Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/583/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216117
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313216117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a Gabriela Brišková v právnej veci navrhovateľa: G. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. č. XXX, proti odporcovi: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, zastúpený
opatrovníčkou: Mgr. T. X., bytom A. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa a o úpravu
styku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/164/2013 - 113 zo
dňa 21. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa a
o úprave styku navrhovateľa s odporcom zamietol. Súd konanie o návrhu navrhovateľa na zverenie
odporcu do striedavej výchovy zastavil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, skutkovo tým, že navrhovateľ sa návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi s účinnosťou od 01.02.2013 a aby súd zveril

odporcu do striedavej výchovy navrhovateľa a opatrovníčky odporcu. V priebehu konania upravil svoj
návrh tak, že žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi s účinnosťou od
01.02.2013 a upravil styk navrhovateľa s odporcom, pričom úpravu styku v návrhu bližšie špecifikoval.
Súd poukázal na to, že zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá až do doby, kým
nie je dieťa schopné sa samostatne živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť
schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa,
aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno

považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou
hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne
schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych
schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť
aj z hľadiska kritérií potenciality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové

riziká. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj
pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej
povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potenciality. Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré
nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálenímajetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté
z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami

na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej
povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb
dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov,
nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a
možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať

od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených
potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný
výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá
hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada
sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej
treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa

veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona a z dôvodu, že
plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo vo výživnom, dieťa pri
nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samostatne sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného
proti matke, otcovi alebo proti obom na základe zmeny pomerov.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených
potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z
toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom
medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň,

nájomné za byt, rozvojom jeho záujmov, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné
potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná
a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti
rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať

mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods.
1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s
pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o
výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
Cieľom zákonnej úpravy výživného (62 ods. 5 ZR) je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti

tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť
a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie
svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol
zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom

rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom
došlo k zmene pomerov tak na strane odporcu ako aj jeho matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Odporca bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a od 07.10.2012 mu vznikol nárok na invalidný
dôchodok, ktorý v súčasnosti poberá vo výške 317,20 eura. Jeho matka, ktorej bol zverený do opatery
v čase, keď bol ešte maloletý, mu bola v konaní, kde bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony

ustanovená za opatrovníčku, pričom aj na jej strane došlo k zmene pomerov tým, že bola nezamestnaná,
následne pracovala s tým, že jej priemerný zárobok bol približne 376,50 eura, avšak od 20.01.2014 je
vedená ako uchádzačka o zamestnanie, pričom súd mal preukázané, že pracovný pomer ukončila zo
zdravotných dôvodov.

Je pravdou, že odporca poberá invalidný dôchodok, ale napriek tomu, je súd toho názoru, že tu nie
sú také zmeny pomerov, ktoré by odôvodnili vyhovieť návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti. Odporca žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o neho stará a ktorá týmto vyvažuje
svoju vyživovaciu povinnosť. Súd mal preukázané, že opatrovníčka odporcu je nezamestnaná a nárok
na dávky v hmotnej núdzi jej nevznikol práve z dôvodu, že odporca poberá invalidný dôchodok. Odporca

je osoba ťažko zdravotne postihnutá, a i keď poberá peňažné príspevky na kompenzáciu, či už v
súvislosti s motorovým vozidlom, na ktoré je odporca odkázaný, resp. na šatstvo, invalidný dôchodok,
ani peňažný príspevok nepostačujú na to, aby bolo možné zabezpečiť všetko, čo nevyhnutne potrebuje
tak v súvislosti s bývaním či už v domácnosti s matkou, resp. v Domove sociálnych služieb, s ošatením,hygienou, zábavou, starostlivosťou a výdavkami na motorové vozidlo, najmä s ohľadom na jeho
zdravotný stav. Súd má preukázané, že pre zdravotný stav odporcu, má jeho matka zvýšené výdavky
nielen na lieky, zdravotné pomôcky a zdravotnú starostlivosť, ale sú mu odporúčané i rehabilitačné

