konania na základe jeho výzvy.
Znalec pri stanovení rozsahu prác finančného manažmentu vykonávaných žalovanou v rozhodnom
období a časovej náročnosti týchto prác uviedol, že vychádzal z informácií o projektoch viditeľných

z objemu účtovných operácií zaznamenaných v účtovnej evidencii. Z toho stanovil predpokladanú
časovú náročnosť na vykonanie jednotlivých operácií v priemere 14,67 hod. mesačne. Ďalej uviedol,
že na základe informácií od prezidenta žalobcu odhadol čas na ďalšie činnosti spojené s finančným
manažmentom, kde stanovil odhadom čas potrebný na vykonávanie týchto činnosti v rozsahu 1 hodiny
denne. Právny zástupca žalovanej v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že znalcom stanovený

rozsah prác nezodpovedá skutočnej náročnosti na výkon týchto činností. Podľa priložených kópií
účtovnej evidencie je zrejmé, že nebola predložená celá účtovná evidencia žalobcu za uvedené obdobie,
ale len čiastočná účtovná evidencia, ktorá zobrazuje len ukončený stav projektov (výsledok) a nie aj
priebežný stav a ďalšie údaje, s ktorými sa pracovalo. Časový odhad náročnosti na vykonanie účtovných
operácií sa obmedzuje výlučne na ich výsledok a nie aj na činnosť, ktorý žalovaná musela stráviť

samotným spracovaním všetkých údajov, kontrolou ich správnosti, úplnosti a pod.. Preto aj z tohto
dôvodu právny zástupca žalovanej považuje znalcom určený čas práce za podhodnotený. Taktiež pokiaľ
ide o časovú náročnosť na ostatné činnosti spojené s finančným riadením projektov, právny zástupca
žalovanej uviedol, že odhadnutá časová náročnosť je aj v tomto prípade podhodnotená, pričom v
priemere predstavuje minimálne 1,5 hodiny denne. V tejto súvislosti právny zástupca žalovanej poukázal

na skutočnosť, že k informácii podanej prezidentom žalobcu sa žalovaná strana nemala možnosť
vyjadriť a znalec tieto informácie prevzal bez ich konfrontácie s druhou stranou. Znalec žalovanú
pritom nevyzval na špecifikáciu časovej náročnosti, ale len na predloženie relevantných dokladov
a špecifikáciu rozsahu činnosti žalovanej, ktorú mu žalovaná v rozsahu jej dostupných podkladov
poskytla. V závere predmetného písomného vyjadrenia právny zástupca žalovanej navrhol, aby súd

znalca vyzval na doplnenie znaleckého posudku tak, že pri stanovení časovej náročnosti mu súd určí
prihliadnuť nie len na výsledky daných činností, ale aj ostatné činnosti a práce, ktoré je potrebné
vykonať za účelom spracovania daných výsledkov, ako aj na ostatné súvisiace činnosti ako je príprava
podpornej dokumentácie, t.j. príprava dokladov, kopírovanie dokumentov, zoraďovanie podľa položiek,
označovanie priloženej dokumentácie podľa požiadaviek donorov, pravidelný reporting a účasť na

poradách. Zároveň právny zástupca žalovanej navrhol súdu, aby stanovil znalcovi povinnosť vykonať
pri odhade hodnoty hodinovej sadzby za prácu finančného manažmentu projektov relevantný prieskum
trhu v predmetnom segmente poskytovania služieb vedenia účtovníctva a daňovo-ekonomického
poradenstva.

