Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234176
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.18C/286/2012-75zodňa25.októbra2013,takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 18C/286/2012-75 zo dňa 25. októbra 2013, okresný súd žalobný návrh v
celom rozsahu zamietol (výrok I.). Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým že navrhovateľ v návrhu zo dňa 21.09.2012 žiadal, aby mu odporca
nahradil škodu vo výške 554,17 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 110,83 eur. Škoda podľa uvedenia
navrhovateľa vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v
prieťahoch v konaní (k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním

viac ako 184 dní) a vo vydaní nezákonného rozhodnutia - žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá,
súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako
rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zo spisu Okresného súdu
Žilina č. k. 20Er/3559/11 mal súd zistené, že dňa 27.07.2011 bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 7711/11, a to na základe exekučného titulu - Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 15024/10 zo dňa 18.02.2011, právoplatný dňa 21.03.2011
a vykonateľný dňa 24.03.2011. Uznesením zo dňa 02.11.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2011. Voči danému
rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok. Vychádzajúc z ust. § 41 ods. 2a § 41 ods.2 Exekučného
poriadku v znení od 01.06.2011 do 17.01.2013 mal za nepochybné, že okresný súd v konaní sp. zn.
20Er/3559/11 nebol povinný udeliť poverenie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. V prípade, že zistí
rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V takom prípade nie je stanovená lehota. Tá
je stanovená iba v prípade, že nie je rozpor a teda pre prípad udelenia poverenia, pokiaľ nejde o výnimku
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Spotrebiteľské spory vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov

a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami sú zložitejšie a náročnejšie, a teda aj časovo náročnejšie
na preskúmanie celej veci. Taktiež je rozdiel medzi rozhodnutím o udelené poverenia a rozhodnutím,
ktorým sa taká žiadosť zamieta. V dôsledku toho exekučný súd vydal uznesenie až dňa 02.11.2011,
teda cca po 3 mesiacoch od podania žiadosti. S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť anáročnosť danej veci po právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia, pričom
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia je oprávnený, ak nie povinný, skúmať také
skutočnosti, hoci je právoplatné rozhodcovské rozhodnutie. Okresný súd sa teda nestotožnil s názorom

navrhovateľa, že postup súdu bol nesprávny.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom,
ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho
konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na

súdnom konaní. Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s
poukazom na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS/69/2011-25 zo dňa 03.05.2011 („každý nech si stráži
svoje právo“). Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nakoľko podal síce opravný
prostriedok - odvolanie, ktoré však následne zobral späť. Ďalej uviedol, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003
Z. z., je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri
nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok
naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Poukázal na to, že nie každý prieťah v konaní
možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods.

2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní,
ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup. (I. ÚS 16/02, I ÚS 63/00).Samotné
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný
postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny. (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.06.1999).Z uvedených dôvodov mal súd preukázané,

že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné
rozhodnutie. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu
je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť
pri nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len

okrajovo a nad rámec zákonnej povinnosti. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Z
ničoho nevyplýva výška majetkovej škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil. Navrhovateľ nekonkretizoval, z
čoho pozostáva suma uplatnená v tomto konaní. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ
uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť
strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu, nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti,

úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších podnikateľských aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Okresný súd poukázal, že navrhovateľ nijako nešpecifikoval, či
nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal, ako daná situácia ovplyvnila
jeho ďalšie podnikateľské postupy. Zároveň súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej
podmienky, ktorú zákon vyžaduje, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú

škodu. Preto návrh na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie voči
odporkyni v celom rozsahu zamietol. Súd tiež zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie/doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie otázok
týkajúcichsainterpretácieaaplikáciesmerniceRady93/13/EHS, pretožeznaleckýposudok,ktorýnebol
vypracovaný v súdnom konaní, nemá charakter znaleckého posudku, ale listinného dôkazu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch súd nezaväzoval účastníkov na
zaplatenie súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť
vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.
Vodvolanívytýkalsúdu,ževkonanídošlokvadámpodľa§221O.s.p. ato,žea/účastníkovikonaniasa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b/ rozhodoval vylúčený sudca, c/ súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, d/ neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo
na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné
na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi

alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Navrhovateľ, ako strana
konania, nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k návrhu a toto
mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len
porušeniejehozákladnéhoprávanakontradiktórnysúdnyproces,aleajpriameporušenieust.§114ods.
2 O. s. p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie s prítomnými

účastníkmi konania. Porušením kontradiktórnosti konania navrhovateľ trpí zásadne tam, kde navyše vo
vyjadrení k návrhu odporca vzniesol námietku premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi
možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku reagovať. Navrhovateľ, ako strana konania, nebol pred
vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol teda oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť,

