Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221290
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113221290.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Krajské múzeum v

Prešove, IČO: 377 812 78, so sídlom v Prešove, Hlavná 86, proti odporkyni L.. X. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. Š. - W., G. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Jozefom Kissom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Krakovská č. 15, v konaní o zaplatenie 164,81 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 18.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu
istiny vo výške 164,81 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výsluchom
svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ svoj návrh oprel o skutočnosť, že odporkyňa používala služobný mobilný telefón nad limit

dohodnutého paušálu spolu vo výške 164,81 Eur. K nadlimitnému používaniu mobilov došlo v mesiacoch
apríl až september 2011, kedy disponovala s týmito služobnými telefónmi. K samotným faktúram nemala
odporkyňa žiadne námietky. Odporkyňa bola u navrhovateľa zamestnaná v tom čase ako riaditeľka
krajského múzea. Ku dňu 31.5.2013 došlo k ukončeniu pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby.
Následne bola krajským múzeom vystavená faktúra č. XX/XXXX na zaplatenie týchto nadlimitných
hovorov vo výške 164,81 Eur, ktoré odporkyňa neuhradila.

Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. XX/XXXX, ktorú vystavil dňa 30.5.2013 so splatnosťou 13.6.2013.
Na tejto faktúre sa uvádza, že v zmysle pracovného poriadku zo dňa 22.9.2007 za prekročenie
dohodnutého paušálu za používanie služobného mobilu za obdobie 4 až 8/2011 sa fakturuje suma
164,81 Eur.

Navrhovateľ predložil súdu aj predmetné faktúry od spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za jednotlivé
obdobie na 3 telefónne čísla.

Na telefónne číslo XXXX XXX XXX to boli faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX, na telefónne číslo XXXX XXX XXX to boli faktúry č. XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a na telefónne číslo XXXX
XXX XXX to boli faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 22.8.2013, voči ktorému podala odporkyňa odpor. Uviedla, že
s návrhom nesúhlasí. Zároveň vzniesla námietku premlčania voči celej pohľadávke, resp. voči jej časti.

Za navrhovateľa bol vypočutý riaditeľ krajského múzea T.. H. I., ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že s navrhovateľkou bol rozviazaný pracovný pomer, plynula jej výpovedná lehota. Následne bola

29.5.2013 upozornená, že múzeum disponuje listinnými dôkazmi - pohľadávkou voči jej osobe a tou sú
nadlimitnéhovoryvovýške164,81Eur.Múzeumvystavilofaktúru,ktorúodporkyňanezaplatila.Zástupca
navrhovateľa potvrdil, že v pracovnom poriadku, keď bola riaditeľkou odporkyňa, ako aj za jeho éry sa
nadlimitné hovory zo služobného telefónu preplácajú priamo do pokladne. Potvrdil, že navrhovateľka
bola v čase nadlimitných hovorov riaditeľkou, on nastúpil ako riaditeľ 1.12.2011. Tieto okolnosti sa riešili
až v roku 2013 preto, pretože bola odporkyňa na dlhodobej PN a to od jesene 2011 do 1.2.2013.

Odporkyňa vo svojej prvej výpovedi okrem vznesenia námietky premlčania potvrdila, že bola riaditeľkou
krajského múzea od augusta 2002. Dostala menovací dekrét a jej priamym nadriadeným bol predseda
VÚC. Mala teda za to, že pracovný poriadok sa na ňu nevzťahuje. Preto aj riaditeľ krajského múzea
nemal nikdy limit na telefonovanie. Odporkyňa ďalej poukazovala na to, že v múzeu sa vykonávali

kontroly aj za roky 2011 a 2012, kedy sa táto pohľadávka múzea voči nej vôbec nevyskytovala. Podľa
nej argument, že bola na PN, nie je relevantný, pretože ak má nejaká inštitúcia pohľadávku voči nejakej
osobe, musí ju zakomponovať do účtovníctva. Ona bola odvolaná z funkcie riaditeľky v auguste 2011.
Čo sa týka samotných hovorov a telefonovania uviedla, že všetky hovory robené na týchto telefónoch
boli pracovného charakteru. Boli tam 3 telefóny, jeden mal riaditeľ, jeden sa používal pri realizácii

