Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713200087
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713200087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., I. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Michal Mladý, advokát, so sídlom Prievidza, Prievidzká
254/26, Bojnice, proti odporcovi: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., O. D., W. L. C., právne
zastúpená: JUDr. Emília Šimkuláková, advokátka, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie
2 , o zaplatenie 5 050,00 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 7C/247/2013-137 zo dňa 30.06.2014 takto jednohlasne.

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Michala Mladého,
advokáta so sídlom v Prievidzi trovy odvolacieho konania vo výške 226,76 eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a vyslovil, že navrhovateľka je povinná
zaplatiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.732,32 eur v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaviazať odporkyňu na zaplatenie
sumy 5.050 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých súm za jednotlivé obdobia až do zaplatenia z
dôvodu, že odporkyni požičala sumu celkom 6.240 eur. Suma 6.240 eur mala byť splácaná v splátkach
po 202 eur počnúc 31.12.2010.

Odporkyňa navrhla žalobu zamietnuť s odôvodnením, že v čase zaslania jej finančných prostriedkov
navrhovateľka žila s partnerom K. I. a ich synom L. v jej domácnosti v W. pre ich potreby.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a
oboznámením listín, poukazujúc na čl. 46 Ústavy SR a citujúc ust. § 120 ods. 1 a § 132 O.s.p.
skonštatoval, že v prejednávanej veci vykonal všetky účastníkmi konania navrhované dôkazy. Podotkol,
že dôkazy navrhované a vykonané navrhovateľkou svedčia v jej prospech, resp. v prospech jej tvrdenia,

avšak dôkazy navrhované a vykonané odporkyňou svedčia v prospech jej tvrdenia. Súdu potom
nezostávalo nič iné, len v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení rozhodnúť vlastnou úvahou pri
logickom vyhodnotení dôkazov o tom, či tvrdenie navrhovateľky odôvodňuje rozhodnúť v jej prospech
alebo odôvodňuje návrh zamietnuť.Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom slova zmysle,
aby poukázané finančné prostriedky na účet odporkyne boli pôžičkou a už vôbec nie pôžičkou z toho

dôvodu, že odporkyňa a jej rodina mali problémy finančného rázu, že museli niečo splácať a podobne.
Práve naopak je nesporné z celého vykonaného dokazovania, že v kritickom čase mali finančné
problémy práve navrhovateľka aj so svojím druhom, že tieto finančné problémy sa snažili riešiť rôznym
spôsobom. Odišli k odporkyni do W. práve z toho dôvodu, aby si tam našli prácu, aby si riešili svoje
finančné problémy a je tiež nesporné, že odporkyňa im poskytla ubytovanie, teda vyšla im v ústrety a

nechala ich po dlhší čas v W. bývať v rodinnom dome.

Prvostupňový súd považuje za nelogické, aby v podstate jedna rodina, hoci nie manželia, teda
navrhovateľka spolu s druhom vo finančnej tiesni, ktorá bola nesporná, pomáhala pôžičkou druhej rodine
finančne zabezpečenej, riadne zamestnanej, bez dlhov, exekúcii a pod. Súd mal teda za to, že nebolo
preukázané, že poskytnutie finančných prostriedkov bolo pôžičkou, a preto návrh zamietol.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého v konaní úspešnej odporkyni priznal plnú náhradu trov konania. Takto odporkyni boli
priznané trovy vo výške 1.732,32 eur ako trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov. Základom pre výpočet bola výška žalovaného plnenia. Za jeden úkon právnej
službypodľa§10ods.1citovanejvyhláškypatríodmenavovýške180,93eur.Súdprvéhostupňapriznal
odmenu za 6 úkonov a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie vyjadrenia k žalobe, a
účasť na pojednávaní dňa 24.04.2014 a 30.05.2014 (v dvonásobnej výške, nakoľko pojednávanie trvalo
viac ako dve hodiny) a 30.06.2014, spolu odmena 1.266,51 eur a k tomu prináležiaca DPH vo výške

253,30 eur. Ďalej súd priznal i režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 56,28 eur (7 x 8, 04 eur)
+ 20 % DPH, vo výške 11,26 eur. K tomu ešte prináleží náhrada cestovných výdavkov vo výške 48,49
eur s DPH za cestu L. W. U. - T. a späť uskutočnenú právnym zástupcom vlastným motorovým vozidlom
za účelom účasti na pojednávaniach konaných v predmetnej veci, a náhradu za stratu času (§ 17 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za čas strávený cestou na pojednávanie a späť v predmetnej veci vo výške

96,48 eur s DPH (6 polhodín á 13,40 eur). Spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 1.732,32 eur.