pobyty, ktoré mu v jeho stave pomáhajú a ktoré si zo svojho invalidného dôchodku dovoliť nemôže.
Rovnako má súd preukázané, že u odporcu sú problémy i dermatologického charakteru (čo v konečnom
dôsledku potvrdil i navrhovateľ) a tú sú opäť zvýšené výdavky. Je zrejmé, že matka, ktorá mu bola
ustanovená za opatrovníčku, vzhľadom na to, že je nezamestnaná iba ťažko môže zabezpečiť jeho
odôvodnené potreby i s ohľadom na to, že okrem bežných výdavkov na bývanie, musí splácať úver, ktorý

si zobrala za účelom nákupu televízora a chladničky, ktoré veci nemôže súd v súčasnej dobe považovať
za nadštandardnú výbavu domácnosti. Pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľa, tu je zrejmé, že
jeho príjem sa nepatrne znížil, avšak žije sám v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM. I keď uvádza, že žije
na dlh, z dôvodu, že po uhradení nákladov v súvislosti s bývaním, výživou, dochádzkou do zamestnania,
ale najmä v súvislosti s úvermi, ktoré spláca, súd udáva, že v zásade súd nemôže prihliadať na úvery,
pokiaľ tieto vznikli v čase trvania manželstva a ktoré sú povinní splácať obaja účastníci zmluvného

vzťahu. Preto z uvedených dôvodov po komplexnom posúdení pomerov tak na strane navrhovateľa,
ako aj odporcu a jeho matky, súd je toho názoru, že tu nie je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa, najmä s ohľadom na výdavky odporcu súvisiace s jeho zdravotným stavom. K tvrdeniam
navrhovateľa o tom, že matka odporcu, ktorá je jeho opatrovníčkou, užíva peniaze odporcu na fajčenie,
alkohol, resp. na splácanie dlhu za čin, za ktorý bola odsúdená nemá súd preukázané, rovnako ako to,

žeby sa o odporcu riadne nestarala.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na úpravu styku navrhovateľa s odporcom, z vyššie citovaných
ustanovení je zrejmé, že zákon upravuje styk rodičov k maloletému dieťaťu, avšak už nie styk rodiča
s plnoletým dieťaťom i keď pozbaveným spôsobilosti k právnym úkonom. Preto z tohto dôvodu, súd

nemohol návrhu vyhovieť i s poukazom na to, že účastníkmi konania bol navrhovateľ a odporca, ktorý
bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony i keď je zastúpený opatrovníčkou. Z dôvodu späťvzatia
návrhu navrhovateľa v časti o zverenie syna do striedavej starostlivosti, súd konanie v tejto časti zastavil
podľa § 96 ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., úspešný
odporca si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiaden nevyplývajú a pretože súdne konanie

je od súdnych poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 71/1992 Zb., súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že s rozsudkom
súdu nesúhlasí, pretože súd riadne nezohľadnil jeho zárobkové a majetkové pomery pri rozhodovaní

o zrušení jeho vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi. Bývalá manželka mu neprispieva na
úvery, ktoré si zobrali počas trvania manželstva, navrhovateľ spláca tieto úvery mesačne sumou 405
eur a bývalá manželka mu pôvodne prispievala polovicou na tieto úvery, ale odkedy sa odsťahovala
zo spoločnej domácnosti, neprispieva vôbec. Navrhovateľ mal priemerný plat 625 eur mesačne, po
zaplatení splátok úverov, výživného, energií, inkasa, vody a ostatných povinných mesačných platieb

mu na živobytie neostáva žiadna čiastkach a žije na dlh. Bývalá manželka v čase rozvodu zarábala
priemerne 580 eur mesačne, navrhovateľ je viackrát žiadal o zasielanie peňazí, aby predišli exekúcii.
Bývalá manželka to striktne odmietla a využila situáciu na to, aby navrhovateľa pomocou neplatenia
úverov a vymáhania výživného exekúciou dostala do situácie osobného bankrotu, do osobnej platobnej
neschopnosti a aj keď je navrhovateľ stále zamestnaný a pracuje, aby si plnil svoju vyživovaciu

