Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/724/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204165
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615204165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v právnej veci navrhovateľa: DPS
financialconsulting,s.r.o.,sosídlomMikovíniho10,Trnava,IČO:46713930,zastúpenéhospoločnosťou
advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti odporcom: v
rade 1/ M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S., X. S. XXXX/XX, v rade 2/ V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. S., X. S. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 1.433,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/151/2015-129 zo dňa 2. septembra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, ako i vo výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, odvolaním nenapadnutom, ktorým konanie o zaplatenie 150 Eur zastavil a vo výroku, ktorým
súd uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi sumu 473,46 Eur a povolil im ju splatiť v splátkach po 50
Eur, ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o zaplatenie 150 Eur zastavil, odporcom uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 473,46 Eur, ktorú sumu povolil splácať v 50 Eur
mesačných splátkach. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal.
V zmluve uzavretej medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou 1./ absentuje podstatná náležitosť, a to
údaj o RPMN (podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporcom bolo povolené
prečerpanie do výšky úverového rámca 825,89 Eur, ktorý odporcovia 1./, 2./ naposledy prekročili v roku

2011, kedy bol zostatok na ich účte 857,70 Eur, následne po vykonaní ďalších úhrad, naposledy dňa
11. 10. 2011 vo výške 80 Eur, zostatok na účte odporcov predstavoval mínus 683,46 Eur. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru bola zo strany odporcov 1./, 2./ uskutočnená úhrada 2 x po 20 Eur, dňa
12. 07. 2013 a 13. 08. 2013 a po postúpení pohľadávky na navrhovateľa k úhrade sumy 20 Eur dňa
12. 12. 2014. Po podaní žaloby na súd odporcovia 1./, 2./ uhradili spolu 150 Eur, v ktorej časti zobral
navrhovateľ späť, v ktorej časti súd konanie zastavil. Zostávalo tak uhradiť 473,46 Eur (683,46 - 210
Eur), v ktorej časti súd návrhu vyhovel. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporcom 1./, 2./ súdom

priznanú sumu splácať v 50 Eur mesačných splátkach a v zostávajúcej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcom 1./, 2./, ktorí mali prevažný
úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal.Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ, a to vo výroku, ktorým
súd návrh v časti zamietol. Mal za to, že ust. § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 30.06.2006 sa na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom

ako na kreditné karty nevzťahuje. Z komentára k bodu 5 Osobitnej časti Dôvodovej správy k zákonu
č. 264/2006 Z.z. vyplýva, že pod úverom formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty sa rozumie najmä poskytnutie kontokorentného úveru. Z uvedeného
mal za to, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sa na predmetný právny vzťah nevzťahujú.
Súd pri vyhodnocovaní aplikácie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch nepostupoval správne.

Poukázal aj na to, že začatím splácania uplatneného nároku odporcovia tento nárok v celkom rozsahu
uznali. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok v napadnutej časti ohľadne výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol ako i vo
výrokuotrováchkonaniapodľaust.§219ods.1O.s.p.akovecnesprávnypotvrdil.Vovýroku,odvolaním
nenapadnutom ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade odvodzoval navrhovateľ
uplatnený nárok zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.7.2002. Na
základe tejto zmluvy a po splnení podmienok pre poskytnutie povoleného prečerpania v zmysle
obchodných podmienok navrhovateľ poskytol odporcovi k jeho bežnému účtu povolené prečerpanie až
do výšky 10.000,- Sk a následne dodatkom k tejto zmluve zo dňa 3.11.2003 bol úverový rámec zvýšený

na 25.000,- Sk.

Uvedený právny vzťah bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 30.6.2006. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere
definovanej v Obchodnom zákonníku vytvorenej predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Na účely výkladu
uvedeného ustanovenia vychádzal krajský súd z pripomienok Asociácie bánk k návrhu zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zo dňa 25.11.2005 (nakoľko dôvodová správa k označenému

ustanoveniu podrobnejšie informácie neobsahovala), z ktorej vyplýva, že „preddavok na bežný účet je
v praktickom slova zmysle poskytnutý spotrebný úver na účet klienta (banka na účet ´pripíše´ príslušný
objem úveru)...“. Argumentáciu odvolateľa, ktorý poukazoval na to, že práve povolené prečerpanie
poskytnuté odporcom znamená „úver formou preddavku na bežný účet“ podľa uvedeného ustanoveniazákona preto odvolací súd neprijal; vychádzal tak z predpokladu, že použitie zákona o spotrebiteľských
úveroch je v kontexte posudzovanej veci, keď navrhovateľ umožnil odporcom prečerpať bežný účet,
správne.

Pokiaľ aj odporcovia začali splácať uplatnený nárok, neznamená to, že by v celom rozsahu uznali tento
nárok. Ani v konaní na súde prvého stupňa nebolo rozporné, že by odporcovia nemali dlh, no súd musel
prihliadať na ustanovenia na ochranu spotrebiteľa ex offo a nemohol priznať plnenie v rozsahu, v akom
si ho navrhovateľ uplatnil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, resp. ani im žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.