Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208253
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214208253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: A. R., bytom
F., X. R., F. 8, o zaplatenie 2.870,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 8. decembra 2014 č.k. 8C/232/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 2.870,29 eura s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 12. 03.
2014 do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke napadnutý rozsudok
odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b, § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods.
1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a článkom
3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, posúdiac zmluvu uzavretú medzi odporcom a pôvodným

veriteľom VÚB a.s. ako zmluvu spotrebiteľskú. Odporca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
riadne a včas, pôvodný veriteľ postúpil preto pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ
svojim návrhom zo dňa 29. 04. 2014 si uplatnil voči odporcovi zaplatenie sumy 2.870,29 eura s 8,25%
ročným úrokom z omeškania od 12. 03. 2014. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za
preukázané, že nárok navrhovateľa je nedôvodný z dôvodu jeho premlčania, keď konečná splatnosť
pôžičky bola dňom 20. 06. 2008, t.j. 30 mesiacov po uzavretí zmluvy. Navrhovateľ si mohol do troch
rokov túto pohľadávku uplatniť na súde, posledným dňom na uplatnenie nároku bol deň 20. 06. 2011,

návrh podal až dňa 29. 04. 2014. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že
vyhovie návrhu navrhovateľa, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí
s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. V danom prípade bol odporcovi

poskytnutý úverový rámec, nie úver, ktorý odporca čerpal o vyššej sume ako 30.000,- Sk, preto nie je
možné vychádzať z konečnej splatnosti úveru po uplynutí 30 mesiacov. Z platobnej histórie je zrejmé,
že odporca úver čerpal ešte aj dňa 04. 02. 2010, teda nie je možné posúdiť konečnú splatnosť ku dňu
20. 06. 2008. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a súd nadaný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z platobnej histórie je zrejmé,
že odporca vykonal poslednú úhradu dňa 08. 07. 2010, ďalšie platby nevykonal, navrhovateľ dňom 02.
11. 2010 vyhlásil predčasnú splatnosť. Z uvedeného je zrejmé, že štvorročná premlčacia doba ku dňu

podania návrhu (29. 04. 2014) neuplynula.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,

ktoré mu predchádzalo a odvolania navrhovateľa podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa
§ 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

V danej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, z tohto vyvodil
správny právny záver, keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.870,29 eura z dôvodu
premlčania nároku navrhovateľa. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu

stotožnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Taktiež sa
stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba
poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvého stupňa,

jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa
29. 04. 2014 domáhal zaplatenia sumy 2.870,29 eura s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil uzatvorením
zmluvy právneho predchodcu (VÚB, a.s.) a odporcu dňa 20. 01 2006 o pôžičkovej karte Žolík,
postúpením pohľadávky a neplnením povinnosti odporcom splácania splátok a následne zaplatenia
dlžnej sumy. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku navrhovateľa, premlčaciu

lehotu posúdil podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil dňom splatnosti
pôžičky, ktorá bola 30 mesiacov po uzavretí zmluvy, t.j. dňa 20. 06. 2008, trojročná premlčacia lehota
uplynuladňa20.06.2011,navrhovateľsadomáhalsvojhonárokunasúdeaždňa29.04.2014. Odvolací
súd sa stotožnil s posúdením veci - námietky premlčania podľa Občianskeho zákonníka, keď za začiatok
plynutia premlčacej lehoty považoval deň nasledujúci po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti, ktorú

navrhovateľ vyhlásil dňom 02. 11. 2010, pričom posledným dňom premlčacej lehoty bol deň 02. 11. 2013.
Za situácie, že navrhovateľ podal návrh súdu dňa 29. 04. 2014, je potrebné konštatovať, že návrh bol
uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie navrhovateľa preto v tejto časti
nie je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla
účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá
zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití
noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade
so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo

14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Prvostupňový súd preto správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (02. 11. 2010) mohol

navrhovateľ uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku mu uplynula
02. 11. 2013. Návrh na začatie konania podal na súd 29. 04. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu prihliadnuť,
aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou
povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona,
premlčanie nároku navrhovateľa. Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva navrhovateľom,správne, z dôvodu premlčania, jeho nárok zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v súlade s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si žiadne neuplatnil a žiadne mu nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.