povinnosť voči synovi, musel si zobrať preklenovacie úvery. Navrhovateľ však už v nezvláda platiť
výživné na svojho plnoletého syna. Bývalá manželka bola odsúdená Okresným súdom v Galante v
konaní 2T 43/2012 a prijala dohodu o vine a treste, kde sa priznala, akým hyenistickým spôsobom
okradla ich syna a spreneverila prostriedky určené pre uľahčenie aj tak ťažkého života. Poukázal na
to, že matka ich syna, ktorá sa má o neho starať, pracovala ako kurátorka na úrade práce sociálnych

vecí a rodiny, zúčastňovala sa na súdnych pojednávaniach so sudcami, ktorí teraz rozhodujú aj v tejto
veci. Súd vôbec nebral do úvahy špekulácie matky, ktorá má bohatú kriminálnu minulosť, že práve pri
posudzovaní zrušenia výživného, sa behom týždňa údajne stala alergickou na čistiace prostriedky, ale
doteraz počas dvoch rokov nemala žiadne problémy s údajnou alergiou a musela opustiť zamestnanie
a ísť sa zaregistrovať na úrad práce. Pri posudzovaní jej finančnej situácie je zrazu nezamestnaná,

ani si prácu nehľadá, ale sa sťahuje na nové bydlisko aj so synom k priateľovi. Bývalá manželka pred
súdom tvrdila, že jej v ťažkej situácii pomáha dcéra Q. G., ale toto tvrdenie je nepravdivé, pretože
jej dcéra je od skončenia školy nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a
poberá sociálne dávky. Súd nevzal do úvahy, že ide o veľmi špecifický prípad, ktorý sa vymykáz bežnej praxe, jednostranne podporoval len požiadavky matky ich syna, nevyhodnotil dostatočne
predložené dôkazy, ktoré dokazujú, že v snahe splácať všetky spoločné podlžnosti navrhovateľ nemá
prostriedky ani na vlastnú obživu. Súd ignoroval matkinu nevôľu sa zamestnať a nejakým spôsobom

sa snažiť riešiť vzniknutú situáciu v prospech syna aj tým, že syn by častejšie bol v opatere otca, kde
vyrastal a kde je všetko prispôsobené jeho postihnutiu, kde má bezbariérový byt, madlá, nájazdovú
rampu, svoj dvor, mačku a psa, všetky hračky. Súd nevzal do úvahy snahu navrhovateľa vyjsť v ústrety
synovi, aby mohol s ním tráviť viac času. Navrhovateľ sa vie o syna veľmi dobre postarať a tým by aj
matka bola odbremenená od starostí, pretože navrhovateľ vie, že opatrovať postihnuté dieťa je veľmi

zaťažujúce. Nesúhlasil s tým, ako ho opísala jeho bývalá manželka vo svojej výpovedi. Bývalá manželka
trpí mániodepresívnou psychózou a svoje tvrdenia prezentuje na pojednávaniach, kde navrhovateľa
ohovára a súdy sú k takýmto tvrdeniam zhovievaví, keď matka ich syna prezentuje svoju osobu ako
osobu, ktorej je ubližované. Súd sa opomenul zaoberať skutočnosťou, kde žije syn navrhovateľa a
ako je o neho postarané, ako často sa stretáva s otcom. Nikdy nebola sudcom vyslovená potreba, aká
pre harmonický život postihnutého syna je dôležitá aj prítomnosť otca. Pri matke je syn odsúdený na

elektronické hry playstation, na pozeranie televízie a chodenie na pečené ryby a kofolu, kde sa fajčí
a popíja. Matka ho nedokáže zaujať knihami, hudbou a zakazuje mu stretávať sa s navrhovateľom
hlavne preto, aby nebolo odhalené, ako je syn zanedbaný. Súd neskúmal, či nedochádza k zneužívaniu
vyživovacej povinnosti z dôvodu negatívneho postoja k práci a nezáujem matky sa zamestnať, hoci aj na
čiastočný úväzok, alebo brigádnickú prácu. Súd opomenul vziať do úvahy, že matka veľmi rafinovaným

spôsobom zneužila svoje postavenie v práci a okradla svojho syna o peniaze určené na skvalitnenie jeho
života, že vlastne týmto činom sofistikovane a premyslene klamala svoje okolie. Z uvedených dôvodov
navrhovateľ navrhol, aby súd vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, aby vzal do úvahy
skutočné dôkazy o finančnej situácii oboch rodičov, aby opätovne nedošlo k zneužívaniu vyživovacej
povinnosti rodičov, aby boli spravodlivo a pravdivo vyhodnotené potreby ich syna, aby opatera syna