K námietkam a návrhom obsiahnutým v predmetnom písomnom vyjadrení právneho zástupcu žalovanej
zo dňa 25.11.2014 súd považuje za potrebné uviesť, že znalec môže vychádzať len z podkladov
preukazujúcich druh a rozsah činností vykonávaných žalovanou pre žalobcu v rozhodnom období
nepochybne vyplývajúcich zo súdneho spisu a poskytnutých účastníkmi konania v rámci vykonávaniaznaleckého dokazovania. Súd poukazuje na skutočnosť, že zo strany súdu bola žalovanej poskytnutá
viac než primeraná lehota na predloženie podrobnej špecifikácie a rozsahu činností vykonávaných
žalovanou pre žalobcu v období mesiacov jún, júl a august 2011 a predloženie listinných dôkazov s

tým súvisiacich, pričom na základe opakovaných výziev súdu bola zo strany žalovanej predložená len
veľmi všeobecne formulovaná špecifikácia činností, ktoré mala žalovaná v danom období pre žalobcu
vykonať. K návrhom právneho zástupcu žalovanej na doplnenie znaleckého dokazovania zadaním
podrobných pokynov znalcovi zo strany súdu na vypracovanie znaleckého posudku, je potrebné zo
strany súdu uviesť, že súd nemôže znalcovi striktne stanovovať postupy, ktorými má dospieť k odpovedi

na súdom zadanú úlohu. Zvolenie správnych postupov pri spracovávaní znaleckého posudku spadá
plne do odbornej kompetencie ustanoveného znalca.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 2.1.2015, doručenom súdu dňa 2.1.2015
elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, okrem iného uviedol, že právny zástupca žalovanej
vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku spochybňuje viacero postupov znalca pri určovaní obvyklej

odmeny, pričom sám uvádza konkrétne informácie, ku ktorým mal podľa jeho názoru znalec dospieť.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná
znalcom. Znalec je vzhľadom ku svojmu vzdelaniu, odbornej príprave, zručnostiam alebo skúsenostiam
považovaný za toho, kto je kvalifikovaný a koho znalosti v špecifickom odbore prevyšujú vedomosti
a skúsenosti bežnej osoby. Vzhľadom k vyššie uvedenému, ako aj ku komparatívnej metóde znalca,

ktorou porovnával odmeny podľa troch rôznych prístupov, považuje strana žalobcu znalecký posudok za
dostatočný, objektívny a námietky právneho zástupcu žalovanej za účelové. Právny zástupca žalovanej
vo svojom vyjadrení uvádza, že znalcom stanovený rozsah prác nezodpovedá skutočnej náročnosti na
výkon týchto činností z dôvodu nepredloženia celej účtovnej evidencie žalobcu za príslušné obdobie
a že žalovaná strávila prácou na projektoch aspoň 3 až 4 hodiny denne, kedy bola v príslušnom

časovom období prítomná v kancelárii denno-denne. K vyššie uvedenému právny zástupca žalobcu
uviedol, že žalovaná vykonávala práce u žalobcu ako živnostníčka, tzn. išlo o výkon činnosti na základe
živnostenského oprávnenia - podnikanie. V tomto prípade nie je dôležitý pracovný čas živnostníka,
nakoľkotenjepojmovýmznakomzávislejpráce.Žalovanávykonávalaprácenaprojektochzadohodnutú
odmenu bez ohľadu na to, koľko času bola v kancelárii. Žalobca predložil všetky informácie, ktoré mal k

dispozícii. Znalec vyzval aj právneho zástupcu žalovanej, aby predložil okrem iného aj zoznam činností
žalovanej spojených s administráciou projektov a vykonávaným ekonomickým poradenstvom v zmysle
deklarovaných účelov na vystavených faktúrach za analyzované obdobie, tzn. žalovaná mala možnosť
uviesť aké všetky činnosti vykonávala v príslušnom období. Právny zástupca žalovanej namietal spôsob
stanovenia relevantnej odmeny znalcom z dôvodu zohľadnenia údajov aj z iného ako Bratislavského

kraja. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukázal na to, že metódu komparácie odmeny za
predmetné činnosti na projektoch v rámci celého Slovenska považuje za správnu. Financie, ktoré
dostávajú osoby vykonávajúce prácu finančného manažéra na jednotlivých projektoch, sa odvíjajú od
finančného rozpočtu toho ktorého projektu bez ohľadu na región, v ktorom sa tieto projekty vykonávajú.
K návrhu právneho zástupcu žalovanej na vyzvanie znalca k doplneniu znaleckého posudku tak, že pri

stanovení časovej náročnosti mu súd určí prihliadnuť nielen na výsledky daných činností, ale aj ostatné
činnosti a práce, právny zástupca žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že doplnenie
nepovažuje za potrebné. Ako je uvedené na str. 13 znaleckého posudku, znalec bral okrem činností
spojených s finančným riadením do úvahy aj ďalšie činnosti finančného riadenia. Príkladmo uviedol
kontrolu toku finančných prostriedkov, kontrolu správnosti priradenia nákladov k jednotlivým projektom,

komunikáciu s donormi a riešiteľmi projektov.

Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 3.2.2015, podanom na súd dňa 9.2.2015,
okrem iného uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaná vykonávala pre neho práce
ako SZČO argumentujúc, že pre stanovenie rozsahu práce žalovanej nie je podstatný jej "pracovný

čas", nakoľko žalovaná vykonávala práce na projektoch za dohodnutú odmenu bez ohľadu na to, koľko
času bola v kancelárii. Tu právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť, že práve v dôsledku
absencie dohody o odmene bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie, ktorého predmetom bolo
určenie primeranej odmeny, ktorá žalovanej za ňou vykonávané činnosti, resp. poskytované služby
patrí. Jedným z rozhodujúcich kritérií pre určenie obvyklej odmeny je stanovenie časovej náročnosti

poskytovaných služieb, kde právny zástupca žalovanej vo vyjadrení k znaleckému posudku poukázal
na rozpor znalcom odhadnutej časovej náročnosti vykonávaných činností so skutočnosťou, že žalovaná
bola denne prítomná v kancelárii u žalobcu v rozsahu 3 až 4 hodiny denne, pričom počas tohto času
vykonávala práce týkajúce sa dohodnutého predmetu plnenia a s ním súvisiace činnosti. Je pravdou,že žalovaná nemala stanovený "pracovný čas", no za účelom riadneho plnenia svojho záväzku na
poskytovanie služieb finančného manažmentu projektov vykonávala svoju činnosť priamo v kancelárii
žalobcu (čo bola jeho požiadavka), a to v žalovanou tvrdenom rozsahu, ktorý trávila prácou. K vyššie

uvedeným skutočnostiam právny zástupca žalovanej navrhol vypočuť ako svedka zamestnanca žalobcu
Jána Bartoša.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 11.3.2015, doručenom súdu dňa 11.3.2015
elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, uviedol, že vo vzťahu k stanoveniu časovej
náročnosti sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 2.1.2015. Nakoľko žalovaná nepredložila doposiaľ

podrobnú špecifikáciu činností, ktoré vykonávala v predmetnom období, právny zástupca žalobcu má
za to, že účelovo odmieta závery znaleckého dokazovania, nakoľko neuniesla dôkazné bremeno.
Predmetom znaleckého dokazovania bolo určenie obvyklej odmeny za konkrétne činnosti, nie odmena
za čas strávený u žalobcu. Súčasne právny zástupca žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení
uviedol, že žalobca opätovne poukazuje na to, že žiadnou inou dokumentáciou preukazujúcou ďalšie
činnosti žalovanej okrem tej, ktorú predložil súdu, nedisponuje. Žalobca poskytol znalcovi všetky

dokumenty, ktoré si vyžiadal a ktoré mal k dispozícii.

Svedok M.. B.Á. K. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 uviedol, že
so žalovanou ho neviažu žiadne vzťahy a pokiaľ ide o žalobcu, svedok bol so žalobcom v pracovnom
pomere v období od mája 2010 do decembra 2012 s tým, že v súčasnosti svedok pre žalobcu

pracuje naďalej ako živnostník na základe samostatnej dohody. V období od februára 2011 do augusta
2011 svedok podľa svojho vyjadrenia sedel na recepcii žalobcu, pričom vykonával pracovnú pozíciu
technického manažéra a jeho pracovnou náplňou bolo napríklad dvíhanie telefónov, sprostredkovanie
predaja kníh a podobne. Svedok uviedol, že so žalovanou pracovne neprichádzal do kontaktu, ani
si nepamätá, že by s ňou riešil nejakú konkrétnu vec, ani nesedeli v jednej kancelárii. Svedok ďalej

