Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/284/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210855
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814210855.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 04, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátkou: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so
sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému: Š. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. P. XXX, o vymoženie 1.335,55 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota,

pod sp.zn. EX 2147/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
8Er/1075/2014-13 zo dňa 14.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že mu bola dňa 13.11.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny
1.335,55 eur a príslušenstva. Exekučným titulom, na podklade ktorého oprávnený podal návrh na

vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. PC-B/0413/0303, ktorý vydal dňa 19.02.2014
STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom Bratislava, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882. Podkladom pre vydanie rozhodcovské rozsudku
bola zmluva o úvere uzavretá (ďalej aj ako „zmluva“ a „ZoÚ“) medzi povinným ako klientom a Poštovou
bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného, ktorú mal súd prvého stupňa k dispozícii spolu
s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej aj ako „OP“), ktoré sú jej súčasťou. Právomoc rozhodcu na

rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou
uzavretou medzi stranami v rámci zmluvy o úvere, ktorej obsah je zachytený v ustanovení článku 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok s poukazom na článok 11, bod 2 Obchodných podmienok pre
úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2,
§ 41 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a) a písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ust. § 52, § 53, § 54
ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, č. 3 ods. 1, 2 a 3 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bod 1 písm. q)
Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka,
a.s., IČO: 31340890, Prievozská 2/B, Bratislava) a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorú posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú, a to tak v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v

zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvousa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je
teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné

ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku, resp. v normách,
z ktorých tento vychádza. Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala. Podľa bodu 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok budú akékoľvek spory vzniknuté na základe alebo súvisiace so
ZoÚ a OP rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcovským súdom s
tým, že toto rozhodnutie bude konečné a záväzné. Je teda zrejmé, že takto formulovaná rozhodcovská

doložka má charakter neprijateľnej podmienky a ako taká v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy zo zákona bola a aj v súčasnosti je neplatná. Plnenie z
takéhoto exekučného titulu je plnením v rozpore s dobrými mravmi, pretože nerešpektuje vôľu povinného
podriadiťsavýlučnerozhodnutiutohoorgánu,naktoromsaúčastníciplatne,atedavsúladesozákonom
dohodli. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku -
vždy len súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním, ktoré ma svoj

základ v dohode účastníkov sa mu podriadiť. Pokiaľ takejto dohody tu niet, a to či už preto, že sa na nej
účastníci vôbec nedohodli, alebo preto, že jej dojednanie je neplatné pre jej rozpor so zákonom, nie je
možnévýsledku,ktorývzišielztakéhotosúkromnoprávnehorozhodcovskéhokonania,prisúdiťcharakter
exekučného titulu, na podklade ktorého by aj za prispenia orgánov verejnej moci prezentovaných
exekučným súdom bolo možné viesť exekúciu na majetok povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti a citované ustanovenia súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na
základeneplatnejrozhodcovskejdoložkyakoneprijateľnejzmluvnejpodmienky,nemôžebyťexekučným
titulom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205
ods. 2 písm. a) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovýmzisteniam(§205ods.2písm.d)O.s.p.),rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.),
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221
ods. 1 písm. d) O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

(§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia
je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a

hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní
rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie,kasačnýsúdalebosúdkonajúcioopravnomprostriedku.Rozsahprávomociexekučnéhosúdu
je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol

tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok (ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37) má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK);
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res
iudicata“. Poukázal aj na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť
právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej

zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Oprávnený mal
za to, že súd prvého stupňa rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil,
v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľaazatýmtoúčelomzároveňvykonalnovédokazovanie,pričomoprávnenémunedalmožnosť
sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie

je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt (ktorý je súčasťou únijného práva) je výlučne aktom sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani vočiúčastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý
nahrádzal pasivitu povinného.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce a po

preskúmaní uznesenia dospel súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej (neplatnej
podmienky).

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu, aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov (ako slabšej zmluvnej strany), a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 (vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL), kde zdôraznil povinnosť

exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V uznesení zo dňa 9. februára 2012 (sp.zn. 3Cdo 122/2011) konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012 (sp.zn. 6Cdo
135/2012) uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať
rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie,
je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola

medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo
dňa 21.03.2012 (sp.zn. 6Cdo 1/2012) zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej
podmienky.

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v odseku 3 v bode 7 zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 14.05.2009 v spojení s bodom 11.2 Obchodných

podmienok pre úver (ďalej len „OP“), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 05.12.2008 a bodom
10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať
práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si

ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať
inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (konkrétne § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie, ako v samotnej
smernici, za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky

zákonník (účinný do 31.12.2007) taktiež len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky.
Charakterneprijateľnýchpodmienokmohlimaťtedaajinépodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami (spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa) v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie

§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z Obchodných podmienok

predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého
stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná (bola súčasťou predtlačeného formulára
vypracovanéhoposkytovateľomúveruPoštovoubankou,a.s.akoprávnympredchodcomoprávneného),
pričom povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je potrebné jednoznačne považovať za
konanie, v ktorom poskytovateľ úveru (ktorý má k dispozícii odborný aparát) zneužil svoje „silnejšie“
postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej“ strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je (podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007) absolútna neplatnosť rozhodcovskej

doložky uvedenej v Obchodných podmienkach.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

Ako vyplynulo z obsahu spisu (Obchodných podmienok, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka),
neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné
posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná (bez možnosti extenzívneho výkladu) a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp.zn. 2Cdo 245/2010).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo stranyzmluvných strán. Rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, jej znenie uvedené v Obchodných
podmienkach bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou (v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka) a bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto

konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.