bola spravodlivo rozdelená, lebo takéto dieťa k svojmu životu potrebuje bezpodmienečne lásku oboch
rodičov. Otec nie je schopný pri súčasnej situácii platiť 100 euro výživné, navyše, keď nie je mu zo strany
matky úmyselne umožnené stretávať sa so synom. Túto sumu navrhovateľ nie je schopný platiť, preto
navrhuje, aby vyživovacia povinnosť bola zrušená alebo aspoň znížená na polovicu, na 50 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní vo
veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.),

preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s §
81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s
§ 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na
úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné

priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o
skutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniepodmienoknazrušenievyživovacejpovinnostinavrhovateľa
voči synovi a úpravy styku a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s

poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a
nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bol návrh navrhovateľa (otca) na zrušenie

vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi a úprava styku otca so synom. Naposledy bolo o výživnom
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 8C 386/2010-51 zo dňa 16.06.2011, ktorým bolo
manželstvo rodičov rozvedené, v tom čase neplnoletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti matke a
otec bol zaviazaný platiť výživné 100 eur mesačne. Navrhovateľ poukazoval predovšetkým na to, že syn
G. nadobudol plnoletosť, od plnoletosti jeho matka poberá na syna invalidný dôchodok vo výške 309 eur

a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a s opotrebovaním
šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia vo výške 18 mesačne, príspevok spojený s prevádzkou
osobného motorového vozidla vo výške 32 mesačne. Navrhovateľ už nemá z čoho platiť výživné vo
výške 100 eur, pretože spláca pôžičky, ktoré si zobrali spoločne s bývalou manželkou ešte počas trvaniamanželstva vo výške 405 eur mesačne a zarába priemerne približne 650 eur mesačne. Po zaplatení
povinných platieb spojených s bývaním mu nezostáva žiadna suma na živobytie. So synom sa nemôže
stretávať, pretože mu v tom bráni bývalá manželka.

Súd návrh otca zamietol s poukazom na to, že na strane navrhovateľa (otca dieťaťa) a jeho
syna (odporca) nenastala od poslednej úpravy výživného taká podstatná zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zrušiť výživné otca na syna. Syn navrhovateľa je zdravotne ťažko postihnutou osobou s
mierou funkčnej poruchy na 90%. Navštevuje domov sociálnych služieb pre deti a dospelých s denným

pobytom, pre poruchu duševného zdravia nie je schopný zvládnuť situáciu v hromadnej doprave a
je odkázaný na individuálnu prepravu autom. Rozsudkom OS Galanta č. k. 17Ps 7/2012-80 zo dňa
01.10.2013 v spojitosti s rozsudkom KS v Trnave pod č.k. 11 CoP 119/2013, súd pozbavil G. A. (odporcu)
spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a ustanovil mu za opatrovníčku jeho matku, T. X.. Súd
pri rozhodovaní vychádzal z možností a schopností povinného rodiča (navrhovateľa) a oprávnených
záujmovdieťaťa(odporcu).Stykplnoletéhosynasnavrhovateľomnemoholupraviť,pretožetakýtonávrh

navrhovateľa nemá oporu v zákone. Zákon o rodine umožňuje upraviť len styk rodiča s maloletým
(neplnoletým dieťaťom).

Otec v odvolaní poukazoval opakovane na všetky skutočnosti, ktoré uvádzal aj pred súdom prvého
stupňa, tak, ako sú vyššie uvedené.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Zmena úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu je prípustná len v prípadoch, ak od poslednej
úpravy práv a povinnosti rodičov k dieťaťu dôjde k trvalej a podstatnej zmene pomerov buď na strane
oprávneného dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že v prejednávanej veci nebolo možné prihliadnuť k výdavkom navrhovateľa na úvery,
ktoré si zobral spoločne s manželkou ešte počas trvania manželstva a ktoré použili na rekonštrukciu
ich rodinného domu, ktorý užíva navrhovateľ a je predmetom vyporiadania BSM. K týmto výdavkom
sa prihliadne v konaní o vyporiadanie BSM. Ak mal navrhovateľ na mysli, že by sa nesplácaný úver
jeho bývalou manželkou kompenzoval s výživným na dieťa, ktorému je bývalá manželka ustanovená