uviedol, že v podstate ani nevie, z akého dôvodu v tejto veci vypovedá ako svedok. K rozsahu činnosti
žalovanej vykonávanej pre žalobcu v období od februára do augusta 2011 sa svedok vyjadriť nevie,
svedok žalovanú len videl, keď sedel na recepcii, ako prichádza k žalobcovi do svojej kancelárie. Bolo
to niekedy popoludní alebo večer, avšak svedok sa nevie vyjadriť ku konkrétnym časom príchodu a
odchodu žalovanej do sídla žalobcu, keďže žiadne záznamy si svedok o tomto neviedol a svedok sa

nevie ani vyjadriť, koľko dní v týždni žalovaná k žalobcovi prichádzala, svedok sa však domnieva, že
to nebolo každý deň. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či sa svedok vie vyjadriť k pravidelnosti
dochádzania žalovanej do práce k žalobcovi, svedok uviedol, že k tomuto sa vyjadriť nevie.

Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 k otázkam právneho zástupcu

žalovanej, či pri odovzdávaní výpovede žalovanou mu bol známy dôvod výpovede a či pri rozhovoroch o
pokračovanízmluvnéhovzťahuoznamovalžalovanejnejakúzmenuzmluvnýchpodmienok,uviedol,žev
samotnej výpovedi nebol jej dôvod uvedený, pričom zmena zmluvných podmienok v časti odmeňovania
bola medzi účastníkmi dohodnutá ešte pri jednaní vo februári 2011, kedy žalovaná so znížením odmeny
súhlasila. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že len predpokladá, že dôvodom výpovede bola

nespokojnosť žalovanej s podmienkami. Pokiaľ ide o druhú otázku právneho zástupcu žalovanej,
štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiadne ďalšie oznamovanie zmeny zmluvných
podmienok nebolo potrebné, keďže dohoda o znížení odmeny bola uzavretá ústne vo februári 2011. Na
otázku súdu, či žalobca za mesiace jún, júl a august 2011 žiada v danom konaní vydanie bezdôvodného
obohatenianadsumu500,-eurtak,akojeuvádzanévžalobe,t.j.čižalobcazatietotrimesiaceakceptuje

nárok žalovanej na odmenu 500,- eur mesačne, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že áno, žalobca
akceptuje nárok žalovanej na mesačnú odmenu vo výške 500,- eur.

Sporové strany na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 záverom k veci uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že navrhuje, aby súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel, pričom má za to, že písomne uzavretá zmluva bola platne zmenená v časti
odmeny ústnou dohodou zmluvných strán, a to napriek výhrade o potrebe písomného dodatku k zmluve
obsiahnutej v predmetnej písomnej zmluve, pričom žalobca na podporu tohto svojho tvrdenia v priebehu

konania poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že aj v prípade takejto výhrady obsiahnutej v zmluve
je možné zmluvu meniť aj iným spôsobom, pokiaľ druhá strana včas nenamietne relatívnu neplatnosť
takejto zmeny. Existenciu ústnej dohody podľa názoru strany žalobcu preukazuje svedecká výpoveď
paniW..Ďalejprávnyzástupcažalobcuuviedol,žesúčasnechcepoukázaťnanevieryhodnosťvýpovedesvedkyne pani Kočišovej, a to z dôvodu, že svedkyňa rovnako ako žalovaná si vyplácala odmeny nad
rámec dohodnutej výšky.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 záverom k veci uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že má za to, že žalobu
je potrebné zamietnuť, nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu platnej dohody o
zmene zmluvných podmienok v časti odmeňovania, keďže žalovaná s návrhom žalobcu na zníženie
odmeny nesúhlasila, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná z dôvodu nespokojnosti so zmluvnými

podmienkami podala výpoveď zo zmluvného vzťahu. K tvrdeniu žalobcu ohľadom možnosti uzavretia
platnej dohody o zmene zmluvných podmienok v ústnej forme právny zástupca žalovanej poukázal
na argumentáciu obsiahnutú v písomnom vyjadrení žalovanej strany zo dňa 2.4.2014. Ďalej právny
zástupca žalovanej uviedol, že okrem toho má za to, že v priebehu konania ani nebolo preukázané
uzavretie takejto ústnej dohody medzi účastníkmi konania. Po skončení zmluvného vzťahu založeného
písomnou zmluvou štatutárny zástupca žalobcu požiadal žalovanú, aby vo svojej činnosti ešte nejaký