Súd prvého stupňa nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie zo dňa 02.06.2014, lebo
tento úkon považoval za neúčelný.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Odvolanie
odôvodňovala podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ f/ zákona č. 99/1963 Zb. Vyslovila svoj nesúhlas so
záverom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov ako pôžičky.
Uviedla, že odporkyňa v konaní vyprodukovala dve rôzne obranné verzie a to prvú, že peniaze boli
určené na krytie potrieb navrhovateľky a výdavkov v W., kde žila do mája 2011, ktoré boli zaslané na účet

odporkyne, lebo navrhovateľka svoj účet v W. nemala a že peniaze jej boli odovzdané na jej potrebu. K
tomu navrhovateľka uviedla, že mala možnosť výberu peňazí zo svojho účtu v W. počas jej pobytu v W. a
tietopeniazeajvyberalazosvojhoúčtuvW.počasobdobiaod01.08.2010do31.05.2011.Namietalatiež
tvrdenie odporkyne, že peniaze odovzdala navrhovateľke a jej priateľovi K. I., lebo podľa predloženého
potvrdenia o prevzatí peňazí tieto prevzal iba brat odporkyne K. I., lebo na potvrdení chýba podpis

navrhovateľky. Druhá obranná verzia odporkyne bola tá, že peniaze boli odporkyni zaslané zo Slovenska
na jej účet z dôvodu, že ich K. I. potreboval na predaj firmy, v súvislosti s čím tieto peniaze odporkyňa
vybrala a odovzdala I. v W., aby ich tento išiel následne zaplatiť na Slovensko. Javí sa byť nelogickým,
aby zo Slovenska boli zasielané peniaze určené pre K. I. na účet odporkyne do W. a následne aby o
niekoľko dní išiel K. I. so zaslanými peniazmi na Slovensko, kde ich mal údajne použiť pri predaji firmy.

K dôkazu - emailovej pošte z 23.09.2010 odoslanej z emailu odporkyne s názvom údaje - úver, S. L.,
navrhovateľka uviedla, že tento videla prvýkrát na pojednávaní s úmyslom odporkyne vylákať od nej
úver pre seba.

S poukazom na listinný dôkaz Zmluva o prevode časti obchodného podielu spoločnosti K.I.Kenzie spol.
s.r.o. jasne vyvracia druhú obrannú verziu odporkyne, že peniaze boli zasielané navrhovateľkou na účet
odporkyne za účelom, aby ich I. I. zaplatil pri predaji jeho firmy.Odvolateľka ďalej poukazovala na to, že odporkyňa na pojednávaní uviedla, že finančné problémy nikdy
nemala počas existencie v W.. Jej manžel je riadne zamestnaný, pracuje v oceliarskom priemysle a
riadne zarába. K uvedenému manžel odporkyne, vypočutý ako svedok uviedol, že finančné problémy

rodina nikdy nemala. Hospodária spolu s manželkou spoločne. Za ubytovanie navrhovateľky a I. I. v
W. v ich byte nič títo neplatili. O dohode o užívaní ich bytu uzavretej medzi odporkyňou a K. I. zo dňa
01.09.2010 za mesačné nájomné vo výške 650 eur nevedel, teda nebol o všetkom informovaný.

V ďalšom upriamila pozornosť na výpoveď svedkyne R. I., matky odporkyne, ktorá uviedla, že jej dcéra si

zobrala úver na L.. Uvedené preukazuje, že odporkyňa nehovorí pravdu o tom, že nikdy nepotrebovala
pôžičku či úver.

V závere poukázala na nepravdivé a rozporuplné tvrdenia odporkyne a jej navrhnutých a v konaní
vykonaných dôkazov. Rozhodnutie prvého súdu preto považuje za nesprávne a nelogické, zamerané
jednostranne v jej neprospech a v súvislosti s rozporuplnými tvrdeniami odporkyni. Súd sa s

týmito dôkazmi nevysporiadal a dospel k záveru, že odporkyňa nepotrebovala žiadnu pôžičku a že
nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov ako pôžičky. Navrhovateľka dôkazné bremeno
preukazujúce existenciu dohodnutej pôžičky uniesla výpoveďou navrhovateľky, svedeckou výpoveďou
svedkyne H. S. písomnými vyjadreniami L. S.. Uvedené dôkazy jednoznačne potvrdzujú tvrdenie
navrhovateľky o prenechaní pôžičky.

Navrhla preto zmeniť napadnuté rozhodnutie a zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu 5.050
eur spolu s úrokom z omeškania, ktoré špecifikovala a žiadala priznať jej trovy prvostupňového ako aj
odvolacieho konania, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa tak, že k v odvolaní tvrdeným dvom
rozdielnym obranným verziam vyslovila svoj nesúhlas a stále uvádzala, že peniaze boli určené na krytie
ich (K. I. a navrhovateľky) potrieb a výdavkov, ktoré neboli konkretizované. Tvrdenie odporkyne a svedka
I., že tento peniaze potreboval na predaj firmy, boli iba konkretizovaním potrieb. Keďže navrhovateľka
záležitosti okolo predaja firmy riešila spolu s K. I., vo firme mu osobne pomáhala, preto uviedla, že

peniaze boli určené na krytie ich potrieb. Je pravdou, že navrhovateľka nemala založený účet v W., ale
mohla svojim účtom disponovať aj počas pobytu v W.. V čase, keď bola na L., K. I. bol v W., kde nemal
zriadený účet a nemal ani dispozičné právo k účtu navrhovateľky, preto najjednoduchším spôsobom
bolo mu doručiť peniaze prevodom na účet odporkyne, ktorá mu ich následne odovzdala. V konaní
bolo preukázané, že odporkyňa s manželom nemali finančné problémy odôvodňujúce nutnosť požičať

si peniaze takým komplikovaným spôsobom (od navrhovateľky prostredníctvom jej rodičov, ktorí si na
tento účel vzali pôžičku).

Podľa odporkyne súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne ho aj vyhodnotil.
Vykonaným dokazovaním správne zistil podstatné a pre rozhodnutie relevantné skutkové okolnosti, na

základe ktorých rozhodol. Navrhovateľka nepreukázala, aby bola uzavretá dohoda o požičaní peňazí
odporkyni a to zmluva o pôžičke, či už písomná alebo ústna.

Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške
226,76 eur a to za toto vyjadrenie k odvolaniu (180,93 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH 37,79 eur).

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto včas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli dňa 03.09.2015 a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto

zmluvy je dohody to a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek
druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď ustálil, že navrhovateľka nepreukázala základné atribúty
vzniku zmluvy o pôžičke, pričom dôkazné bremeno bolo na nej. V odvolaní navrhovateľka namietala
predovšetkým obranné verzie odporkyne a dôkazy ňou predložené, ako aj svedecké výpovede ňou
označených svedkov. Uvedené skutočnosti však nemôžu nahrádzať povinnosť navrhovateľky uniesť

dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení tak, ako to vyžaduje zákon. Navrhovateľka nemala
svoj úspech tvrdiť a preukázať dôkazmi existenciu dohody o pôžičke uzavretej medzi ňou a odporkyňou.
Keďže správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že tohto dôkazného bremena sa navrhovateľka
nezhostila, nebolo možné jej návrhu vyhovieť. Iba preukázanie skutočnosti, že finančné prostriedky
boli zaslané na účet odporkyne samo osebe nepreukazuje existenciu dohody o pôžičke, ktorá je
predpokladom vzniku takéhoto právneho vzťahu. Pre vyhovenie návrhu navrhovateľky nepostačuje ani

tvrdenie okolností, za ktorých peniaze, ktoré boli zaslané odporkyni na jej účet boli získané rodičmi
navrhovateľky. Taktiež nie je smerodajné ani to, či odporkyňa v minulosti potrebovala a vybavovala si
nejaký úver. Tak, ako bolo už uvedené, podstatné bolo preukázať existenciu dohody o pôžičke uzavretej
medzi navrhovateľkou a odporkyňou, čo navrhovateľka nepreukázala.

Aj odvolací súd je preto toho názoru, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol. Ani v priebehu
odvolacieho konania nedošlo k takej zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali zmenu
rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého

rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu
iba uvádza, že navrhovateľka nepreukázala oprávnenosť jej nárokov, lebo nepreukázala existenciu
dohody o pôžičke, ktorá by bola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporkyňou. Ak sa vo svojom odvolaní
sústredila na hodnotenie obrany odporkyne, nepostačuje to na preukázanie oprávnenosti jej nároku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa postupom podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a to spolu aj s výrokom o trovách konania priznaných súdom prvého stupňa
úspešnej odporkyni.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní úspešnej odporkyni odvolací súd priznal náhradu trov účtovaných ňou v odvolacom
konaní a to vo výške celkom 226,76 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 180,93
eur za úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH 37,79

eur, a to všetko v zmysle § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a predpisov.

V odvolacom konaní neúspešná navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.