Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206708
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115206708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanému: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX B. XXX, o zaplatenie 68,28 Eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.3.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 68,28 Eura s príslušenstvom titulom jeho nesplneného záväzku zo zmluvy o bežnom účte.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek skutočnosti, že mu bola riadne a včas doručená výzva na
vyjadrenie.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. súd nenariadil vo veci pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor v zmysle
§ 200ea O.s.p.

Žalobca vo svojej špecifikácii žaloby uviedol, že uplatnená suma vo výške 68,28 Eura vznikla z dôvodu

nepovoleného prečerpania účtu. Toto nepovolené prečerpanie účtu vzniklo z dôvodu inkasovania
mesačného poplatku za osobný účet po 3,90 Eura - 6 x, poplatky za upozornenie 2 x 5 Eur, poplatku za
upomienku 15 Eur, poplatku za výzvu 30 Eur a dlžný úrok.

Podaním zo dňa 8.11.2012 potom žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte, ktorý bol uzavretý medzi
účastníkmi konania dňa 6.6.2012.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).Zároveň však zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu
s poukazom na § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Vo vysvetlivkách k citovanému ustanoveniu § 23a ods. 2 aký predpis sa má použiť, je odkaz na § 52
až 60 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 54 ods. 1 OZ (opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade súd považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy (v súlade s VOP)
listom zo dňa 8.11.2012.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany banky bola dohodnutá vo VOP v čl. 3.11.5, ale ktorý sa
vzťahuje na zmluvy so službou povoleného prečerpania na osobnom účte. Podľa tohto ustanovenia

banka má právo písomne odstúpiť od zmluvy ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti.

Porušením zmluvných povinností je to, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote
stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal.

Žalobca teda bol oprávnený na odstúpenie od zmluvy. Uvedený právny úkon je však potrebné posúdiť
podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc)
a tým zanikajú aj práva a povinnosti zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako
neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 OZ a § 39 OZ.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nemožno pochybovať o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa

nadrámecpovinnostívzniknutýchpodľaObčianskehozákonníkanepochybnezhoršujújehopostavenie.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť nevýhodnejšie pre
spotrebiteľa (v danom prípade žalovaného) ako dôsledky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú
typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné

inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia
(napr. výpoveď). Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho
poriadku boli zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov (§ 54 a násl. OZ), ale
aj v iných osobitných predpisoch, čo je v súlade s európskou judikatúrou poukazujúcou na faktickúnerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri ich vzájomnej kontraktácii. Súdom teda prináleží
súdna kontrola zmluvných podmienok (§ 153 ods. 3,4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí
neprimerané podmienky a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13EHS: postarať sa, aby spotrebiteľov

neprimerané klauzuly nezaväzovali. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy ex tunc v dôsledku
odstúpenia od zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver prichádza tak do úvahy aplikácia ustanovenia § 457
Občianskeho zákonníka. Podľa neho totiž ak zmluva je neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci
majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda môže
požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej pri povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov
na jej účte bez vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky a zmluvné pokuty. Nemôže požadovať plnenie
zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy.

Súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva záver kedy žalovaný reálne nezískal finančné
prostriedky cestou prečerpania bežného účtu s tým, že uvedený debet vznikol len poplatkami, výzvami,
ktoré účtovala banka a tieto úročila.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že úspešnému

žalovanému trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.