čas pokračovala, s čím žalovaná súhlasila za rovnakých podmienok odmeňovania, ako boli obsiahnuté v
písomnej zmluve. Právny zástupca žalovanej tiež na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by súd odvíjal svoje
rozhodnutie od znaleckého dokazovania, navrhuje, aby súd pri rozhodovaní zobral do úvahy najvyššiu
mesačnú odmenu stanovenú znalcom v znaleckom posudku, nakoľko len táto výška odmeny podľa
názoru právneho zástupcu žalovanej zohľadňuje obsah činnosti, ktorú žalovaná pre žalobcu vykonávala.

Tým, že žalovaná pracovala s financiami, vedela, že z projektov je dostatok finančných prostriedkov
na úhradu jej odmeny v dohodnutej výške podľa zmluvy a teda nikomu svojím konaním nespôsobila
žiadnu škodu. Právny zástupca žalovanej má za to, že žaloba nie je dôvodná a ak dôvodná je, tak len
v nepatrnej výške.

Zo znenia § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 OZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich

vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 OZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Zo znenia § 269 ods. 2 OZ vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 272 ods. 1, ods. 2 OZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán

v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 OZ strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej
jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1,
§ 276 až 289, § 301, § 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324,

341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481,
§ 483 ods. š, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668
ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 2, 711, 720, 725, 729 a 743.Strany sa nemôžu odchýliť do základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto
časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

Podľa § 40 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon

urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich

schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa § 730 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený
porušením povinnosti príkazníka.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania

bola dňa 1.7.2008 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o poskytnutí externých služieb, ktorou
sa žalovaná ako živnostník zaviazala pre žalobcu ako nepodnikateľský subjekt poskytovať služby
spočívajúce jednak v návrhu a komplexnej príprave a tvorbe finančných správ a ekonomických analýz
a jednak v poskytovaní ekonomických informácií a ekonomického poradenstva, a to za dohodnutú
mesačnú paušálnu odmenu vo výške 30.000,- Sk, t.j. 995,82 eura. Predmetná zmluva obsahovala platnú

dohodu zmluvných strán o voľbe práva Obchodného zákonníka, ktorá zodpovedá úprave obsiahnutej v
ustanovení § 262 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj platnú dohodu zmluvných strán o tom,
že jej obsah je možné meniť a doplňovať po dohode zmluvných strán v písomnej forme, ktorá zodpovedá
úprave obsiahnutej v ustanovení § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré je v zmysle § 263 ods. 1
Obchodného zákonníka kogentným ustanovením Obchodného zákonníka, od ktorého sa strany nemôžu

odchýliť. Súd predmetnú zmluvu kvalifikoval ako inominátnu - nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetná písomná zmluva stratila účinnosť dňom 1.6.2011 v dôsledku
platného jednostranného právneho úkonu žalovanej - výpovede, pričom posledným dňom zmluvne
dohodnutej výpovednej lehoty bol deň 31.5.2011. Medzi účastníkmi konania nebolo v priebehu konaniasporné, že žalovaná poskytovala žalobcovi služby aj v ďalšom období, t.j. v období mesiacov jún,
júl a august 2011 na základe ústnej dohody účastníkov konania, pričom predmetom činnosti v tomto
nasledujúcom období bola činnosť finančného manažmentu súvisiaca so spracovávaním finančných

správ o čerpaní grantov, čo jednoznačne vyplynulo z výpovedí účastníkov konania na pojednávaní
konanom dňa 6.2.2013. Predmetnú ústnu zmluvu súd vzhľadom na právne postavenie žalobcu, ktorý
nie je podnikateľským subjektom, vyhodnotil ako príkaznú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka.
V priebehu konania nebol jednoznačným a nevyvrátiteľným spôsobom preukázaný obsah dohody
účastníkov konania o výške odmeny za činnosť vykonávanú žalovanou na základe ústnej zmluvy v

období mesiacov jún, júl a august 2011, keďže obsah dohody zmluvných strán bol v konaní pred súdom
účastníkmi konania rozlične interpretovaný a zo strany účastníkov konania neboli súdu predložené a
ani navrhnuté žiadne dôkazy relevantne preukazujúce obsah dohody zmluvných strán o výške odmeny
za činnosť realizovanú žalovanou v období mesiacov jún, júl a august 2011. Medzi účastníkmi konania
neboli v priebehu konania sporné výšky platieb, ktoré boli zo strany žalobcu žalovanej uhradené
v priebehu mesiacov február 2011 až august 2011. Žalobca sa v danom konaní domáha vydania

bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 2.257,- eur predstavujúceho odmenu vyplatenú žalobcom
žalovanej v predmetných mesiacoch február až august 2011 nad sumu 500,- eur mesačne, o ktorej
žalobca v priebehu konania tvrdil, že vyplynula z dohody zmluvných strán o znížení paušálnej mesačnej
odmeny na sumu 500,- eur, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi konania v ústnej forme vo februári
2011. Žalovaná uzavretie predmetnej ústnej dohody v priebehu konania rozporovala s tým, že podľa

jej tvrdenia obsahom ústnej dohody z februára 2011 bolo rozdelenie pôvodne dohodnutej mesačnej
paušálne odmeny vo výške 995,82 eura na fixnú zložku vo výške 500,- eur a variabilnú zložku v
závislosti od výšky voľných finančných prostriedkov v jednotlivých grantoch s tým, že celková mesačná
odmena nesmela presiahnuť pôvodne dohodnutú výške mesačnej odmeny 995,82 eura. Za účelom
preukázania uzavretia ústnej dohody vo februári 2011 v znení tvrdenom žalobcom žalobca navrhol

doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne O.. U. W., ktorá bola prítomná pri rokovaní štatutárneho
zástupcu žalobcu a žalovanej. Svedkyňa O.. U. W. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
28.5.2013 potvrdila tvrdenie žalobcu o obsahu ústnej dohody z februára 2011 o znížení odmeny na
sumu 500,- eur mesačne, avšak toto jej tvrdenie je v priamom rozpore so skutočnosťou, že sama
svedkyňa svojím podpisom potvrdila opodstatnenosť všetkých troch faktúr vystavených žalovanou za

mesiac marec 2011, ktoré vo svojom súčte prevyšovali sumu 500,- eur. Zdôvodnenie tejto skutočnosti
svedkyňou v jej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013, podľa ktorého k tomu mohlo dôjsť
tým spôsobom, že medzi jednotlivými faktúrami bol dlhší časový odstup, ani jedna z nich neznela
na sumu vyššiu ako 500,- eur a svedkyňa si nedala tieto faktúry dokopy za príslušný mesiac, ale
zrejme sa domnievala, že časť z nich je fakturáciou za iný mesiac roka, súd vyhodnotil ako účelové a

irelevantné, keďže jednak na všetkých troch predmetných faktúrach bolo jednoznačne uvedené, že ide
o fakturáciu za mesiac marec 2011 a jednak kontrola opodstatnenosti faktúr a ich následné potvrdenie
správnosti podpisom má jednoznačne vychádzať z riadneho preverenia overovaných skutočností s
odbornou starostlivosťou, nakoľko v opačnom prípade nespĺňa kontrola opodstatnenosti predložených
faktúr štatutárom spoločnosti, resp. ním povereným pracovníkom svoj účel. Okrem nejednoznačných

