Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612206478
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8612206478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanej: Mgr. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX/X, O.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
so sídlom Prešov, Ul. Važecká č. 16, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku,
Ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 2.031 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník č.k. 4C 562/2012- 50 zo 07.05.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci po čiastočnom späťvzatí a
zastavení konania zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 237,38 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy a námietku premlčania
nároku vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Návrh zamietol, nakoľko bolo
preukázané, že žalobcom uplatnený nárok v konaní na zaplatenie sumy 2.031 Eur s prísl. je premlčaný,
pretože nárok žalobcu sa stal splatným 20.09.2009, pričom návrh na začatie konania bol podaný
26.09.2012, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, pretože žalobca návrh na začatie konania
podal na súd po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty, a to 26.09.2012. Základným účelom premlčania

je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a
zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje
povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a zodpovedajúcich povinností.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako
neúspešnýúčastníknemánároknanáhradutrovkonania,žalovanejžiadnepreukázateľnétrovyspojené
s konaním nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúcich z

trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.Poukázal na to, že došlo k pochybeniu na strane súdu, nakoľko z potvrdenia telefaxu jednoznačne
a nepochybne vyplýva, že žaloba bola podaná prostredníctvom telefaxu 21.09.2012 v rámci plynutia
trojročnej premlčacej lehoty. Premlčacia doba totiž začala plynúť 21.09.2009 a uplynula 21.09.2012,

pričom následne bola doplnená poštou v zmysle O.s.p. Z potvrdenia z telefaxu je zrejmé, že žaloba
prešla do koncového zariadenia na súde s výsledkom OK. S poukazom na to je potrebné konštatovať,
že postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd tiež v deň rozhodovania
nevychádzal z aktuálneho stavu, kedy neprihliadol na podanie zo 06.05.2013 podané elektronickou
poštou, ktorým bolo zaslané čiastočné späťvzatie žaloby v dôsledku úhrad žalovaného, čo malo za

následok nesprávny výpočet trov konania.

Pokiaľ ide o trovy tohto konania, je potrebné konštatovať, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným
subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej

oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentným. V skutočnosti vedľajší účastník
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že
ide o spotrebiteľskú vec. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporušuje
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až.§110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

V predmetnej veci je podstatnou otázkou námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom v

priebehu tohto konania. Medzi účastníkmi je nesporné, že dlh, ktorý je predmetom žaloby, sa stal splatný
20.09.2009, pričom žalobca odvodzuje svoje tvrdenie o včasnosti podania žaloby v predmetnej veci z
toho,žežalobupodalfaxovýmpodaním21.09.2012,tedavrámciplynutiazákonomstanovenejtrojročnej
všeobecnej premlčacej lehoty.

V tejto súvislosti je potrebné dôsledne sa vyporiadať s otázkou, na ktorý deň pripadá koniec premlčacej
lehoty uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka. Táto lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz, pričom týmto dňom, ktorým lehota začína plynúť, je splatnosť dlhu, ktorá nastala
20.09.2009. Odpoveď na otázku, kedy došlo k uplynutiu tejto lehoty, teda kedy bol posledný deň
tejto premlčacej lehoty a zároveň posledný deň lehoty, v ktorej muselo byť podanie žalobcu - žaloba

podané na súde, ak by malo byť kvalifikované ako podanie včasné, vyplýva z ustanovenia § 122 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

V predmetnej veci nepochybne udalosť, od ktorej sa lehota začína, je splatnosť dlhu, ktorá nastala (na
základe nesporného konštatovania účastníkov) 20.09.2009 a koniec premlčacej lehoty uvedenej v § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka takto pripadol na 20.09.2012.Pokiaľ žalobca v predmetnej veci podal žalobu hoci aj faxovým podaním 21.09.2012, urobil tak po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a preto je námietka vedľajšieho účastníka v rovine premlčania v
predmetnej veci, ktorú akceptoval aj súd prvého stupňa a analyzoval jej dôsledky v odôvodnení svojho

rozhodnutia, dôvodná a je potrebné ju v predmetnej veci právne aplikovať a vyvodiť z nej dôsledky v
rovine úspechu žaloby.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu po čiastočnom späťvzatí zamietol.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa si však nepočínal procesne dôsledne správne, pokiaľ nevzal ohľad v rovine ustálenia
trov konania na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré žalobca vykonal podaním zo 06.05.2013. Žalobca
v tomto podaní poukázal na to, že v priebehu konania uhradila žalovaná ďalšie splátky, čím došlo k
zníženiu istiny na sumu 1.163 Eur s prísl.

Toto podanie súd prvého stupňa aj akceptoval na pojednávaní 07.05.2013, pretože konanie zastavil
nad uvedenú sumu 1.163 Eur po upresnení právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, avšak toto
uznesenie nevyhotovil, rozhodol len uznesením v rámci zápisnice o pojednávaní, hoci mohol čiastočné
zastavenie konania uviesť aj do rozsudku o veci samej, čo by bolo najsprávnejšie.

Takýmto spôsobom však súd prvého stupňa nevzal zreteľ na to, že pokiaľ žalovaná plnila žalobcovi
aj v priebehu konania, teda po podaní žaloby, nemožno hovoriť o úplnom úspechu žalovanej v tomto
konaní v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ale treba zvažovať aj okolnosť čiastočného úspechu žalovanej (a
v tomto zmysle i vedľajšieho účastníka v tomto konaní) v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na

ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým vyhotoviť uznesenie o čiastočnom zastavení
konania a toto doručiť účastníkom a následne rozhodnúť o trovách celého konania, nakoľko v prípade
jednoznačného preukázania, že žalovaná plnila žalobcovi aj v štádiu po podaní žaloby na súd prvého

stupňa, nemožno konštatovať jej úplný úspech v konaní.

Až po takto vykonanom dokazovaní, procesných úkonoch a právnych úvahách, bude možné vo veci
zákonne rozhodnúť aj v otázke náhrady trov konania účastníkov a vedľajšieho účastníka.

Preto postupom podľa § 224 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
tomto zrušujúcom rozhodnutí a v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.