Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204395
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114204395.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Z. N., G..

XX.XX.XXXX, K. C., P. XX, zastúpeného: JUDr. Viktor Sásfai, advokát so sídlom Košice, Fejova 4, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: JUDr. Marián Petro, notár, Notársky
úrad Prešov, Hlavná 79, Prešov, zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov.
hrdinov 163/66, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa17.02.2014žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 30.000 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania od 29.08.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody z
nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že postup notára v danej veci
nemožno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle citovaného zákona, kedy štát zodpovedá za
prípadnú škodu. Notár, ako vyplýva z listinných dôkazov, prijal peňažné prostriedky ako úschovu peňazí,

čo vyplýva z notárskej zápisnice, pričom bol povinný v lehote splatnosti vydať tieto finančné prostriedky.
Jeho postup bol v súlade s právom a mal vydať zložené peňažné prostriedky bez ohľadu na stanovenú
podmienku. Predmetná podmienka bola nesplniteľná a nemožná. Taktiež nebol dôvod na to, aby notár
vrátil zložené finančné prostriedky, nakoľko takýto postup nevyplýva zo zákona č. 323/93 Zb., nakoľko
v takomto prípade, ak notár z dôvodov, ktoré sám nezapríčinil, sa nepodarí naložiť s peniazmi, ktoré
sú predmetom úschovy do 10 rokov, zloží tieto súdu. Taktiež odporca uviedol, že predmetným konaním
notára nevznikla žiadna škoda, nakoľko týmto spôsobom nebola ovplyvnená jeho majetková sféra.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť s poukazom na totožné dôvody, ktoré predložil odporca, na
strane ktorého stál s tým, že svojím konaním neporušil žiadne ustanovenie citovaného zákona a týmto
jeho konaním nevznikla škoda.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka A. M., vedľajšieho účastníka,
ako aj oboznámením listinných dôkazov, a to: notárska zápisnica G. XXX/XXXX, zápisnica o prijatí do

notárskej úschovy, poukaz na prijatie do notárskej úschovy, žiadosť o prijatie finančných prostriedkov
do úschovy, uznesenie Okresného súdu O.U. XXEr XXX/XXXX, predžalobná výzva, predsúdna
korešpondencia medzi účastníkmi konania, spis tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX, zmluva o dieloz 22.09.2009, vklad v hotovosti alebo výpis z účtu, výpis z mailovej komunikácie, vyjadrenie odporu,
navrhovateľa, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 4.10.2010 žalobca na Notárskom úrade pred notárom do notárskej zápisnice G. XXX/XXXX, G.
XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX urobil vyhlásenie povinnej osoby podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) zákona
č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku a o uznaní dlhu. Podľa tohto vyhlásenia žalobca vyhlásil, že
uznáva svoj nesplatený peňažný dlh voči osobe veriteľa, spoločnosti COOP LATEROD, IČO: 36 811
432 vo výške 85.000 eur, ktorý sa zaväzuje splatiť veriteľovi do 1.9.2011 v splátkach tak, že prvú

splátku v sume 30.000 eur splatí do 4.10.2010 uložením do notárskej úschovy, ktorá bude vydaná osobe
oprávnenej po doložení potvrdenia z PZ SR o zrušení trestného stíhania osoby povinnej a ďalších 11
mesačných splátok, každú splátku vo výške 5.000 eur splatnú k prvému dňu v mesiaci s poslednou
splátkou dňa 1.9.2011, t. j. spolu sumu 55.000 eur, splatí na účet veriteľa s tým, že v prípade neuhradenia
ktorejkoľvek mesačnej splátky v dohodnutej výške a lehote sa celý dlh stáva splatným.

Dňa 4.10.2010 bola pod č. G. XXX/XXXX, F. X/XXXX spísaná zápisnica o prijatí do notárskej úschovy,
na základe ktorej notár prijal do notárskej úschovy peňažnú hotovosť 30.000 eur zložiteľa - žalobcu pre
spoločnosť COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432. Zo zápisnice vyplýva, že plnenie notárskej
úschovy sa prijíma pre veriteľa COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 ako splátka uznaného
nesplateného dlhu dlžníka - žalobcu tak ako je uvedené v listine o uznaní dlhu na dobu do splnenia

podmienky - predloženie potvrdenia z PZ SR v O., že trestné stíhanie vo veci podvodu bolo zrušené.
Prijatá peňažná hotovosť notárskej úschovy bude vydaná na základe poukazu na vydanie z notárskej
úschovy v prospech veriteľa COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 vo výške 30.000 eur na jeho
účet po splnení dohodnutej podmienky v lehote do dvoch pracovných dní.

Podľa poukazu na prijatie do notárskej úschovy č. G. XXX/XXXX, F. X/XXXX vystaveného 4.10.2010
notár prijal peňažné prostriedky vo výške 30.000 eur zložené zložiteľom - žalobcom pre príjemcu,
spoločnosť COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432, na základe dohodnutých podmienok.

Uznesením XXEr XXX/XXXX - 7 z 18.2.2011 Okresný súd O. v exekučnej veci oprávneného COOP

LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 proti povinnému - navrhovateľovi o udelenie poverenia rozhodol
tak, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
notárskej zápisnice G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX napísanej na Notárskom úrade
notára JUDr. M. O. zamietol z dôvodu, že v notárskej zápisnici absentuje obligatórna náležitosť notárskej
zápisnice ako exekučného titulu a to právny dôvod záväzku povinnej osoby voči oprávnenej osobe.

Listom zo dňa 26.4.2011 navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vydanie
sumy 30.000 eur poukazujúc na to, že táto suma, ktorú uňho zložil do úschovy mala byť spoločnosti
COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 vydaná iba po splnení podmienky uvedenej v notárskej
zápisnici. Tento v reakcii na túto výzvu žalobcu mu listom zo 17.5.2011 oznámil, že sumu 30.000 eur

ako splátku uznaného dlhu vydal oprávnenému na jeho požiadanie 5.10.2010, išlo o úschovu a úhradu
pre vopred určenú osobu z dôvodu splatenia dlhu.

Spoločnosť COOP LATEROD uplatňovala právo na zaplatenie sumy 100.000 Eur titulom zábezpeky,
ktorú vyplatila na účet navrhovateľa dňa 21.09.2009 na základe zmluvy o dielo uzavretej v ten istý

deň medzi spoločnosťou VFV Contrancors Limited, ktorej štatutárnym zástupcom bol navrhovateľ, a
podľa ktorého mala spoločnosť COOP LATEROD vykonávať stavebné práce v hodnote cca. 3.000.000
libier vo Veľkej Británii s tým, že následne konateľ spoločnosti COOP LATEROD žiadal vrátenie týchto
peňazí od navrhovateľa, pričom sa dohodli, že časť týchto finančných prostriedkov vo výške 30.000
Eur bude vrátená cestou notárskej úschovy, to znamená, že navrhovateľ zloží finančné prostriedky vo

výške 30.000 Eur na notárskom úrade a následne tieto budú vyplatené konateľovi spoločnosti COOP
LATEROD.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 323/1992 Zb. o Notároch a Notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení účinnom v rozhodnom období, t. j. k 5.10.2010 - vydanie úschovy tretej osobe, (v ďalšom aj len
„Notársky poriadok“), je konanie vo veciach notárskych úschov podľa § 65 až 73 notárskou činnosťou.Podľa § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku je vykonávanie notárskej činnosti výkonom verejnej moci.

Podľa § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu

tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona.
Z poznámky pod čiarou k tomuto zákonnému ustanovenia vyplýva, že týmto osobitným zákonom je
zákon č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti ak škodu spôsobil
notár pri výkone verejnej moci.
Z poznámky pod čiarou k tomuto zákonnému ustanoveniu vyplýva odkaz na ustanovenie § 3 ods. 1
zákona č. 323/1992 Zb. - Notárskeho poriadku.

Podľa § 70 ods. 1 Notárskeho poriadku, notár môže prijať do úschovy peniaze len vtedy, ak ich zložiteľ
vkladá do úschovy, a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí
určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste, ktorým môže byť len banka alebo pobočka
zahraničnej banky.

Podľa § 70a Notárskeho poriadku:
(1) Ak dá zložiteľ do úschovy peniaze s vyhlásením, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať s
peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, nakladá s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, notár.
(2) Na uloženie peňazí platí obdobne ustanovenie § 70 ods. 2 .
(3) Na prijatie peňazí platí obdobne ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a) až d) a odseku 2 ; zápisnica navyše obsahuje
osobitný príkaz zložiteľa, ako naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy.
(4) Na odovzdanie peňazí platí obdobne ustanovenie § 73 .

(5) Pri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, notár je povinný postupovať podľa príkazu
obsiahnutého v zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak boli peniaze prijaté do úschovy podľa
osobitného zákona,6ba) notár vyhľadá v registri záložných
práv alebo v osobitnom registri ostatných záložných veriteľov, ktorým oznámi, že sú u neho zložené
peniaze v notárskej úschove.

(6) Ak sa notárovi z dôvodov, ktoré on nezapríčinil a ktoré nemohol ovplyvniť, nepodarí naložiť s
peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy podľa odseku 5 do desiatich rokov odo dňa ich prijatia do
úschovy, zloží prijaté peniaze do úschovy súdu.
Podľa § 72 Notárskeho poriadku:
(1) Zloženie peňazí na určenom mieste vykoná notár bez zbytočného odkladu.

(2) Odovzdanie peňazí určitému príjemcovi vykoná notár najneskôr do 15 dní odo dňa ich doručenia, ak
zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to
nie je možné, zloží ich do úschovy súdu. Ak vracia notár peniaze zložiteľovi, postupuje obdobne podľa
§ 73 .

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ, ktorý vystupoval v obchodnom vzťahu
so spoločnosťou COOP LATEROD ako štatutárny zástupca spoločnosti VFV Contractors Limited prijal
od citovanej spoločnosti peňažné plnenie ako zábezpeku vo výške 100.000 Eur s tým, že následne
mala táto spoločnosť vykonávať stavebné práce vo Veľkej Británii. K tomuto nedošlo a po komunikácii
medzi navrhovateľom a zástupcom tejto spoločnosti, kde okrem iného došlo k iniciácii trestného stíhania

vo veci, navrhovateľ po podpísaní notárskej zápisnice zložil do notárskej úschovy sumu 30.000 Eur,
ktorý následne notár vydal konateľovi spoločnosti COOP LATEROD. Celkový dlh navrhovateľa, resp.
firmy VFV Contractors Limited predstavoval sumu 85.000 Eur, pričom následne v exekučnom konaní
bola predmetom exekúcie suma 55.000 Eur, teda rozdiel medzi sumou 85.000 Eur a vyplatenousumou 30.000 Eur, ktorá bola vydaná z notárskej úschovy tejto spoločnosti. V danom prípade nebolo
vydané poverenie na výkon exekúcie, no pri posudzovaní tohto nároku súd považoval tieto skutočnosti
za dôležité ohľadom preukázania podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Jedná sa totižto o

zodpovednosť notára za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho činnosti, teda jedná sa o
špeciálnu úpravu zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, ktorá sa neposudzuje podľa Občianskeho
zákonníka, ale v zmysle zákona o zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Základným
predpokladom pre vznik takejto zodpovednosti je kumulatívne splnenie dvoch základných podmienok, a
to preukázanie vzniku škody na strane poškodeného a porušenie právnej povinnosti notára v súvislosti

s výkonom jeho činnosti, a samozrejme musí existovať príčinná súvislosť medzi týmito zložkami.
Podľa názoru súdu nebola splnená základná, pre vznik zodpovednosti štátu, a to existencia škody na
strane navrhovateľa. Škodu možno charakterizovať ako ujmu, ktorá vznikla na majetkových právach
poškodeného, pričom z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že tu existoval záväzok
navrhovateľa, ktorý mu vznikol zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou VFV Contractors Limited, ktorej
štatutárnym zástupcom bol navrhovateľ a spoločnosťou COOP LATEROD. Táto nepochybne zaslala

na jeho osobný účet, resp. účet ním určený, sumu 100.000 Eur a následne prijaté plnenie vo výške
30.000 Eur nepochybne považoval veriteľ za splnenie tohto dlhu, nakoľko v následnom exekučnom
konaní sa domáhal vydania poverenia na sumu 55.000 Eur, čo logicky prináša záver, že sumu 30.000
Eur považoval za uhradenú zo strany povinnej osoby.

Tu súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nemôžu obstáť formálne námietky navrhovateľa
o tom, že predmetným dlhom bol dlh spoločnosti VFV Contractors Limited, kedy nepochybne
bolo preukázané, že finančné prostriedky išli na jeho osobný účet ako to vyplýva z potvrdenia o
vklade hotovosti na účet, ktorého majiteľom bol navrhovateľ. Nepochybne to, že navrhovateľ konal
ako štatutárny zástupca za obchodnú spoločnosť zriadenú vo Veľkej Británii, sťažovalo subjektom

slovenského práva akúkoľvek kontrolu nad tým, či navrhovateľ koná vo vlastnom mene alebo ako
zástupca spoločnosti, ktorá bola zriadená vo Veľkej Británii, a preto nepochybne nemožno pochybovať o
dobrej viere veriteľa, ktorý prijal finančné prostriedky od navrhovateľa ako fyzickej osoby a nezisťoval to,
či sa jedná o jeho konanie za spoločnosť alebo nie. Je nelogické sa domnievať, že by osoba, ktorá tiež
podniká ako právnická osoba, odmietala prijatie finančných prostriedkov od inej fyzickej osoby, o ktorej

sa dôvodne domnieva, že je nielen konateľom, ale aj spoločníkom určitej právnickej osoby, s ktorou
vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu, a z ktorého mu neboli vyplatené finančné prostriedky. Takéto
konanie nemôže požívať súdnu ochranu, a preto súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka
vzniku škody na strane navrhovateľa, teda ukrátenie na jeho majetkových právach.

Z týchto dôvodov sa súd potom nezaoberal ani tým, či vedľajší účastník postupoval v intenciách
notárskeho poriadku pri prijatí peňazí do notárskej úschovy V súvislosti s uvedením podmienky, na ktorú
nemožno prihliadnuť, nakoľko táto je nesplniteľná. Pre rozhodnutie súdu o veci samej je postačujúce
preukázať absenciu jednej náležitosti zodpovednosti za vznik škody.

Druhýmdôvodomprezamietnutienávrhunazačatiekonaniajeskutočnosť,ževkonaníbolopreukázané
to, že navrhovateľ neinicioval konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany spoločnosti COOP
LATEROD, ktorá, ako nebolo v konaní sporné, bola finálnym príjemcom týchto finančných prostriedkov.
V danom prípade súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 17/2013, z ktorého
vyplýva, že pri posúdení súbehu a konkurencie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady

škody,ajzuzneseniaÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS361/2009-24z26.11.2009,podľaktorého,pokiaľmá
účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a nemôže preto
byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť
iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. V tejto línii
boli rozhodované aj rozhodnutia českých súdov (sp. zn. 4Cz 110/84, 4Cdo 199/2005) ako aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 3533/2011, podľa ktorého nárok na náhradu škody môže byť
voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, ak by poškodený nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky
voči tomu, kto by k nemu bol inak povinný. Pokiaľ teda mal navrhovateľ za to, že predmetné finančné
prostriedky nemali byť vydané spoločnosti COOP LATEROD bez toho, aby sa domáhal bezúspešne
vydania bezdôvodného obohatenia nemôže byť úspešný v konaní o náhradu škody voči štátu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto považoval podaný návrh za nedôvodný a v celom
rozsahu ho zamietol.Pokiaľ sa týka trov konania, o týchto bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej v zmysle
§ 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.