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu, nemôže vnútroštátny súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých
strana vystupujúca v konaní nevedela.
Navrhovateľtvrdil,ževdanejvecinebolomožnérozhodnúťbeznariadeniapojednávania.Vsituácii,kedy
bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom

spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanému návrhu, mal súd umožniť navrhovateľovi
uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo veci s
konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces.
Poukázal aj na to, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek

dôvodu určil sám. Vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní
môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho
úradného postupu štátneho orgánu.
Ďalej uviedol, že s poukazom na ust. § 15 O. s. p. uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým

upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v
očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v

skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s
vedomím, že: - názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor z rozhodovacou praxou iných
krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; -
navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom

bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym
pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo
neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.
V konkrétnostiach ako príklad navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,

že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní
jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní
a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd

sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V
napadnutomrozhodnutítomutaknieje,čorobírozhodnutienepreskúmateľnýmprenedostatokdôvodov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutomrozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

Po preskúmaní veci, podľa odvolacieho súdu, okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožnil.
Inak povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.
s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre

jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K odvolaciemu dôvodu, že súd porušil jeho právo na kontradiktórne konanie a že vykonal dokazovanie,
ktorého rozsah určil sám, odvolací súd uvádza, že preskúmaním príslušného spisového materiálu mal
za preukázané, že navrhovateľ ako dôkaz (č. l. 2 žaloby) uviedol „súdny spis exekučného súdu (v
tomto prípade Okresného súdu Žilina) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinného Z. X. č.

spisu súdneho exekútora EX 7711/2011. Exekučný súd tomuto spisu pridelil sp. zn. 20Er/3559/2011.
Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2013 prvostupňový súd vykonal iba tento dôkaz - oboznámenie
spisu sp. zn. 20Er/3559/2011. Na uvedené pojednávanie bol riadne a včas predvolaný navrhovateľ,
predvolanie prevzal 26.08.2013 a jeho právny zástupca, predvolanie prevzal 26.08.2013 (č. l. 69 spisu).
Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľ ani jeho zástupca nedostavili potom neobstojí ani námietka

navrhovateľa, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a
právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené
všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ
okresný súd vec na pojednávaní dňa 26.08.2013 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi
možnosťkonaťpredsúdom,nakoľkosatejtomožnostisámzbaviltým,žesanapojednávanienedostavil,

hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s.
p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým
si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje
procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a

tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120
ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 písm. f/ O. s. p je taký nesprávny,
procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
(napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom - § 41 O. s. p, nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O. s. p. vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom,

ktoré sa vykonali - § 123 O. s. p, byť predvolaný na súdne pojednávanie - § 115 O. s. p, na to, aby im
bol rozsudok doručený do vlastných rúk - § 158 ods. 2 O. s. p., atď.).

Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,

môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O. s. p.).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej

mu v účasti na pojednávaní, požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený
sudca..K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, je treba dať za pravdu navrhovateľovi, že uskutočnil podania
(obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné

z konania vylúčiť avšak v tomto prípade vo veci konal a rozhodol zákonný sudca určený rozvrhom práce,
nakoľko otázkou ne/existencie dôvodov na vylúčenie resp. nevylúčenie sudcu z rozhodovania v danej
veci sa zaoberal Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č. k. 10NcC/184/2013-25 zo dňa 28. 02. 2013
zákonnú sudkyňu v danej veci nevylúčil. Je tiež pravdou, že z obsahu spisu nevyplýva kedy uvedené
uznesenie krajského súdu bolo doručené navrhovateľovi resp. jeho právnemu zástupcovi, ale uvedená

skutočnosť nemá vplyv na to, že vo veci konal zákonný sudca určený spôsobom ako to vyžaduje zákon.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi

zjavnebrániarozhodnúťvsúladesozákonom,objektívne,nezaujatoaspravodlivo.Samotnýsubjektívny
názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania
a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.

uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska

(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v
každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná
skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

K poslednému odvolaciemu dôvodu a to nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu,
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie je odôvodnené v súlade s požiadavkou § 157 O. s. p. Okresný súd
sa náležite a podrobne vysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa v žalobe, vykonal dokazovanie
navrhovateľom navrhnutým dôkazom, jeho odôvodnenie je logické, podrobné a preskúmateľné a preto

krajský súd považoval za nadbytočné zdôrazňovať vyhodnotené dokazovanie okresným súdom a
obmedzil sa len na konštatovanie správnosti uvedeného rozsudku ( § 219 O. s. p.).

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k žalobe, toto tvrdenie je
nepravdivé, nakoľko z doručenky č. l. 68 vyplýva, že vyjadrenie odporcu bolo zástupcovi navrhovateľa

doručené dňa 26.08.2013.

Nakoľko iné odvolacie námietky zo strany navrhovateľa vznesené neboli, odvolací súd s prihliadnutím
na ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (v zmysle ktorého je viazaný nielen rozsahom ale i dôvodmi odvolania)
a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané ani proti výroku o trovách

konania, resp. odporca proti tomuto výroku odvolanie nepodal, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania

postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .