Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216270
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianska
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6712216270.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám.
13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 13C

244/2012, 9C/59/2012, 7C 218/2012, 12C 201/2012, 12C 316/2012, 7C108/2012 o dovolaní žalobkyne
proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 932/2013 zo dňa 16. decembra 2013,
sp.zn. 17Co 574/2013 zo dňa 28. novembra 2013, sp.zn. 16Co/945/2013 zo dňa 19. decembra 2013,
sp.zn. 16Co 11502013 zo dňa 19. decembra 2013, sp.zn. 16Co/1148/2013 zo dňa 19. decembra 2013,
16 Co944/2013 zo dňa 19. decembra, takto

r o z h o d o l :

Veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5 Cdo 79/2014, 5 Cdo 72/2014, 5 Cdo 110/2014, 5 Cdo

125/2014, 5 Cdo 126/2014, 5 Cdo 129/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp.zn. 5 Cdo 70/2014.

Dovolania o d m i e t a .

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 Okresnom súde Zvolen žaloby, ktorými sa voči žalovanej
domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobách okrem iného uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym
úradným postupom Okresný súd Zvolen, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu
toho istého stupňa (§ 12 ods.1 O.s.p.)

Okresný súd Zvolen považoval žaloby v uvedenej časti za námietky zaujatosti jeho sudcov a spisy po
ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici
(§ 16 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 14. decembra 2012 č.k. 13 C 244/2012-14 spojil na spoločné
konanie veci vedené pred tomto súde spisová značka 13C/245/2012. 13C/246/2012,13C/247/2012,
13C/251/2012, 13C/252/2012. 13C/258/2012, 13C/259/2012, 13C/260/2012, 13C/292/2012 do konania
13C/244/2012.Okresný súd Zvolen uznesením dňa 19. apríla 2013 č.k. 13 C 244/2012-19 uložil navrhovateľovi v takto
spojených konaniach povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť Slovenskej
republike súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti spolu vo výške 660 €.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 12. decembra 2012 č.k. 9 C 59/2012-14 spojil na spoločné
konanie veci vedené na tomto súde spisová značka 9 C 59/2012-14 9C/60/2012, 9C/61/2012,
9C/62/2012, 9C/65/2012, 9C/66/2012, 9C/67/2012, 9C/71/2012 9C/72/2012, 9C/73/2012, 9C/74/2012 ,
11C/100/2012, do konania 9C/59/2012.

Okresný súd Zvolen uznesením dňa 25. februára 2013 č.k. 9 C 59/2012-17 uložil navrhovateľovi v takto
spojených konaniach povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť Slovenskej
republike súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti spolu vo výške 792 € .
Okresný súd Zvolen spojil uznesením zo dňa 19. decembra 2012 č.k. 7 C 218/2012-14 na spoločné
konanie veci vedené pred tomto súde, spisová značka 7C218/2012, 7C/225/2012, 7C/226/2012,

7C/227/2012, 7C/229/2012, 7C/230/2012, 7C/231/2012, 7C/232/2012, 7C/233/2012,7C/234/2012,
7C/235/2012, 7C/236/2012, 7C/237/2012 do konania 7C/218/2012.

Okresný súd Zvolen uznesením dňa 24. mája 2013 č. k. 7C 218/2012-18 uložil navrhovateľovi v takto
spojených konaniach povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť Slovenskej

republike súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti spolu vo výške 858 €.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 28. januára 2013 č.k. 12C/201/2012-16 spojil na spoločné
konanie veci vedené na tomto súde spisová značka 12C/201/2012, 12C/202/2012; 12C/203/2012;
12C/204/2012, 12C/205/2012; 12C/206/2012; 12C/207/2012; 12C/208/2012; 12C/209/2012,

12C/210/2012 , 12C/211/2012 do konania 12C/201/2012.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 6. mája 2013 č.k. 12C/201/2012-18 uznesením uložil
navrhovateľovi v takto spojených konaniach povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti spolu vo výške 726 €.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 28. januára 2013 č.k. 12C/316/2012-15 spojil na spoločné
konanie veci vedené na tomto súde, spisová značka 12C/316/2012, 12C/317/2012; 12C/319/2012;
12C/320/2012;12C/321/2012; 12C/322/2012; 12C/323/2012; 12G/324/2012; 12C/325/2012;
12C/326/2012 do konania 12C/316/2012.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 6. mája 2013 č.k. 12C/316/2012- 17 uložil navrhovateľovi v takto
spojených konaniach povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť Slovenskej
republike súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti spolu vo výške 726 €.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 15. októbra 2013 č.k. 7C/108/2012-15spojil na spoločné konanie
veci vedené na tomto súde, spisová značka 7C/108/2012, 7C/109/2012, 7C/110/2012, 7C/112/2012,
7C/123/2012, 7C/124/2012, 7C/125/2012, 7C/126/2012, 7C/127/2012, 7C/128/2012, 7C/129/2012 do
konania 7C/108/2012.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 24. mája 2013 č.k. 12C/316/2012-17 uložil navrhovateľovi v takto
spojených konaniach povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť Slovenskej
republike súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti spolu vo výške 726 €.

Okresný súd Zvolen vyššie uvedenými uzneseniami vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku

za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“),
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Uznesenia hore uvedené uznesenia Okresného súdu Zvolen napadla žalobkyňa odvolaniami

argumentujúctým,ževdanomprípadenepodalanámietkuzaujatosti,alenávrhnaprikázanieveciinému
súdu toto istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo
žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom
prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.Krajský súd v Banskej Bystrici uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 932/2013
zo dňa 16. decembra 2013, sp.zn. 17Co 574/2013, zo dňa 28. novembra 2013, sp.zn. 16Co/945/2013

zo dňa 19. decembra 2013, sp.zn. 16Co 1150/2013 zo dňa 19. decembra 2013, sp.zn. 16Co/1148/2013
zo dňa 19. decembra 2013, 16Co 944/2013 zo dňa 19. decembra odvolaniami napadnuté uznesenie
potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v
podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Zvolen. Za správny
tiež označil následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti

v konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na
uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2011, sp.zn. II ÚS 124/2011.

Uvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v
danom prípade:

1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala žalobkyňa z toho, že nepodala
námietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť návrhu nebola týmto procesným úkonom a ani nemala
náležitosti námietky zaujatosti stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.); žiadala však vec prikázať inému
súdu toho istého stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Zvolen sú vylúčení z jej prejednávania

a rozhodovania (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Neexistujúcu, či „neplatnú námietku zaujatosti“ nebolo možné
spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať ani jej poplatková povinnosť,
2. žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,
3. rozhodovali vylúčení sudcovia (§ 237 písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade,

dospela žalobkyňa na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubili sudcovia Okresného súdu Zvolen,
nezákonným postupom ktorého jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa
domáha v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z.,
4. vecné oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje aj na námietku

zaujatosti (v súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 9. augusta 2011 sp.zn. 5 MCdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná námietka
zaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2012 sp.zn.
3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci.

Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala
včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaniami možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§
236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci smerujú dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1
O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o
návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky.Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaniami, nemá znaky žiadneho z vyššie
uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.

Dovolanie žalobkyne preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Prípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len ak v konaní došlo
k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno
ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999,
R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto
procesnej vade skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/ a d/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto
vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka prípustnosť dovolaní vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. e/, f/, a g/ O.s.p.

1. Žalobkyňa tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.).

V zmysle § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie začína na návrh. Toto ustanovenie určuje moment, ktorým
vznikajú Občianskym súdnym poriadkom upravené procesné práva a povinnosti súdu a účastníkov
konania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré podľa zákona môže začať len na návrh,
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania; ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez

toho, aby bol podaný návrh na začatie konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v
ktoromkoľvek štádiu zastaví. Skutočnosť, že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez
toho, aby bol podaný návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú
v § 237 písm. e/ O.s.p.

O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon
účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 23. júna 2005 sp.zn. 3 Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006 sp.zn. 3Cdo 186/2006).

V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh na začatie konania

označuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o náhradu majetkovej a
nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na Okresnom súde Zvolen dňa 27. septembra
2012.Neopodstatnenájepretojejnámietka,ževtejtoveci,ktorámohlazačaťlennanávrh,nebolpodaný
návrh na začatie konania (žaloba).

Žalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolaní uviedla, že: a/ bolo rozhodované o námietke
zaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne uznesením vyrubil súdny poplatok za
námietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť, c/ odvolací súd prvostupňové uznesenie o vyrubení
súdneho poplatku za námietku zaujatosti potvrdil.

Dovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka zaujatosti je návrhom
na začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah odôvodnenia dovolaním napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje záver, že by odvolací súd zastával tento
názor (t.j. že konanie o námietke zaujatosti je samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnenínapadnutého rozhodnutia len stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky

č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (II. ÚS 124/2011).

Žalobkyňa napriek tomu, že na jednej strane v dovolaniach „nesúhlasí so separáciou konania o námietke
zaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p.,
čo ale svedčí o tom, že túto „alternatívu“ (t.j. že námietka zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie

„samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.

Dovolací súd pripomína, že v danom prípade dovolania smerujú proti uzneseniam odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny
poplatok. To považuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný význam. Pokiaľ je s návrhom na
začatie konania (žalobou), výlučne ktorý má na mysli ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p., spojený vznik

dvojstranného procesno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podaním námietky zaujatosti
takýto procesno-právny vzťah (medzi žalobcom a žalovaným) nevzniká. O to viac nemožno o založení
vzťahu takejto povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi
poplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec žalobcu a žalovaného, ale
posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka

zaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto finančno-právnom (poplatkovom)
vzťahu je pojmovo vylúčené.

V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79 veta prvá O.s.p.), súd spravidla
rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka

zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách
konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne
prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach
predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný
návrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej

účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,
rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto
občianskesúdnekonanieakocelokprebehlonapriektomu,žesanepodalnávrhnajehozačatie(žaloba),
hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.

Tvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
nie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., lebo sa ním
bez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci
bol podľa zákona potrebný, s tým, že v žalobou riadne začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok,
ktorý (podľa žalobkyňou zastávaného názoru) nemal byť vyrubený.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ aj súd prvého stupňa prípadne
uzneseniami vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci žalobkyňa túto námietku nevzniesla
(pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd prvostupňové uznesenie potvrdil,
nemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm. e/ O.s.p.

2. Dovolateľka ďalej tvrdila, že konania súdu sú postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej sa
odvolacísúddopustiltým,žesvojerozhodnutiadostatočneneodôvodnilajehorozhodnutiejeprekvapivé
vzhľadom na rozpor s ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka dovolateľky nie je
dôvodná.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,sériaA,č.303-A,s.12,§29;HiroBalani c.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedajú
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutí skonštatoval správnosť postupu súdu prvého stupňa vo veci
vyrubenia súdneho poplatku za námietku zaujatosti a uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil. Taktiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní.
Odôvodnenie dovolaním napadnutých uznesení dalo tak odpoveď na relevantné otázky rozhodujúce pre
posúdeniesprávnostivyrubeniasúdnehopoplatkuzanámietkuzaujatostivkonaníonáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel ani význam, preto

jeho rozhodnutie nemožno považovať za neodôvodnené. Za porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutí odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na

predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp.zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011,
5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp.
nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje
rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi
bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.

V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd
prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom konaní nemal
dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V
prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového
súdu nejde, a preto je námietka žalobkyne v tomto smere nedôvodná.

3. Žalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a Sadzobníka, rozhodoval
vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.).

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k

účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Na
súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak.
To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2 O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu niesú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).

Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o
tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebránila v danom prípade
dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/
O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so
skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti,
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku
z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne

bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny
názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania
a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy má sudca svoj
konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom
konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom
na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.
V danom prípade žalobkyňa - z hľadiska obsahového (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) - namietala, sudcovia

Okresného súdu Zvolen, ktorí rozhodovali o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške 66
€, neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci, a sú sudcom Okresného súdu Zvolen,
pričom nesprávnym úradným postupom tohto okresného súdu v inej veci bola založená podľa názoru
žalobkyne zodpovednosť žalovanej v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14
ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným
jesúd,naktoromtentosudcavykonávasúdnictvo(viďnapríkladuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely
preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva

súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v
inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka žalobkyne o existencii procesnej vady

konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. nie je opodstatnená.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád konania v zmysle
§ 237 písm. e/, f/ a g/ O.s.p., čo pri už vyššie uvedenom konštatovaní o neprípustnosti jej dovolania v
zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. znamená, že tento jej mimoriadny opravný

prostriedok nie je podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne prípustný, nepristúpil dovolací súd
k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na ktorom spočívajú
napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho posúdenia nezakladá
totiž prípustnosť dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd neskúmal ani správnosť
záverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými žalobkyňa poukázala na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp.zn. 5 MCdo 20/2010 a z 21. novembra
2012 sp.zn. 3 Sžo 58/2012, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp.zn. II. ÚS
124/2011.

Prirozhodovaníotrováchdovolaciehokonaniadovolacísúdzohľadnil,žežalobkyňanebolavdovolacom

konaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní
procesne úspešná žalovaná nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.