výsledkov vykonaného dokazovania vo vzťahu k obsahu ústnej dohody zmluvných strán z februára 2011
je podstatná tiež skutočnosť, že akákoľvek ústna dohoda, ktorá mala zmeniť obsah písomne uzavretej
platnej zmluvy zo dňa 1.7.2008, je neplatným právnym úkonom, a to s poukazom na dohodu zmluvných
strán obsiahnutú v článku IX, ods. 2) predmetnej zmluvy, ktorou bola do zmluvy zakomponovaná
dohoda zodpovedajúca právnej úprave obsiahnutej v kogentnom ustanovení § 272 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Výpovede ďalších svedkov vypočutých vo veci, t.j. Ing. Oľgy Kočišovej a Mgr. Jána Bartoša
súd vyhodnotil ako dôkazy bez relevancie k predmetu sporu posudzovaného súdom, nakoľko ani jeden
z uvedených svedkov nebol účastný vzájomných rokovaní účastníkov konania ohľadom zmluvných
podmienok a ich výpovede ani neprispeli k ozrejmeniu skutočností týkajúcich sa konkrétneho rozsahu
činnosti realizovanej žalovanou v prospech žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil

záver, že žalobca v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdenej platne uzavretej
dohode účastníkov konania o znížení pôvodne dohodnutej mesačnej paušálnej odmeny za obdobia
trvania platnosti a účinnosti písomnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 a taktiež žalovaná neuniesla v danom
konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k ňou tvrdenej ústnej dohode o výške odmeny za mesiace jún,
júl a august 2011, kedy žalovaná vykonávala činnosť pre žalobcu na základe ústnej zmluvy v zmysle

Občianskeho zákonníka. Za účelom určenia výšky obvyklej odmeny za činnosť žalovanej poskytnutej
žalobcovi v mesiacoch jún, júl a august 2011 súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplývajú
tri rôzne možné prístupy určenia výšky obvyklej odmeny a s tým súvisiace tri rôzne sumy ustálené
znalcom v závere znaleckého posudku. Vzhľadom na zhodné tvrdenie účastníkov konania o predmetečinnosti vykonávanej žalovanou pre žalobcu v období mesiacov jún, júl a august 2011, t.j. činnosť
finančného manažmentu, súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy znalcom určenú výšku odmeny
za výkon činností finančného riadenia vo výške 479,96 eura mesačne. Štatutárny zástupca žalobcu na

pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 uviedol, že žalobca za mesiace jún, júl a august 2011 akceptuje
nárokžalovanejnaodmenuvovýške500,-eurmesačne.Zostranysúdujepotrebnéuviesť,žežalobcom
akceptovaná mesačná odmena vo výške 500,- eur mesačne zodpovedá výške obvyklej odmeny určenej
za predmetnú činnosť znalcom vo výške 479,96 eura. Z uvedených dôvodov súd ustálil nárok žalovanej
na odmenu za mesiace zodpovedajúce obdobiu platnosti a účinnosti písomnej zmluvy zo dňa 1.7.2008

vo výške 995,82 eura, z čoho vyplýva, že žalobcom uhradená odmena prevyšovala dohodnutú mesačnú
odmenu len v mesiaci apríl 2011, a to vo výške 4,18 eura predstavujúcej neoprávnený majetkový
prospech vzniknutý na strane žalovanej. Za obdobie zodpovedajúce obdobiu mesiacov jún, júl a
august 2011, kedy žalovaná vykonávala činnosť finančného manažmentu na základe ústnej zmluvy
podliehajúcej režimu Občianskeho zákonníka, súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nárok
žalovanej na odmenu vo výške 500,- eur mesačne, v dôsledku čoho neoprávnený majetkový prospech

vzniknutý na strane žalovanej predstavuje celkovo sumu 1.200,- eur (3 x 400,- eur), t.j. celková výška
neoprávneného majetkového prospechu vzniknutého na strane žalovanej predstavuje sumu 1.204,18
eur (4,18 eura + 1.200,- eur).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. určil povinnosť žalovanej zaplatiť
žalobcovi istinu 1.204,18 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v zostávajúcej časti, t.j. v
časti o zaplatenie istiny 1.052,82 eura súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na výsledok konania predstavuje úspech žalobcu 53% a úspech žalovanej 47%, t.j. rozdiel

6%. S poukazom na pomerne nepatrný rozdiel medzi úspechom a neúspechom účastníkov konania v
danom konaní súd rozhodol o trovách konania v zmysle 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.