archeologického výskumu, používala ho ona a ešte jeden kolega. Vzhľadom k tomu, že sa v tom období
robil archeologický výskum, potrebovali aj tretí telefón, aby bol aj do iných sietí ako do Orange. Tento
tretí telefón bol na sekretariáte a používali ho aj iný pracovníci, ktorí si potrebovali zatelefonovať do iných
sietí. Odporkyňa poukazovala na to, že od apríla do augusta 2011 sa vykonával archeologický výskum
na Š.. Ona bola v teréne denne, o čom svedčia aj cestovné príkazy, takže to telefonovanie s úradom aj

s múzeom bolo intenzívne. Trvala však na tom, že ako riaditeľka nemala žiaden limit na telefonovanie
a to telefonovanie bolo výlučne pracovného charakteru.

Ďalejpoukázalaodporkyňanaskutočnosť,žetieto3telefónysahradilizmimorozpočtovýchprostriedkov
na archeologický výskum, ktoré múzeum dostalo. Dostali nejaký balík peňazí, ktorý sa používal

na archeologický výskum a bolo tam zahrnuté všetko - náklady na dopravu, výskum samotný,
administratívu, ako aj telefonovanie, počítače, tlačiarne a podobne. Múzeum v tom čase malo dva účty.
Na jeden chodili peniaze z VÚC ako rozpočtové prostriedky a na druhý ako mimorozpočtové prostriedky,
ktoré boli určené aj na archeologický výskum. Práve tieto faktúry sa hradili z tohto druhého účtu -
mimorozpočtové prostriedky.

Zástupca navrhovateľa - terajší riaditeľ Krajského múzea však tvrdil, že riaditeľ bol vždy viazaný
pracovným poriadkom a teda aj tým, že má nadlimitné hovory preplácať. Samotná odporkyňa tieto
nadlimitné hovory platila v predchádzajúcich obdobiach, čo predložil listinnými dôkazmi. Čo sa týka účtu
z mimorozpočtových prostriedkov uviedol, že sú to prostriedky krajského múzea, ktorému vznikla škoda

a je jedno, či boli účtované z jedného alebo druhého účtu.

Odporkyňa potvrdila, že hradila nadlimitné hovory v predchádzajúcich obdobiach a bolo to na základe
jej dobrovoľného rozhodnutia. Zároveň žiadala, aby si súd vyžiadal výpisy z hovorov z tohto obdobia,
pretože tvrdila, že všetky boli pracovného charakteru a súviseli s archeologickým výskumom.

Spoločnosť Orange vo svojom vyjadrení (č.l. 46) zo dňa 17.2.2014 uviedla, že požiadavke súdu o výpis
hovorov za obdobie od 1.4.2011 do 31.8.2011 nie je možné vyhovieť. Údaje sa uchovávajú 24 mesiacov
v zmysle zákona, a keďže už táto lehota uplynula, nie je možné tieto údaje získať.

Úrad Prešovského samosprávneho kraja, kancelária predsedu (č.l. 47) sa 28.2.2014 vyjadril, že na
riaditeľa krajského múzea sa vzťahujú všetky interné normy, napríklad aj pracovný poriadok príslušnej
organizácie tak, ako na ostatných zamestnancov. Čo sa týka používania služobného telefónu, taknie sú zo strany VÚC osobitné nariadenia a inštrukcie pre štatutárov organizácii pôsobiacich v rámci
Prešovského samosprávneho kraja.

Vo veci boli vypočutí svedkovia.

Svedkyňa O. W. pracovala v krajskom múzeu 42 rokov a to až do konca roka 2011. V decembri dostala
výpoveď. Pozná odporkyňu aj zástupcu navrhovateľa. Čo sa týka skutočnosti uvádzaných v tomto
konaní uviedla, že pôvodne mali mobily takmer všetci zamestnanci, potom sa vracali a telefóny boli

na sekretariáte. Boli to dva telefóny. V roku 2011 sa menila sekretárka na sekretariáte. Odporkyňa ju
poverila, keďže mala na starosti koordináciu práce v teréne, aby mala telefóny k dispozícii nielen ona
ale aj všetci zamestnanci. Napríklad z ekonomického oddelenia tam chodila pani K.. Fungovalo to tak,
že dva telefóny boli na sekretariáte u sekretárky na stole s tým, že kto potreboval si vybaviť pracovné
veci, tak si išiel zavolať. Okrem nej to bola p. K., sekretárka, ale aj ostatní s tým, že v uvedenom období
sa robil archeologický výskum a trebalo mnohé veci riešiť. Bolo to v období od mája do augusta 2011.

Predtým naozaj existovala prax, že si pracovníci nad limit platili tieto telefóny, avšak v tom čase bol
príkaz riaditeľky, že budú preplácané aj nad limit práve kvôli tomu archeologickému výskumu. Uviedla,
že takýto príkaz bol písomný, bol odovzdaný na ekonomické oddelenie ako aj na sekretariát a boli s ním
oboznámený všetci zamestnanci. Jednoducho sa to vedelo. Telefóny sa využívali najmä na komunikáciu
riaditeľky s múzeom, keď bola v teréne. Potvrdila, že využívala ho najmä ona, sekretárka a hospodársko-

ekonomické oddelenie.

VovecibolavypočutáajsvedkyňaC.K.,ktorápracujevkrajskommúzeuodroku2004doposiaľ.Predtým
pracovala ako hospodárska referentka, potom ako vedúca ekonomického oddelenia, teraz pracuje na
mzdovom. Pozná dobre aj odporkyňu, ako aj terajšieho riaditeľa. V marci 2011 mali kontrolu z VÚC a

tam bola tá smernica ohľadne toho, že sa majú vracať nadlimitné hovory. Tak to vždy robila aj bývalá
riaditeľka. Vždy vyčísľovala podľa faktúry, čo bolo nadlimitné, tak to dala pokladničke a pracovníci to
vyplácali do pokladne. Keď bola bývalá riaditeľka odvolaná, dostala svedkyňa pokyn od povereného
riaditeľa pána V., aby prekontrolovala a ona zistila, že tieto hovory bývalej riaditeľky neboli preplatené.
Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by existoval nejaký dodatok ku smernici, či už písomný alebo

ústny, tak na to si nepamätá, aby bol nejaký pokyn, že by sa nemali preplácať tie nadlimitné hovory zo
strany riaditeľky. Uviedla, že telefón nepoužívala, bol na sekretariáte, tak nevie, kto ho používal. Ten čo
mala riaditeľka, tak občas svedkyňa využila, ale bolo to len raz za čas.

Svedkyňa P. O. pracuje od roku 2009 ako ekonómka - účtovníčka v krajskom múzeu doposiaľ. Keďže

nadlimitné hovory za predložené faktúry ostali nezaplatené, dostala pokyn od riaditeľa, aby boli účtované
bývalej riaditeľke. Nadlimitné hovory sa platili priamo do pokladne, robila to vždy tak aj bývalá riaditeľka
- odporkyňa. Keďže riaditeľka potom pri výpovedi žiadala, aby jej tieto hovory boli vyfakturované, urobili
faktúru30.5.2013.Naotázkusúdusvedkyňauviedla,žekeďbolinadlimitnéhovoryzostranypracovníka,
tak bol vyzvaný, aby ich preplatil priamo do pokladne. U bývalej riaditeľky to neurobili, bola PN, ale o

to sa ani nepokúsili. Prečo dlh odporkyne nefiguruje v účtovníctve na základe predložených správ o
hospodárení, svedkyňa uviedla, že figuruje až v roku 2013, kedy bola vystavená faktúra.

Odporkyňa pripojila, že telefónne číslo, ktoré je jedným z fakturovaných faktúr a teda XXXX XXX XXX
prešlo na ňu na základe zmluvy so spoločnosťou Orange dňa 25.8.2011, kedy zároveň zaplatila a

predložila o tom doklad 3.10.2011 faktúru č. XXXX a to za obdobie september - október 2011. Ak teda
Orange fakturoval, čo je na základe predložených faktúr fakturačné obdobie od 27.8.2011 do 26.9.2011
na toto telefónne číslo, urobil tak neoprávnene, pretože ona to zaplatila už ako vlastné telefónne číslo.

Na záver navrhovateľ trval na podanom návrhu, uviedol, že odporkyňa používala služobné telefóny nad

limit dohodnutého paušálu v celkovej výške 164,81 Eur. Tvrdenie odporkyne, že boli telefóny hradené
z jednotlivých výskumov, a že ich hradili investori, je nepravdivé. Podľa navrhovateľa nepreukázala
odporkyňa, že telefonovali z nich aj iní zamestnanci a nepreukázala ani dodatok k pracovnému poriadku
ohľadne nadlimitných hovorov, ktorý sa nepotvrdil.

Odporkyňa uviedla, že nárok navrhovateľa je sčasti premlčaný a to za obdobie od apríla do júla, keďže
žaloba bola podaná 18.7.2013. Taktiež bolo preukázané, že koncom augusta prešiel mobil na súkromnú
osobu a to na odporkyňu, takže sporným ostáva len jeden mesiac, avšak podľa názoru odporkyne
neuniesol navrhovateľ dôkazné bremeno, pretože by musel preukázať, že k používaniu mobilu došlona súkromné účely, avšak to nebolo preukázané, práve naopak, limit bol prekročený z titulu plnenia
pracovných povinností, preto navrhovala žalobu zamietnuť.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Odporkyňa vzniesla námietku premlčania na uplatnený dlh, resp. na jeho časť. Súd sa teda touto
námietkou premlčania zaoberal a zistil, že je čiastočne dôvodná. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody

za nadlimitné hovory na základe predložených faktúr od mája 2011, pričom návrh bol podaný na súd
18.7.2013. Z predložených faktúr zo strany navrhovateľa tie, ktoré sú so splatnosťou skôr ako 18.7.2011,
súd považoval za premlčané a sú to nasledovné faktúry:
- faktúra č. XXXXXXXXXX (č.l.9), faktúra č. XXXXXXXXXX (č.l. 10), faktúra č. XXXXXXXXXX (č.l. 11),
faktúra č. XXXXXXXXX (č.l. 13), faktúra č. XXXXXXXXXX (č.l. 14), faktúra č. XXXXXXXXXX (č.l. 15),

faktúra č. XXXXXXXXXX (č.l. 16), faktúra č. XXXXXXXXXXX (č.l. 17).

Tieto faktúry mali splatnosť najneskôr 16.6.2011, teda dva roky predtým, ako navrhovateľ podal žalobu
na súd (18.7.2013), a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považuje súd tento nárok za premlčaný. Treba poukázať na to, že od počiatku navrhovateľ

vedel podľa jeho vlastných tvrdení, že predmetné telefónne mobily mala používať odporkyňa. Vedel
teda, kto podľa neho za túto škodu zodpovedá.

Čo sa týka predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX (č.l. 7) na telefónne číslo XXXX XXX XXX súd mal
preukázané to, že toto telefónne číslo na základe zmluvy so spoločnosťou Orange prešlo pod meno

ako fyzickú osobu. Zároveň predložila doklad, kedy zaplatila faktúru za september, október. Faktúra
predložená navrhovateľom je pritom paušál za september, preto súd má za to, že sa jedná o duplicitné
faktúry, a keďže odporkyňa túto zaplatila, o čom dôkaz predložila (č.l. 230 - 231), súd má za to, že návrh
navrhovateľa nie je ohľadne tejto faktúry a sumy 48,91 Eur dôvodný.

Pri zodpovednosti za škodu je potrebné skúmať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie. Základnou námietkou zo strany odporkyne bola skutočnosť, že mobilné
telefóny nevyužívala iba ona, všetko boli hovory týkajúce sa jej práce, a že na ňu ako na riaditeľku sa
nevzťahoval predložený pracovný poriadok, ktorý ukladal zamestnancom nadlimitné hovory preplácať.

Dôkaz, ktorý chýbal pre úplné zistenie skutkového stavu veci, je kompletný výpis hovorov zo spoločnosti
Orange, ktorý sa ale nepodarilo získať, keďže mobilný operátor zachováva tieto údaje iba 24 mesiacov.
Navrhovateľ ich sám nepredložil, ani si ich nežiadal ešte v čase, kedy to bolo možné. Tento dôkaz by
preukázal, resp. vyvrátil základnú obranu odporkyne, či mobilné telefóny používala výlučne v súvislosti

sosvojouprácou.Dôkaznébremenovšakjenapleciachnavrhovateľaaonhovtomtoprípadeneuniesol.

Súd poukazuje na skutočnosť, že bolo preukázané aj výpoveďami svedkov, že telefóny nevyužívala
výlučne odporkyňa, ale aj ostatní zamestnanci krajského múzea (svedkyňa K., W., sekretárka krajského
múzea). Nepreukázal navrhovateľ to, že by vzniknuté nadlimitné hovory išli na vrub výlučne odporkyne -

bývalej riaditeľky. Základnou skutočnosťou, pre ktorú súd v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný sa
však javí neunesenie dôkazného bremena, že odporkyňa netelefonovala v pracovných záležitostiach.
Tak ako bolo výpoveďami svedkov potvrdené a nebolo to spochybnené, že v predmetnom období roku
2011 sa robil rozsiahly archeologický výskum na Š. a potvrdili to aj svedkovia, že riaditeľka denno-denne
chodila do terénu a komunikovala s pracovníkmi múzeá. Javí sa teda veľmi nepravdepodobné, že by

tieto nadlimitné hovory neboli využívané v súvislosti s prácou, keďže vysoká pracovná vyťaženosť sa
javí za toto obdobie nespochybniteľná.Práve tieto okolnosti, neunesenie dôkazného bremena, že odporkyňa využívala všetky mobilné
telefónne čísla, ktorých nadlimitné hovory navrhovateľ žiadal od odporkyne, že by ich využívala ona
sama, pretože tieto skutočnosti boli spochybnené svedeckými výpoveďami a druhá skutočnosť, že

nebolo preukázané, že by nadlimitné hovory sa netýkali práce, súd z tohto dôvodu návrh navrhovateľa
zamietol.

Táto právna argumentácia o nepreukázaní porušenia právnej povinnosti pri vzniku zodpovednosti
za škodu, ako aj zavinenie konkrétne odporkyne vo všetkých prípadoch (keďže nepoužívala všetky

mobilné telefóny výlučne ona), tak neunesenie dôkazného bremena v naznačenom smere spôsobilo by
zamietnutie žaloby aj v časti, kde súd vyslovil, že dlh je premlčaný, ako aj na faktúru č. XXXXXXXXXX za
obdobie, kedy odporkyni už prešlo telefónne číslo ako na súkromnú osobu. Toto súd uvádza z dôvodu
právnej istoty, ak by bolo spochybnené premlčanie predmetného nároku, ako aj prechod telefónneho
čísla v septembri 2011.

Ostatné argumenty týkajúce sa odporkyne, že sa na ňu nevzťahoval pracovný poriadok, neboli
preukázané. Tak ale ako bolo uvedené vyššie, napriek existencii pracovného poriadku má súd za to,
že ak má pracovník pridelený služobný mobil a využíva ho na služobné účely a v súvislosti so svojou
prácou a najmä v situáciách, ktoré sa vymykajú z bežného pracovného zaradenia (čo bolo práve
v tomto prípade prebiehajúcim archeologickým výskumom na Šváboch), je potrebné pre to, aby sa

zamestnávateľ domáhal zaplatenia týchto nadlimitných hovorov preukázanie, že tieto hovory neboli v
súvislosti s jeho prácou. A toto navrhovateľ nepreukázal.

V súhrne celej tejto právnej argumentácie súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.