opatrovníčkou,odvolacísúddodáva,žezapočítanieakýchkoľveksúmsvýživnýmniejemožný,odporuje
to § 76 ods. 2 Zákona o rodine a súd nemôže na započítanie prihliadnuť. Pri rozhodovaní teda súd
vychádzal z príjmu navrhovateľa bez toho, aby odpočítaval sumu pripadajúcu na úvery a správne
uzavrel, že navrhovateľ je schopný zo svojho príjmu platiť na syna výživné vo výške 100 eur. Potreby
ťažko zdravotne postihnutého syna navrhovateľa (na bývanie, stravu, ošatenie, návštevy v DSS, záujmy,

lieky, pomôcky) sú oveľa vyššie, ako je schopná jeho matka zaplatiť z jeho invalidného dôchodku a
rôznych príspevkov na ošatenie a prevádzku motorového vozidla. Potreboval by sa vo väčšej miere
zúčastňovať rekondičných pobytov, dovoleniek, veľmi prospešných pre jeho zdravie, na čo jeho matka
nemá dostatok finančných prostriedkov.

Je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa rozhodoval na základe vykonaného dokazovania.
Navrhovateľ namietal, že súd dostatočne neskúmal dôvody, pre ktoré je matka ich dospelého syna
nezamestnaná, nemá žiaden príjem a žije z dôchodku ich syna. Navrhovateľ však na preukázanie
svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne relevantné dokazovanie, napriek poučeniu súdom o povinnosti
navrhnúť vykonať dokazovanie do skončenia dokazovania. Matka, opatrovníčka odporcu uviedla, že

posledné zamestnanie (pracovala ako upratovačka) musela ukončiť, pretože mala ekzém na rukách.
Matka však svoje tvrdenie preukázala a do súdneho spisu súčasne s podaním doručeným súdu 4.2.2014
založila lekárske potvrdenie preukazujúce kožné problémy na rukách (č.l. 72, príloha 1). Súd nemá
dôvod neprihliadnuť na uvedený dôkaz a dospieť k inému záveru, než k tomu, že skončila pracovný
pomer dohodou pre zdravotné problémy, t.j. z objektívneho dôvodu.

Navrhovateľ počas konania pred súdom prvého stupňa a aj v odvolaní sa o opatrovníčke vyjadruje
negatíve, neustále spochybňuje jej schopnosti riadne sa postarať o ich plnoletého syna, je presvedčený,
že opatrovníčka odporcu zneužíva peniaze syna pre svoje potreby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,že navrhovateľ(akovedľajšíúčastník)sazúčastnilkonania,vktorombolichsyn pozbavenýspôsobilosti
na právne úkony a zároveň mu bola za opatrovníčku ustanovená matka. Ako vedľajší účastník navrhol,
aby bol synovi ustanovený za opatrovníka on. Súd jeho návrhu nevyhovel a po vykonanom dokazovaní

podrobne rozobral dôvody, pre ktoré nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť, hlavne pre jeho
agresívne správanie a súd za opatrovníčku syna ustanovil jeho matku. Súd zároveň poukázal aj na to,
že aj keď bola navrhovateľka odsúdená za subvenčný podvod rozhodnutím súdu zo dňa 19.01.2013,
na tento trestný čin sa vzťahovala amnestia prezidenta SR zo dňa 02.01.2013 a hľadí sa na ňu,
ako by nebola odsúdená. Z uvedeného možno vyvodiť, že počas konania o zrušenie výživného a

úpravy styku nebolo možné vychádzať z iných vykonaných dôkazov, ako tých, ktoré sú vyššie uvedené.
Všetky obviňovania opatrovníčky odporcu o jej zneužívaní peňazí odporcu ostali len v rovine tvrdení
navrhovateľa a počas konania navrhovateľ nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na ich preukázanie.

Rovnako bol správy záver súdu o nemožnosti upraviť styk navrhovateľa s plnoletým synom, pretože
takéto rozhodnutie by nemalo oporu v zákone.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny, s použitím § 219 ods. 2 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1. úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto m ich náhradu súd nepriznal.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.